Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/188/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204765
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4425204765.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A.

B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom D., E. D. XXX, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1,
IČO: 30 794 536,
deti rodičov: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. D. XXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. B.,
toho času A., H. XXXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/210/2016-32 zo dňa 04.04.2017, ktorý
nadobudol právoplatnosť 18.04.2017, v časti výživného na maloleté deti tak, že výživné na maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e zo sumy 80 eur na sumu 120 eur mesačne od 10.12.2025
a výživné na maloleté dieťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX z v y u š u j e zo sumy 70 eur na sumu 100
eur mesačne od 10.12.2025

II. Zročné výživné na maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 10.12.2025 do 28.02.2026
vo výške 107 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným
výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

splatnosť celého plnenia.

III. Zročné výživné na maloleté dieťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 10.12.2025 do 28.02.2026
vo výške 80 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným
výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Navrhovateľka – matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2025 domáhala
zvýšenia výživného na maloleté deti tak, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej A. vo
výške 150 eur mesačne a na výživu maloletého C. vo výške 140 eur mesačne od podania návrhu.

Návrh odôvodňovala tým, že o výživnom bolo rozhodované pred 9 rokmi, kedy mala maloletá A. 6
rokov a maloletý C. 5 rokov a obaja navštevovali materskú škôlku. Aktuálne je Liana žiačkou 9. ročníka
základnej školy a C. žiakom 8. ročníka základnej školy. Mesačné výdavky na maloletú A. pozostávajú
z nákladov na stravu vrátane obedov v škole 200 eur, oblečenie a obuv 100 eur, kozmetika a drogéria50 eur s poukazom na vek maloletej, školské pomôcky a potreby 20 eur, vreckové 20 eur, cestovné
do školy 20 eur, kredit na mobil 7 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie
70 eur, mimoriadne výdavky ako plánovaný výlet zo školy do Rakúska v hodnote 170 eur, rodinné

výlety v lete, v zime ročne v hodnote 200 eur. Celkové pravidelne sa opakujúce výdavky na maloleté
dieťa predstavujú sumu 500 eur. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Výdavky na
maloletého C. pozostávajú z nákladov na stravu vrátane obedov v škole 200 eur, oblečenie a obuv 100
eur, kozmetika a drogéria 20 eur, školské pomôcky a potreby 20 eur, vreckové 20 eur, cestovné do školy
20 eur, kredit na mobil 7 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie 70 eur,

mimoriadne výdavky na výlety a lyžiarsky kurz v hodnote 210 eur, rodinné výlety v lete, v zime ročne
v hodnote 200 eur. Celkové pravidelne sa opakujúce výdavky na maloleté dieťa predstavujú sumu 480
eur. Maloleté dieťa je evidované v alergiologickej ambulancii u C. I. v J., ktorú navštevujú dvakrát ročne
s čím sú spojené výdavky na cestovné a doplatok na lieky 10,72 eur na tri mesiace. Matke pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa A. D., nar. XX.XX.XXXX, ktoré pochádza z jej druhovského
pomeru s partnerom K. D.. Všetci žijú v spoločnej domácnosti v byte v podnájme, kde nájomnú zmluvu

uzatvoril jej partner so spoločnosťou Bytkomfort s.r.o. Nájomné je 250 eur, zálohové platby na plyn 50
eur, žumpa 60 eur, internet 22 eur, televízia 25 eur a uvedené výdavky spolu predstavujú sumu 387
eur pre 5 osôb. Ročný poplatok za komunálny odpad pre jednu osobu je 40 eur. Jej druh pracuje ako
stavebný robotník, brigádnicky na dohodu a zarobí okolo 800 eur. Z finančných prostriedkov, ktoré má
k dispozícii matka uhrádza všetky výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí s tým, že

finančne sa na tom podieľa aj jej partner a finančne im vypomáhajú rodičia partnera.

2. Otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, vzhľadom na svoju finančnú situáciu, ako aj
zmenu pomerov na jeho strane, pretože mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým
deťom L. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento
skutkový a právny stav:

3.1 Rodný list maloletého dieťaťa A. D., nar. XX.XX.XXXX v B. M., matkou je E. B., nar. XX.XX.XXXX

a otcom je K. D., nar. XX.XX.XXXX. Dieťa je evidované v knihe narodení matričného úradu Nové Zámky.

3.2 Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, matkou dieťaťa je E. B., nar. XX.XX.XXXX a otcom
C. B., nar. XX.XX.XXXX. Dieťa je evidované v knihe narodení Matričného úradu Nitra.

3.3 Maloleté dieťa C. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, matkou dieťaťa je E. B., nar. XX.XX.XXXX a otcom
C. B., nar. XX.XX.XXXX.

3.4 Správa z ÚPSVaR Nové Zámky na matku zo dňa 08.10.2025, z ktorej mal súd preukázané, že matka
bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 14.09.2010 do 09.11.2010 a aktuálne je evidovaná ako

uchádzač o zamestnanie od 01.07.2025.

3.4.1 Potvrdenie o príjme matky od zamestnávateľa DIARA s.r.o. H., I. XXX/XXX za obdobie od januára
2025 do júna 2025, z ktorého mal súd preukázané, že jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 1 754,75
eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 350 eur s tým, že v mesiaci jún mala 0 príjem.

3.5PríjempartneramatkyK.D.odzamestnávateľazaobdobieod07/2025do09/2025,zktoréhomalsúd
preukázané, že mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 187,83 eur, čo v priemere mesačne predstavuje
sumu 62,61 eur.

3.6 Maloleté dieťa A. B. navštevuje Základnú školu D. N. O., Tvrdošovce, Nová cesta 9 a v šk. roku
2025/2026 je žiačkou 9.A triedy.

3.6.1 Výdavky na maloletú A. v zmysle potvrdenia školy zo dňa 29.10.2025, komparo 8 eur, pracovný
zošiť anglický jazyk 6,50 eur, poplatok ZR 23 eur, triedny fond 10 eur, čo spolu predstavuje sumu 47,50

eur, po rozpočítaní 4,75 eur.

