Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201149
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1224201149.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky):
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale E. D. XX, E., štátna občianka SR, zastúpená: C&T Advokáti s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Fedinova 3b, Bratislava, IČO: 51 284 961, proti manželovi: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/ H., E., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Eva Kliniecová, advokátka

sosídlomSeberíniho1,Bratislava,orozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností
na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: I. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie oboch manželov proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 22.05.2025, č.k. 37P/54/2024-507, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. o trovách konania
zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku:
- rozviedol manželstvo manželov, uzavreté dňa 01.07.2022 vo Svätom Antone, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Svätý Anton, vo zväzku 4, ročník 2022, na strane 124, pod poradovým
číslom 8 (výrok I.),
- maloletú I. B., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky

s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výroky II., III.),
- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 250 eur
mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je povinný zasielať k
rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok IV.),
- styk otca s maloletou upravil každý utorok a štvrtok každý týždeň v kalendárnom roku vždy od 16.00
hod. do 19.00 hod. a každú sobotu v týždni od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú

v stanovenom čase vždy vyzdvihne a v stanovenom čase vráti späť k matke v mieste bydliska matky
(výrok V.),
- o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).

2. Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil § 23 ods.1,2,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“)

dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok pre rozvod
manželstva. Súd prvej inštancie zistil, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní ani jednu zo
svojich spoločenských funkcií a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Konštatoval, že v manželstve prevláda napätá atmosféra, nedôvera, vzájomné obviňovanie, citové
odcudzenie, neúcta a už pomerne dlhú dobu nejde o harmonické manželstvo. Aj napriek tomu, že
manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, súd prvej inštancie akceptoval vôľu manželky, ktorá trvala

na rozvode manželstva, pričom za príčinu rozvratu manželstva ustálil povahové a názorové nezhodymanželov, rozdielne názory na spoločné hospodárenie, stratu dôvery, stratu intímneho spolužitia,
oddelené domácnosti a samostatné financovanie svojich oddelených domácností.

3. Výroky II., III., IV. a V. týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode súd prvej inštancie právne odôvodnil § 24 ods.1, 5, § 25 ods.1,2, § 62 ods.1,2,3,4,5,6,
§ 63 ods.1,2,3 Zákona o rodine akceptujúc zhodu rodičov v otázke zverenia maloletej I. do osobnej
starostlivosti matky, so zastupovaním a spravovaním majetku maloletej, a napokon aj v otázke styku
otca s maloletou (kedy matka na ostatnom pojednávaní súhlasila s návrhom otca na úpravu styku).

4. Pokiaľ ide o výživné, vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že matka je s maloletou
na rodičovskej dovolenke, jej príjmom je rodičovský príspevok v sume 482,30 eur mesačne, rodinné
prídavky vo výške 60 eur mesačne a suma 200 eur poukazovaná jej otcom na výživu dieťaťa. Matka
vlastní byt v E., spláca hypotekárny úver. Súd prvej inštancie ustálil nevyhnutné priemerné mesačné
výdavky na maloletú I. na sumu 642,03 eur pozostávajúcu z nákladov na stravu 175 eur, na drogériu

a plienky 200 eur, lieky a vitamíny 17 eur, hračky 30 eur, aktivity 50 eur, sporenie 25 eur, oblečenie a
obuv 41 eur, 40 eur jednorazové náklady (odrážadlo, autosedačka, PHM), náklad na bývanie 64,03 eur.
Otec má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, jeho profesia je finančný manažér,
má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť (na syna I. F., nar. XX.XX.XXXX má určené výživné 120
eur), v čase začatia konania bol zamestnaný v J. K. L. M., N. XX, E., mal uzatvorenú Zmluvu so

O. O. O., P., po jeho výpovedi prestala byť jeho Zmluva o spolupráci platná ku dňu 31.12.2024. Z
oznámenia O. N. O. O., P.. E. zo dňa 07.01.2025 vyplýva, že dňa 07.01.2025 bol otec vymazaný
zo zoznamu podriadených finančných agentov, v rámci registra: DDS, Kapitálového trhu a starobného
dôchodkového sporenia, poskytovania úverov, poistenia. Z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel,
že otec sa vzdal vedľajšieho príjmu, ktorý predtým dosahoval (údajne pre stratový predchádzajúci

rok). Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd ďalej zistil, že otec od 01.11.2021 pracoval v J. K. L. M., s
priemerným mesačným vymeriavacím základom 2 053,84 eur, z mzdových listov vyplýva, že čistá
mzda otca v 7/2024 bola 1 460, 79 eur, v 6/2024 1 460,78 eur, v 5/2024 2 146,62 eur, v 4/2024 1
460,79 eur, v 3 / 2024 1 460,78 eur, od 4/2023 do 3/2024 spolu 19 436, 35 eur, od 4/2024 do
11/2024 spolu 13 226,72 eur, od 12/2024 do 2/2025 spolu 4 156,51 eur. Z vykonaného dokazovania

