Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Baňacká, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/36/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123394235
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123394235.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zloženom z predsedníčky sena´tu JUDr. Lucie Baňackej, PhD.
a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUD. Mareka Kotoru v spore žalobcu: CBC – Core Business Company
s.r.o., Hviezdoslavova 18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 222 198, právne zastúpený: Advokát
KRÁTKY, s.r.o., so sídlom Horná 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 55 592 431, proti žalovanému:
SzTEL s.r.o., Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, IČO: 36 836 711, právne zastúpený JUDr. Miroslavom
Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 45 006 032, o zaplatenie
34.348,16 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.:
30Cb/32/2023-102 z 25. septembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k.: 30Cb/32/2023-102 z 25. septembra 2024.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 34.348,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34.348,16
EUR od 27.2.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR (výrok
I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
34.348,16 EUR s prísl. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 13.02.2021, spoločnosť ENERGY CONSULTING & SERVICES, s.r.o., IČO: 36 618 489,
pôvodný veriteľ žalovaného, postúpil na žalobcu pohľadávky vyplývajúce z faktúry č. 20/11/001, zo
dňa 24.11.2020, splatná 08.12.2020, na sumu 16.384,80 EUR s DPH a faktúry č. 21/02/001, zo dňa
12.02.2021, splatná 26.02.2021, na sumu 41.600,28 EUR s DPH. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
26.08.2022 Dohodu o urovnaní záväzkov, v ktorej sa strany dohodli, že ak žalovaný uhradí svoje
záväzky v dohodnutých termínoch a v sumách uvedených v čl. III Dohody o urovnaní, pohľadávky
budú považované za uspokojené a voči pôvodnej výške pohľadávky bude poskytnutá zľava vo výške
7.252,12 EUR. Žalovaný v zmysle čl. III Dohody o urovnaní uhradil dňa 13.09.2022 prvú sumu vo výške
16.384,80 EUR. Druhú sumu vo výške 34.348,16 EUR, ktorú mal uhradiť do 31.10.2022, neuhradil,
napriek predžalobnej výzve zo dňa 07.11.2022 a dňa 29.06.2023. V odpovedi na prvú predžalobnú výzvu
zo dňa 09.11.2022 žalovaný potvrdil dlžnú sumu vo výške 34.348,16 EUR voči žalobcovi.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že voči právnemu predchodcovi
žalobcu nemá žiadne záväzky a poprel právnu a vecnú dôvodnosť faktúry č. 21/02/001 zo dňa
12.02.2021, ktorá sa opiera o zmluvu o vzájomnej spolupráci, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu neposkytol žalovanému žiadne plnenie, a preto mu nevzniklo ani právo na zaplateniežalovaného plnenia. Uviedol tiež, že Dohoda o urovnaní, vzhľadom na jej obsah, nie je dohodou o
urovnaní podľa § 585 OZ, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), § 340 ods. 1, § 365 a § 369 ods. 1 OBZ.
5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2021, spoločnosť ENERGY CONSULTING &
SERVICES, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 618 489, pôvodný
veriteľ žalovaného, postúpil na žalobcu (ako postupníka) pohľadávky vyplývajúce z nasledovných faktúr:
- faktúra č. 20/11/001, zo dňa 24.11.2020, splatná 08.12.2020, na sumu 16.384,80 EUR s
DPH,
- faktúra č. 21/02/001, zo dňa 12.02.2021, splatná 26.02.2021, na sumu 41.600,28 EUR s
DPH.
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 26.08.2022 Dohodu o urovnaní záväzkov. Podľa čl. II predmetnej
dohody sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak žalovaný uhradí svoje záväzky v dohodnutých termínoch
a v sumách uvedených v čl. III Dohody o urovnaní, budú pohľadávky považované za uspokojené a voči
pôvodnej výške pohľadávky bude poskytnutá zľava vo výške 7.252,12 EUR.
Žalovaný žalobcovi uhradil prvú sumu vo výške 16.384,80 EUR dňa 13.09.2022.
Žalovaný druhú sumu vo výške 34.348,16 EUR, ktorú mal uhradiť do 31.10.2022, žalobcovi neuhradil.
Dňa 07.11.2022 žalobca zaslal predžalobnú výzvu žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej
výške 50.732,96 EUR. Žalovaný v odpovedi na výzvu zo dňa 09.11.2022 uviedol, že bude plniť záväzok
v dohodnutom zostatku vo výške 34.348,16 EUR podľa uzavretej Dohody o urovnaní z 26.08.2022 z
dôvodu poskytnutej zľavy vo výške 7.252,12 EUR.