3.7 Maloleté dieťa Martin Nagy navštevuje Základnú školu D. N. O., Tvrdošovce, Nová cesta 9 a v šk.
roku 2025/2026 a je žiakom 8. triedy po upresnení matky, pretože to z potvrdenia nevyplýva.3.7.1 Výdavky na maloletého C. v súvislosti so školou pracovný zošit anglický jazyk 6,50 eur, poplatok
ZR 23 eur, spolu 29,50 eur, po rozpočítaní 2,95 eur.

3.8 Pripojený spis Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/293/2018, z ktorého mal súd preukázané, že
návrhom zo dňa 15.10.2018 sa otec domáhal zníženia výživného. Zápisnica o pojednávaní zo dňa
09.09.2019 o výsluchu matky, s dôrazom i na výdavky na maloleté deti, z ktorej mal súd preukázané,
že od rozvodu otec prispel na výživu detí len raz v sume 100 eur a aktuálne jej prichádza výživné

z Ústavu na výkon trestu mesačne vo výške 38 eur na obe deti. Maloletá A. navštevovala 3. ročník
základnej školy a maloletý C. 2.ročník základnej školy. Výdavky na maloleté deti pozostávali z poplatkov
v škole ZRPŠ 15 eur, triedny fond 8 eur, pitný režim 5 eur, časopis 10 eur, zábezpeka na stravu 20
eur, školská družina 5 eur, pracovný zošit z angličtiny 7 eur, detské dopravné ihrisko 6 eur, poistka
2 eurá. Maloletý C. rovnako navštevoval alergiologičku každé tri mesiace, doplatok na lieky 10 eur
na tri mesiace. Otec maloletým deťom len písal na narodeniny a meniny. S rodinou otca sa deti

stretávajú, navštevujú babku. Zápisnica o výsluchu otca dožiadaným súdom z č.l. 47, z ktorej mal súd
preukázané, že otec na návrhu trval, zdôraznil, že nevie odkiaľ vziať peniaze, keďže je vo výkone trestu.
Keď bude prepustený z výkonu trestu nie je zrejmé či sa bude vedieť zamestnať. Nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na znížení výživného trval preto, že mu pribudla i ďalšia vyživovacia
povinnosť na maloleté dieťa L. P., nar. XX.XX.XXXX a nechce sa dostať kvôli neplneniu si vyživovacej

povinnosti do výkonu trestu. Akonáhle to bude možné bude prispievať aj vyššou sumou. Zápisnica
o pojednávaní zo dňa 29.01.2020 z č.l. 72, kde matka zdôraznila, že vzhľadom na nepriaznivú finančnú
situácia sa deti nemohli zúčastniť školy v prírode. Ak nechodia do školy v prírode, chodia na plavecký
kurz a týždenný poplatok je 30 eur. Zdravotné problémy u maloletého C. pretrvávajú naďalej. Matka
poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur a rodinné prídavky vo výške 73 eur. Rozsudok

Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/293/2018-76 zo dňa 29.01.2020, ktorým súd návrh otca na
zníženie výživného zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Rozsudok Krajského súdu
v Nitre č.k. 12CoP/17/2020-108 zo dňa 26.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.07.2020, ktorým
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v bode
28. vyplýva, že k nemožnosti zamestnania a poberania príjmu na strane otca došlo v dôsledku jeho

subjektívneho rozhodnutia spočívajúceho v protizákonnom konaní, pre ktoré bol odsúdený a bol mu
udelený trest odňatia slobody. Takúto situáciu rieši Zákon o rodine striktne v § 75 ods. 1 s tým, že súd
je povinný prihliadnuť aj na takéto dobrovoľné vzdanie sa zamestnania, ktoré nemôže byť dôvodom
zníženia vyživovacej povinnosti. Na strane maloletých detí je nepopierateľné, že s pribúdajúcim vekom
sa zvyšujú i ich potreby, na ktorých uspokojovaní sa podieľajú obaja rodičia. Naviac v čase poslednej

úpravy výživného otec nemal žiadny príjem a bol vyradený z úradu práce pre nespoluprácu a už vtedy
súd napriek tomu určil výživné primerané veku detí, keď mal za to, že otec k svojej zákonnej vyživovacej
povinnosti pristupuje nezodpovedne. Pre zníženie vyživovacej povinnosti otca tak neexistujú žiadne
relevantné dôvody.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bode 6. mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného

súdu Nitra bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. V tom čase matka bola zamestnaná
a zarábala v priemere mesačne 420,12 eur. Otec bol bez pracovného pomeru, nebol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený dňa 15.06.2016 pre nespoluprácu s úradom.

3.9 Rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/210/2016-32 zo dňa 04.04.2017, ktorý nadobudol

právoplatnosť 18.04.2017, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol, upravil výkon rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom tak, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal na platenie výživného vo výške 80
eur na maloletú A. a vo výške 70 eur na maloletého C..

3.10 Potvrdenie o príjme partnerky otca A. P. od zamestnávateľa Základná škola Kniežaťa Pribinu Nitra
za obdobie od 10/2025 do 12/2025, z ktorého mal súd preukázané, že čistý mesačný príjem partnerky
otca bol vo výške 615,34 eur.

3.11 Výpis z účtu partnerky otca na č.l. 83-95.

3.12 Listinné dôkazy predložené otcom o vystavených faktúrach na č.l. 96-99, z ktorých mal súd
preukázané, že dňa 06.01.2026 otec ako dodávateľ vystavil faktúru na sumu vo výške 581,81 eur sosplatnosťou 20.01.2026. Dňa 03.12.2025 otec vystavil faktúru na sumu 1410,29 eur so splatnosťou
18.12.2025. Dňa 08.08.2025 vystavil faktúru na sumu 172,50 eur so splatnosťou 22.08.2025.

3.13 Správa z obce Jatov zo dňa 09.02.2026, z ktorej mal súd preukázané, že partner matky K. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX sa riadne stará o maloleté deti, ktoré si plnia aj povinnú školskú
dochádzku. Partner matky má založenú spoločnosť LesoMount s.r.o., Bánov, Poľná 1174/8, v ktorej je
konateľom.