ďalej vyplynulo, že otec je vedený ako vlastník nehnuteľností na 7 Listoch vlastníctva (E. Q. P. G. E.)
a matka na Listoch vlastníctva č. XXXX (E. B. – G.). Z daňového priznania otca za rok 2023 vyplynulo,
že úhrn príjmov otca od všetkých zamestnávateľov bol v sume 25 472, 56 eur, základ dane 22
173,38 eur, daň na úhradu 92,82 eur. Z výpisov z účtov otca vyplynul zostatok vo výške 923,62 eur
na účte vedenom v G. E. O., P. za obdobie 12 /2023 a 11 - 12/2024, z výpisu z účtu vedeného v R.

bol zistený najvyšší zostatok na účte otca k 30.04.2024 vo výške 18 000,60 eur.

5. Súd prvej inštancie na základe uvedeného ustálil priemerný mesačný netto príjem otca aktuálne vo
výške 1 627 eur. S prihliadnutím na vek maloletej I. (2 1 roka) a na jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť
otca následne dospel k záveru, že v zmysle Metodiky MS SR pre výpočet výživného, tzv. tabuľkové

výživné, zverejnenej na webovej stránke MS SR, je doporučené určiť výživné vo veku maloletej I. a pri
jednej ďalšej otcovej vyživovacej povinnosti vo výške 12 % z príjmu povinného. Zohľadňujúc, že otec
sa bezdôvodne vzdal ďalšieho príjmu zo spol. O. O. O., P. považoval za potrebné prihliadnuť na
princíp potencionality, ktorý má prednosť pred princípom fakticity, keďže otec sa svojím konaním
dostal do situácie s nižším príjmom. Rovnako mal za potrebné prihliadnuť aj na vlastníctvo viacerých

nehnuteľností otcom, a tiež skutočnosť, že nie je zrejmé, či a z akých dôvodov otec neprenajíma napr.
chatu , čím sa vzdáva ďalšieho príjmu. Pri rozhodovaní vzal v úvahu aj priemerné mesačné výdavky
otca vyčíslené na sumu 1 601,95 eur (nájom a služby 138,58 eur, elektrika 31 eur, výživné na deti 120
+ 200 eur, hypotéka 277 eur, sporenie 50 eur, sporenie 25 eur, mobil a internet 38,20 eur, strava
300 eur, PHM 150 eur, poistky 54,17 eur, životné poistenie 38 eur, oblečenie a drogéria, ostatné

170 eur). Konštatoval, že v zhode so zákonnou úpravou a aj s ustálenou súdnou praxou nemohol
prihliadnuť na výdavky otca, ktoré nebolo nutné vynaložiť (napr. výdavky na oblečenie a drogériu
vo výške 170 eur, PHM mesačne 150 eur). Po vyhodnotení všetkých skutkových ako aj listinných
dôkazov, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, s ohľadom na potencionálny príjem
otca, ale aj s ohľadom na odôvodnené a preukázané mesačné náklady na maloletú následne dospel

k záveru, že je v možnostiach otca platiť výživné na maloletú vo výške 250 eur mesačne, ktorú sumu
považoval za postačujúcu na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej, a to aj pri zohľadnení miery
osobnej starostlivosti každého z rodičov (o maloletú sa stará matka na rodičovskej dovolenke, otec
sa o maloletú zaujíma, stretáva sa s ňou 3-4 x do týždňa, zakupuje jej darčeky, absolvujú aj s matkouspoločné výlety). Konštatoval, že po odpočítaní rodinných prídavkov vo výške 60 eur z mesačných
výdavkov na dieťa vo výške 642,03 eur, pripadá na každého z rodičov suma 291,02 eur, pričom treba
prihliadnuť aj na celkový záujem a nie zanedbateľnú starostlivosť povinnej osoby/otca o maloletú, ako

aj existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Následne uzavrel, že po zohľadnení odôvodnených
výdavkov na maloletú, možností a schopností povinného rodiča, za súčasného zohľadnenia princípu
potenciality príjmu a miery osobnej starostlivosti každého z rodičov, určil výživné na maloletú I. vo
výške 250 eur, ktoré je v záujme maloletej.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„C.m.p.“).

