Rozsudok – Majetok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010356
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1624010356.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Márie Šimkovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného I. U. a spol. pre
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o
odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky a poškodeného HPBO Slovakia s.r.o. proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp.zn. 7T/52/2024 zo dňa 13.08.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12.03.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok zrušuje vo
vzťahu k obžalovaným I. U. a K. I..

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

I. U., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Š. J. X, D.,

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

ako zamestnanec spoločnosti HBPO Slovakia, s.r.o., nachádzajúcej sa v Q. O. L. A., H. P. XXXX J.. Ú..
Q., z výrobnej haly HBPO minimálne od júna roku 2022 v nepravidelných intervaloch počas toho, ako
vykonával svoju pracovnú zmenu, odcudzil spravidla 2 až 6 ks radar senzorov zn. BOSCH pre vozidlo
zn. Porsche Cayenne tým spôsobom, že tieto ukrýval do vopred nachystaného ruksaku a následne ich
po skončení pracovnej zmeny vyniesol z objektu spoločnosti a tieto ukryl doma na adrese N. Š.T. XXX
a po skompletizovaní viacerých kusov tieto následne predával ďalej, a to cca do augusta 2022 K. I. v
počte celkovo cca 150 kusov za cenu 25,- €/ks a od 21.10.2022 tieto predával W. J., ktorý obvinenému
I. U. dával za jeden kus finančnú hotovosť vo výške 50,- €, pričom k predaju došlo minimálne dňa

21.10.2022 v počte 45-47 kusov za sumu 2.000,- €, 29.10.2022 v počte cca 20 kusov, 20.11.2022 v
počte cca 16 kusov a 03.12.2022 v počte 24 kusov za sumu 1.200,- €, pričom za celý čas obvinený I. U.
takto zo spoločnosti HBPO odcudzil dokopy minimálne 255 kusov radar senzorov, pričom obstarávacia
cena jedného kusu je vo výške 115,87 €, čím týmto konaním obvinený I. U. spôsobil spoločnosti HBPO
Slovakia s.r.o. so sídlom Lozorno 1070, IČO: 35 825 251, celkovú škodu krádežou vo výške 29.546,85 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa mu
u k l a d ápodľa § 212 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia finančných
prostriedkov vo výške 1.200 (tisícdvesto) € nachádzajúcich sa na účte Okresného súdu Malacky pod

položkou registra D15 číslo 4/2024.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
HBPO Slovakia s. r. o., IČO: 35 825 251, Auto Priemyselný park 1006, Lozorno, škodu vo výške

29.546,85 €.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec obžalovaného K. I. vracia súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky podané v
neprospech obžalovaných W. J., nar. XX.XX.XXXX, a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky pod sp.zn. 7T/52/2024 dňa 13.08.2025 v bode 1) uznal
obžalovaného I. U. vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v súbehu s pokračovacím prečinom legalizácie výnosu
z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 2) uznal obžalovaných
W. J. a Q. Z. vinnými zo spáchania pokračovacieho prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na tom
skutkovom základe, že

1) obžalovaný I. U. ako zamestnanec spoločnosti HPBO Slovakia nachádzajúcej sa v Logistickom
areáli Westpoint D2, Hala C 1070, k.ú. Lozorno, z výrobnej haly HPBO od presne nezistenej doby v
roku 2022 v nepravidelných intervaloch počas toho, ako vykonával svoju pracovnú zmenu, odcudzil
spravidla 2 až 6 ks radar senzorov zn. BOSCH pre vozidlo zn. Porsche Cayenne tým spôsobom, že

tieto ukrýval do vopred nachystaného ruksaku a následne ich po skončení pracovnej zmeny vyniesol z
objektu spoločnosti a tieto ukryl doma na adrese N. Š. XXX a po skompletizovaní viacerých kusov tieto
následne predával ďalej, a to cca od 21.10.2022 tieto predával W. J., ktorý obvinenému I. U. dával za
jeden kus finančnú hotovosť vo výške 50,- €, pričom k predaju došlo minimálne dňa 21.10.2022 v počte
45-47 kusov za sumu 2.000,- €, 29.10.2022 v počte cca 20 kusov, 20.11.2022 v počte cca 16 kusov a

03.12.2022 v počte 24 kusov za sumu 1.200,- €, pričom za celý čas obvinený I. U. takto zo spoločnosti
HBPO odcudzil dokopy minimálne 99 kusov radar senzorov, pričom obstarávacia cena jedného kusu
je vo výške 115,87 €, čím týmto konaním obvinený I. U. spôsobil spoločnosti HBPO Slovakia s.r.o. so
sídlomLozorno1070,IČO:35825251,celkovúškodukrádežouvovýške11.471,13€azároveňhodnota
odcudzených senzorov, ktoré previedol za finančnú odmenu na W. J. bola vo výške 11.471,13€,

2) obžalovaní W. J. a Q. Z. po vzájomnej dohode vykupovali odcudzené radar senzory zn. BOSCH pre
vozidlo Porsche Cayenne, ktoré boli odcudzené zo spoločnosti HBPO Slovakia s. r. o., v Logistickom
areáli Westpoint D2, Hala C 1070, Lozorno, za finančnú hotovosť od osoby I. U., pričom k výkupu takto
odcudzených radar senzorov došlo minimálne v dňoch 21.10.2022 v počte 45-47 kusov za sumu 2.000,-

€, 29.10.2022 v počte minimálne 15 kusov za sumu 750,-€, 20.11.2022 v počte minimálne 15 kusov
za sumu 750,-€ a 03.12.2022 v počte 24 kusov za sumu 1.200,-€, a to v obci Plavecký Štvrtok, za
záhradou rodinného domu číslo XXX, pričom tieto senzory vykupoval od I. U. obžalovaný W. Kuťa a
následne ich predával ďalej Q. za sumu 100,- €/kus, pričom peniaze na kúpu odovzdal Q. Z. W. J. a
ten si ponechával 50,-€/ks a 50,-€/ks odovzdával I. U., kde za celý čas, od kedy prichádzalo k výkuputýchto radar senzorov, takto obžalovaný W. J. spolu s obvineným Q. Z. nadobudli spolu minimálne 99
odcudzených radar senzorov v celkovej hodnote 11.471,13 €,

za čo súd prvého stupňa obžalovanému I. U. podľa § 233 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1
Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a),
písm. c) Trestného zákona mu uložil trest prepadnutia veci, a to ruksaku a hotovosti vo výške 1.200€,
ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát.

Obžalovanému W. J. prvostupňový súd podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 2 roky, a tiež mu podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona uložil
trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Xiaomi MIT 11 Pro, a finančných prostriedkov vo výške
1.200€, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát.

Obžalovanému Q. Z. bol podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 rok, a jeho výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil trest
prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. IPhone, ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného

zákona stáva štát.

Súd prvého stupňa podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Obžalovaného K. I. súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sp.zn. 1Pv 312/22/1106 pre prečin legalizácie výnosu z
trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na skutkovom základe,
že

3) minimálne od marca roku 2022 pravdepodobne do augusta 2022 v Plaveckom Štvrtku XXX v
nepravidelných intervaloch po predchádzajúcej dohode so I. U. vykupoval odcudzené radar senzory
zn. BOSCH pre vozidlo Porsche Cayenne, ktoré boli odcudzené zo spoločnosti HBPO Slovakia s. r.
o., v Logistickom areáli Westpoint D2, Hala C 1070, Lozorno, a to v rozsahu cca 150 ks od osoby I.
U., ktorému za to obžalovaný K. I. vyplácal 25€/ks, pričom obvinený s takto získanými dielmi následne

naložil doteraz nezisteným spôsobom, čím takto obžalovaný K. I. nadobudol cca 150 ks odcudzených
radar senzorov v celkovej hodnote 17.380,50 €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech všetkých 4
obžalovaných, ktoré odôvodnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 18.11.2025.

