Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 13P/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125209963
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bezáková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125209963.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou A. B. C. vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova
tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G.
I. XXXX/XX, D., t.č. bytom F., J. XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. MUZIKA, s.r.o. so sídlom
Nitra, Farská 39 a otca K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. G. I. XXXX/XX, D., zastúpeného JUDr.
Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, o návrhu matky na zvýšenie
výživného a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra XXX/XX/XXXX - XX zo dňa 13.06.2024 v časti vyživovacej

povinnosti otca tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému D. E., nar. XX.XX.XXXX zo
sumy 200 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne od 19.09.2025, ktorú sumu je otec povinný platiť
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 19.09.2025 do 31.03.2026 činí sumu 255,96 eura, ktorú sumu súd
povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, spolu s bežným výživným,
počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty
výhody splátok.

Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - matka sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 19.09.2025 domáhala
zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 200 eur na sumu 500 eur mesačne od podania návrhu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že po rozvode manželstva a úpravy výživného otca došlo k zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa. S maloletým sa presťahovala do podnájmu v F., nakoľko otec dieťaťa

žiadal uhradiť náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, v ktorej spolu s
maloletým žili. Otec dieťaťa prispieval len na splátku hypotéky, energie uhrádzala sama. Do F. sa
presťahovaliajzdôvodu,pretožemaloletýprestúpilnasúkromnúzákladnúškoluvF..Dôvodomprestupu
na súkromnú základnú školu bol jeho problém s umiestnením do štátnych základných škôl, v F. nemá
trvalý pobyt a má diagnózu ADHD a jeho zaradenie do škôl a vyučovacieho procesu je preto náročné.
Každá žiadosť o jeho prijatie do štátnej základnej školy či v F. alebo v D. bola zamietnutá. Každodenné
dochádzanie z bydliska v Topoľčanoch do F. je pre maloletého vyčerpávajúce a pre ňu veľmi finančne

náročné. Zvýšili sa jej výdavky na nájomné za podnájom ako aj uhrádzať náklady za nehnuteľnosť, v
ktorej už nebýva a ktorú sa pokúšajú s bývalým manželom - otcom dieťaťa predať. Na maloleté dieťa
sú zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou súkromnej základnej školy, ale zvýšili sa aj výdavky na
zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa. Otec si plní vyživovaciu povinnosť súdom stanovenej výške 200eur mesačne, nad rámec vyživovacej povinnosti odmieta prispievať, deliť sa o väčšie sumy týkajúce sa
výdavkov na syna. Po jej odsťahovaní sa do spoločnej nehnuteľnosti nenasťahoval. Poukázala aj na
vysokú životnú úroveň otca - dovolenky a výlety v zahraničí. (1)

Dňa 14.10.2025 sa na Okresnom súde Nitra konalo informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti vyššej
súdnej úradníčky, psychologičky Krajského súdu v Nitre a kolízneho opatrovníka, kde nedošlo k dohode
rodičov ohľadom zvýšenia výšky vyživovacej povinnosti otca. (2)
Dňa 25.11.2025 bol doručený súdu návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu zo sumy 200 eur na sumu 100 eur mesačne od 01.12.2025. Návrh odôvodnil tým, že je

nezamestnaný, do 10/2025 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a od 11.10.2025 nepoberá
podporu v nezamestnanosti. Jeho mesačný príjem je 215,97 eura z dohody o pracovnej činnosti.
Iný príjem nemá. Vzhľadom k uvedenému nie je v jeho silách prispievať na výživu syna stanoveným
výživným. (3)
Na pojednávaní dňa 19.03.2026 otec vzal svoj návrh na zníženie výživného späť. (4)

Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že sa v plnom
rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu, kde podrobne popísala dôvody pre ktoré žiada zvýšiť
výživné. Po rozvode manželstva v 02/2025 bola nútená sa presťahovať z rodinného domu, ktorý majú s
manželom v BSM odišla, nakoľko dostala list od bývalého manžela, že mu má platiť 250 eur mesačne za
užívanie jeho časti nehnuteľnosti. Druhým dôvodom pre zmenu bydliska bola skutočnosť, že od 09/2023