7. Proti výroku IV. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie v napadnutej časti zmenil a zaviazal otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou vo výške 350 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode. Podľa

matky súd prvej inštancie správne neposúdil náklady na zabezpečenie potrieb maloletej vo vzťahu k
majetkovým pomerom otca a jeho príjmov, keďže z týchto okolností jednoznačne vyplýva, že priznané
výživné vo výške 250 eur mesačne je nedostatočné, rozhodnutie neprimerane priaznivo hodnotí
majetkové a príjmové pomery otca a nedostatočne zhodnocuje reálne a objektívne odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa. Súd nesprávne a nedostatočne zistil majetkové pomery otca, a to najmä v rozsahu

jeho pravidelných mesačných výdavkov, keď svoju úvahu založil výlučne na tvrdeniach otca bez ich
dostatočného preverenia. Matka zdôraznila, že otec opustil svoj trojizbový byt na G. ulici, presťahoval
sa k svojim rodičom, byt neprenajíma, čím sa dobrovoľne vzdal svojho potencionálneho príjmu z nájmu
bytu (minimálne vo výške 550 eur mesačne). Hoci súd v odôvodnení rozsudku výslovne uvádza, že
posudzoval aj princíp potencionálneho príjmu otca, tento neadekvátne aplikoval pri určení výživného,

inak by nemohol dospieť k záveru že výživné vo výške 250 eur je primerané. Otcom prezentované
mesačné náklady vo výške 1 601,95 eur sú zjavne nereálne už len vzhľadom na fakt, že tieto takmer
dosahujú výšku príjmov otca. Otec účelovo zamlčal svoje voľnočasové záujmy - zberateľské modely
vláčikov, na ktoré podľa výpisov z jeho účtu v priebehu roka 2024 vynaložil sumu 1 210, 94 eur.
Priznaná suma 250 eur nie je dostatočná na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej, z odôvodnenia

rozhodnutia nie je zrejmé, či a v akom rozsahu súd na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni
rodiča vôbec prihliadal. Otec sa nenachádza v zlej finančnej situácii, keďže býva v spoločnej domácnosti
s rodičmi, uhrádza minimálne reálne náklady na domácnosť, disponuje voľnými prostriedkami, ktoré
na úkor výživného investuje do zberateľských záujmov. Tvrdenia o spoločných aktivitách s otcom v
priebehu konania viackrát namietala, welness pobyt sa uskutočnil raz v priebehu júna 2024, ktorý bol

do značnej miery hradený rekreačným poukazom otca. Styk otca s dieťaťom neprebieha tak ako by
mal, je vykonávaný nekonzistentne, počas styku sa otec dieťaťu nevenuje, tento čas vyvoláva využíva
najmä na kontakt s ňou a zámerné vyvolávanie konfliktov, väčšinu výkonu styku navyše trávi za jej
prítomnosti (maloletá je na ňu silne naviazaná), počas výkonu styku nevynakladá otec žiadne vlastné
finančné prostriedky na potreby dieťaťa. Rozsah styku otca s maloletou neznamená, že by v dané dni

matka nemala zabezpečovať primárnu a každodennú starostlivosť o dieťa, väčšinu dňa vrátane ranných,
obedových aj večerných činností zabezpečuje výlučne sama, náklady na dieťa vznikajú priebežne
počas celého dňa a ich ťarchu nesie v prevažnej miere práve ona. Matka zdôraznila, že súdu v konaní
predložila presný a prehľadný rozpis výdavkov, vrátane jednotlivých položiek a ich výšky, zo sumára
vyplýva že výdavky výlučne na maloletú predstavujú 584,50 eur mesačne, výdavky na domácnosť

460,50 eur mesačne, t.j. celkové výdavky na vedenie domácnosti a zabezpečenie starostlivosti o dieťa
sú vo výške 1 046 eur mesačne. Súd nezohľadnil ani správnu výšku jej minutých úspor, keď od 3/2024
do 3/2025 zo svojho sporiaceho účtu previedla na bežný účet spolu sumu 13 560,50 eur . ktoré boli
v plnej miere použité na zabezpečenie jej základných potrieb, potrieb domácnosti a dieťaťa. Matka
napokon namietla, že súd pri určení výšky výživného nesprávne a formalisticky vychádzal z Metodiky pre

výpočet výživného rodičov k deťom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá nemá povahu
všeobecne záväzného právneho predpisu, a nie je pre súd záväzná. Maloletá od júna 2025 navštevuje
súkromnú materskú školu s nákladom školného 400 eur mesačne, ktorý výdavok nebol jej svojvoľným
rozhodnutím, ale nevyhnutnou reakciou na vážnu a náhlu životnú situáciu. Od 9/2025 bude maloletá
navštevovať štátnu materskú školu s nákladom 150 eur mesačne (pobyt a strava).