Vo vzťahu k obžalovanému I. U. odvolanie prokurátora smeruje proti výroku o vine aj treste. Podľa
prokurátora súd nesprávne vypustil zo skutku v bode 1), kde obžalovaným je I. U., celú časť konania

obžalovaného v časti spôsobeného následku, ktorého sa dopustil pred dátumom 21.10.2022. Hoci ho
súd formálne uznal za vinného za obdobie páchania skutku „od presne nezistenej doby v roku 2022", z
hľadiska následku v podobe počtu odcudzených kusov a ich odpredaja ďalším osobám de facto ustálil
skutkový stav podľa bodu 2) rozsudku, kde obžalovanými sú W. J. a Q. Z., t.j. „až od 21.10.2022“. Súd
považoval za preukázané odcudzenie a následný predaj odcudzených autosúčiastok len v počte, v akom

ich mali prevziať obžalovaní W. J. a Q. Z., pretože vyčíslenie spôsobenej škody v bode 1) a v bode
2) rozsudku je totožné v sume „11.471,13 €“. S takýmto záverom súdu sa nemožno stotožniť, pretože
nezodpovedá vykonaným dôkazom a je absolútnym ignorovaním vykonaných dôkazov a úplne vypustilo
odcudzené súčiastky, ktoré obžalovaný I. U. odcudzil pred 21.10.2022. Na hlavnom pojednávaní dňa
07.05.2025vypovedalobžalovanýI.U.diametrálneodlišneakovprípravnomkonaní,pretobolananávrh

prokurátora prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynuli aj nasledovné skutočnosti:

„Ja som to vynášal z práce a odkladal si to doma do bývalej letnej kuchynky. K. si to tam preberal a
peniaze mi nechal tiež na tom mieste. ...Ja som mu postupne chystal viacero kusov a potom si to onbral, keď bol doma. Toto trvalo asi do augusta tohto roku (pozn. 2022). ... Ja som mu dovtedy dal tak
asi 150 kusov.“

V ďalšej výpovedi dňa 28.11.2023 potvrdil, že „Mišovi predal 20 kusov a 70 kusov išlo W.“. Aj pri ďalšej
otázke vyšetrovateľa zotrval na tvrdení, že „tých 20 kusov som K. pripravil, že keď ten kolega v robote
W. povedal, že mi vie za to dať 50, - eur za kus, tak jemu som tých 75 predal W. a K. som predal len
20 ks. ... Ja som mu ich zabalil do krabice, pripravil a K. mi tam potom nechal peniaze, iba raz som
mu radary predal.

Z uvedených výpovedi samotného obžalovaného I. U. je zrejmé, že došlo k odcudzeniu a odpredaju
minimálne o 20 ks radar senzorov viac, a to obžalovanému K. I., a to ešte predtým, než obžalovaný
I. U. predal radar senzory obžalovanému W. J.. Tieto skutočnosti tvrdené samotným obžalovaným
súd absolútne nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s nimi. Súd k výroku o vine uvádza, že „nevie,
ako prokurátor dospel k počtu 255 kusov odcudzených radar senzorov obžalovaným U.. Pri skutkovej

vete obžaloby vychádzala prokuratúra z tvrdení samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že do konca
augusta odcudzil 150 radar senzorov, ktoré predal K. I., preto toto považovala prokuratúra za ustálený
počet odcudzených kusov, ktoré bolo možné dať na zodpovednosť obžalovanému I. U.. Následne
predal postupne podľa vlastného tvrdenia W. J. 45- 47 ks, 20 ks, 16 ks a 24 ks. Z uvedeného vyplýva
priaznivejšia verzia pre obžalovaného, že W. J. predal spolu 105 senzorov a K. I.Č. 150, čo je spolu

v obžalobe uvádzaných 255 ks, ktoré vychádzali z tvrdení samotného obžalovaného. Tieto čísla sú
potvrdené aj výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že k 04.08.2022 chýbalo 209 radar senzorov,
pričom medzi 04.08.2022 a 21.10.2022 chýbalo ďalších 150 radar senzorov a od 21.10.2022 do
08.12.2022 bolo zistených odcudzenie 76 radar senzorov. Ak teda vychádzame z priznaného faktu,
že obžalovaný W. J. a Q. Z. nadobudli senzory odcudzené po 21.10.2022 v počte minimálne 60 ks,

poškodený uvádza v tomto období 76 ks, čo možno považovať za skutočnosti potvrdzujúce, že hlavné
množstvo radar senzorov z poškodenej spoločnosti odcudzil obžalovaný I. U., avšak pravdepodobne
všetky, pretože ako to vyplynulo z odposluchov na č.l. 97-114 z telefonického hovoru dňa 31.10.2022 o
17:34 (č.l. 98), obžalovaný K. I. uviedol o osobe I. U., že „to iba on vynáša ... Lebo oni to čorujú a on
to vynáša, lebo jeho nekontrolujú, on tam má kamoša SBS-kára, vieš.“ K počtovej nezrovnalosti mohlo

dôjsť najmä z dôvodu, že uvedených 16 odcudzených radar senzorov, ktoré inventúra u poškodeného
započítala do obdobia po 21.10.2022, mohlo byť odcudzených práve dňa 21.10.2022, ktoré v tento
deň aj obžalovaný odovzdal obžalovanému W. J.. Nie je zrejmé, koľko presne chýbalo senzorov „do
konca augusta“, no v období medzi 21.10.2022 a 08.12.2022 bola s istotou veľká väčšina senzorov
preukázateľne odcudzená I. U. (minimálne 60 zo 76 = cca 79 %). Zo zostávajúcich chýbajúcich senzorov

uvádzaných poškodeným do dňa 21.10.2022 (209 + 150 ks = 359 ks) malo byť odcudzených podľa
výpovede obžalovaného I. U. pre K. I. 150 ks, čo nie je tým pádom v žiadnom prípade nereálne číslo,
lebo je to 150 z 359, čo je iba 42 %. Z uvedeného vyplýva reálnosť, že obvinený mohol do konca augusta
odcudziť 150 ks radar senzorov, ako to sám uviedol, lebo do 04.08.2022 uvádzal poškodený 209 ks
chýbajúcich radar senzorov.

Na verziu, že k odpredaju radar senzorov obžalovaným I. U. inej osobe dochádzalo už oveľa skôr ako
začal v októbri 2022 tieto odpredávať obžalovanému J., je možné usudzovať aj z výroku samotného
obžalovaného I. U., ktoré učinil na hlavnom pojednávaní dňa 07.05.2025, keď uviedol, že radar senzory
kradol už od júna 2022. Z vlastnej výpovede obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že už v

marci 2022 mal údajne odfotiť radar senzor a zisťovať od K. I., či na to vie zohnať kupca. Ten mu mal
za „2-3 týždne“ povedať, že má kupca a cena bude 25,- eur za kus. Následne mal začať obžalovaný
kradnúť radar senzory z poškodenej spoločnosti. Hoci nie je zrejmé, kedy začal presne kradnúť I. U.
radar senzory po marci 2022, bolo to podľa jeho tvrdenia najneskôr v júni 2022. Je nereálne, že od júna
aždooktóbra2022(čojeviacako4mesiace)tietoradarsenzoryiba„kradol“anikomuichneodovzdával.

