Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/41/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125011819
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Podmaníková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125011819.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti
obžalovaného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 23.04.2026, sp. zn. 38T/105/2025, na
neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 6. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) výrokom pod bodom I. podľa § 79
odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obžalovaného A. B. (ďalej len „obvinený“) o prepustenie
z väzby na slobodu, pod bodom II. podľa § 80 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku neprijal písomný
sľub obžalovaného a pod bodom III. uznesenia podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku

nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Vo svojom rozhodnutí súd I. stupňa dospel k rovnakému záveru ako v jeho predchádzajúcich
rozhodnutiach, že doteraz zistené skutočnosti a vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že skutky, pre
ktoré bola podaná obžaloba, boli spáchané a vykazujú znaky trestných činov – pokračovacieho prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmena a/ Trestného zákona s poukazom na § 139

odsek 1 písmena c/ Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmena
b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena c/ Trestného zákona, § 127 odsek 4
Trestného zákona a je naďalej je dané dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal obžalovaný. Aj keď
poškodenázmenilasvojuvýpoveďnahlavnompojednávaníakonanieobžalovanéhopopieraazľahčuje,
v prípravnom konaní bola vypočutá kontradiktórnym spôsobom a po vznesení obvinenia vypovedala,
že ju obžalovaný po hádke zo žiarlivosti pri tom, ako sa vyzliekala, kopol do koreňa nosa, na čo začala

krvácať, potom chcela z bytu odísť, ale jej v tom obvinený spolu s jeho matkou mali zabrániť, na druhý
deň ju ráno po hádke znova napadol a búchal ju päsťou do oblasti tváre a ľavej časti čela, následne
odišla z bytu, lebo sa chcela dať ošetriť na pohotovosti, kde ju zase napadol, schmatol ju, spadla na
zem, pútkom od kabelky jej obtočil okolo krku a začal ju tam škrtiť, pričom jej mal povedať, že keď
ho udá na políciu, tak ju zabije a ak ešte raz za ňu bude platiť, tak jej rozkope ksicht. Uviedla, tiež že
obvineného už za obdobné správanie oznamovala polícii, že kvôli jeho predošlým napadnutiam bola

v minulosti aj lekársky ošetrovaná, že sa cíti fyzicky a psychicky týraná, pretože kvôli žiarlivej povahe
obvineného, nemôže sa s nikým stretávať, že jej zakazuje rodinu, že musí s ním všade chodiť, že ju
bije, že v júni jej rozťal peru zvnútra, že jej nedovolí chodiť ani ku kaderníkovi, ku gynekológovi, že ju
kontroluje, s kým si píše. Súd tiež poukázal na kamerový záznam z XX.XX.XXXX z areálu nemocnice
v C. D., lekárke záznamy a znalecký posudok D. E. F.. Súd I. stupňa mal za to, že naďalej trvá dôvodná
obava, že obžalovaný bude po prepustení z väzby pokračovať v rovnakej trestnej činnosti, pre ktorú

bola na neho podaná obžaloba, čím sú u neho dané dôvody preventívnej väzby podľa § 71 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku. Dôvodná obava vyplýva najmä zo skutočnosti, že obžalovaný bolv minulosti dvakrát odsúdený za spáchanie obdobného skutku, a to v konaní pred Okresným súdom
Nitra sp. zn. 21T/78/2023 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, ktoré spáchal v G. XXXX
a v A. XXXX voči rovnakej poškodenej (vtedy F. H.) spôsobom takmer totožným, ako sa mal skutok
odohrať aj v tomto prípade, za čo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody na 10 mesiacov
so skúšobnou dobou na 2 roky do 19.12.2025 a dňa 21.05.2024 v konaní pred Okresným súdom Nitra
sp. zn. 6T/12/2024 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného

zákona s poukazom na 139 odsek 1 písmeno c/, písmeno e/ Trestného zákona, ktorý spáchal v I. XXXX
voči svojej XX-XXXXXX matke, za čo bol odsúdený na súhrnný podmienečný trest odňatia slobody na
18 mesiacov so skúšobnou dobou na 26 mesiacov, so započítaním skúšobnej doby predchádzajúceho
odsúdenia v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/78/2023, do 22.07.2026. Obžalovaný sa tak
mal prejednávaných skutkov dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Obžalovaný sa
podľa evidencie priestupkov dopustil dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX (v rámci plynutia skúšobnej