8.ProtivýrokuIV.ovýživnompodalvzákonnejlehoteotecnavrhujúc,abyodvolacísúdzmenilnapadnutý
výrok tak, že mu uloží povinnosť, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, prispievať
na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne. V odvolaní konštatoval, že súd na základepredložených dokladov ustálil výšku jeho priemerného mesačného príjmu 1 627 eur. Nestotožnil sa
s ustálením nevyhnutných priemerných mesačných výdavkov na maloletú v celkovej výške 642,03
eur konštatujúc, že v takejto výške ani v členení neboli pravidelné mesačné náklady na maloletú

matkou ani uplatnené, matka udávala mesačné náklady na maloletú vo výške 584,50 eur (strava 205
eur, oblečenie a obuv 41 eur, lekárska starostlivosť a výživové doplnky 30 eur, hygiena prebaľovacie
potreby 100 eur, drogéria do domácnosti 20 eur, hračky a náklady na krúžky 105 eur, športové potreby
12,50 eur, pohonné látky, taxi 15 eur, životné poistenie úrazové poistenie 6 eur, sporenie 50 eur). K
takto vyčísleným nákladom sa na pojednávaní dňa 08.04.2025 vyjadrila jeho právna zástupkyňa ako

k nadhodnoteným nákladom, keď za primerané náklady považovala sumu 378 eur mesačne. Otec
uviedol, že na pojednávaní súdu vysvetlil dôvody ukončenia spolupráce so O. O. O., P. .O., nešlo
o jeho svojvoľné rozhodnutie, ale realitu (z dôvodu rastúcej inflácie sa každoročne zmenšuje počet
záujemcov o životné poistenie, hypotéky a úvery). V súčasnosti je dané podnikanie pre zvyšovanie
odvodov, transakčnú daň, daň z príjmov nerentabilné, príjem z tejto činnosti bol pre neho vždy príjmom
doplnkovým, pričom v roku 2024 po zaplatení všetkých súvisiacich nákladov bol v strate cca 90

eur. Pokiaľ ide o jeho nehnuteľnosti, súd nepozná reálny stav predmetnej nehnuteľnosti, ktorej je
podielovým spoluvlastníkom v 1/3 k celku, chata nie je celoročne používateľná, nie je v nej kúrenie,
nie je k nej vybudovaný vodovod, pitná voda je iba v malej nádrži, k chate vedie poľná cesta, nie je
možné sa k nej dostať celoročne, je využívaná iba jeho rodinou , a v žiadnom prípade nepredstavuje
prípadnú potencionalitu príjmu, ktorého by sa mal z vlastnej vôle vzdať na úkor dieťaťa. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že na maloletú finančne prispieva aj mimo bežného výživného, na požiadanie
matky je ochotný poskytnúť jej akúkoľvek pomoc (v čase hospitalizácie maloletej dňa 17.02.2025 matku
s dcérou odviezol na Kramáre, každý deň ich navštevoval, priniesol všetky veci, ktoré matka chcela
priniesť a nakoniec zaplatil za pobyt matky v nemocnici sumu 100 eur). O maloletú sa riadne postaral
aj v čase hospitalizácie matky od 16.06. – 18.06.2025.

9. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolanie matky zamietnuť a vyhovieť
jeho odvolaniu, podanému proti výroku IV. rozhodnutia. V podaní čiastočne zopakoval dôvody svojho
odvolania a nesúhlasil s tvrdením matky, že opustil svoj trojizbový byt na G. ulici a presťahoval sa k
svojim rodičom. Zdôraznil že okrem vyživovacej povinnosti k maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť

k synovi I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je žiakom 1. ročníka základnej školy a u ktorého je pravdepodobné,
že v krátkom čase bude jeho matka žiadať o zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o Metodiku Ministerstva
spravodlivosti SR používanej pre výpočet výživného rodičov k deťom, táto má súdom napomôcť pri
rozhodovaní o výživnom pre deti, je dôležitým podkladom pre rozhodujúcu prax súdov, aby sa súdy
príliš neodchyľovali pri rozhodovaní o výživnom. V danom prípade sa súd mierne odchýlil, keď určil

výživné na 2 a 1 ročnú I. vo výške 250 eur mesačne. Výber súkromnej materskej škôlky školy s ním
matka nekonzultovala a odmietla aj pomoc jeho matky s adaptáciou maloletej v štátnej materskej škole.
Otec napokon uviedol, že matka od 9/2025, resp. 10/2025 nastupuje do zamestnania, v ktorom bude
dosahovať príjem cca 1 600 -1 800 eur netto.

10. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca zo dňa 04.08.2025 navrhla vyhovieť jej
odvolaciemu návrhu. Podľa jej názoru súd neprimerane mierne vyhodnotil skutočné možnosti a
schopnosti otca, nezohľadnil v dostatočnej miere ani dôkazy predložené z jej strany, ktoré poukazovali
na existenciu nevyužitého majetku, potenciálnych príjmov a účelovo nadhodnotených výdavkov otca.
Súd v rozhodnutí ustálil výšku faktického čistého príjmu otca v sume 1 627 eur, potvrdenú výplatnými

páskami z jeho pracovného pomeru v J. K. L. M., kedy ide o stabilný a nadpriemerný mesačný
príjem. Otec dlhodobo vykazuje výdavky, ktoré nemožno považovať za nevyhnutné alebo objektívne
odôvodnené, ktoré nebol otec schopný vysvetliť na pojednávaní, kde bol konfrontovaný s jeho vlastnými
výpismi z bankového účtu. Otec obýva domácnosť svojich rodičov, sám priznal stravovanie u nich,
čím sa jeho reálne náklady významne znižujú. Matka opakovane poukázala na výdavky súvisiace s

voľnočasovými aktivitami otca, najmä cez službu Packeta, v celkovej výške za rok 2024 viac ako
1 200 eur . Pokiaľ otec v konaní poukazuje na tabuľku nákladov, ktorú v konaní predložila a kde
uvádzala celkové mesačné náklady maloletej v hodnote 584,50 eur, túto vyňal z kontextu a prezentuje
ju ako konečný a úplný výpočet výdavkov na maloletú bez zohľadnenia, že matka zároveň predložila
aj samostatný sumár nákladov na domácnosť (nájom, energie, internet, daň z nehnuteľností a pod.).

V súvislosti s materskou školou je nutné zohľadniť aj ďalšie výdavky, ako napr. nákup vzdelávacích
a výtvarných potrieb, prezuviek, športového oblečenia, potrieb na spanie a pod. Uvedené znamená,
že po nástupe maloletej do materskej školy budú výdavky na jej starostlivosť narastať. Matka ďalej
konštatovala správnosť postupu súdu, ktorý sa rozhodol aplikovať princíp potencionality príjmu otca,zároveň namietla nesprávnosť jeho aplikácie súdom. Uvedený princíp mal byť súdom aplikovaný
dôslednejšie predovšetkým vo vzťahu v skutočnosti, že otec dobrovoľne nevyužíva svoj trojizbový byt v
G. E., práve ktorý predstavuje aktívum schopné generovať stabilný mesačný príjem z prenájmu a ktorý

mal byť pri vyhodnocovaní majetkových pomerov otca zohľadnený v plnom rozsahu. Skutočnosť, že otec
bezdôvodne ukončil svoje pôsobenie ako finančný poradca a dobrovoľne sa pripravil o ďalší zdroj príjmu
nie je náhodnou, ale je účelovým krokom otca s cieľom znížiť pre potreby súdneho konania deklarovaný
príjem. Pokiaľ ide o staršieho syna otca (maloletého I.), v súčasnosti neexistuje žiaden podaný návrh
na súd zo strany matky tohto dieťaťa na zvýšenie výživného. Vo vzťahu k metodickému usmerneniu

poskytnutého Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky matka uviedla, že v ňom uvedená
percentuálna sadzba z príjmu povinnej osoby je len akýmsi odporúčaním. V danom prípade sa percento
sadzby určenej metodikou neuplatní práve pre absolútny nepomer finančnej situácie a životnej úrovne
otca a matky. Matka vo vyjadrení napokon zopakovala argumentáciu týkajúcu sa bodu 19 odôvodnenia
rozsudku, kdesúdznižuje výškunákladovnamaloletúsohľadomnapravidelnýkontaktotcasdieťaťom,
ktorý býva aj celodenný, keďže takéto hodnotenie je v rozpore s reálnym výkonom styku.

11. Otec v písomnom vyjadrení z 22.08.2025 uviedol, že sa v žiadnom prípade dobrovoľne nevzdal
žiadneho potencionálneho príjmu a nedisponuje žiadnym majetkom, ktorého využívanie by mohlo pre
neho priniesť príjem. Matka vo vyjadrení neuvádza zásadnú zmenu, a to že od 9/2025, resp. 10/20025
nastupuje po rodičovskej dovolenke do zamestnania a bude dosahovať nadštandardný príjem cca 2 000

eur netto (príjem zo zamestnania, daňový bonus, výživné). Svoje výdavky súdu riadne preukázal
kompletnými výpismi z účtu v banke, pričom matka takéto kompletné výpisy nepredložila, predložila
iba vybrané položky, ktoré jej vyhovovali. Skutočnosť, že uhrádzal titulom výživného celkovú sumu 450
eur mesačne (výživné na manželku a výživné na maloletú) neznamená, že ich platenie nebolo pre neho
likvidačné.Čiastku800eur zaplatenúmatketitulomvýživnéhonamanželku(nazákladedohody)vyberie

zo svojho navýšeného hypoúveru a postupne ju bude splácať. Otec v podaní zopakoval argumentáciu
týkajúcu sa dôvodov ukončenia spolupráce so O. O. O., P.. Napokon konštatoval, že matka trvá na
striktnom dodržiavaní určeného styku aj napriek tomu, že obaja rodičia žijú neďaleko od seba , maloletá
sa z jeho prítomnosti teší a je na neho naviazaná. Za situácie, kedy matka potrebuje niekam odísť, môže
byť otec s maloletou aj mimo určeného času, dokonca aj s prespatím (napr. 12.08.-13.08.2025).