Takýto počin obžalovaného, keby kradol súčiastky, na ktoré nemá kupca, a ktoré nikomu 4 mesiace
neodpredával, nemá žiaden ekonomický význam a de facto neguje dôvod kradnutia týchto súčiastok,
ktorým je „ekonomický profit“. Z uvedeného je teda možné usudzovať na logickosť a pravdivosť aj
tej časti výpovede obžalovaného, že senzory predával aj pred októbrom 2022 a to K. I. a to v počte
ako sám uviedol, t.j. minimálne 150 ks, ktorý je stále nižší, ako celkový počet chýbajúcich senzorov

uvádzaných poškodeným. Aj dňa 28.11.2023 obžalovaný v prípravnom konaní potvrdil, že od prvého
oslovenia K. I. „čakal tak 2 mesiace“ a potom mu K. ponúkol, že „má niekoho“, a preto obžalovaný začal
senzory kradnúť. Čiže pri spojení s inou časťou výpovede obžalovaného je zrejmé, že ku kradnutiu a
odpredávaniu súčiastok dochádzalo oveľa skôr ako v októbri 2022, teda ihneď potom, ako mal na tokupca, čo bolo „2-3 týždne“ po tom, čo oslovil obžalovaného I., alebo najneskôr „2 mesiace“ po jeho
oslovení, ako to sám tvrdil. Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní uvádza, že „nebolo možné
odcudziť také veľké množstvo radar senzorov (150 ks)“. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že vedel

odcudziť 1-2 ks za smenu, t.j. za 20 pracovných dní by ich vedel vyniesť podľa vlastného tvrdenia
minimálne 40 ks, t.j. aj v súlade s vlastným tvrdení by mu stačili 3 mesiace na zhromaždenie 120 ks
radar senzorov, takže počet 150 ks „do konca augusta 2022“ sa nejaví vôbec ako nereálny aj pri tejto
minimalistickej verzii o spôsobe spáchania skutku.

Obdobie od „júna 2022“ a počet „1-2 ks“ sú údaje uvádzané obžalovaným až na hlavnom pojednávaní,
kedy obžalovaný začal pristupovať k svojej vlastnej trestnej činnosti veľmi minimalisticky a začal
„znižovať“ všetky čísla a vykresľovať situáciu pre seba priaznivejšie. Treba však konštatovať, že ešte v
prípravnomkonaníuviedol,žebraltak„2-4ks,najviacsamuasi3xpodarilozobrať6kusov“,resp.neskôr
uviedol, že ukradol „2-3 ks“ za smenu, čo je viac, ako priznal na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného
vyplýva, že reálna situácia mohla byť iná a obžalovaný vedel odcudziť aj viac ako „1-2 ks“ za jednu

smenu (sám uviedol, že niekedy to bolo aj 6 kusov), takže číslo „150 ks do konca augusta 2022“ je reálny
údaj. V kontexte vlastných výpovedí obžalovaného, v ich súvislostiach i jednotlivo, bolo možné ustáliť,
že k odcudzeniu uvedených 150 ks radar senzorov obžalovaným do konca augusta 2022 došlo.

Obžalovaný I. U. bol v tomto konaní vypočutý 3x, pričom jeho výpovede sa diametrálne odlišujú

v podstatných skutočnostiach (o časových aspektoch skutku, počte odcudzených senzorov, počte
odpredaných senzorov, o tom, komu boli senzory predávané a za akú cenu). Je možné usúdiť, že nejde
o nevedomé nezrovnalosti, ale že niektoré výpovede obžalovaného nie sú pravdivé a to z dôvodu, že
ide nie o odchýlenie sa od predošlej výpovede, ale o úplnú zmenu výpovede. Obžalovaný postupne
„zmierňoval“ okolnosti, ktoré mu boli na ťarchu, pričom takéto konanie obžalovaného možno označiť za

prirodzenú snahu o znižovanie vlastnej trestnej zodpovednosti, zavinenia a dosiahnutie priaznivejšieho
trestu.Súdvšakmápovinnosťhodnotiťtietovýpovedezhľadiskapravdivostiareálnosti,vkontexteiných
vykonaných dôkazov, ako aj vo vzájomných súvislostiach medzi jednotlivými výpoveďami samotného
obžalovaného, pričom na základe takéhoto hodnotenia má dospieť k skutkovému stavu, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti. V rámci výpovedí obžalovaného I. U. je potrebné sa pri ich hodnotení

zaoberať aj otázkou, ktorá z výpovedí je pravdivá, a úvahy o tom, prečo tej ktorej skutočnosti prisúdil
pravdivosť, musí súd vedieť zdôvodniť. Súd sa v odôvodnení rozsudku nedostatočne zaoberal rozpormi
vo výpovedi obžalovaného I. U., tieto nerozviedol a neuviedol, ktorým tvrdeniam uveril a ktorým nie, a
prečo. Tým došlo aj k porušeniu § 2 ods. 12 o zásade voľného hodnotenia dôkazov, pretože súd de facto
odlišné a rozporné výpovede obžalovaného nehodnotil. Skutočnosti, ktoré mali vyplynúť z výpovede

obžalovaného I. U. (str. 13 rozsudku) tak, ako keby jeho výpoveď bola čo do obsahu konštantná,
konzistentná a ako keby obžalovaný zotrvával celý čas na jednej dejovej línií o priebehu skutku a túto
počas konania nemenil. Súd vôbec neuvádza, že obžalovaný vypovedal rozporne, že sa vyskytli v jeho
výpovedi podstatné rozpory a ako sa s nimi súd vysporiadal.

Pri hodnotení pravdivosti výpovedí obžalovaného v priebehu plynutia času nie je možné abstrahovať
aj od určitej racionality a logickosti a pripustiť, že jeho postupná zmena výpovede z „predal som I. 150
ks“ na „predal som I. 20 ks“ až na „nepredal som I. žiaden kus“, sa javí ako ovplyvnená najmä inou
osobu v smere zbaviť obžalovaného I. viny v tejto veci. Nemožno totiž opomenúť, že obžalovaní sa
vzájomne dlhodobo poznajú, žili v rozhodujúcom čase „v tom istom dvore“ a aj z telefonických nahrávok

hovorov vyplynulo, že obžalovaný I. mal nad obžalovaným U. určitú osobnostnú prevahu, ktorú sa snažil
neustále uplatňovať. Aj v prípade, že si obžalovaný nepamätal presne, koľko senzorov odcudzil do
konca augusta 2022, a koľko ich predal obžalovanému I., je zrejmé, že medzi počtom 150 ks a 20
ks je tak diametrálny rozdiel, že tento nemohol byť spôsobený tým, že si to obžalovaný „nepamätal“,
ale že zámerne chcel uviesť odlišné číslo. Je dôvodné predpokladať, že obžalovaného nikto k prvotnej

výpovedi nenútil, táto bola spontánna a učinená podľa zákona, je nelogické, aby obžalovaný sám na
seba priznal, že odcudzil 150 ks radar senzorov, keby sa táto skutočnosť nezakladala na pravde. Skôr
je pravdepodobný opak, a to, že ešte aj toto číslo je v porovnaní s realitou posnuté nadol, keďže
poškodený uvádzal ďaleko vyššie čísla chýbajúcich senzorov. Neskoršie „zmiernenie“ svojich vlastných
tvrdení obžalovaným je potom logické, vyplývajúce zo snahy zmierniť svoje zavinenie a dosiahnuť nižší

trest, resp. vyviniť druhého spoluobžalovaného. Ak by teda súd zvážil pravdivostné hodnoty týchto
výpovedí, nemal dôvod pochybovať o pravdivosti uvedeného počtu odcudzených radar senzorov, ktoré
obžalovaný uviedol vo svojej prvotnej výpovedi, lebo tu absentuje akýkoľvek dôvod uvádzať nepravdivo
vyšší počet, ako reálny. Naopak, pri neskorších výpovediach, a to aj s ohľadom na ďalšie rozpory spredošlou výpoveďou a s inými vykonanými dôkazmi, mal súd logicky vyhodnotiť, že tieto neskoršie
výpovede sú v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi, a teda sú nepravdivé, čo automaticky prisudzuje
pravdivostnú hodnotu jeho prvotnej výpovedi. Za týchto okolností nebol dôvod, neuznať obžalovaného

vinným v zmysle podanej obžaloby a prisúdiť mu odcudzenie 255 ks radar senzorov, pretože to vyplynulo
z vykonaného dokazovania. V prípade, že súd neuveril prvotnej výpovedi obžalovaného, toto mal vo
svojom rozsudku zdôvodniť, vysvetliť, prečo uveril inej verzii výpovede, čo však súd neurobil, čím porušil
ustanovenia Trestného poriadku.

Prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby sám rozhodol o vine obžalovaného I. U. v zmysle podanej
obžaloby.

Vo vzťahu k obžalovaným W. J. a Q. Z. odvolanie prokurátora smeruje proti výroku o treste, ktorý
prokurátor považuje za neprimerane mierny. Tvrdí, že aj pri zmene právnej kvalifikácie na § 233 ods.

1 Trestného zákona s ohľadom na zmenené výšky škody novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z.
z. ostáva konanie obžalovaných dostatočne závažné, aby bolo potrebné toto vyhodnotiť s ohľadom
na skutočnosť, že spôsobená škoda je v tomto prípade presahujúca polovicu hranice „väčšej škody“.
Obžalovaní teda spáchali skutok v rozsahu zodpovedajúcom viac ako polovici väčšej škody (11.471,13
€ z 20.000€). Z uvedeného vyplýva, že trest vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na dobu

2 roky je nedostatočný, pretože hranica rozsahu činu je „nad polovicou rozsahu“, ktorý by smeroval
k vyššej trestnej sadzbe, teda trest vo výmere jednej štvrtiny trestnej sadzby nepovažuje prokurátor
v tomto prípade za adekvátny a napriek zmierneniu trestnej sadzby vplyvom novelizácie Trestného
zákona mal súd prihliadnuť na nové vymedzenia výšky škody v Trestnom zákone a znížiť trest „pomerne“
k týmto hodnotám, a nie posunúť len aritmeticky trest o jeden rok (z dvoch rokov na jeden rok v

porovnaní s trestným rozkazom vydaným pred účinnosťou novely Trestného zákona), keďže sa trestná
sadzba znížila o jeden rok (z piatich rokov na štyri roky). Pri nezmenenej dôkaznej situácií na hlavnom
pojednávaní (vyhlásenie o vine obomi obžalovanými) mal súd síce zmierniť pôvodne uložený trest
vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na 3 roky, avšak finálny trest, ku ktorému súd dospel,
prokurátor považuje za nedostačujúci a navrhuje, aby došlo v tejto časti k zmene rozsudku a uloženiu

prísnejšieho trestu.
Vo vzťahu k obžalovanému K. I. prokurátor namieta nesprávnosť výroku o oslobodení spod obžaloby
z dôvodu, že tento výrok absolútne nezodpovedá vykonaným dôkazom a je absolútnym ignorovaním
vykonaných dôkazov a zo strany k súdu došlo flagrantným porušeniam ustanovení Trestného poriadku
o dokazovaní, t.j. § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

V prvom rade, skutočnosť, že obžalovaný I. U. údajne nepredal obžalovanému K. I. žiaden radar senzor,
vyplynula až na hlavnom pojednávaní dňa 07.05.2025, pričom pri oboch predchádzajúcich výpovediach
v prípravnom konaní I. U. potvrdil, že radar senzory predával do augusta 2022 obžalovanému K. I.. Je
potrebné poukázať na skutočnosť, že trestnosť za prečin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa §
233 Trestného zákona v základných skutkových podstatách v ods. 1 a v ods. 2 nevyžaduje na založenie

trestnosti žiadnu hranicu výšky škody, žiaden rozsah, postačuje teda aj predaj jednej kradnutej veci
páchateľovi na to, aby sa založila trestná zodpovednosť podľa tohto ustanovenia. Z uvedeného vyplýva,
že aj keď nebol v tomto konaní dostatočne ustálený počet kusov kradnutých radar senzorov, ktoré
mal obžalovaný I. U. odovzdať obžalovanému K. I., fakt, že mu určitý počet kusov odpredal, ostáva
preukázaný najmä jeho výpoveďou, keď uviedol dňa 03.12.2022:

„Ja som to vynášal z práce a odkladal si to doma do bývalej letnej kuchynky. K. si to tam preberala
peniaze mi nechal tiež na tom mieste. ...Ja som mu postupne chystal viacero kusov a potom si to on
bral, keď bol doma. Toto trvalo asi do augusta tohto roku (pozn. 2022). ... Ja som mu dovtedy dal tak
asi 150 kusov."

Ďalej uvádza aj dôvod, prečo prestal predávať radar senzory obžalovanému I. (hádka s obžalovaným I.,
vyššia cena, ktorú mu ponúkol obžalovaný W. J., uviedol tiež, že „várku pre K. I.“ odovzdal W. J.), z čoho
možno usúdiť, že táto výpoveď sa javí ako hodnoverná. V ďalšej výpovedi dňa 28.11.2023 obžalovaný
U. potvrdil, že „K. predal 20 kusov a 70 kusov išlo W.. Aj pri ďalšej otázke vyšetrovateľa zotrval na

tvrdení, že „tých 20 kusov som K.Š. pripravil, že keď ten kolega v robote W. povedal, že mi vie za to dať
50,- eur za kus, tak jemu som tých 75 predal W. a K. som predal len 20 ks. ... Ja som mu ich zabalil
do krabice, pripravil a K. mi tam potom nechal peniaze, iba raz som mu radary predal.“ Z uvedeného
je jednoznačné, že obžalovaný I. U. jednoznačne predal I. odcudzené radar senzory, pričom za tietomu mal, obžalovaný I. nechať peniaze v letnej kuchynke, k čomu malo aj podľa neskoršej výpovede
obžalovanéhoU.dôjsťminimálneraz,podľajehopredchádzajúcejvýpovedezprípravnéhokonaniavšak
vyplynul oveľa väčší rozsah ich vzájomnej trestnej činnosti. Súd pri svojom hodnotení oslobodzujúceho

výroku na str. 19-20 rozsudku tieto skutočnosti vôbec neuvádza a nehodnotí. Analogicky súd ako v bode
1 rozsudku len selektívne vyčleňuje skutočnosti, ktoré sa mu „hodili“ k uvedenému výroku, ignorujúc
protichodné dôkazy a protichodné skutočnosti, čím jednoznačne porušil zásadu voľného hodnotenia
dôkazov, keď nehodnotil dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného. Napriek tomu, že na hlavnom
pojednávaní dňa 13.08.2025 vykonal súd dôkaz telefonickej komunikácie na č.l. 97-114 spisu, ktoré

preukazujú spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaným I., k týmto sa vo svojom rozsudku vôbec
nevyjadril, čo z nich vyplýva a ako sa s nimi vysporiadal. Zmienku o tom, že sa tento dôkaz vykonal,
obsahuje len str. 11 rozsudku, avšak aké následky pre vinu alebo oslobodenie spod obžaloby z tejto
komunikácie vyplynuli, už súd na str. 19-20 rozsudku vôbec nehodnotí. Opäť teda došlo aj v tejto časti
k porušeniu ustanovení § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku a § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Zhrnúc jednotlivé odposluchy, je možné z nich poukázať na nasledovné konkrétne vety, ktoré boli v
týchto rozhovoroch. Dňa 28.10.2022 o 17:38 (č.l. 97) uviedol do telefonického rozhovoru obžalovaný
I. jednoznačne skutočnosti, že radar senzory, ktoré vzal obžalovaný U. a predal ich obžalovanému J.,
boli pôvodne určené jemu a za ktoré už aj zaplatil. Konkrétne je možné poukázať na vety „oni mňa
okradli o 7.000,- eur, s týmito radarmi za 10.000, chápeš? ... zobral mi 52 kusov, ktoré boli zaplatené....

