Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoEk/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207359
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8815207359.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, spoločnosť vymazaná z Obchodného
registra dňa 09.08.2017, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti

povinnej: J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q., o udelenie poverenia, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Er/776/2015-16 zo dňa 01.
októbra 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom oprávneného - spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to so spoločnosťou BENCONT FINANCE, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 41 odsek 2 písm. d), § 44 odsek 2, 3 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 odsek 1, 2, § 53 odsek 1, 4 písm. r), 5, § 54 odsek 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ

uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá má s poukazom na ustanovenia § 52 odsek 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka povahu spotrebiteľskej zmluvy. V posudzovanej právnej veci sa oprávnený domáhal návrhom
na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna
a mediačná, a.s.. Rozhodcovská doložka bola súčasťou zmluvy o úvere a zároveň aj Obchodných
podmienok pre úver v bode 11.2. Predmetná zmluva spolu s obchodnými podmienkami predstavovala

formulárovú zmluvu, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je
však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Povinná nemala možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko rozhodcovská doložka je súčasťou
zmluvných ustanovení a taktiež obchodných podmienok, ktoré predstavujú súčasť zmluvy. Povaha

zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. ju ako celom odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, žesi spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a taktiež smernice 93/13/EHS.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prekročil limity pri
skúmaní žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín, ako to pripúšťa znenie ustanovenia §
44 odsek 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie

skúmať a hodnotiť iné listiny, ako je napr. zmluva o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V
zmysle ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, a taktiež
exekučný titul. Mal za to, že postup súdu, ktorý je mimo hraníc zákona zasahuje aj do princípu právnej
istoty a legitímnych očakávaní. Uviedol, že základným interpretačným východiskom pre posúdenie
rozsahu preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu príslušného vo veci exekúcie právoplatného a

vykonateľného rozhodcovského rozsudku je fakt, že aj v prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, súd, ktorý koná vo veci jeho exekúcie je v zmysle ustanovenia § 45 odsek 3 Exekučného
poriadku príslušný konať exekučný súd. Zdôraznil, že ak je vo veci exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie ale ako tzv. exekučný súd. Čo sa týka prieskumu rozhodcovských rozsudkov,

uviedol, že zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho v zmysle
ustanovenia § 37 ZoRK a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd konajúci o zrušenie rozhodcovského
rozsudku na základe žaloby. Inak povedané, exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než je uvedený v ustanovení § 40 ZoRK. Uviedol, že v prospech
tohto tvrdenia svedčia nielen jazykové, logické, axiologické dôvody, ale aj premenné historického

výkladu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu,
nakoľko oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je rozhodcovský súd, a to len
v medziach určených zákonom. Oprávnený mal za to, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že súd nemôže vec prejednávať znova a nanovo skúmať skutkový stav,

vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť, a to navyše bez účasti oprávneného. Uviedol, že
z ustanovení OSP, ZoRK, a EP vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci. Na základe uvedených skutočností tak mal za to, že exekučný súd nebol
oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie a
ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozsudok nemožno preskúmavať,

nakoľko tento má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu. Mal za to, že v uvedenom prípade je daná prekážka „res iudicata“, pričom konaním súdu došlo k
porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy SR, keďže tento konal nad rámec zákona. Oprávnený na podporu
svojich tvrdení odkázal na nálezy Ústavného súdu SR. Zároveň uviedol, že exekučný súd nesprávnou
aplikáciou právnych predpisov mu odňal ako účastníkovi konania možnosť riešiť spory podľa ZoRK.

V tejto súvislosti poukázal na to, že ako právny nástupca pôvodne oprávneného bol povinný konať v
súlade s ustanovením § 93 b) Zákona o bankách, ktorý mu ukladá ako povinnosť predložiť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky, s tým že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom v tejto
súvislosti odkázal na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, s ktorým sa plne stotožnil.

Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka a porušenie
ustanovenia § 153 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom poukázal na absenciu akýchkoľvek
dôkazov pre právne závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia. Mal za to, že súd
založil svoje rozhodnutie vadou arbitrárnosti a nezákonnosti rozhodnutia, nakoľko nezákonne skúmal
platnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň uviedol, že súd sa nijakým spôsobom nevyrovnal s odlišnými

názormi, ktoré majú iné súdy tohto istého stupňa na danú problematiku. Ďalej odkázal na Rokovací
poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v rozhodcovskom konaní rozhoduje vždy
trojčlenný senát a rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom sú výhradne odborné spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním. Taktiež
namietal, že exekučný súd mu konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného odňal

možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Mal za to, že exekučný súd pri
skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu,
pričom oprávnený nemal možnosť s ak takto vykonávaným dôkazom vyjadriť. Ďalej namietal aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora, pričom uviedol, že pokiaľ súd zvažovalrozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemohol záver o jej neprijateľnosti oprieť o
Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Mal za to, že táto je výhradne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy
normatívnyzáväzokniejemožnébraťdoúvahy.Zároveňnamietalporušenieprávnejistotyalegitímnych

očakávaní, nakoľko uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú inak.
V tejto súvislosti odkázal na obdobné rozhodnutia Krajských súdov. Zároveň namietal, že exekučný súd
neprimerane zvýhodňoval povinnú do takej miery, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania. Mal za to, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje
práva priznané exekučným, titulom, ktorého účinky sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
vyhovie žiadosti súdneho exekútora, resp. ho v celom rozsahu zruší a vráti na ďalšie konanie.

5. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) predtým, než sa zaoberal vecnou
správnosťou napadnutého uznesenia, lustráciou v Obchodnom registri zistil, že spoločnosť PRO
CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B, bola dňa 09.08.2017 vymazaná
z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom a to z dôvodu zániku

spoločnosti v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. Dňa 01.12.2025 došlo k zmene obchodného mena na
BENCONT FINANCE, a.s..

7. Podľa § 470 odsek 1 a 2 prvá veta C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 9a odsek 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

10.Podľa§378ods.1C.s.p.,nakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijúustanoveniaokonaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol
v rámci odvolacieho konania podľa § 64 C.s.p. tak, že v konaní na strane oprávneného pokračuje s

právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 45 869 464, a to spoločnosťou BENCONT FINANCE, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 47 967 692.

12. Odvolací súd následne preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

v súlade s § 379 a § 380 C.s.p. v spojení s § 243h a § 9a Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, a
to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), pričom dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.15. Súd prvej inštancie správne právne postupoval, keď na predmetný právny vzťah, ktorý vznikol
zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX aplikoval § 52 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy vyplýva,

že povinná pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Naopak, Poštová banka, a. s. (teraz 365.bank, a. s.) spĺňa charakteristiku dodávateľa v zmysle
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, pričom spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah.

16. Vo vzťahu k námietkam uplatneným oprávneným v podanom odvolaní, ktorými namietal skutočnosť,
že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dodáva,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval nielen oprávnenie,
aleajpovinnosťtaktopostupovaťzostranyexekučnéhosúdu.Odvolacísúd vtomtosmerepoukazujena
uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 podľa ktorého „pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný

súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1

zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.).“ (Obdobne porovnaj aj uznesenie NS SR

vo veci sp. zn. 6 Cdo 143/2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn.
IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10
zo dňa 1.11.2011).

17. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď

rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve
(resp. uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach), pretože neprijateľná zmluvná podmienka
je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012).

18. Zhodne s exekučným súdom odvolací uvádza, že právny vzťah medzi stranami sporu je
vzťahom spotrebiteľským, pričom na daný vzťah bolo potrebné aplikovať právne predpisy upravujúce
danú problematiku obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Takto dojednanú rozhodcovskú doložku v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je potrebné považovať za neprijateľnú, nakoľko táto je v rozpore s
ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

19. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej predbežne formulovanej podmienky. Zmluvné
dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom

rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

20. Rovnako odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskémukonaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

21. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je
nepochybné aj to, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade uvedené v čl. 5 ods. 5 Zmluvy o
úvere, v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami.

22. So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci (rozsudok Súdneho dvora Asturcom

C- 40/08) sa odvolací súd zaoberal otázkou, či predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby
na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby má
totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania

nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde čo vyplýva z ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní. Bez pochybností možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva
pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. Ak teda dojednanie ukladajúce

spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská
zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom

alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez
takejto platnej zmluvy majúcej, buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť
podkladom pre exekučné konanie.

24. Nemožno súhlasiť s oprávneným, že postupoval podľa ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách (ďalej len „Zákona o bankách“). V zmysle uvedeného ustanovenie sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom, ktorí sú spotrebitelia neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (ustanovenie § 5
písm. i)) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa

osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia
navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

25. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať
preukázateľným spôsobom. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba
nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť Zmluvy o úvere
alebo všeobecných obchodných podmienok. Podstatou zmluvných ustanovení (resp. všeobecných

obchodných podmienok) je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o
službuprijmetietopodmienkyalebozmluvanevznikne.Vtomspočívafaktickánerovnosťprikontraktácii.
Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície aj čo do informovanosti, v nevýhodnom
postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a
iné).Vychádzajúczvyššieuvedenéhojepotrebnékonštatovať,žeuvedenánormavyžadujeindividuálne

rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie. V predmetnom prípade však z
obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci procesu uzatvárania zmluvy došlo k naplneniu zákona, a že by
s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na
rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

26. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania,
ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej doložky zo stranyveriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade
so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

27. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského

rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo
Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že exekučný súd postupoval

správne keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Vnútroštátnemu súdu prislúcha
určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle
článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (k tomu pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-243/08 Pannon).

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004). Odvolací súd so

zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdzuje.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).