4. Matka maloletých detí vo svojej výpovedi upresnila, že po rozvode manželstva otec na deti neplatil
a neplnil si vyživovaciu povinnosť, následkom čoho bol uznaný vinným. S partnerom žijú v spoločnej
domácnosti od narodenia jej ďalšieho maloletého dieťaťa. Najprv bývali u jej matky a potom sa
presťahovali do Jatova. Celkové náklady na bývanie tak, ako je uvedené v návrhu, predstavujú sumu
383 eur pre 5 osôb a alikvotná časť na jedného člena domácnosti je 77 eur. V poslednom období
pracovala u zamestnávateľa DIARA s.r.o. ako upratovačka a potom ju presunuli za pomocnú silu, kde

mala pracovať aj soboty, nedele, čo jej nevyhovovalo kvôli deťom. Má ukončené základné vzdelanie
a pracovný pomer ukončila dohodou. Od 01.07.2025 je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a boli
jej ponúknuté dve pracovné miesta, v železiarstve v Jatove, kde bola pracovná doba do 17:00 hod.
a v reštaurácii v Q., kde bola pracovná doba od 05:30 hod. do 15:30 hod. Pracovný čas jej nevyhovoval
kvôli deťom a starostlivosti o deti. Partner pracuje od 05:00 hod. do 18:00 hod. podľa vlastného

vyhlásenia jej partner zarobí okolo 800 eur. Matka sa snaží brigádnicky si privyrobiť tak, že chodí
pomáhať bývalému zamestnávateľovi ak ju o to požiadajú cez víkendy, kde zarobí 5 eur na hodinu
a okrem toho chodila umývať okná, kde si privyrobila mesačne spolu do 400 eur. Nie je evidovaná
v žiadnej odbornej ambulancii. Maloleté dieťa A. navštevuje 9. ročník Základnej školy v Q. a okrem
rozpočítaných výdavkov v zmysle potvrdenia zo školy vo výške 4,75 eur sú to ďalšie výdavky na stravu

200 eur vrátane obedov v škole, oblečenie obuv 100 eur, kozmetika a drogéria 50 eur, školské pomôcky
20 eur, vreckové 20 eur, cestovné do školy 7 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, výdavky rodinné výlety
ročne 200 eur, školský výlet do Rakúska 170 eur + vreckové, alikvotná časť nákladov na bývanie 77 eur.
Dieťaniejeevidovanévžiadnejodbornejambulancii.Matkauviedla,ževýdavkynamaloletúpredstavujú
sumu 500 eur. Maloleté dieťa Martin navštevuje 8. ročník Základnej školy v Q., výdavky na maloleté

dieťa rozpočítané v zmysle potvrdenia vo výške 2,95 eur, náklady na stravu 200 eur, oblečenie obuv 100
eur, kozmetika, drogéria 20 eur, školské pomôcky 20 eur, vreckové 20 eur, cestovné do školy 20 eur,
kredit 7 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie 77 eur, mimoriadne výdavky
rodinné výlety 200 eur, čo mesačne predstavuje sumu 17 eur. Dieťa je sledované v alergiologickej
ambulancii posledné tri roky, kde chodia dvakrát do roka, a doplatok na lieky 4 eurá mesačne. Výdavok

na pohonné hmoty 10 eur. Matka uviedla, že výdavky na dieťa sú spolu vo výške 480 eur. Dieťa
neabsolvovalo lyžiarsky kurz, ktorý stál 210 eur pretože na to nemali finančné prostriedky. Príjem rodiny
pozostáva z rodinných prídavkov vo výške 180 eur, matka poberala 6 mesiacov príspevok vo výške 140
eur a z príjmu partnera vo výške 800 eur. Finančne im vypomáhajú rodičia partnera mesačne sumou
od 150 do 200 eur. Výdavky na ďalšie maloleté dieťa A. D., ktoré navštevuje 2.ročník Základnej školy

v D. pozostávajú z výdavkov v súvislosti so školou ZRPŠ 15 eur, triedny fond 8 eur, spolu 23 eur, po
rozpočítaní 2,30 eur, pracovné zošity 15 eur, po rozpočítaní 1,50 eur. Poplatok v družine 25 eur. Výdavky
na stravu 150 eur, oblečenie 100 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie 77 eur. Celkové výdavky na
maloleté dieťa vo výške 355 eur. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Okrem nákladov
na bývanie majú výdavky na stravu okolo 200 eur, oblečenie si matka nekupuje každý mesiac. Po

vykonanom dokazovaní žiadala návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť v celom rozsahu a výživné na
maloletú A. zvýšiť zo sumy 80 eur na sumu 150 eur a výživné na maloletého C. zvýšiť zo sumy 70 eur na
sumu 140 eur od podania návrhu. Záverom zdôraznila, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní riadne,
skoro vôbec, pretože v roku 2025 zaplatil spolu výživné vo výške len 300 eur. Od podania návrhu nebolo
zaplatené žiadne výživné.

5. Otec maloletých detí s návrhom nesúhlasil, pretože na to nemá finančné prostriedky. Uznal, že bol
viackrát vo výkone trestu a to od roku 2015 do roku 2016 pre marenie úradného rozhodnutia a od roku
2019 do roku 2021 kvôli neplateniu výživného. Mal nezaplatené výživné vo výške 3500 eur a aktuálne by
to mala byť suma 2 000 eur. Má základné vzdelanie a živnosť od roku 2021, ktorú nevyužíval a narástla

mu dlžoba. Bol zamestnaný cez agentúry a mohol odpracovať len určitý čas. S partnerkou a matkou
ďalších dvoch maloletých detí žijú v spoločnej domácnosti od roku 2018. Partnerka sa volá A. P., nar.
XX.XX.XXXX. Nastúpila ako pomocná sila do škôlky v Nitre Kniežaťa Pribinu. Pracuje 6 hodín a výplatu
mala 480 eur. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na partnerku otca mal súd preukázané, žeje zamestnaná od 27.10.2025 u zamestnávateľa Základná škola Kniežaťa Pribinu, Andreja Šulgana 1
Nitra. Vymeriavací základ október 2025 vo výške 175,84 eur, 11/2025 vo výške 814,61 eur, 12/2025 vo
výške 811,15 eur. Náklady na bývanie pozostávajú z nájomného, v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej na