To už boli moje kusy.“ Z tejto komunikácie jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný K. I. nakupoval radar
senzory od obžalovaného I. U., za tieto mu platil, čo zodpovedá výpovedi I. U., že si ich K. I. sám
odnášal z uvedenej letnej kuchynky, kde boli uložené obž. I. U.. Vedomosť o tom, že sa obchoduje s
kradnutými radar senzormi jednoznačne vyplynula z ďalšieho hovoru dňa 31.10.2022 o 17:34 (č.l. 98),
kde obžalovaný K. I. uviedol, že „ten kokot odniesol tie radary už. ... už tam nejsú, mal som ísť to...“ Druhá

osoba: „si sa bol pozrieť?" Obžalovaný K. I.: „Včera. ... Druhá osoba: „No však vieš, každý ukradne 20,
to máš 60 kusov.“ Obžalovaný I.: „Ne, to iba on vynáša.“ Druhá osoba: Hej a prečo iba on? Obžalovaný
I.: „Lebo oni to čorujú a on to vynáša, lebo jeho nekontrolujú, on tam má kamoša SBS-kára, vieš.“

Z uvedeného rozhovoru jednoznačne vyplýva, že obžalovaný I. vedel modus operandi, ako sa uvedené

radar senzory kradnú, vedel, že ich kradne obžalovaný U. a tiež vedel, kam ich ukladá, pričom priznal,
že sa na uvedené miesto bol osobne pozrieť a že už tam radar senzory neboli. Toto opäť potvrdzuje, že
obžalovaný I. vedel, že sa obchoduje s kradnutými senzormi, ako sa to robí, kto to robí, kde sa ukladajú,
pričom sa na tomto obchode sám predtým podieľal, avšak keď ho z tohto obchodu obžalovaný U. vylúčil,
ostal nahnevaný, čo je možné vyrozumieť zo zvyšku hovoru, že za to „obžalovanému naloží“ a „trošku

mu to vysvetlí“.

Z telefonického hovoru dňa 31.10.2022 o 19:18 (č.l. 99) vyplynulo, že obžalovaný I. chcel jednoznačne
zistiť, či ešte obžalovaný U. kradne radar senzory a či doniesol ďalšie. Tiež z tejto komunikácie vyplynulo,
že vie, kto je ďalším odberateľom týchto senzorov („iba dvaja ľudia to dokážu v Bratislave zobrať“...

„henten jeden to nebere“). Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že obžalovaný I. bol zapojený
do širšieho obchodovania s uvedenými kradnutými súčiastkami. Ďalej tiež obžalovaný I. jednoznačne
uvádza úvahy, prečo aktuálne berú radar senzory od niekoho iného a nie od obžalovaného I. („určite im
dáva menej, vieš, tak je spokojný ... uhm, no tak áno, lebo berú priamo od neho, tak dávajú to priamo
jemu, vieš.“)

Z telefonického hovoru dňa 01.11.2022 o 14:33 (č.l. 100) vyplynulo, že obžalovaný I. jednoznačne
zistil, či obžalovaný U. ďalej kradne radar senzory, lebo „doniesol ďalšie 4“. Tu je tiež potvrdené, že
po jednej zmene vedel obžalovaný U. vziať aj 4 radar senzory (pre výrok 1 rozsudku), nie „1-2“ ako to
sám uvádzal. Ďalej z tohto rozhovoru vyplynulo, že „podľa mňa to boli tomu môjmu debilovi odniesť“,

z čoho jednoznačne vyplýva, že obžalovaný I. poznal odberateľa kradnutých radar senzorov, ktorému
ich on sám predtým nosil. Ďalej tiež z uvedeného rozhovoru vyplynulo, že obžalovaný I. zamýšľal
vziať obžalovanému U. prinesené radar senzory („normálne v piatok im to zoberem“, pričom v kontexte
všetkých ostatných dôkazov je zrejmé, že to bolo dôvodu, aby prekazil obžalovanému U. jeho „nový
kšeft“, na ktorom sa už obžalovaný I. nepodieľal, čo ho hnevalo. Tiež z ďalšieho priebehu rozhovoru

vyplýva, že týmto konaním chcel obžalovaný I. donútiť obžalovaného U., aby mohol profitovať z tejto
trestnej činnosti:Obžalovaný I.: „poviem mu za každým, čo ukradnete, chcem 50 eur. ... Mne stačí aj 50 eur.“ Ďalej
tiež rozvádza myšlienky, ako chce mať poistený svoj nátlak na obžalovaného U. tým, že ho „ohlási na
polícií za jazdu pod vplyvom alkoholu za volantom.“ alebo že sa ho inak „zbaví“, keď nebude s ním

spolupracovať. Z SMS na číslo obžalovaného I. dňa 02.11.2022 o 08:28 (č.l. 101) vyplynulo, že mu
boli doručené výrobné čísla odcudzených radar senzorov, na ktorú SMS odpovedal obžalovaný I. dňa
03.11.2022 o 9:18 (č.l. 104) „neviem o čo ide, ale mne už daj pokoj s tými vecami.“

Ztelefonickéhohovoruzodňa03.11.2022o8:49(č.l.102-103)jednoznačnevyplynulo,žesaobžalovaný

I. na predchádzajúcom odoberaní radar senzorov od obžalovaného U. podieľal:
Obžalovaný I.: „boli podniesť radare debilovi. Hovorím ti, mal ich doma 10 alebo 15. ... ojebal ma o 52
kusov, lebo dostali 80 eur za kus, takže ma ojebal.“
Druhá osoba: „Tak všetci vedia, že ty si za to veľa dostával.“
Obžalovaný I.: „Jak veľa dostával? Že som kokot, že som sa delil?“
Druhá osoba: „že im si dával 20 a ..."

Obžalovaný I.: „No 25, A potom 30. A jak veľa som dostával? Však ja som nedostával toľko. Chápeš?
Ja som im povedal sumu, koľko som dostával. Koľko
akože sa bralo za to. Lenže v tom boli ďalší traja ľudia, a kokot traja boli v tom štyria, oj od nich kokot z
personálneho, to som ani nevedel, že W. mu dáva peniaze, chápeš?“