pracuje v F.. S maloletým sa presťahovali do podnájmu a maloletý už od 09/2024 navštevuje školu
v F., jedná sa o súkromnú ZŠ. Zmena školy v 8. ročníku, ktorú maloletý navštevoval, bola nevyhnutná
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého, nakoľko bývalý manžel ešte počas manželstva
nadviazal vzťah s triednou učiteľkou maloletého. Tento pomer nepriaznivo vplýval na maloletého ako aj
na jej vzťahy s jeho triednou učiteľkou, s ktorou z dôvodu ADHD maloletého musí úzko spolupracovať

a byť s ňou v úzkom kontakte, čo v danej situácií nebolo možné. Stav maloletého riešila aj školská
psychologička G. L.. Aktuálne maloletý je rovnako v starostlivosti školského psychológa. Pokúšala sa
zmeniť školu maloletého aj v Topoľčanoch, na ZŠ J. I. B. D., kde dieťa neprijali. Rovnako v F., štátne ZŠ
M. a M. z dôvodu, že maloletý nemá v F. bydlisko a má ADHD dieťa neprijali, preto maloletého prihlásila
do súkromnej ZŠ, kde pôsobí ako pedagóg. Otec dieťaťa nesúhlas s touto školou nevyjadril. Ďalším

dôvodom na podanie návrhu na zvýšenie výživného okrem zvýšených výdavkov v súvislosti s výdavkami
s novým bývaním a školou dieťaťa je skutočnosť, že sa jej zníži daňový bonus na 50 eur mesačne od
12/2025. Býva so synom v 2 izbovom byte, kde mesačne uhrádza 600 eur aj s energiami. Stále spláca
polovicu splátky hypotekárneho úveru vo výške 70 eur, a posledné 2 mesiace nespláca náklady na
energie v rod. dobe, ktorý majú s manželom v BSM, nakoľko jej to finančne nevychádza. Rodinný dom

zatiaľ nepredali, v nehnuteľnosti nikto nebýva. Výdavky na maloletého sa zvýšili, školné je mesačne
170 eur, stravné 25 eur, učebnice 90 eur ročne. Jej priemerný mesačný príjem je cca 1300 eur netto
aj s daňovým bonusom. Poberá PnD. Iný príjem ako príjem zo závislej činnosti nemá. Maloletý nemá
platené mimoškolské aktivity. Syn má ADHD a berie lieky Esprico, za lieky dopláca 15 eur mesačne.
Nosí okuliare stále, dieťa je evidované v ambulancii očného lekára. Otec si plní vyživovaciu povinnosť v

určenej výške, neprispieva nad rámec určeného výživného, je v kontakte so synom každý druhý víkend
od piatku do nedele, počas bežného týždňa len jeden krát.
Svoju výpoveď doplnila, že spoločnú nehnuteľnosť predali v 02/2026 za kúpnu cenu 160 000 eur , z
ktorej vyplatili spoločný úver na kúpu tejto nehnuteľnosti 17 500 eur a zvyšok si rozdelili rovným dielom.
Finančné prostriedky matka použila na vrátenie pôžičky svojím rodinným príslušníkom - otcovi 8000 eur

a bratovi 1700 eur. (5)

Právny zástupca matky v záverečnom návrhu uviedol, že vzhľadom k preukázaným zmenám pomerov
na strane otca a maloletého dieťaťa navrhuje zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu na
sumu 500 eur mesačne. Otec má prostriedky z predaja nehnuteľnosti na platenie zvýšeného výživného.

Otec neprispieva nad rámec určeného výživného a navrhovaná suma bude pokrývať aj zvýšené výdavky
na dieťa do budúcna. (6)

Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní vypočutý ako účastník konania uviedol, že návrh na zníženie
výživného podal z dôvodu aktuálnej finančnej situácie. Ako uviedol v konaní o rozvod manželstva, má

záujem o prácu hasiča, k čomu prispôsoboval aj svoje pracovné smerovanie a aktivity, s čím bývalý
zamestnávateľ nebol spokojný, nebol spokojný že chcel odísť zo zamestnania a keďže už mal za neho
náhradu, dohodli sa že k 30.06.2025 ukončí pracovný pomer, bolo to na základe jeho žiadosti. Jeho
priemerný mesačný príjem bol v poslednom zamestnaní 1000 eur netto. Zaevidoval sa ako uchádzačo zamestnanie, začal pracovať na základe dohody o pracovnej činnosti s tým, že poberal podporu v
nezamestnanosti 660 eur mesačne. Dňom 10.11.2025 bol vyradený z evidencie, nakoľko na základe
dohody odpracoval viac ako 40 hodín mesačne, aktuálne je jeho príjem 220 eur mesačne. Zatiaľ má