dobu určitú od 01.10.2025 do 30.09.2026, ktorá je zo dňa 29.09.2025 a predmetom nájmu je 2 izbový byt
s príslušenstvom v obci A. B. H. R. XXXX. Nájomné v zmysle článku III. nájomnej zmluvy 600 eur spolu
so službami. Asi pred 4 rokmi mu bola diagnostikovaná epilepsia, navštevuje len všeobecného lekára
a na špeciálne vyšetrenia nechodí, pretože má dlžobu v zdravotnej poisťovni okolo 10 000 eur. Maloleté
dieťa Oliver navštevuje 1.ročník Základnej školy v Nitre a výdavky pozostávajú zo stravy v škole 25

eur, školské pomôcky 10 eur, strava doma 100 eur, oblečenie 50 eur. Maloleté dieťa Martina navštevuje
Materskú školu v Nitre a výdavky pozostávajú z nákladov na stravu 20 eur, školné 10 eur, strava doma
150 eur, oblečenie a hygienické potreby 50 eur. Deti nie sú evidované v žiadnej odbornej ambulancii.
Príjem rodiny pozostáva z jeho príjmu podľa vlastného vyhlásenia vo výške 400 eur a z príjmu partnerky
vo výške 560 eur. Rodinné prídavky predstavujú sumu 120 eur. Otec má pôžičky od brata a rodiny, ktorí
mu posielajú na účet rôzne sumy 5, 20, 80. Finančne ich podporuje i rodina partnerky. Otec uznal, že

nikdy nebol riadne zamestnaný, keď bol mladý bol sprostý a odkedy bol vo výkone trestu má s tým
problémy. Otec maloletých detí upresnil, že jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia za rok 2025 bol vo
výške 700-800 eur. Reálne pracoval len v mesiacoch, keď vystavil faktúry, inak pracoval na čierno. Otec
predložil do spisu i upresnený rozpis mesačných výdavkov na jeho ďalšie dve maloleté deti v zmysle
potvrdenia, z ktorých mal súd preukázané, že na maloleté dieťa C. boli zaplatené výdavky v sume 51 eur

mesačne v súvislosti s návštevou materskej školy. Základná škola potvrdila, že boli zaplatené i výdavky
na maloletého L., ako sú ZRPŠ 25 eur, pracovné zošity 29 eur, pracovný zošit z anglického jazyk 6,50
eur, z matematiky 4,80 eur, divadlo 7 eur, spolu jednorazové výdavky vo výške 72,30 eur, čo v priemere
mesačne predstavujú sumu 7 eur a k tomu sú to pravidelné mesačné poplatky na stravu 8 eur, školská
družina 30 eur, plánovaný plavecký kurz 72 eur. Po vykonanom dokazovaní žiadal otec maloletých detí

návrh zamietnuť, pretože má dlžobu na výživnom a nemá ju z čoho zaplatiť.

6. Dňa 26.02.2026 súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka podľa § 31 CMP, ktorý termín
pojednávania zobral na vedomie dňa 24.01.2026, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani
nežiadal pojednávanie odročiť.

7. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

8.Akbysavčaseporozhodnutíovýkonerodičovskýchprávapovinnostíalebodohoderodičovovýkone

rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov
na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov
na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

9. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

10. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a
povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom
životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich
detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby

duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti
považovaťnielennákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťouozdravie,aleajnáklady
súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.12. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

13. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV.ÚS77/2002, III.ÚS/63/2006) do obsahu základného práva
na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej
normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom na ústavne konformnú aplikáciu tejto
právnej normy na zistený skutkový stav veci.

14. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom, pričom sa predpokladá, že ich vykonávajú
v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl.
51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom Zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov
pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine). Až
keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s
prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV.ÚS/367/2008).

15. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre konštatuje, že existuje široký konsenzus i v
rámci medzinárodného práva, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musia byť rozhodujúcim
hľadiskom ich najlepšie záujmy. Tento záujem sa podľa ESĽP skladá z dvoch zložiek. Na jednej strane
vyžaduje udržiavanie väzieb dieťaťa s jeho rodinou, okrem prípadov, keď sa konkrétna rodina preukáže

ako nevhodná. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť pretrhnuté iba vo veľmi výnimočných
prípadoch a musí byť vykonané všetko v záujme zachovania osobných vzťahov a ak je to vhodné, v
záujme obnovy rodiny. Na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby bola jeho výchova zabezpečená v
stabilnomprostredíarodičomnemôžebyťpodľačl.8dohovoruumožnenéuplatňovaťopatrenia,ktoréby
mohli poškodiť zdravie alebo vývoj dieťaťa. Článok 8 dohovoru tak vyžaduje zo strany orgánov verejnej

moci rozhodovanie zachovávajúce rovnováhu medzi záujmami dieťaťa a záujmami rodičov, osobitná
pozornosť v tomto procese však musí byť venovaná najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý v závislosti na
jeho povahe a význame môže prevážiť nad záujmami rodičov (Sahin v. Nemecko, rozsudok z 8.7.2003,
bod 66).

16. Princíp ochrany záujmov maloletého je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov, a teda
východiskovým princípom aj pri výklade a aplikácie jednotlivých ustanovení zákona o rodine v konaní
o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom.

17. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej

výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne
vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú
úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť
neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho
výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

18. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým
dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné
prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor
neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa

matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd
musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie
vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.

19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).20. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

21. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného
bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k
rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako

jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

22. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,

zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších
zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s

nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným
majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení

výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ sa
preukáže,ženastranepovinnéhodošlokpoklesualebostratezárobku,čiinéhopríjmu,súdmusískúmať
dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

23. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové

a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie

zamestnanie za menej výhodné.

24. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

25. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

33. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.
Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena

pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli

odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

34. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

35. V prejednávanej veci ohľadne návrhu matky sa jednalo o zvýšenie výživného a z týchto dôvodov bolo
povinnosťou súdu skúmať hmotnoprávne podmienky pre zmenu skôr určenej vyživovacej povinnosti.
Súd bol povinný posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od

predchádzajúcej úpravy, pričom nemohol opomenúť ani existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona
o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už
v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods.
1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (III.US 319/2015) Vykonaným

dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky - matky maloletých detí je dôvodný,
pretože naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2017 rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
24P/210/2016 zo dňa 04.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.04.2017, ktorým súd manželstvo
rodičov rozviedol, upravil práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti
matke a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 80 eur na maloletú A. a vo výške 70 eur na

maloletého C. počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Po tomto rozhodnutí bol otec maloletých detí vo výkone trestu a návrhom zo dňa 15.10.2018 sa domáhal
zníženia výživného u každého dieťaťa na sumu 30 eur. I v rámci tohto konania súd zisťoval aktuálne
finančné možnosti matky, ako aj pravidelne sa opakujúce výdavky na maloleté deti, ktoré už v tom
čase boli vyššie a neustále sa zvyšovali. Uvedené skutočnosti vyplývajú i z odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu tak, ako je to uvedené v bode 3.8 odôvodnenia.

35.1 Počas posledného rozhodovania súdu v konaní o rozvod manželstva bol príjem otca nulový a otec
bol vyradený pre nespoluprácu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V čase rozhodovania súdu
o návrhu otca na zníženie výživného bol otec maloletých detí vo výkone trestu a bol zaradený do

pracovné pomeru v období od augusta 2018 do 03/2019, kedy jeho čistá mzda v zmysle prehľadu
pracovnej odmeny predstavovala sumu 1 392 eur po vykonaní zrážok, čo v priemere mesačne
predstavovalo čistý príjem 174 eur.35.1.1 V čase rozhodovania súdu mal súd preukázané, že otec maloletých detí podniká na základe
živnostenského listu od roku 2021 tak, ako to uznal s tým, že nepodnikal v období keď bol vo výkone
trestu a aktuálne začal podnikať na základe živnosti, v zmysle predložených faktúr od roku 2025. Za

mesiac január vyfakturoval sumu 581,81 eur, za mesiac december 2025 sumu 1 410,29 eur, za mesiac
august 2025 sumu 172,50 eur, kde fakturoval služby v zmysle rámcovej zmluvy o spolupráci pre rôznych
odberateľov. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na otca maloletých detí mal súd preukázané,
že otec bol v Ústave na výkon trestu v Želiezovciach od 21.08.2018 do 26.02.2020 evidovaný ako
zamestnanec, následne od 01.05.2020 do 13.05.2020 zamestnanec vo výkone trestu. Od 15.02.2020

do 16.02.2020 ako zamestnanec u zamestnávateľa EROZVAR s.r.o. Bratislava – mestská časť Ružinov,
Miletičova 23. Od 23.01.2021 do 28.02.2021 Liaharenský podnik Nitra a.s. s vymeriavacím základom
261,65 eur. OD 01.03.2021 do 31.03.2021 rovnaký zamestnávateľ s vymeriavacím základom 443,66
eur. Od 03.11.2025 do 05.11.2025 TRANSFER International Staft k.s. Bratislava, Račianska 96. Otec
upresnil, že bol väčšinou vždy zamestnaný cez agentúry a nikdy nepracoval na plný úväzok. Najprv
tvrdil, že jeho príjem pozostáva zo sumy 400 eur mesačne a na poslednom pojednávaní upresnil, že

jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia za rok 2025 bol vo výške 700 až 800 eur. Čo sa týka jeho
príjmu za rok 2026 súd vychádzal z toho, že jeho príjem by mal byť aj v tomto roku približne rovnaký
v vzhľadom na predloženú faktúry z č.l. 96 zo dňa 06.01.2026 s poukazom na jeho vyjadrenie, ako aj
predložené faktúry za rok 2025. Súd vychádzal pri zvýšení výživného hlavne z toho, že o výživnom
bolo naposledy rozhodované v roku 2017, t.j. pred 9 rokmi a ak súd zvýšil výživné u maloletej A. zo

sumy 80 eur na sumu 120 eur, zvýšené výživné predstavuje len, zvýšenie o 4,40 eura za každý rok od
posledného rozhodovania súdu. Čo sa týka maloletého C. zvýšené výživné zo sumy 70 eur na sumu 100
eur predstavuje len, zvýšenie o sumu 3,30 eur na rok od posledného rozhodovania súdu. S poukazom
na minimálnu mzdu za rok 2025, ktorá bola vo výške 816 eur a na minimálnu mzdu za rok 2026 vo
výške 915 eur mal súd za to, že je potrebné ustáliť minimálny príjem otca na potencionálny príjem

vo výške 800 eur. V zmysle metodických tabuliek Ministerstva spravodlivosti by výživné na maloletú
A. malo predstavovať 13% z príjmu rodiča a výživné na maloletého C. 11% z príjmu rodiča. Takto
určené výživné vo vzťahu k maloletej A., by malo predstavovať sumu 104 eur a vo vzťahu k maloletému
C. sumu 88 eur. Súd i napriek týmto skutočnostiam zvýšil výživné na maloletú A. na sumu 120 eur
a na maloletého C. na sumu 100 eur, pretože otec maloletých detí si dobrovoľne neplnil a neplní

vyživovaciu povinnosť, nad rámec výživného, na výživu maloletých detí nijakým spôsobom neprispieval
a v neposlednom rade nemal žiadne výdavky s maloletými deťmi počas prázdnin. Nie je zanedbateľná tá
skutočnosť, že maloleté deti nanavštevuje, nestýka sa s nimi a rovnako i preto nemá ďalšie mimoriadne
výdavky.Zdôvodudlhodobéhoneplneniasivyživovacejpovinnosti,kvôličomubolotecivovýkonetrestu
a uznaný vinným, čo nerpozoruje a uznáva, súd výživné zvýšil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku,

pretože mal za to, že rovnako ako bolo konštatované v rozsudku Okresného súdu Nitra pri rozhodovaní
o výživnom v čase rozvodu a následne i v konaní Okresného súdu Nové Zámky o návrhu otca na
zníženie výživného, ktorý bol zamietnutý, kde odvolací súd konštatoval, že subjektívna situácia, ktorú
si spôsobil otec sám svojim konaním a správaním, nemôže byť na úkor maloletých detí. Súd zároveň
zdôrazňuje, že pri zvyšovaní výživného súd zohľadňoval i počty vyživovacích povinností otca s tým,