K vyššie uvedeným SMS správam sa vyjadruje obžalovaný I. v rozhovore s obžalovaným U. dňa
03.11.2022 o 9:21 (č.l. 105), keď uvádza: „počúvaj ma, ja som včera dostal nejakú tupú SMS-ku, áno? ...
od chlapca ... že chýba 24 kusov ... chlapec z personálneho“. Obžalovaný U.: „aj mne došla nejaká
SMS-ka.“
Z tohto rozhovoru je jednoznačné, že obž. I. vedel, čo znamená predmetná správa, aj kto ju poslal

a prečo, hoci k nej nebol akýkoľvek vysvetľujúci text ani podpis, z čoho možno vyvodiť, že takouto
formou bola zaužívaná komunikácia medzi zúčastnenými osobami, ktoré vedeli, o čo ide, a teda aj
obžalovaný I. patril medzi tieto osoby, keď jednoznačne vedel, čo znamená uvedená správa a od koho
je. Z uvedeného rozhovoru opäť vyplynulo, že obžalovaný I. sa na uvedenej trestnej činnosti podieľal,
keď v závere hovoru povie, že: „A človek, ktorému som to ja nosil, ten mi volá, že mu došlo 20 oné,

kusov ďalších.“ Rovnako prebieha ďalšia komunikácia ohľadom týchto odcudzených radar senzorov aj
v hovore zo dňa 03.11.2022 o 9:59 (č.l. 106), kde obžalovaný I. uvedie, že „už s tým nič nerobí“, z čoho
je možné a contrario vyvodiť jednoznačne, že predtým bol do uvedeného obchodu zapojený. Tiež opäť
potvrdí, že „ja som mal z toho koľko som mal, ale aj oni z toho mali toľko peňazí. ... oni si stále myslia,
že ja v tom idem s ním. ... že sa s ním „šabujem“ iba ja, chápeš? ... Lebo kusy miznú a nikto nedostáva

nič a povedali že to robiť nebudú. Ja som sa zaprisahal, že to robiť nebudú.“ Opätovne prebieha o
kradnutých radar senzoroch komunikácia aj v rozhovore dňa 03.11.2022 o 11:40 (č.l. 107-109). Tu treba
opäť zvýrazniť najmä priznanie obžalovaného, že predtým obchodoval s radar senzormi: „Ja som mu ich
dával po 150, takže jemu je to výhodnejšie." A tiež potvrdzuje, že odberateľ si myslí, že kradnuté kusy
posiela obžalovaný I.: „na základe toho, že jemu prišla nejaká SMS-ka, on si myslí, že je to odo mňa“. A

tiež opäť potvrdzuje vedomosť o protizákonnosti celej činnosti: „Mne to bolo divné, že to nejak moc dlho
funguje bez toho, aby bol prúser.“ Z tohto tiež možno vyvodiť, že išlo o dlhodobú pravidelnú činnosť.

ZáverompozadržaníobžalovanéhoU.,J.aZ.bolrealizovanýhovordňa05.12.2022,12:32(č.l.110-111),
v ktorom obžalovaný I. uvažuje nad taktikou, akú obhajobu v tomto prípade bude musieť zvoliť, aby

sa vyhol trestnej zodpovednosti. Za zmienku stojí jeho veta: „ja som v tom akože nič vieš.“ Z tohto
možno jednoznačne vyvodiť, že si uvedomoval hrozbu trestného postihu za svoje konanie, pričom jeho
zámerom bolo snažiť sa vyhnúť tejto trestnej zodpovednosti a simulovať, že s vecou nemá nič spoločné.
Ďalšie hovory po uvedenom dátume bôli už ovplyvnené vedomosťou obžalovaného I. o tom, že sa
predmetná vec vyšetruje, preto zmenil úplne rétoriku v porovnaní v predchádzajúcimi telefonátmi, z čoho

je tiež zrejmé, že jeho správanie sa priamo úmerne menilo s tým, ako sa odhaľovala a objasňovala táto
trestná činnosť.

Vykonané odposluchy jednoznačne dokresľujú zistený skutkový stav a je z nich možné jednoznačne
potvrdiť pravdivosť výpovede obžalovaného I. U., komu predával odcudzené radar senzory, že ich

pôvodne predával K. I. a ako došlo k zmene odberateľa z obžalovaného I. na obžalovaného J. a že
obžalovaný I. bol do predaja a obchodovania s radar senzormi zapojený a neskôr ho obžalovaný U. z
tohto obchodu „vylúčil“, čo vyvolalo jeho nespokojnosť. Takto zistený skutkový stav odrážala aj podanáobžaloba, pričom súd takto zistený skutkový stav nehodnotil a úplne ho odignoroval, napriek tomu, že
relevantné dôkazy k tomu vykonal. Takýto postup súdu považujeme za nezákonný.

Prokurátor poukazuje na zarážajúcu skutočnosť na str. 11 rozsudku, že obsah telekomunikácie
obžalovaného I. súd vyhodnotil veľmi stručne, selektívne a drvivú väčšinu obsahu komunikácie
neuvádza.

Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a

vrátil vec prvostupňovému súdu.

V zákonnej lehote podal odvolanie aj poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca. Poškodený
namieta, že prvostupňový súd v bode 1) upravil v porovnaní s obžalobou výšku škody, ktorú zmenil na
11.471,13€, avšak nárok ani v tejto ustálenej výške poškodenému nepriznal s odôvodnením potreby
ďalšieho dokazovania. Poškodený si nárok riadne a včas uplatnil, výška škody bola dostatočne

preukázaná,avýrokoodkázanínacivilnýprocesodporujeustanoveniu§287ods.1Trestnéhoporiadku.
Poškodenýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutývýrokonáhradeškodyzrušilapoškodenémuuplatnený
nárok priznal.

Obžalovaní I. U., W. J. a K. I. nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniam, ktoré im boli súdom prvého

stupňa doručované v súlade s § 314 Trestného poriadku.

Obžalovaný Q. Z. sa vyjadril k odvolaniu podaním obhajcu zo dňa 25.11,2025. Nesúhlasí s dôvodmi
odvolania Okresnej prokuratúry Malacky voči jeho osobe. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil
svoje rozhodnutie o výške trestu, prokurátor v odôvodnení svojho odvolania síce uvádza, že obžalovaný

dal vyhlásenie o vine, avšak absolútne opomenul v tomto odvolaní uviesť, že okrem vyhlásenia
o vine obžalovaný svoje konanie úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušnýmorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,pričomnebolauňhozistenážiadnapriťažujúcaokolnosť.
Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že trest, ktorý mu bol uložený, je primeraný jeho
protiprávnemu konaniu. Obžalovaný si dostatočne uvedomuje nesprávnosť svojho konania pri páchaní

trestnej činnosti. Má za to, že trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu 2 roky je primeraný. Obhajoba navrhla, aby odvolací súd odvolanie týkajúce sa
obžalovaného Q. Z. zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť oboch odvolaní

podaných oprávnenými osobami, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora voči obžalovaným I. U. a K. I. je
dôvodnéaodvolanievočivýrokomotresteuloženýmobžalovanýmW.J.aQ.Z.jenedôvodné.Odvolanie
poškodeného odvolací súd vyhodnotil ako plne opodstatnené.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré

mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí. Súd prvého
stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné navrhované dôkazy, ktoré umožnili správne
zistiť skutkový stav, dôkazy vykonal zákonným spôsobom a vo vzťahu k obžalovaným W. J. a Q. Z. aj v
súlade so zákonom rozhodol. Naopak, vo vzťahu k obžalovanému I. U. z vykonaných dôkazov vyvodil
správne skutkové závery len čiastočne, hoci dôkazy, ktoré vykonal, mu umožňovali skutkový stav zistiť

správnevcelomrozsahu,atiežpochybilpriurčeníprávnejkvalifikácieskutkuobžalovanéhoI.U.,ktoráje
v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k K. I. sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov, keď nie je zrejmé, prečo na niektoré dôkazy vôbec neprihliadol, a
preto je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby predčasné.

Odvolací súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany. Žiaden z
obžalovaných sa na verejné zasadnutie neustanovil, hoci každý z nich prevzal upovedomenie o
verejnom zasadnutí v lehote viac ako 5 pracovných dní, a v upovedomení boli obžalovaní súčasne
poučeníomožnostikonaťvichneprítomnosti.Keďžesaobžalovanínaverejnézasadnutieneustanovilianepožiadali o jeho odročenie, odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku konal v neprítomnosti
obžalovaných. Dodatočne sa ustanovil obžalovaný W. J..

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry pridržiaval písomného
odvolania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovaným I. U. a K. I. zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu, a aby obžalovaným W.D. J. a Q. Z. uložil prísnejšie tresty.