ukončenévšetkypotrebnévyšetreniaajpovoleniaprevýkonprácehasiča.Od12/2025alebood01/2026
má prísľub uzatvorenia riadnej pracovnej zmluvy. Býva sám v podnájme u tety, kde mesačne uhrádza
energie v sume cca 200 eur. V rodinnom dome, ktorý majú s manželkou v BSM nikto nebýva asi rok.
Okrem tohto rodinného domu iný nehnuteľný majetok nevlastní. Uhrádza polovicu hypotekárneho úveru
v sume cca 59 eur, a všetky energie vo výške do 30 eur mesačne. Je pravda, že matku ešte po rozvode

vyzval, aby mu zaplatila za užívanie jeho podielu nehnuteľnosti, v ktorej bývala tých 250 eur, na tomto
však naďalej netrval aj jej to povedal. Vedel o tom, že matka dieťaťu chce zmeniť ZŠ, údajne v D. sa jej
nepodarilo vybaviť ZŠ, pretože na pôvodnú ZŠ maloletého poslala školskú inšpekciu a v F. nesúhlasil
s tým, aby maloletý navštevoval súkromnú školu. O tomto matku dieťaťa informoval, povedala mu, že
všetky náklady v súvislosti s poplatkami v tejto škole bude uhrádzať ona, a že sa nemá o to starať.
Žiadne rozhodnutie o zmene školy maloletého nedostal.

Svoju výpoveď doplnil, potvrdil predaj spoločnej nehnuteľnosti, finančné prostriedky z predaja spoločnej
nehnuteľnosti zatiaľ nepoužil. (7)

Právny zástupca otca v záverečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh matky na zvýšenie výživného
zamietnuť a to z dôvodov uplynutia krátkeho času od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca,

nesúhlasí s tým, že matkou žiadané výživné 500 eur bude kryť aj mimoriadne výdavky do budúcna,
treba vychádzať z aktuálnych pomerov na strane dieťaťa, navrhované výživné nezodpovedá ani
tzv. tabuľkovému výživnému, príjem otca po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného pomeru
nie je výrazne vyšší ako ho mal v prechádzajúcom zamestnaní. Pri rozhodovaní súdu navrhujeme
neprihliadnuť na výdavky, ktoré má maloletý návštevou súkromnej ZŠ, maloletý navštevuje takúto školu

na základe rozhodnutia matky, bez súhlasu otca. Zvýšené výdavky, ktoré sú v súkromnej škole, by
nevznikli pri štúdiu na inej ZŠ, dieťa je stále žiakom ZŠ. Otec okrem bežného výživného prispieva
maloletému aj kúpou oblečenia aj vreckovým. (8)

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje podanému návrhu matky vyhovieť, zvýšiť

vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu v závislosti od finančných možností rodičov a
vychádzať pri rozhodnutí z metodiky Ministerstva spravodlivosti SR tzv. tabuľkového výživného. (9)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu
zo dňa 09.09.2025 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: rozpis výdavkov na maloleté dieťa,

potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o tom, že bolo uhradené školného, potvrdenie o návšteve školy
maloletého dieťa, správa kolízneho opatrovníka zo dňa 09.10.2025, vyjadrenie otca k návrhu matky
zo dňa 08.10.2025, potvrdenie otca o evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o vyplatených
dávkach v nezamestnanosti, dohoda o pracovnej činnosti otca zo dňa 28.08.2025, rozhodnutie zo
Sociálnej poisťovne o priznaní dávok v nezamestnanosti, doklady preukazujúce výdavky na bývanie

otca, záznam z ISR zo dňa14.10.2025, oznámenie o zárobku otca v spoločnosti I. A. I., vyjadrenie
zamestnávateľaotcazodňa 06.11.2025,vyjadrenieotcazodňa15.11.2025,rozhodnutieovyradeníotca
z evidencie, vyjadrenie tety otca, potvrdenie o príjme otca, vyjadrenie matky, opätovná úhrada školného,
potvrdenie o PnD, nedoplatok plyn otca, rozhodnutie o vymenovaní otca ako čakateľa príslušného zboru,
platobná páska a dekrét otca, výdavky na školu maloletého dieťaťa, zmluva o krátkodobom nájme bytu