12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov a ich následným písomným podaniam písomne
nevyjadril.

13. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď

v posudzovanej veci v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok(ďalej„C.s.p.“). KeďževýrokI.rozsudkuorozvodemanželstvaaanivýrokyII.,III.aV.ozverení
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, zastupovania a spravovania majetku maloletého

dieťaťa a o úprave styku otca s maloletým dieťaťom neboli odvolaniami rodičov napadnuté (a ako
samostatné výroky nadobudli právoplatnosť) a odvolaciemu prieskumu bolo podrobené rozhodnutie
súdu prvej inštancie len vo výroku V., týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode manželstva, odvolací súd účastníkov konania (manželov) v predchádzajúcej časti a v
ďalšom texte tohto rozhodnutia označuje ako matka a otec.

14. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

16. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov

konania (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý
proces,akoajpojmuprávnehoštátu,povinnosťsúdovsvojerozhodnutiariadneodôvodniť,sodkazomna
ustanovenie§220ods.2C.s.p..Zodôvodneniarozhodnutiasúdumusívyplývaťvzťahmedziskutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane.

Nepreskúmateľnérozhodnutienedávadostatočnézárukypreto,ženebolovydanévdôsledkuľubovôlea
spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,
z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v
prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na
ustanovenie § 2 ods. 1 C.m.p.) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto

rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola
jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný
tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp.
tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na
spravodlivý proces garantovaný čl.36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a

to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods.
1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov,
pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho

určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo
potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie
všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto
musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady
súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj

tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov
na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude
podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej
úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou
starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.

20. V nadväznosti na posudzovaný predmet odvolacieho konania musí ďalej uviesť aj to, že v danom
konaní je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo
najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov
a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie výšky

výživného povinného rodiča na maloleté dieťa , ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch, t.j.
k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov
a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie
riadiace sa ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bolsumárzistení,ktorésačonajviacpribližujúskutočnémustavuveci(tedamateriálnejpravde),nemôžebyť
dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných
povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti).

21. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej
inštancie vzťahujúceho sa k preskúmavanému výroku IV. napadnutého odvolaniami oboch rodičov,
nie je možné v smere posudzovania a vyhodnocovania skutočností právne a skutkovo podstatných
pre rozhodnutie podľa § 62 ods.1,2,3,4,5 , § 75 ods.1 Zákona o rodine, odvolacie námietky oboch

rodičov vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia a v ňom prijatých skutkových záverov a ich právneho
posúdenia vyhodnotiť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúce sa k výroku IV., v ktorom
súd prvej inštancie, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne, totiž nedáva korektné, zrozumiteľné
a jednoznačné odpovede na otázky, ktoré majú pre rozhodnutie o určenie výšky výživného zásadný
a podstatný význam.

22. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča musí dôsledne ustáliť
rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli jednoznačne
určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná

starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov
dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity. Následne musí tieto posudzovať vo
vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením
práva dieťaťa sa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou
sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich

zárobkových schopností , majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností
a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o deti a pod.). V posudzovanej
veci súd prvej inštancie v bode 53 odôvodnenia rozhodnutia síce uviedol náklady, ktoré posúdil
ako nevyhnutné mesačné výdavky na maloletú spolu vo výške 642,03 eur mesačne, pri ich špecifikácii
však ako zo základu nevychádzal z nákladov prezentovaných matkou v ostatnom podaní zo dňa

06.04.2025. Súd prvej inštancie opomenul, že úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode (§ 100 C.m.p.) je naviazaná na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva
a hodnotenie nákladov maloletého dieťaťa je nutné posudzovať podľa stavu zisteného k momentu
rozhodnutia, v ktorom bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Dôsledkom tohto
zásadného pochybenia je potom stav , že súd prvej inštancie u maloletého dieťaťa vo veku 2 a 1

roka bez vysvetlenia akceptoval položku hygiena a prebaľovacie potreby v sume 200 eur mesačne
(ktorý náklad matka uviedla v návrhu a v priebehu konania korigovala jeho výšku), na strane druhej
pri nákladoch matky (s dosahom na plnenie odôvodnených potrieb dieťaťa) bez vysvetlenia pominul
náklady súvisiace s bývaním v položkách elektrina, plyn, internet (doložené listinnými dôkazmi matky).
Odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom bol súd povinný aj z vlastnej iniciatívy doplniť