doby) dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu voči rovnakej poškodenej svojej manželke
J. B., v jednom prípade vulgárnou správu a v druhom prípade fyzickým napadnutím. Aj keď poškodená
deklaruje, že sa ho nebojí a že ho chce mať doma pri sebe, súd I. stupňa pri vyhodnocovaní dôvodu
väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku vzal do úvahy existenciu obavy z pokračovania
v trestnej činnosti a nie postoj poškodenej. Súd I. stupňa zároveň skúmal možnosť nahradenia väzby

písomným sľubom obvineného resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1
písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku a dospel k záveru, že vzhľadom na povahu prejednávaného
prípadu a osobu obžalovaného, ktorý sa voči poškodenej opakovane správa agresívne a napáda
ju, pričom sa daného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v
konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/12/2024 (ktorá plynie od 19.12.2023 do 22.07.2026) a počas

tejto skúšobnej doby sa navyše voči poškodenej dopustil dvoch priestupkov, by dohľad probačného a
mediačného úradníka zjavne nebol schopný eliminovať obavu z pokračovania v trestnej činnosti, a to ani
pri uložení primeraných povinností a obmedzení podľa § 82 Trestného poriadku, keďže obžalovaného
ani skutočnosť, že je v skúšobnej dobe a hrozba „premeny“ nepodmienečného trestu neodradila od
páchania protiprávnej činnosti.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že je vo väzbe už viac ako 8 mesiacov. Súd pri konaní o žiadosti
o prepustenie z väzby má dbať nato, aby doba väzby neprekročila nevyhnutnú mieru. Podľa § 71 ods.
1 písm. c/ Trestného poriadku je daný preventívny dôvod väzby vtedy, ak je obava, že obvinený bude

pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý
pripravoval.Zobsahunapadnutéhouzneseniaakoajpredchádzajúcichväzobnýchrozhodnutíjezrejmé,
že prvostupňový súd preventívny dôvod väzby ustálil z obavy, že obvinený bude pokračovať v trestnej
činnosti voči poškodenej J. B.. Podozrenie, že obžalovaný mohol spáchať trestné činy voči poškodenej,
teda nie je úplne vymiznuté, nakoľko dokazovanie na hlavnom pojednávaní nebolo doposiaľ skončené,

avšak podľa ich názoru sa po vypočutí svedka - poškodenej na hlavnom pojednávaní podozrenie
výrazne oslabilo, a to až do takej miery, že umožňuje prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu
za využitia inštitútov umožňujúcich nahradenie väzby. Rovnako aj poškodená, manželka obžalovaného,
opätovne rôznymi písomnými formami žiada súd o prepustenie obžalovaného z väzby, chce s ním
viesť rodinný život a nemá žiadnu obavu z domnelého pokračovania trestnej činnosti jej manžela. Pri

posudzovaní dôvodnosti ďalšieho trvania väzby, ktorá trvá už dlhšiu dobu (obžalovaný je vo väzbe v
čase už 8 mesiacov) je nevyhnutné brať do úvahy tzv. doktrínu zosilnených dôvodov väzby. Z uvedenej
doktríny vyplýva, že pri dlhšie trvajúcej väzbe musia súdy rešpektovať požiadavku nevyhnutnosti
existencie zosilneného dôvodu väzby, inak nie je možné pokračujúce obmedzenie osobnej slobody
aprobovať. Konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvodnosť väzby v počiatočnej fáze trestného stíhania

môžu behom trvania väzby strácať na význame, či presvedčivosti a pre ospravedlnenie ďalšieho
trvania zbavenia osobnej slobody obžalovaného vo väzbe už nemusia postačovať. Doktrína zosilnených
dôvodov väzby pri dlhšiu dobu trvajúcej väzby vyžaduje aj to, aby súdy dôsledne vyhodnocovali
priebežne vykonané dôkazy v trestnom konaní a reagovali na vývoj dokazovania, ktoré môže dôvodnosť
vedeného trestného stíhania voči obžalovanému zosilňovať, respektíve zoslabovať. Inými slovami, ak