- matka, doklad o úhrade nájomného zo strany matky, pripojený spis Okresného súdu Nitra XXX/XX/
XXXX a z neho rozsudok zo dňa 13.06.2024 a zistil tento skutočný a právny stav: (10)

Rozsudkom Okresného súdu Nitra XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 13.06.2024 bolo manželstvo rodičov
maloletého D. E., nar. XX.XX.XXXX rozvedené. Súd na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do

osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne a zároveň bol upravený
styk otca s maloletým dieťaťom. V tom čase bol otec zamestnaný v spoločnosti I. A. I., pracovný pomer
mal uzatvorený na dobu neurčitú, priemerný mesačný príjem otca bol 1039,04 eura (od 05/2023 do
04/2024) s tým, že do 12/2023 vrátane poberal daňový bonus 140 eur mesačne, ktorý bol započítaný do

príjmu otca. Býval v podnájme u tety v rodinnom dome, kde mesačne uhrádzal 60 až 80 eur za energie.
S manželkou mali v podielovom spoluvlastníctve rodinný dom, v ktorom bývala manželka s maloletým
dieťaťom. Spoločne splácali úver na kúpu rodinného domu so zostatkom 18000 eur v mesačnej splátke
cca 120 eur (každý splácal polovicu mesačnej splátky). Matka bola zamestnaná od 08/2023 v N. A. J.O. F., jej priemerný mesačný príjem bol 1019,73 eura mesačne (od 09/2023 do 01/2024) a od 01/2024
poberala daňový bonus 140 eur mesačne. Poberala prídavky na maloleté dieťa. Mesačne uhrádzala
okrem splátky hypotekárneho úveru, energie: 79 eur plyn, 52,50 eura elektrina, 50 eur voda.

Maloletý D. navštevoval 7. ročník B. P. Q. D., zvýšené výdavky mal na mimoškolské aktivity - ZUŠ 90 eur
polročne a na zdravotnú starostlivosť - ADHD: lieky 15 eur mesačne, ortopéd 25 eur polročne pomôcky,
nosil okuliare. (11)

Aktuálneod01.02.2026jeotecvslužobnompomereakohasičR.S.P.I.B.B.Q.D. N.služobnýmplatom

vo výške 1115 eur mesačne, za mesiac február 2026 mal čistý príjem 1080,54 eura. Do 30.06.2025
bol otec zamestnaný v spoločnosti I. A. I. s priemerným mesačným príjmom 1092,47 eura netto
(01/2025-06/2025), pracovný pomer bol ukončený na základe písomnej žiadosti otca a to Dohodou
o skončení pracovného pomeru (vyjadrenie zamestnávateľa zo dňa 06.11.2025). Od 01.07.2025 do
10.10.2025 bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške
665,50 eura mesačne. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený nakoľko mal uzatvorený

v období evidencie pracovno-právny vzťah na základe dohody o vykonávaní práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru v úhrne viac ako 40 dní v kalendárnom roku. Na základe dohody o vykonaní práce
v období 01.09.2025 do 31.01.2026 mal otec príjem 215,97 eura mesačne od zamestnávateľa I. S. N..
Otec žije sám v podnájme u svojej tety, kde mesačne uhrádza energie v sume 200 eur. Do predaja
spoločnej nehnuteľnosti ktorú mali s matkou v BSM, splácal splátku hypotekárneho úveru v jednej

polovici v sume cca 59 eur mesačne a všetky energie v tejto nehnuteľnosti 30 eur mesačne. Inak sú
jeho pomery od rozvodu manželstva nezmenené. (12)

Matka maloletého je naďalej zamestnaná v N. B. J. O. s priemerným mesačným platom 1149 eur netto
(v 10/2024 až 10/2025), poberá daňový bonus 100 eur mesačne, do 12/2024 poberala daňový bonus vo

výške 140 eur mesačne, poberá PnD 60 eur mesačne. Spolu s maloletým býva v podnájme v 2 izbovom
byte, kde mesačne uhrádza 600 eur aj s energiami. Rovnako ako otec splácala jednu polovicu splátky
hypotekárneho úveru (do predaja nehnuteľnosti) a nepodieľala sa na splácaní energií za spoločnú
nehnuteľnosť. (13)