že od rozhodovania súdu o rozvode otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým
deťom. Súd sa v žiadnom prípade nestotožnil s vyjadrením otca, že neplatil riadne výživné a nemohol
platiť keď bol vo výkone trestu, ani s tým, že aktuálne má problémy zamestnať sa, pretože bol vo výkone
trestu. Súd poukazuje na to, že dieťa by nemalo byť postihnuté následkami chýb vlastných rodičov, i
keď v mnohých prípadoch tomu nie je možné celkom zabrániť. Podľa názoru súdu skutočnosť, že rodič

nedokážezvládnuťroluzodpovednéhorodiča,ktorýbysaaspoňplatenímvýživného(keďužničíminým)
podieľal na starostlivosti o dieťa, pričom do tejto situácie sa dostal svojim vlastným pričinením, nemôže
znamenať vylúčenie tohto rodiča z výkonu všetkých jeho rodičovských povinností, ktoré mu v súvislosti
s narodením vlastného dieťaťa vznikli. Bolo by v rozpore s princípmi morálky i spravodlivosti, keby rodič,
ktorý vyvíja všetko svoje úsilie, aby zabezpečil starostlivosť o svoje dieťa a pracuje napr. i v ťažších

pracovných podmienkach za minimálnu mzdu, bol v nevýhodnejšej pozícii ako rodič, ktorý sa dopúšťa
protiprávnej činnosti, o to viac ak ide o úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru. Inými slovami
spoločnosť by nemala dopustiť, aby niekto zo svojho protiprávneho konania profitoval v tom zmysle, že
sa zbaví povinnosti, ktorá nemá len morálny rozmer, ale je inkorporovaná expressis verbis v zákone.

35.1.2 K finančnej situácii rodiny otca súd poznamenáva, že súd vychádzal z toho, že po uznaní čistého
mesačnéhopríjmuotcazarok2025vovýške800eursúdustálilčistýmesačnýpríjemotcazaposledných
12 mesiacov na sumu 800 eur s poukazom i na minimálne mzdy za rok 2025 a 2026. Príjem partnerky
otca pozostáva zo sumy 615,34 eur, v zmysle potvrdenia zamestnávateľa, k čomu je potrebné pripočítaťi rodinné prídavky vo výške 120 eur. Mesačný príjem rodiny takto predstavuje sumu 1 535 eur. Ak
z uvedeného príjmu rodina zaplatí náklady na bývanie, nájomné vo výške 600 eur, zostane jej suma
935,34 eur, ak z tohto príjmu súd odpočíta zvýšené výživné vo výške 220 eur, zostane rodine suma

715,34 eur pre 4 osoby, čo na jedného člena domácnosti predstavuje sumu 178,83 eur.

35.2 V čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva bol príjem matky 420,12eur. Súd žiadal pripojiť
spis z Okresného súdu Nitra a Okresný súd Nitra oznámil súdu, že bol zapožičaný ku konaniu pod
sp.zn. 7P/293/2018 a doposiaľ nebol vrátený. Z pripojeného spisu pod sp.zn. 7P/293/2018 súd zistil, že

uvedený spis sa v spise nenachádza. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na matku maloletých detí mal súd
preukázané, že od 01.01.2016 bola matka evidovaná ako zamestnanec u zamestnávateľa v období od
02.08.2016do31.08.2016svymeriavacímzákladom455,95eur,následneod01.09.2016do03.10.2016
s vymeriavacím základom 550,52 eur a 32,59 eur. U zamestnávateľa Proact People Slovensko s.r.o.
Galanta, Kpt. Nálepku 1597 v období od 12.10.2016 do 30.09.2017, to znamená v rozhodnom období
počas konania, kedy jej vymeriavací základ predstavoval sumu 3 954,22 eur za obdobie od 10/2016

do 04/2017, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 564,88 eur. V čase rozhodovania Okresného
súdu Nové Zámky o návrhu otca na zníženie výživného matka poberala rodičovský príspevok vo výške
220,70 eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti vo výške 73 eur, pretože jej pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť na maloleté dieťa A. D., nar. XX.XX.XXXX. V tom čase matka maloletých detí žila s partnerom
v spoločnej domácnosti, kde uhrádzali nájomné vo výške 232,47 eur a zálohové platby na plyn vo výške

28 eur, ktoré platil jej partner, pretože ona poberala len rodičovský príspevok.

35.2.1 V čase rozhodovania súdu mal súd preukázané, že matka maloletých detí ukončila pracovný
pomeruposlednéhozamestnávateľadňa30.06.2025dohodou.UtohtozamestnávateľaatoDIARAs.r.o.
Rastislavice 767 bola zamestnaná od 21.01.2022. Vymeriavací základ za posledných 12 mesiacov pred

ukončením pracovného pomeru dohodou bol vo výške 4 328 eur, čo v priemere mesačne predstavuje
sumu 360,66 eur. Matka je aktuálne evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 01.07.2025. Boli jej
ponúknuté dve pracovné miesta, ktoré však neprijala, vzhľadom na začiatok a koniec pracovného času,
pretože sa stará o tri maloleté deti a pracovný čas partnera je od 05:00 hod. do 18:00 hod. Matka
sama uznala, že si prácu hľadá, v prípade potreby chodí brigádovať počas víkendov k poslednému

zamestnávateľovi, kde zarobí mesačne do 30 eur, pretože má 5 eur na hodinu. V rámci brigád sa jej
podarilo mesačne zarobiť i 400 eur.

35.2.2 Finančná situácia rodiny na strane matky po zohľadnení ich príjmu pozostáva z príjmu partnera
vo výške 800 eur, súd mal za to, že matka si je schopná mesačne privyrobiť sumu 400 eur, k čomu

je potrebné pripočítať rodinné prídavky na tri deti vo výške 180 eur, určené výživné vo výške 220 eur.
Celkový príjem rodiny matky predstavuje sumu 1 600 eur, ak z uvedeného príjmu rodina zaplatí náklady
na bývanie vo výške 383 eur zostane im suma 1 217 eur pre 5 členov domácnosti s tým, že alikvotná
časť na jedného člena domácnosti predstavuje sumu 243 eur.