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a ak mal pochybnosti o výške nákladov opakovane
prezentovaných matkou v priebehu konania (ktoré sa vzhľadom na vek maloletej prirodzene menili),
mal ju vyzvať na doloženie potrebných listinných dôkazov. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť aj to,
že pokiaľ ide o náklady na bežné výdavky dieťaťa na stravu, ošatenie, obuv, hygienické pomôcky,
základnú zdravotnú starostlivosť (vitamíny a pod.) , nie je bezpodmienečne nutné trvať na ich preukázaní

dokladmi z nákupov, ale je možné vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a
primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku.

23. Pokiaľ ide o majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov (majúce význam pre následné
posúdenievýškyichživotnejúrovne),skutkovézisteniasúduprvejinštanciesmerujúkúvaheovýraznom

nepomere v príjmových pomeroch matky a otca v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj
v ich majetkových pomeroch. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento pri
určovaní výživného ustálil aktuálny čistý mesačný príjem otca dosahovaný v J. K. L. M. vo výške
1 627 eur a zároveň pri zohľadnení vzdania sa ďalšieho príjmu otca v O. O. O., P. ku dňu 31.12.2024
a vzdania sa príjmu súvisiaceho s nevyužívaním nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve otca, prihliadal

na princíp potencionality, majúci prednosť pred princípom fakticity. Následne, po posúdení nákladov
prezentovaných otcom, po prihliadnutí na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca k synovi I.,
nar. XX.XX.XXXX a na odôvodnené náklady maloletej a mieru osobnej starostlivosti rodičov dospelk záveru, že „v možnostiach otca je platiť výživné v sume 250 eur, ktoré je postačujúce na pokrytie
odôvodnených potrieb maloletej.“

24. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že uplatnenie princípu potencionality príjmu znamená, že súd
na základe konkrétnych okolností danej veci neprihliada len na skutočné príjmy povinného rodiča,
ale vychádza z jeho potenciálneho príjmu, t.j. príjmu, ktorý povinný rodič mohol mať vzhľadom na
svoj produktívny vek, zdravotný stav, schopnosti a stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania
a predchádzajúcich pracovných skúseností. Jeho použitie v konaní o určenie výživného (resp. jeho

zmeny) však predpokladá, že súd výšku potencionálneho príjmu povinného príjmu rodiča, korektným
a zrozumiteľným spôsobom vysvetlí a ustáli, keďže príjem povinného rodiča je jednou zo skutkových
okolností, majúcu podstatný význam pre rozhodnutie o výživnom. V preskúmavanej veci z odôvodnenia
rozhodnutia vzťahujúceho sa k výroku IV. nevyplýva, či vôbec a s a kým výsledkom sa súd prvej
inštancie zaoberal a posudzoval výšku potencionálneho príjmu otca, z ktorého mal následne správne
vychádzať pri rozhodovaní o výške výživného. Je treba uviesť, že v spise sa okrem dokladov súvisiacich

s ukončením Zmluvy o spolupráci so spol. O. O. O., P. k 30.12.2024, Oznámenia o zrušení zápisu
otca ku 07.01.2025 zo zoznamu podriadených finančných agentov v registri vedenom Národnou
bankou Slovenska pre podregistre kapitálového trhu, doplnkového dôchodkového poistenia, starobného
dôchodkového sporenia, poskytovania úverov, úverov na bývanie spotrebiteľských úverov, poistenia
alebo zaistenia a Daňového priznania otca za rok 2023, podľa ktorého z činnosti sprostredkovateľov,

ktoré nie sú živnosťou dosiahol príjem 922,73 eur pri nákladoch 553,64 eur, nenachádzajú iné listinné
doklady, z ktorých by vyplývala výška príjmu otca dosahovaného v minulosti zo sprostredkovateľskej
činnosti. Obdobný záver platí aj ku strohej konštatácii súdu o nevyužívaní nehnuteľností otcom
a vzdania sa ďalšieho príjmu, napr. z ich prenájmu. Z obsahu spisu vyplýva, že otec je výlučným
vlastníkom bytu v G. E. (pri nepreukázanom tvrdení matky, že otec v ňom reálne nebýva) a podielovým

spoluvlastníkom chaty a pozemku v Q. E. a rodinného domu a záhrady v E. Q., pri ktorých sa vzhľadom
na formu vlastníctva (podielové) nie je možné bez ďalšieho korektného odôvodnenia sa stotožniť
s úvahou prijatou súdom prvej inštancie, o vzdaní sa dosahovania ďalšieho príjmu otcom využívaním
týchto nehnuteľností.