V rámci poskytnutia súčinnosti z Finančného riaditeľstva SR preverením údajov v systéme kontrolných
výkazov dane z pridanej hodnoty súd prvej inštancie zistil, že medzi daňovými subjektami - právneho
predchodcu žalobcu a žalovaným sa nachádzala a bola uvedená faktúra č. 21/02/001 za zdaňovacie
obdobie1.štvrťroka2021uprávnehopredchodcužalobcuENERGYCONSULTING&SERVICES,s.r.o.,
ako aj u žalovaného SzTEL s.r.o.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2021
bolo preukázané, že spoločnosť ENERGY CONSULTING & SERVICES, s.r.o., ako postupca postúpil na
žalobcu ako postupníka pohľadávky vo výške 16.384,80 EUR s DPH a 41.600,28 EUR s DPH. Sporové
strany dňa 26.08.2022 uzavreli Dohodu o urovnaní, na základe ktorej dňa 13.09.2022 žalovaný uhradil
prvú dohodnutú sumu vo výške 16.384,80 EUR. Druhú dohodnutú sumu vo výške 34.348,16 EUR,
ktorú mal uhradiť do 31.10.2022, žalovaný neuhradil. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný úhradou
jednej z faktúr uvedených v Dohode o urovnaní potvrdil existenciu platne a účinne uzatvorenej Dohody
o urovnaní. Rovnaký záver dovodil súd prvej inštancie z listu žalovaného zo dňa 09.11.2022.
Z akceptácie postúpenia pohľadávky, z evidovania faktúry v kontrolnom výkaze žalovaného, z
uzatvorenia Dohody o urovnaní, z čiastočnej úhrady pohľadávky žalovaným, z odpovede žalovaného
zo dňa 09.11.2022, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný len účelovo neuznáva pohľadávku žalobcu
s popieraním fakturovaného plnenia s cieľom nezaplatiť svoj dlh. Z kontrolného výkazu DPH vyplýva,
že žalovaný žalovanú faktúru č. 21/02/001 evidoval v účtovníctve, nenamietal ju, nevrátil ju žalobcovi
(právnemu predchodcovi s popretím plnenia), nenamietal výšku faktúry a považoval ju za dôvodnú a
správnu.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP).
8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že
žalobca neuviedol a nepreukázal, ktoré konkrétne služby mal jeho právny predchodca žalovanému
dodať. Žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 294/2012 vo vzťahu k procesnej povinnosti
tvrdenia sporových strán. Uviedol, že od začiatku konania popieral právnu a vecnú dôvodnosť faktúry
21/02/001, od ktorej žalobca odôvodňuje existenciu svojej domnelej pohľadávky. S poukazom na
negatívnu dôkaznú teóriu nie je možné žiadať od žalovaného, aby preukázal jej neexistenciu.Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že dohoda sporových strán zo doa
26.08.2022 nie je pod3a obsahu dohodou o urovnaní pod3a § 585 OZ, pretože touto dohodou sa
nenahrádza pôvodný záväzok novým.
Žalovaný ďalej uviedol, že úhradou sumy 16.384,80 EUR nepotvrdil existenciu Dohody o urovnaní a ani
právnu relevanciu faktúry 21/02/001 zo dňa 12.02.2021, žalovaný neuznal celú pohľadávku, ale iba jej
uhradenú časť.
V nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia videl žalovaný porušenie práva na spravodlivý proces a
naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval svoju argumentáciu v spore a uviedol, že žalovanému
bolo doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky, súčasťou ktorého bolo aj oznámenie o postúpení
pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 21/02/001 zo dňa 12.02.2021, pričom žalovaný nenamietal
existenciu faktúry a postúpenia pohľadávky z nej vyplývajúcej. Žalobca pred podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu doručil žalovanému tri predžalobné výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, pričom
žalovaný nereagoval ani na jednu z nich, kde by akýmkoľvek spôsobom spochybnil existenciu žalovanej
pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Žalovaný podpísal platne a účinne Dohodu o urovnaní, ktorej
uzatvoreniežalovanýnikdynespochybnilakdepotvrdilexistenciuzáväzkovvyplývajúcichzvystavených
faktúr. Ak žalovaný napriek podpisu dohody tvrdí, že pohľadávka neexistuje, žalobcu uviedol do omylu,
čo má ďalšie závažné právne následky. Žalovaný uhradil jednu z faktúr uvedených v Dohode o
urovnaní, čím potvrdil existenciu platne a účinne uzatvorenej Dohody o urovnaní. Na výzvu žalobcu
na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z faktúry č. 21/02/001 zo dňa 12.02.2021, žalovaný odpovedal
listom zo dňa 09.11.2022 tak, že bola uzatvorená Dohoda o urovnaní, v zmysle ktorej mala byť
poskytnutá zľava a dlžná suma predstavuje sumu 34.348,16 EUR, t.j. žalovanú dlžnú sumu. Ak žalovaný
eviduje faktúry v kontrolnom výkaze, tak si z vystavených faktúr (aj z tej, čo už uhradil) uplatnil aj
poníženie daňovej povinnosti na DPH, ako aj poníženie daňového základu na dani z príjmov právnických
osôb. Žalovaný uvedenú faktúru evidoval v účtovníctve, nenamietal túto faktúru, nevrátil ju žalobcovi
(právnemu predchodcovi s popretím nejakého plnenia) nenamietal ani výšku faktúry a považoval ju za
dôvodnú a správnu. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci ním uvádzané skutkové
tvrdenia.
10. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval svoju argumentáciu v spore a zdôraznil, že faktúra sama
o sebe nepreukazuje existenciu reálneho poskytnutia služby. Faktúra slúži predovšetkým na účtovné
a daňové účely a predstavuje iba jednostrannú požiadavku na platbu. Žalobca v konaní neuviedol,
aké služby mal právny predchodca žalovanému poskytnúť. Postavenie postupníka žalobcu nezbavuje
dôkazného bremena. Žalovaný zotrval na tvrdení, že mu na základe Zmluvy o vzájomnej pomoci
uzavretej s právnym predchodcom žalobcu neboli poskytnuté žiadne služby.
11. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu v spore a zdôraznil, že úhradou
sumy 16.384,80 EUR v súlade s Dohodou o urovnaní, došlo k uznaniu celého dlhu žalovaného. Ak
by záväzok žalovaného bol neexistujúci, neplnil by ho ani čiastočne. K uznaniu dlhu došlo zároveň
aj odpoveďou žalovaného na predžalobnú výzvu zo dňa 09.11.2022. Opätovne poukázal na nevrátenie
žalovanej faktúry a jej zaevidovanie v kontrolnom výkaze DPH. Dodanie služby právnym predchodcom
žalobca označil za preukázané a skutkové tvrdenia žalovaného za nepodložené.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Odvolací súd vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii § 585 OZ, k čomu žalobca
uviedol, že medzi stranami uzavretá dohoda zo dňa 26.02.2022 napĺňa svojim obsahom účel a znaky
urovnania podľa § 585 OZ, keďže strany ňou písomne a jednoznačne upravili vzájomné záväzky
vyplývajúce z dovtedy existujúcich pohľadávok a dohodli sa na konkrétnom spôsobe ich vysporiadania.
Uvedená dohoda predstavuje výsledok konsenzu strán smerujúceho k definitívnemu usporiadaniu
záväzkového vzťahu a k odstráneniu pochybností a nesúladu ohľadom spôsobu a podmienok úhrady.
Žalobca poukázal na následné správanie žalovaného, ktoré potvrdzuje, že žalovaný považoval dohodu
za platný a záväzný úkon, keďže na jej základe plnil časť dlhu a vo vzťahu k druhej časti dlhu v písomnejodpovedi na predžalobnú výzvu uviedol, že bude plniť. Ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že § 585
OZ sa na predmetnú dohodu neuplatňuje, právny titul nároku je preukázaný nezávisle od tejto dohody.
Žalovaný zotrval na tvrdení, že predmetná dohoda nie je vzhľadom na svoj obsah dohodou o urovnaní
podľa § 585 OZ, bez ohľadu na jej označenie. Uvedený právny úkon neobsahuje dostatočne určito
vymedzený pôvodný záväzok, ktorý má urovnaním zaniknúť, ani nový záväzok, ktorý ho má nahradiť.
Podstatným znakom je, že účastníci si vzájomnými ústupkami upravujú sporné alebo pochybné práva,
pričom dochádza k zániku pôvodného záväzku a vzniku záväzku nového. Z obsahu dohody nevyplýva,
že by medzi stranami existovali sporné záväzky, dohodou došlo iba k úprave splatnosti plnenia.