35.3 Výdavky na maloleté dieťa Lianu v čase posledného rozhodovania súdu o rozvode manželstva
rodičov súd preukázané nemal z rovnakých dôvodov ako je vyššie uvedené, že spis Okresného
súdu Nitra sa nenachádzal v spise Okresného súdu Nové Zámky. Na základe týchto skutočností súd
konštatuje, že výdavky na maloleté dieťa boli primerané veku a pozostávali z bežných nákladov na
stravu, ošatenie a hygienické potreby, pretože v tom času maloleté dieťa navštevovalo materskú školu.

35.3.1 V konaní o návrhu otca na zníženie výživného v roku 2018 boli upresnené výdavky na maloleté
dieťa Lianu, ktoré pozostávali z jednorazových výdavkov v súvislosti so začiatkom šk. roka na kúpu
školských pomôcok, ako aj výdavkov v súvislosti so školou ZRPŠ 15 eur, triedny fond 8 eur, pitný režim 5
eur, časopis 10 eur, zábezpeka na stravu 20 eur, školská družina 5 eur, pracovný zošit z angličtiny 7 eur,

detské dopravné ihrisko 6 eur a poistka 2 eurá. Okrem toho to boli bežné výdavky na stravu, ošatenie
a hygienické potreby. Celkové výdavky na maloleté dieťa predstavovali sumu 6,50 eur po rozpočítaní
jednorazových výdavkov, k čomu je potrebné pripočítať alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške 57
eur, ako aj bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby veku primerané.

35.3.2 V čase rozhodovania súdu súd uznal výdavky na maloleté dieťa vo výške 358 eur, ktoré
pozostávajú z alikvotnej časti nákladov na bývanie vo výške 77 eur, z rozpočítaných nákladov v súvislosti
so školou vo výške 4,75 eur, školské pomôcky 20 eur, cestovné do školy 7 eur, strava vrátane obedov
150 eur, z nákladov na oblečenie, obuv 80 eur, kozmetika a drogéria 20 eur. Ak otec maloletého dieťaťazaplatí výživné vo výške 120 eur, k čomu je potrebné pripočítať i rodinné prídavky vo výške 60 eur, ako
aj vyživovaciu povinnosť matky, bude matka schopná pokryť uznané pravidelne sa opakujúce výdavky
na maloleté dieťa s tým, že výživné odzrkadľuje i životnú úroveň rodiča. Je pravdou, že matka poskytuje

starostlivosť trom maloletým deťom, avšak i napriek tomu sa snaží si brigádnicky privyrobiť, kde súd
vychádzalzpríjmuvovýške400eurmesačne.VzmyslemetodickýchtabuliekMinisterstvaspravodlivosti
by výživné vo vzťahu k matke pri počte troch vyživovacích povinností malo predstavovať 15% z príjmu
matky, čo je 60 eur. Súd poznamenáva, že neuznal ostatné výdavky matky týkajúce sa ďalších výdavkov
akosúvreckové,školskévýlety,kozmetikaadrogériavnavrhovanejsume,anivýdavkynarodinnévýlety,

pretože je potrebné vychádzať z toho že životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne rodiča.
Inapriekuznanýmpríjmommatkouajzostranysúdutak,akojevyššieuvedenéniejemožnésastotožniť
s tým, že výdavky na maloleté dieťa vyčíslené matkou predstavujú sumu 500 eur, pretože ak by tomu tak
bolopoodpočítanímatkouuvádzanýchvýdavkovnavšetkytrimaloletédeti,byrodinezostalaminimálna,
skoro žiadna suma, nepostačujúca ani na náklady na bývanie. Ak z celkového príjmu rodiny vo výške
1 600 eur súd odpočíta matkou uvádzané výdavky na maloletú A. vo výške 500 eur, na maloletého C.

vo výške 480 eur a na maloletú A. vo výške 355 eur, by rodine zostala suma 265 eur s tým, že celkové
výdavky na bývanie pre rodičov predstavujú sumu 154 eur, kde ešte nie sú zahrnuté výdavky rodičov na
stravu, ošatenie a hygienické potreby. Súd zároveň poznamenáva, že partner matky maloletých detí K.
D., nar. XX.XX.XXXX má vyživovaciu povinnosť i voči A. D., nar. v roku 2011, ktorú si plní vo výške 100
eur mesačne. Výdavky uvádzané matkou vo vzťahu k všetkým maloletým deťom s dôrazom na maloleté

deti, o ktorých sa rozhoduje v tomto konaní súd považuje za navýšené a nadhodnotené.

35.4 Výdavky na maloleté dieťa C. v čase posledného rozhodovania súdu o rozvode manželstva rodičov
súd preukázané nemal z rovnakých dôvodov ako je vyššie uvedené, že spis Okresného súdu Nitra sa
nenachádzal v spise Okresného súdu Nové Zámky. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že

výdavky na maloleté dieťa boli primerané veku a pozostávali z bežných nákladov na stravu, ošatenie
a hygienické potreby, pretože v tom času maloleté dieťa navštevovalo materskú školu.

35.4.1 V konaní o návrhu otca na zníženie výživného v roku 2018 boli upresnené výdavky na maloleté
dieťa Martin, ktoré pozostávali z jednorazových výdavkov v súvislosti so začiatkom šk. roka na kúpu

školských pomôcok, ako aj výdavkov v súvislosti so školou ZRPŠ 15 eur, triedny fond 8 eur, pitný režim 5
eur, časopis 10 eur, zábezpeka na stravu 20 eur, školská družina 5 eur, pracovný zošit z angličtiny 7 eur,
detské dopravné ihrisko 6 eur a poistka 2 eurá. Okrem toho to boli bežné výdavky na stravu, ošatenie
a hygienické potreby. Celkové výdavky na maloleté dieťa predstavovali sumu 6,50 eur po rozpočítaní
jednorazových výdavkov, k čomu je potrebné pripočítať alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške

57 eur, ako aj bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby veku primerané. Maloleté dieťa
už v tom čase bolo evidované v alergiologickej ambulancii v J., ktorú navštevovalo každé tri mesiace
a doplatok na lieky predstavovali sumu 10 eur na tri mesiace. Dieťa malo problémy s dýchaním a ak by
lieky neužívalo jeho zdravotný stav by sa zhoršil.