Splnomocnenec poškodeného žiadal, aby odvolací súd rozhodol o náhrade škody v súlade s odvolaním

poškodeného.

Obhajkyňa obžalovaného I. U. navrhla zamietnuť odvolania ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného Q. Z. poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a navrhol ho
zamietnuť.

ObhajcaobžalovanéhoK.I.považovalrozsudokvovzťahuknemuzasprávnyazákonný,apretonavrhol
odvolanie prokurátora zamietnuť.

Obžalovaný W. J. tiež navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonnýmspôsobom,akoajdôkazyprípustnépodľa§119ods.5podľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší
napadnutý rozsudok pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť

alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a ak bolo napadnutým rozsudkom
porušené ustanovenie Trestného zákona .

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky
podal dňa 18.07.2024 na I. U. obžalobu pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom legalizácie výnosu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, aký je
uvedený v bode 1) výrokovej časti tohto rozsudku na obžalovaných W. J. a Q. Z. podal obžalobu pre

pokračovací zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Trestného zákona na takom skutkovom základe, ktorý je citovaný v bode 2) odôvodnenia
tohto rozsudku a na K. I. pre zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a),ods. 3 písm. b) Trestného zákona na takom skutkovom základe, ktorý je citovaný v bode 3) odôvodnenia
tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.05.2025, ktoré sa v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku
konalo v neprítomnosti obžalovaného K. I., prokurátor reagujúc na novelu Trestného zákona č. 40/2024
Z.z.,ktorámaladopadnakvalifikáciuvýškyškodyspôsobenejtrestnýmčinom,zmenilprávnukvalifikáciu
skutkov tak, že skutok 1) je pokračovacím prečinom, krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a pokračovacím prečinom legalizácie výnosu z trestnej

činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, skutok 2) je pokračovacím
prečinom legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona účinného od
06.08.2024 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a skutok 3 je zločinom legalizácie výnosu
z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Obžalovaný I. U. neučinil žiadne z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku, obžalovaní

W. J. a Q. Z., každý samostatne, Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.08.2025 obžalovaný
učinil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinní, a následne kladne
zodpovedali na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaných J. a Z. o
vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k

obžalovaným, U. a I., k výrokom o treste a k výroku na náhrade škody.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia obžalovaných o vine uznal obžalovaného W. J. a Q. Z. vinnými
v zmysle obžaloby. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení
viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemohol byť predmetom revízie

odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.

Ku skutkom, z ktorých boli obžalovaní I. U. a K. I. súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
I. U., prečítaním výpovede obžalovaného K. I. z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Trestného
poriadku,výsluchomobžalovanýchW.J.aQ.Z.,podľa§263ods.1Trestnéhoporiadkuprečítalvýpoveď

svedka K.. S. K.. Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral záznam z bezpečnostnej kamery,
fotodokumentáciu a prepisy zachytenej telekomunikačnej prevádzky, a podľa § 269 Trestného poriadku
prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného I. U. spočívala v tom, že skutok nepopieral, popieral však rozsah odcudzených

vecí a obdobie, počas ktorého mal senzory vynášať z pracoviska a predávať ďalej.

Obžalovaný K. I. skutok poprel, od obžalovaného U. nikdy nekúpil senzory, vo februári 2022 mu nejaké
ponúkal s tým, že sú to repasy, nestihol mu ich predať, predal ich niekomu inému, obžalovaný nevedel,
že sú kradnuté.

Odvolací súd po revízii napadnutých výrokov o vine dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa na
podklade dokazovania vykonaného v rozsahu umožňujúcom spravodlivé rozhodnutie dopustil chybných
hodnotiacich úsudkov, keď sa nedostatočne, nesprávne a nelogicky venoval rozporom vo výpovediach
obžalovaného I. U. ohľadom počtu odcudzených senzorov a obdobia, kedy ich mal kradnúť. V tomto

smere prokurátor v odvolaní poskytol presvedčivú, logickú a vyčerpávajúcu argumentáciu, ktorú si
odvolací súd plne osvojil bez potreby detailne túto opakovať. Odvolací súd dospel k záveru, že
prokurátor na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obžalovanému I. U. preukázal skutok v plnom rozsahu
podanej obžaloby, pričom záver prvostupňového súdu, že preukázaný bol iba taký rozsah, ktorý priznali
obžalovaní W. J. a Q. Z., nezodpovedá vykonaným dôkazom. Hodnotiac všetky vykonané dôkazy

v ich súvislostiach a výpovede obžalovaného I. U. v spojitosti s vyčíslením odcudzených senzorov
poškodenýmodvolacísúdkonštatuje,žezovšetkýchtrochverziíobžalovanéhoI.U.jenajvierohodnejšia
jeho prvá verzia, a to nielen z dôvodu, že sa udiala bezprostredne po skutku, ale aj preto, že
korešponduje s vyčíslením škody, čiastočne a nepriamo aj s výpoveďou obžalovaného K. I., ale najmä
so zachytenou telekomunikačnou prevádzkou, ktorá je vyššie citovaná v časti odôvodnenia odvolania

prokurátorom. Z tejto je úplne evidentné, že obžalovaný kradol senzory svojmu zamestnávateľovi ešte
predtým v roku 2022, čo ich začal predávať obžalovaným J. a Z., a nikto iný ich zrejme nekradol,
pretože táto možnosť pre obžalovaného vyplynula z jeho osobnej známosti s bezpečnostnou službou
zamestnávateľa. Obžalovaný jasne uviedol vo svojej prvej výpovedi, že predával senzory obžalovanémuI. a opísal aj spôsob ich skladovania, odovzdávania a platenia za ne obžalovaným I., a to až do augusta
2022, pričom sám obžalovaný uviedol, že začal s kradnutím v júni 2022, resp. skôr, keď už v marci
fotil pre I. radar senzory s cieľom zistiť, či má na ne kupca. Neskoršie verzie obžalovaného U. sa

líšili v tom, že zmierňoval následky svojho konania pre seba a pre bývalého spolubývajúceho K. I.
redukovaním počtu senzorov, ktoré preňho ukradol zo 150 ks, cez 20 ks až po žiadny. Akceptovanie
poslednej verzie obžalovaného prvostupňovým súdom skutočne nielenže nemá logické opodstatnenie,
ale najmä na rozdiel od jeho pôvodnej verzie nekorešponduje s ostatnými dôkazmi, výpoveďou zástupcu
poškodeného ani s výpoveďou obžalovaného K. I., ktorý síce svoju trestnú činnosť popiera, avšak

zároveň nepriamo usvedčuje obžalovaného z krádeží senzorov v skoršom období.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že nič nebráni tomu, aby mohol
na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a umožňujúcich správne zistiť skutkový
stav, korigovať chyby v hodnotiacich úsudkoch prvostupňového súdu ohľadom skutku obžalovaného
I. U. a prijať také skutkové závery, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Obžalovaný priznal

odcudzenie 150 ks senzorov pre K. I., J. a Z. podľa svojej výpovede predal 45 + 20 + 16 + 24, teda 105
senzorov, čo je spolu 255ks á 115,87€. To znamená, že škoda odcudzením predstavuje 29.546,85€.
Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému I. v celom rozsahu a sám
rozhodol o vine na skutkovom základe vychádzajúcom najmä z výpovede samotného obžalovaného v
zmysle vyššie uvedených detailov.