je obžalovaný v tzv. preventívnej väzbe, tak zoslabovanie dôvodnosti vedeného trestného stíhania
voči obžalovanému zoslabuje aj preventívny dôvod väzby, a to platí aj naopak. Zoslabenie dôvodnosti
vedeného trestného stíhania môže byť až tak výrazné, že môže znamenať prepustenie obžalovaného z
väzby na slobody, respektíve nahradenie väzby obžalovaného (k doktríne zosilnených dôvodov väzbypozri bližšie napríklad nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS/2987/2022 zo dňa 08.12.2022, prípadne
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS/2652/2016). V tejto súvislosti poukázal na obsah trestného spisu,
z ktorého vyplýva, že poškodená nemá žiadnu obavu z obžalovaného, praje si jeho návrat do spoločnej

domácnosti a chce s ním ďalej viesť manželský život. Tieto skutočnosti viackrát uviedla súdu písomne a
zodpovedala na hlavnom pojednávaní aj priamo položené otázky k týmto skutočnostiam. Súd je povinný
v rámci skúmania opodstatnenosti ďalšieho trvania väzby prihliadať na všetky konkrétne skutočnosti
známe súdu, a nielen na procesne prípustné dôkazy (ktoré súd bude hodnotiť pri rozhodovaní vo veci
samej). Podľa písomných vyjadrení poškodenej sa ich vzťahy upravili, nehrozí žiadne pokračovanie v

trestnej činnosti voči poškodenej. Obaja manželia sú ochotní podrobiť sa párovej terapii u psychológa a
obvinený sa chce podrobiť aj ambulantnej psychiatrickej liečbe. Zo záverov znaleckého psychiatrického
posudku č. 73/2025 D. D. K. je zrejmé, že pobyt obvineného na slobode z psychiatrického hľadiska
aktuálne nie je pre spoločnosť nebezpečný. Deklaroval, že spáchanie akejkoľvek protiprávnej činnosti v
prípade jeho prepustenia na slobodu je vylúčené. Domáhal sa v zmysle § 192 ods. 1, ods. 2 Tr. por., aby
nadriadený súd preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce

vydaniu uznesenia a následne zrušil uznesenie o zamietnutí žiadosti o jeho prepustenie z väzby a sám
rozhodol tak, že sa prepúšťa z väzby na slobodu, ďalej podľa § 80 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku sa väzba nahrádza jeho písomným sľubom a ďalej podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku sa väzba nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným.

Krajský súd ako súd nadriadený, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o podanej sťažnosti
obžalovaného dňa 30.04.2026, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/,b/ Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Ako správne zistil už súd prvého stupňa, v predmetnej trestnej veci uznesením Okresného súdu Nitra zo
dňa 24.08.2025, sp. zn. 5Tp/52/2025 bol obvinený vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku. Lehota trvania väzby začala plynúť dňa 22.08.2025 od 01,30 hod.
Dňa 17.12.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra obžalobu na obvineného pre pokračovací

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, § 127 odsek 4 Trestného
zákona.

Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd I. stupňa postupoval
správne, v súlade s ustanovením § 79 odsek 3 Trestného poriadku. Zároveň postupom súdu I. stupňa
bolo zachované ustanovenie § 72 odsek 2 Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o existenciu materiálnych podmienok väzby u obžalovaného, krajský súd udáva, že sa

stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa o dôvodnosti podozrenia, že skutky spáchal obžalovaný, ktorá
vyplýva z dôkazov zabezpečených orgánmi činnými v trestnom konaní a dôvodnosť tohto podozrenia
pretrváva aj v súčasnom štádiu konania (výsluch poškodenej, fotografie zranení poškodenej, kamerový
záznam, lekárske správy k zraneniam poškodenej, znalecké posudky). Tým je u obžalovaného stále
daná prvá materiálna podmienka väzby. K totožným a každý mesiac sa opakujúcim námietkam

obžalovaného, že poškodená zmenila svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní, ich vzájomné vzťahy sa
upravili, chcú sa podrobiť párovej terapii, krajský súd uvádza a opätovne zdôrazňuje, že obžalovaný
si bol vedomý svojich predchádzajúcich odsúdení, a to za jeho násilnú trestnú činnosť voči ženám, bol
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v rámci ktorej mal viesť riadny život a nedopúšťať sa
protiprávnej činnosti, mal priestor i čas na to, aby riešil svoje agresívne sklony, no namiesto toho sa

dopúšťalďalšiehoprotiprávnehokonaniavpodobepriestupkovvočitotožnejpoškodenej,atoinásilného
charakteru, ako i konania, z ktorého je stále dôvodne podozrivý. Pokiaľ ide o doktrínu zosilnených
dôvodov väzby a potrebu, aby súdy reagovali na vývoj dokazovania, krajský súd opätovne uvádza, že
zmenená výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, nie je jediným dôkazom v tejto trestnej veci,
súd I. stupňa postupne vykonáva aj ďalšie dôkazy, pričom výkon dokazovania sa v tomto štádiu blíži