35.4.2 V čase rozhodovania súdu súd uznal výdavky na maloleté dieťa vo výške 360 eur, ktoré
pozostávajú z alikvotnej časti nákladov na bývanie vo výške 77 eur, z rozpočítaných nákladov v súvislosti
so školou vo výške 2,95 eur, školské pomôcky 20 eur, cestovné do školy 7 eur, strava vrátane obedov
150 eur, z nákladov na oblečenie, obuv 80 eur, kozmetika a drogéria 20 eur. Ak otec maloletého dieťaťa
zaplatí výživné vo výške 100 eur, k čomu je potrebné pripočítať i rodinné prídavky vo výške 60 eur, ako

aj vyživovaciu povinnosť matky v rovnakej výške ako otec, vzhľadom na to, že matka sama uznala, že
ukončila pracovný pomer dohodou u zamestnávateľa, kde dlhodobo pracovala a v podstate sama sa
pripravila o takýto príjem a do dnešného dňa sa riadne nezamestnala. Je pravdou, že matka poskytuje
starostlivosť trom maloletým deťom, avšak i napriek tomu sa snaží si brigádnicky privyrobiť, kde súd
vychádzalzpríjmuvovýške400eurmesačne.VzmyslemetodickýchtabuliekMinisterstvaspravodlivosti

by výživné vo vzťahu k matke pri počte troch vyživovacích povinností malo predstavovať 11% z príjmu
matky, čo je 44 eur. Súd poznamenáva, že neuznal ostatné výdavky matky týkajúce sa ďalších výdavkov
ako sú vreckové, školské výlety, kozmetika a drogéria v navrhovanej sume, ani výdavky na rodinné
výlety, pretože je potrebné vychádzať z toho že životná úroveň dieťaťa sa odvíja od životnej úrovne
rodiča. I napriek uznaným príjmom matkou aj zo strany súdu tak, ako je vyššie uvedené nie je možné sa

stotožniť s tým, že výdavky na maloleté dieťa vyčíslené matkou predstavujú sumu 480 eur z rovnakých
dôvodov ako to súd uviedol vo vzťahu k maloletej A..36. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný
dôvodne, pretože od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov na strane všetkých
účastníkov. Pri vyhovení návrhu matky na zvýšenie výživného súd vychádzal z preukázanej zmeny

pomerov. Súd považoval za preukázané, že príjem otca je minimálne vo výške 800 eur a od posledného
rozhodovania súdu mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Otec má aktuálne vyživovaciu
povinnosť voči 4 maloletým deťom. Zvýšené výživné vo vzťahu k maloletej A. po ustálení príjmu otca
vo výške 800 eur predstavuje 15% z príjmu otca. V zmysle metodických tabuliek by malo predstavovať
13%. Súd však pri zvýšení výživného zohľadňoval hlavne tú skutočnosť, že otec si vyživovaciu povinnosť

určenú rozsudkom Okresného súdu Nitra, ktorý nadobudol právoplatnosť v roku 2017 neplnil a neplní,
následkom čoho bol i vo výkone trestu. Nemá s deťmi žiadne výdavky počas prázdnin a vôbec sa s deťmi
nestýka. Zvýšené výživné vo vzťahu k maloletému C. predstavuje 12,5% z príjmu rodiča. Vzhľadom
na správanie sa otca a jeho absolútny nezáujem o maloleté deti, súd mal za to, že nie je možné
vychádzať len z metodických tabuliek a preto výživné zvýšil s dôrazom na preukázateľné a pravidelne
sa opakujúce výdavky uznané súdom na sumu 120 a 100 eur mesačne. Je potrebné zdôrazniť, že od

posledného rozhodovania súdu uplynula doba 9 rokov a i v zmysle záverov odvolacieho súdu v konaní,
kde sa otec domáhal zníženia výživného bolo uvedené, že nepriaznivú finančnú situáciu si otec spôsobil
sám svojim konaní, keď bol vo výkone trestu a otec s svojej zákonnej vyživovacej povinnosti naďalej
pristupuje nezodpovedne. Je zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa zvyšujú i potreby maloletých detí,
na ktorých uspokojovaní sa podieľajú obaja rodičia. Príjem matka sa rovnako zvýšil od posledného

rozhodovania súdu, či už v konaní o rozvod manželstva, ako aj v konaní o zníženie výživného, kedy
poberala len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Súd ustálil príjem matky v zmysle vlastného
vyhlásenia na sumu 400 eur i s poukazom na preukázané príjmy u posledného zamestnávateľa, kde
pracovala od 21.01.2022 do 30.06.2025 a pracovný pomer ukončila dohodou, vzhľadom na preradenie
na iné pracovné miesto, čím sa pripravila o takýto príjem.

37. Zročné výživné vo vzťahu k maloletej A. za obdobie od 10.12.2025 do 28.02.2026 vo výške 107 eur,
pozostáva zo sumy 27 eur (za 21 dní v mesiaci december 2025) a zo sumy 80 eur (za mesiace január,
február 2026 2x 40 eur), kde súd vychádzal z toho, že zročné výživné predstavuje rozdiel medzi určeným
azvýšenýmvýživným.Súdpovolilzročnévýživnéotcovimaloletéhodieťaťasplácaťvsplátkachvovýške

10 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že výška splátky je primeraná výške zročného výživného.

37.1 Zročné výživné vo vzťahu k maloletému C. za obdobie od 10.12.2025 do 28.02.2026 vo výške 80
eur, pozostáva zo sumy 20 eur (za 21 dní v mesiaci december 2025) a zo sumy 60 eur (za mesiace
január, február 2026 2x 30 eur), kde súd vychádzal z toho, že zročné výživné predstavuje rozdiel medzi

určenýmazvýšenýmvýživným.Súdpovolilzročnévýživnéotcovimaloletéhodieťaťasplácaťvsplátkach
vo výške 10 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že výška splátky je primeraná výške zročného
výživného.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradutrovkonania,pretožesajednáokonanievovecistarostlivostiomaloletédetiaprocesnýpredpis
neustanovuje inak.

Poučenie:

SpisovaZnacka

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).