Súd prvého stupňa okrem uvedeného pochybil aj pri určení právnej kvalifikácie obžalovaného, ktorý
postupným odcudzením 255ks radar senzorov spôsobil poškodenému škodu vo výške 29.546,85 €,
čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Ak obžalovaný kradol za účelom predaja kradnutých vecí,

nenaplnil súčasne aj znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti v
zmysle § 233 Trestného zákona, podľa ktorého musí páchateľ nadobudnúť, prechovávať alebo užívať
vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou, čo explicitne vyplýva z § 233 ods. 1
Trestného zákona. Obžalovaný mal v držbe veci, ktoré odcudzil on sám, a tieto predal, preto páchateľom
trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti môžu byť len tie osoby, ktoré od neho kradnuté

veci kúpili. Prvostupňový súd nekriticky prevzal právnu kvalifikáciu obžaloby, ktorá v tejto časti obsahuje
neúplnú právnu vetu, bez toho, aby sa oboznámil so znením žalovanej skutkovej podstaty trestného
činu uvedeným v Trestnom zákone.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznal obžalovaného I. U. vinným zo spáchania prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na
skutkovom základe blížiacemu sa zneniu obžaloby.

Vyššie uvedené argumenty týkajúce sa skutkových zistení v bode 1), teda v kradnutí súčiastok
obžalovaným I. U. a ich predávaní obžalovanému K. I., platia aj vo vzťahu k obžalovanému I.,

od žalovaného konania ktorého nie sú oddeliteľné. Výrok o jeho oslobodení spod obžaloby tak
vyplýva z nedostatočne vyhodnotených výstupov z dôkazov a je poznačený nevysporiadaním sa so
zaznamenanou telekomunikačnou prevádzkou citovanou vyššie v odvolaní prokurátora. V spojení s
nesprávnym hodnotením vierohodnosti jednotlivých verzií obžalovaného I. U. potom súd prvého stupňa
dospel k predčasnému záveru, že nebolo dokázané, že sa skutok stal. Preto odvolací súd podľa § 321

ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému K. I. a vec
vrátil prvostupňovému súdu, ktorý bude povinný pri hodnotení produkovaných dôkazov prihliadnuť na
výpoveď obžalovaného I. U. ako celok a riadne sa s ňou vysporiadať mechanizmom uvedeným v § 2
ods. 12 Trestného poriadku, a tiež sa dôkladnejšie zaoberať odposluchmi z hľadiska toho, čo z nich
vyplýva, čo potvrdzujú a čo vyvracajú.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správaniepo spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,

že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Odvolací súd vzhľadom na zrušenie výroku o vine obžalovaného I. U. a uznanie jeho viny za spáchanie
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona nerevidoval trest, ktorý
mu bol uložený napadnutým rozsudkom, ale trest ukladal nanovo podľa citovaných zákonných kritérií.

Obžalovaný I. U. bol doposiaľ 3 razy súdne trestaný, v prvých dvoch prípadoch sa jednalo o
majetkovú trestnú činnosť, v skúšobnej dobe sa v oboch prípadoch osvedčil a hľadí sa naňho, akoby
nebol odsúdený. 18.12.2025 bol odsúdený cudzozemským súdom k pokute za jazdu bez vodičského
oprávnenia, ktorej sa dopustil dňa 09.11.2025. Dopustil sa 2 priestupkov v cestnej premávke. Odvolací

súd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, pričom možnosti nápravy
obžalovaného hodnotí ako otázne, pretože jeho zahladené odsúdenia v spojitosti so spáchaním
pokračovaciehotrestnéhočinukrádežespočívajúcehovsystematickommnohonásobnomokrádaníjeho
zamestnávateľa nenaznačujú príliš hlboké morálne zásady ako súčasť osobnosti obžalovaného. Na
strane druhej však od skutku uplynuli už 4 roky, obžalovaný je schopný viesť riadny život, čo preukázal

opakovaným osvedčením sa v skúšobnej dobe, z čoho rezultuje, že podmienečný trest odňatia slobody
je účinným a vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Pri trestnej sadzbe odňatia slobody podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, ktorá je 1 až 4 roky, súd uložil
obžalovanému trest nad spodnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov, ktorý podľa § 49
ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

Jedná sa o primeranú dobu, po ktorú bude správanie obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom
monitorované, a v prípade, že sa dopustí trestného činu, priestupku, alebo iného protispoločenského
konania, bude vyslovené, že sa neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Z
napadnutého rozsudku odvolací súd prevzal uloženie trestu prepadnutia veci, peňažných prostriedkov,
ktoré boli výnosom z krádeže. Ich vlastníkom sa stáva štát. Odvolací súd nepovažoval ruksak s firemným

logom okrádaného zamestnávateľa za takú vec, ktorá by bola vhodná pre režim správy majetku štátu
vzhľadom na svoju zanedbateľnú hodnotu, a preto ho na rozdiel od prvostupňového súdu do trestu
prepadnutia veci nezaradil.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd preskúmal výroky o treste uloženom obžalovaným

W. J. a Q. Z.. Títo boli na základe vyhlásenia o vine uznaní vinnými zo spáchania prečinu legalizácie
príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorého trestná
sadzba je až na 4 roky. Obžalovaný J. má 2 záznamy v registri trestov, z toho jeden za majetkový
trestný čin, hľadí sa naňho, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný Z. má záznam cudzozemského súdu
za drogový trestný čin, bol mu uložený podmienečný trest. Osoby oboch obžalovaných, ktorí boli pri

skutku sekundárnymi páchateľmi reagujúcimi na trestnú činnosť obžalovaného I. U., teda nevyvolávajú
vážnu obavu, že by sa nepodriadili režimu podmienečného trestu odňatia slobody a neviedli riadny
život. Prokurátor sa domáhal uloženia prísnejšieho podmienečného trestu obžalovaným s ohľadom
na to, že získali prospech prevyšujúci polovicu väčšej škody, čo však odvolací súd nepovažoval za
takú výraznú okolnosť, pre ktorú by mohol konštatovať, že trest uložený prvostupňovým súdom je

neprimeraný. Ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku umožňuje odvolaciemu súdu zrušiť
a korigovať výrok o treste prvostupňového rozsudku, len ak je trest neprimeraný. U obžalovaných
však takúto neprimeranosť nezistil. Súd prvého stupňa u oboch zistil správne poľahčujúce okolnosti a
absenciu priťažujúcich okolností, pričom obom obžalovaným bol uložený aj trest prepadnutia mobilného
telefónu, teda boli postihnutí aj zásahom do majetkovej sféry, učinili príslušnú sebareflexiu, priznali

trestný čin a napomáhali jeho objasňovaniu. Na podklade týchto skutočností odvolací súd vyhodnotil
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky spolu s
trestom prepadnutia veci u oboch obžalovaných ako primeraný, zohľadňujúci pozitívne možnosti ich
nápravy i následok trestného činu, ktorý primárne spôsobil I. U..Na základe týchto skutočností odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora podané v neprospech týchto
obžalovaných.

Napokon odvolací súd pristúpil k preskúmaniu odvolacích argumentov poškodeného, ktoré tým, že
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok voči obžalovanému I. U. v celom rozsahu a sám rozhodol o
vine a treste, stratili opodstatnenie, hoci pôvodne boli opodstatnené. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku je súd povinný priznať nárok na náhradu škody, ak je škoda súčasťou skutku, pre ktorý uznáva

obžalovanéhovinným,čoprvostupňovýsúdneučinilsneakceptovateľnýmvysvetlením,žetrebavykonať
ďalšie dokazovanie prekračujúce potreby trestného konania. Ak dôkazy postačovali na uznanie viny
obžalovaného zo skutku, ktorým spôsobil určitú konkrétnu škodu, tak museli postačovať aj na to, aby
bol nárok v tejto výške poškodenému priznaný. Odvolací súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
poškodenému priznal nárok na náhradu škody vo výške ustálenej v skutku, a k náhrade škody zaviazal
obžalovaného I. U., ktorý krádežou takúto škodu poškodenému spôsobil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.