Maloletý D. E. navštevuje 9. ročník N. B. J. O. F., kde matka uhrádza školné vo výške 2040 eur
ročne. Výdavky na maloletého v súvislosti s návštevou školy na aktivity mimo vyučovacieho procesu
v školskom roku 2024/2025 - výlety, návštevy múzeí, exkurzie, lyžiarsky výcvik boli vo výške 660 eur.
Zvýšené výdavky sú na zdravotnú starostlivosť dieťaťa - okuliare, pravidelne užíva lieky v súvislosti s
jeho diagnózou ADHD s doplatkom 15 eur mesačne. Maloletý nemá platené krúžky ani iné mimoškolské

platené aktivity. S otcom sa stretáva pravidelne, každý druhý víkend od piatka do nedele a jeden deň
v ďalšom kalendárnom týždni. (14)

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť. (15)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(16)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. (17)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (18)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (19)Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. (20)
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmena pomerov na strane maloletého
dieťaťa ako aj oboch rodičov odôvodňuje úpravu výšky vyživovacej povinnosti otca jej zvýšením.
Súd preto návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel, nestotožnil sa však s navrhovanou výškou
výživného, ktorú žiadala matka. Od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2024, neprišlo k takej

zmene pomerov v zmysle ustanovenia §78 ods. 1 Zákona o rodine, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na matkou žiadanú sumu 500 eur mesačne. (21)

Maloleté dieťa je takmer o dva roky staršie, s čím súvisia zvýšené výdavky matky na zabezpečovanie
jeho základných životných potrieb (aj v súvislosti s výrazným cenovým nárastom všetkých komodít) ale
aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju maloletého

dieťaťavjehoveku. Zvýšenésúnaďalejvýdavkynazdravotnústarostlivosťmaloletého-liekynaalergiu,
výdavky na okuliare dieťaťa, tie súd zohľadnil v matkou uvádzanej výške. Maloletý D. je naďalej žiakom
základnej školy, matka má tak zvýšené výdavky na zabezpečenie školských pomôcok a školských
potrieb, odborných učebníc, stravného v škole, platených školských aktivít, na tieto súd prihliadol a
sú odôvodnené v matkou uvádzanej výške. Vzhľadom k tomu, že dieťa navštevuje súkromnú školu,

na výbere ktorej otec nemal možnosť sa podieľať, súd nepovažuje za spravodlivé, aby náklady na
vysoké školné znášal otec. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil výdavky na dieťaťa spojené s
návštevou školy len v takej výške, ako sú v bežnej, štátnej škole. Pokiaľ sa matka rozhodla dieťaťu
dopriať nadštandard v oblasti vzdelávania bez súhlasu otca (otcovi nebolo doručené rozhodnutie o prijatí
dieťaťa do školského zariadenia v F.), časť nákladov na vzdelávanie dieťaťa - školné bude znášať ona.

Výdavok matky na školné v sume 2040 eur ročne súd považoval za neodôvodnený, matka nepreukázala
žiadnym spôsobom, že by dieťa nemohlo navštevovať štátnu základnú školu v D. alebo v F., nepredložila
žiaden dôkaz o tom, že dieťa nebolo prijaté do štátnej základnej školy tak, ako tvrdila vo svojej výpovedi.
(22)

K zmene pomerov prišlo aj strane oboch rodičov. Oproti r. 2024 sa zmenili ich majetkové pomery (predaj
spoločnej nehnuteľnosti), s čím súvisí aj zníženie nákladov rodičov na splátku úveru, ktorý bol splatený
z kúpnej ceny nehnuteľnosti ako aj nákladov otca za energie v danej nehnuteľnosti.
Zmena nastala aj v príjmových pomeroch rodičov. Príjem matky je zvýšený o cca 130 eur mesačne,
u otca došlo k zvýšeniu mesačného príjmu o cca 60 eur mesačne (otec už nepoberá daňový bonus,

ktorý bol v r. 2023 zarátaný do príjmu otca). U otca došlo k zmene v pracovnom zaradení - ukončenie
pracovného pomeru v 06/2025 v ktorom otec dosahoval príjem 1092 eur mesačne netto, následne ako
nezamestnaný poberal podporu v nezamestnanosti 665,50 eura mesačne do 10/2025 a mal príjem
z dohody o vykonaní práce 215,97 eura mesačne (09/2025-01/2016), od 02/2026 je v služobnom
pomere s príjmom 1080, 54 eura netto (plat za 02/2026). Vzhľadom k tomu, že k ukončeniu pracovného