k záveru a súd I. stupňa po skončení dokazovania bude dôkazy následne hodnotiť jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnom súhrne a ktoré práve podľa názoru krajského súdu dôvodnosť vedeného trestného stíhania
nezoslabili natoľko, aby zároveň zoslabili preventívny dôvod väzby.Krajský súd pripomína, že súd pri rozhodovaní o väzbe hodnotí vykonané dôkazy len z pohľadu
dôvodného podozrenia, teda nie z pohľadu ustálenej viny obžalovaného.
Pokiaľ ide o druhú z materiálnych podmienok dôvodov väzby u obžalovaného, krajský súd opätovne

zdôrazňuje, že od posledného rozhodnutia o väzbe obžalovaného nedošlo k spochybneniu konkrétnych
skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť obavy z pokračovania v páchaní trestnej činnosti obžalovaným
(a to ani vzhľadom na tvrdenia poškodenej v tomto štádiu trestného konania) a znovu udáva, že
konkrétnymiskutočnosťamiodôvodňujúcimiuobžalovanéhodôvodnosťobavyzpokračovaniavpáchaní
trestnej činnosti je skutočnosť, že sa mal násilného konania voči poškodenej dopustiť v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia, pričom bol právoplatne odsúdený za prečiny ublíženia na zdraví
(okrem iného) spáchané na ženách (v jednom prípade na bývalej priateľke a v druhom na vlastnej
matke), na ktorých skutočnostiach sa nič nezmenilo. Voči totožnej poškodenej sa dopustil dvoch
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu tiež počas plynutia skúšobnej doby, pričom z toho
v jednom prípade išlo aj o fyzické napadnutie. Ďalšou konkrétnou skutočnosťou je aj znaleckým
dokazovaním zistená skutočnosť, že obžalovaný si svoje pocity nedostatočnosti kompenzuje siláckymi

a agresívnymi prejavmi predovšetkým v rámci svojho manželstva. Preto sú toto stále tie konkrétne
skutočnosti, ktoré u obžalovaného aj naďalej odôvodňujú obavu z pokračovania v páchaní trestnej
činnosti, a to i napriek množstvu listín produkovaných poškodenou a jej tvrdení v nich uvádzaných, že
už sa obžalovaného nebojí a chce ho mať doma pri sebe. Tieto konkrétne skutočnosti sú naďalej aj
tými skutočnosťami, ktoré súčasne vylučujú nahradenie väzby niektorým z inštitútov na to určených v

§ 80 a § 81 Trestného poriadku, pretože práve vzhľadom na charakter trestnej činnosti nie je možné
predpokladať, že tento inštitút bude v dostatočnom rozsahu eliminovať obavu z pokračovania v páchaní
trestnej činnosti obžalovaným, poukazujúc práve na dôvodnosť podozrenia páchania trestnej činnosti,
ako aj násilný charakter trestnej činnosti, z ktorej je obžalovaný naďalej dôvodne podozrivý, a preto
ani krajský súd nevidí účel nahradenia väzby u obžalovaného dohľadom probačného a mediačného

úradníka, ani písomným sľubom obžalovaného.

NahradenieväzbyniektorýmzinštitútomTrestnéhoporiadkujemožnosťou,anieprávomobžalovaného,
ktorého osobná sloboda bola obmedzená. Napriek skutočnosti, že súd má v každom štádiu trestného
konania zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou, v danom prípade z pokračovania

v trestnej činnosti a prednostne rozhodnúť o nahradení väzby, krajský súd konštatuje, že za daných
vyššie uvedených okolností nezistil u obžalovaného dôvod, pre ktorý by bolo možné väzbu nahradiť
a ktorý by eliminoval obavu vyjadrenú v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Vzhľadom na mieru závažnosti spáchaných skutkov, ich charakter, ako aj osobu obžalovaného, väzba
obžalovaného nie je ani v danom štádiu trestného konania neprimeraným opatrením k povahe stíhaného

trestného činu a trestu, ktorý zaň možno uložiť.

Nakoľko krajský súd považoval rozhodnutie súdu I. stupňa za vecne správne a zákonné, sťažnosť
obžalovaného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.