25. Súdu prvej inštancie je treba dať do pozornosti aj vzájomnú rozpornosť preskúmavaného
rozhodnutia, kedy na jednej strane síce ustálil odôvodnené náklady maloletého dieťaťa v sume
642,03 eur, na strane druhej pri zistenom nepomere vo výške životnej úrovne rodičov (odvíjajúcej
sa od aktuálneho príjmu matky, ktorá bola v čase rozhodnutia na rodičovskej dovolenke, riadne
nezadefinového potencionálneho príjmu otca, ktorý len z pracovného pomeru dosahoval príjem 1 627

eur netto mesačne , vlastníctva viacerých nehnuteľností otcom), na strane druhej pri zistení, že matka
vzhľadom na útly vek dieťaťa výraznú časť finančného plnenia nahrádza osobnou starostlivosťou
o maloleté dieťa, rozhodnutím o určení výživného finančne výrazne vyššie zaťažil matku (podľa
rozhodnutia sa má matka na odôvodnených nákladoch dieťaťa, pri zohľadnení poberaných rodinných
prídavkov vo výške 60 eur, podieľať sumou 332 eur mesačne a otec sumou 250 eur mesačne).

K argumentácii súdu prvej inštancie treba uviesť, že otcom v minulosti vynaložené náklady na výlety
do ZOO, na wellnes v Jasnej nemajú pri určovaní výživného na čas po rozvode žiaden zásadný a ani
skutkový význam. Rovnako pri určovaní výživného nemá žiaden zásadný skutkový a ani právny význam
faktická realizácia styku otca s maloletou, v budúcnosti vykonávaného v rozsahu určenom súdom
(utorok a štvrtok po tri hodiny a každú sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod.), a ani prípadné zakupovanie

darčekov pre maloletú otcom. Odvolací súd uzatvára, že aj okolnosť vzájomnej rozpornosti rozhodnutia
má za následok nepreskúmateľnosť a neudržateľnosť prijatého rozhodnutia, nedávajúceho korektnú
odpoveď na skutkové zistenia vyplývajúce z doposiaľ vykonaného dokazovania, že matka výraznú
časť svojej vyživovacej povinnosti plní práve výlučnou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa v ešte
útlom veku.

26. K argumentácii oboch rodičov týkajúcej sa percentuálneho podielu výživného z príjmu povinného
rodiča a s ohľadom na počet vyživovacích povinností (s odkazom na Ministerstvom spravodlivosti
SR vydanú Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá má len odporúčací charakter)
im dáva odvolací súd do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia konkrétneho rozsahu

vyživovacej povinnosti sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej
veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli
k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax
priznala prioritný význam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaníkonkrétnej výšky vyživovacej povinnosti aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom
voči maloletým (najlepší záujem dieťaťa). Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít
ohľadom spôsobu určenia rozsahu vyživovacej povinnosti nemôže ani reálne existovať, keďže každé

jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady,
i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného, resp. jej
zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej
veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb maloletých detí, zárobkových možností, schopností a
majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka

čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a
dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší
záujem maloletého dieťaťa (viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4
CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017).

27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV.

a v závislom výroku VI. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa §
391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude
pri ďalšom prejednaní veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej
časti rozhodnutia, po doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.)
opätovne o zostávajúcom predmete konania, t.j. o určení výživného na maloleté dieťa na čas po rozvode

rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť
stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri
určovanívýživnéhonačasporozvode,riadnevysvetlí,akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávne
argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu
vyživovacej povinnosti otca, t.j. osobných, majetkových a finančných pomerov na strane oboch rodičov

(vrátane korektného vysvetlenia prípadného uplatnenia princípu potenciality príjmu na strane otca), ich
životnej úrovne a aj ustáleného a riadne špecifikovaného rozsahu odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa a ich výšky, riadne vysvetlí a určí podiel, ktorým sa na odôvodnených nákladoch maloletého
dieťaťa bude podieľať každý z rodičov, zohľadní prípadné ďalšie podstatné zmeny na strane maloletého
dieťaťa (ktoré by malo od 09/2025 navštevovať materskú školu) a oboch rodičov v priebehu trvania

konania (matka podľa tvrdenia otca dosahuje od 9/2025, resp. 10/2025 príjem z pracovného pomeru),
v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania
účastníkmi navrhnutého dokazovania. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vo vzťahu k určeniu výživného
na čas po rozvode vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na

jednej strane a právnymi závermi na strane druhej tak, aby v nich neabsentovala žiadna podstatná
skutočnosť alebo okolnosť.

28.V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov
konania (§ 2 ods.1 C.m.p., § 396 ods.3 C.s.p.).

29. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.2 C.s.p.).

30.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).