pomeru otca v 06/2025 došlo zo strany otca, zo subjektívnych dôvodov na jeho strane, súd toto konanie
otca vyhodnotil s poukazom na ustanovenie §75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine ako vzdanie sa
výhodnejšieho príjmu- zárobku a pri posudzovaní jeho možností a schopností prispievať na zvýšené
výdavky maloletého zvýšeným výživným, vychádzal z príjmu 1092 eur mesačne netto, aj napriek tomu,
že v období od 07/2025 do 01/2026 mal reálne nižší príjem. Od 02/2026 je jeho príjem porovnateľný z

príjmom do 06/2025. Okruh vyživovacích povinností u oboch rodičov je nezmenený. (23)

Súd tak pri posudzovaní zmeny pomerov, zistenia schopností a možností otca finančne prispievať
na svoje maloleté dieťa zhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti komplexne a zvýšil výšku jeho
vyživovaciu povinnosť zo sumy 200 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne. Pri zvýšení výživného súd

zohľadnil aj skutočnosť, že otec iné vyživovacie povinnosť nemá. Takto stanovené výživné umožňuje
otcovi podieľať sa na zvýšených výdavkoch maloletého dieťaťa bez toho, aby bola ohrozená jeho
životná úroveň a bol schopný zabezpečovať svoje odôvodnené potreby (náklady na zabezpečenie
životných potrieb). V konaní nebola preukázaná matkou tvrdená vysoká životná úroveň otca. Súd
prihliadol aj na skutočnosť, že otec sa podieľa na zabezpečení potrieb maloletého dieťaťa aj nad rámec

určeného výživného naturálnou formou. Súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu matky,
že vyplatením časti kúpnej ceny otcovi za predanú spoločnú nehnuteľnosť, je na jeho strane možnosť
z tejto sumy prispievať na výživu syna navrhovaným výživným a budú takto zabezpečené prípadné
ďalšie zvýšené potreby dieťaťa aj v budúcnosti. Predajom nehnuteľnosti došlo u oboch rodičov len kpretransformovaniu formy majetku, nie k jeho zvýšeniu. Pokiaľ bude mať matka v budúcnosti zvýšené
ďalšie výdavky na maloletého, bude sa posudzovať táto zmena v novom konaní s poukazom na
ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. (24)

Suma zvýšeného výživného zodpovedá Metodike "Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet
výživného rodičov k deťom- tzv. tabuľkové výživné" (ďalej len tzv. tabuľkové výživné), ktorá je súhrnom
odporučenýchvýchodískprestanovenievýškyvýživnéhozaúčelomzjednoteniapraxesúdovvotázkach
výživného rodičov k deťom, ktorá obsahuje pravidlá pre objektivizáciu. Výška výživného sa odvíja od

čistéhopríjmupovinnéhorodičaajeurčenápercentomzjehočistéhopríjmuvzávislostiodživotnejetapy
dieťaťa a od počtu vyživovacích povinností. Otec, ako povinný rodič, by tak mal prispievať na výživu 15-
ročného dieťaťa, ktoré je žiakom II. stupňa základnej školy 22% z jeho priemerného čistého mesačného
príjmu, čo zodpovedá sume 240 eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že matkou žiadané sumy 500 eur
mesačnenezodpovedáanimožnostiamaschopnostiamotcazabezpečovaťpotrebymaloletéhodieťaťa,
ani odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a ani tzv. tabuľkovému výživnému. Matkou žiadané

výživné je tak neprimerané a nadhodnotené. (25)

Súd zvýšil výživné otca od 19.09.2025 - od podania návrhu matkou, za obdobie od 19.09.2025 do
31.03.2026 vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 255,96 eura (alikvotná časť za 09/2025- 15,96
eura a 240 eur mesačne za 10/2025 do 03/2026), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4
Civilného sporového poriadku. (26)

Vzhľadom k späťvzatiu návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému D. E., súd
postupoval podľa ustanovenia § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (navrhovateľ môže počas

konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví) a konanie o tomto
návrhu zastavil. (27)

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z

účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (28)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Nitra.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.