Predmetnú dohodu možno právne kvalifikovať nanajvýš ako dohodu o zmene záväzku podľa § 516
OZ, t.j. ako kumulatívnu nováciu, keďže nedochádza k zániku záväzkového vzťahu, ale len k zmene
niektorých jeho podmienok. Nemožno ju stotožniť s privatívnou kumuláciou podľa § 570 OZ ani s
dohodou o urovnaní podľa § 585 OZ. Ak by súd predmetnú dohodu považoval za dohodu o urovnaní,
bolo by potrebné sa vysporiadať s tým, či táto nie je absolútne neplatná, keďže neobsahuje konkrétne
a určité vymedzenie sporných a pochybných práv, ktoré majú byť predmetom urovnania.
14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda tým, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, porušenie práva na
spravodlivý proces videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že
v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
17. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej
inštancie neporušil práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam
strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
18. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 34.348,16 EUR s prísl., ktorú
nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.02.2021 od spoločnosti ENERGY CONSULTING
& SERVICES, s.r.o., IČO: 36 618 489. Sporové strany následne dňa 26.08.2022 uzavreli Dohodu o
urovnaní záväzkov, v ktorej sa dohodli, že ak žalovaný uhradí svoje záväzky v dohodnutých termínoch
a v sumách uvedených v čl. III dohody, pohľadávky budú považované za uspokojené a voči pôvodnej
výške pohľadávky bude poskytnutá zľava vo výške 7.252,12 EUR. Obrana žalovaného bola založená na
tvrdení, že pôvodný veriteľ mu neposkytol služby, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha a že dohoda
ourovnanínespĺňanáležitostidohodypodľa§585OZ.Súdprvejinštancieoznačilobranužalovanéhoza
účelovú a dôvodnosť nároku žalobcu dôvodil z akceptácie postúpenia pohľadávky, z evidovania faktúry
v kontrolnom výkaze žalovaného, z uzatvorenia Dohody o urovnaní, z čiastočnej úhrady pohľadávky
žalovaným, z odpovede žalovaného zo dňa 09.11.2022.
19. Odvolací súd musí súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zo správania žalovaného, obzvlášť
uzavretia dohody o urovnaní so žalobcom, obsahu odpovede žalovaného na predžalobnú výzvu zo dňa
09.11.2022, ako aj z evidencie faktúry č. 21/02/001 v kontrolnom výkaze je možné dôvodiť, že obrana
žalovaného v súdnom konaní sa javí ako účelová.
20. Právnym titul žalovaného nároku je podľa odvolacieho súdu Dohoda o urovnaní uzavretá sporovými
stranami dňa 26.08.2022, ktorou sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 34.348,16 EUR v lehote
do 31.10.2022.
21.Podľa§585zákona40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejajakoOZ)dohodouourovnanímôžu
účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi
upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať (ods. 1). Ak bol doterajšízáväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa
dohoda týka premlčaného záväzku (ods. 2). Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva
z urovnania (ods. 3).
22. Základným účelom dohody o urovnaní je autonómna úprava práv a povinností, uzavretá s cieľom
predchádzať vzniku sporu alebo spor strán ukončiť. Dohoda o pokonávke nemusí zodpovedať
skutočnému stavu vecí, jej cieľom je odstrániť neistotu alebo absenciu konsenzu o niektorom z aspektov
záväzkového vzťahu. Omyl strán o tom, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, nemá žiadnu právnu
relevanciu, podmienkou urovnania dokonca nevyhnutne nie je ani existencia a platnosť pôvodného
záväzku. Preto argumentácia žalovaného, že pôvodný veriteľ mu neposkytol služby, zaplatenia ktorých
sa žalobca domáha, je v konaní právne bezvýznamná.
23. Rovnako bez právnej relevancie je aj argumentácia žalobcu, že stranami uzavretá dohoda nie
je dohodou o urovnaní podľa § 585 OZ. Uzavretá dohoda spĺňa obsahové aj formálne náležitosti
dohody podľa § 585 OZ a právne relevantným spôsobom, aj s poukazom na uvedené v bode 22 tohto
odôvodnenia, zakladá právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 34.348,16 EUR. Nakoľko
z obsahu čl. I Dohody o urovnaní jednoznačne vyplýva ktorý doterajší záväzok žalovaného sa urovnáva,
nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že táto dohoda je pre absenciu tejto informácie neurčitá,
a preto absolútne neplatná.
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že sám žalovaný považoval svoj záväzok uhradiť žalovanú sumu podľa
dohody o urovnaní za platnú a záväznú a listinný dôkaz (odpoveď na predžalobnú výzvu žalobcu) zo
dňa 09.11.2022, ktorým žalobca uvedené preukazoval, nijako v konaní nespochybnil.
25. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
ako vecne správny, vrátane výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.
26. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.
27.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.