Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoEk/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810210931
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8810210931.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A.
B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. F., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Er/994/2010 – 63 zo dňa 17.6.2024 v spojení

s opravným uznesením č.k. 10Er/994/2010 – 94 zo dňa 13.10.2025, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa
vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorého

právomoc mala byť založená rozhodcovskou doložkou, ktorú exekučný súd ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku považoval za neplatnú.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený dôvodiac, že úver bol povinnému poskytnutý na
účel podnikania, preto nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Oprávnený má za to, že rozhodcovská
doložka bola dojednaná platne a ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na

prípustnosť rozhodcovského konania vyplývajúcu z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov.

3. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie
jeho správnosti uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou oprávneného týkajúcou sa nespotrebiteľského
charakteru vzťahu vzniknutého medzi ním a povinným na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. V
zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená
zmluva o úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde oprávnený vystupoval v
postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a povinného je potrebné, vzhľadom na všetky okolnosti,
považovať za spotrebiteľa, nakoľko nie je jednoznačne preukázané, aby pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmluve o úvere je povinný označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom,
rodným číslom) aj ako fyzická osoba – podnikateľ (uvedené IČO). V prípade pochybností, či ide o

spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
- spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len
označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis

s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, a ak nie je zrejmé, za akých
okolností bol povinný označený ako podnikateľ a do akej miery podnikateľské označenie povinného
korešponduje so skutočným účelom zmluvy, t.j. či úmyslom povinného pri uzatváraní zmluvy bolo použiť
získané finančné prostriedky na podnikanie, alebo na súkromné účely, a či k označeniu povinného ako
podnikateľa nedošlo len „pro forma“. Pri hrozbe možného zastierania skutočného účelu zmluvy a s
poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach

o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako
veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
je irelevantná právna forma zmluvy.

Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy.
Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny
vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť povinného ako spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v

objektívne občianske právo.

5. Ďalšou rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie, aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky.
Exekučný súd je oprávnený preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané

na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Rozhodcovská doložka (zmluva) je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Smernica Rady 93/13/EHS v čl. 3 ods. 2 upravuje, že podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky

najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zákonodarca negatívnu definíciu
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky koncipoval s ohľadom na materiálne znaky uvedené v
smernici Rady 93/13/EHS, pričom samotné definičné prvky založil na kumulácií stavu, že spotrebiteľ
sa mal možnosť oboznámiť so zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy a súčasne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Uvedená kumulácia je významná avšak rozhodujúcim znakom je práve nemožnosť

ovplyvniť obsah dojednávanej zmluvnej podmienky. Popri tom skutočnosť, či sa spotrebiteľ mal možnosť
s takouto zmluvnou podmienkou oboznámiť pred podpisom zmluvy alebo nie, nie je právne relevantná.

6. Z predložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktorých súčasťou je
aj rozhodcovská doložka je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť

ovplyvniť jej obsah. VPPÚ sú vopred naformulované dodávateľom, a podľa vôle dodávateľa mali byť
súčasťou úverovej zmluvy. VPPÚ nie sú podpísané povinným. V prípade pochybností o individuálnosti
dojednania zmluvnej podmienky platí fikcia, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne
dojednanú. V spotrebiteľskej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho
procesu, nakoľko o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom

vo VPPÚ niet ani zmienky.
Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola
spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovaťvo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený

v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Oprávnený nepreukázal, aby povinnému bol vysvetlený
rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, ani povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskémukonaniuakoprávnenýpodážalobunarozhodcovskýsúd. Kritériomprezáver,ženejde
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská doložka bola predložená povinnému ako súčasť obchodných podmienok, bez možnosti

zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku
neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne
dojednanú. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Na týchto záveroch nič nemení ani možnosť spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní namietať zaujatosť
rozhodcu či písomnú formu konania. Procesné oprávnenia povinného a jeho možnosť obrany
v rozhodcovskom konaní nekonvalidujú neplatnú rozhodcovskú doložku.

7. Odvolací súd dodáva, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s

pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne
uplatňuje svoje práva, tak využíva, pre neho transparentný, všeobecný súd. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Ak by sa aj spotrebiteľ rozhodol obrátiť na rozhodcovský

súd, tak nemá možnosť voľby rozhodcovského súdu, nakoľko na základe formulárovej rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom jednostranne určený konkrétny rozhodcovský súd. Predložená rozhodcovská
doložka, ako už bolo uvedené, je vopred pripravená oprávneným, vrátane výberu rozhodcovského súdu
(ktorý v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej blízkosti), čo povinný už nemohol nijako
ovplyvniť.Podľaodvolaciehosúdurozhodcovskádoložkanebolaplatneuzavretá,atedaakotakánebola

spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou
a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.
Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol rozhodca bez platnej
rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou,
potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.

8. Odvolací súd v predmetnej veci zároveň nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.“
9. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca

425 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98
Océano Grupo Editorial).

10. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného o prípustnosti rozhodcovského konania
podľa predpisov o spotrebiteľských úveroch. Prvoinštančný súd nijako nespochybnil prípustnosť

rozhodcovského konania, avšak rozhodcovské konanie musí prebiehať v súlade s právnymi predpismi,
ktoré ho regulujú, pričom základným predpokladom rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002
Z.z. je uzavretie platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Keďže táto podmienka v prejednávanejveci splnená nebola, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku zamietol.

11. V súvislosti s argumentáciou oprávneného odvolací súd taktiež poukazuje na to, že judikatúra súdov
vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok G. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok H. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998,
sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

12. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).