Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201403
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2026:8525201403.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Slovenská televízia a

rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., o zaplatenie 58,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2025 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 58,76 eur s príslušenstvom, pozostávajúcej z istiny vo výške 41,76 eur, pokuty vo výške 17,- eur
a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur, ako aj náhrady trov konania za

zaplatený súdny poplatok vo výške 25,- eur, z titulu neuhradenia koncesionárskych poplatkov.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 157/2024
Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o Slovenskej televízii a rozhlase“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa §
3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 vo výške 4,64 eura

podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 citovaného
zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za služby
verejnosti v období od 1.4.2008 do 31.12.2010. Výzvou zo dňa 2.8.2023 žalobca vyzval žalovaného
v zmysle § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti na zaplatenie omeškanej úhrady a na
zaplateniepoštovýchsadziebsúvisiacichsodoslanímvýzvy.Žalovanýúhraduapoštovésadzbyvlehote
30 dní od doručenia výzvy nezaplatil, preto je v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti
povinný zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- eur. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 58,76 eur, ktorá

pozostáva z istiny 41,76 eur a pokuty vo výške 17,- eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na úhradu poštových
sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz
predložil prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu, výzvu žalobcu zo dňa 2.8.2023 s fotokópiou
vrátenej zásielky a potvrdenie Slovenskej pošty, a. s. o tarifnej cene za úradnú zásielku od 1.7.2024
s fotokópiou vrátenej zásielky a potvrdenie Slovenskej pošty, a. s. o tarifnej cene za úradnú zásielku
od 1.7.2024.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 17.2.2026 spolu s prílohami a výzvou na
vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadril.4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 58,76 eur s príslušenstvom, pričom
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné,
keď žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur,

pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 24.3.2026 o 10.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu dňa 16.3.2026.

5.Nazákladevykonanéhodokazovaniaoboznámenímsasobsahomžalobyajejpríloh,akoajostatného

spisového materiálu súd zistil, že žalobca ako vyberateľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti kontrolou úhrad zistil, že žalovaný za kontrolované obdobie 1.4.2008 - 31.12.2010
nezaplatil 9 mesačných predpisov v sume 4,64 eur, preto ho písomnou výzvou zo dňa 2.8.2023 vyzval
na ich úhradu, spolu s poštovými sadzbami spojenými s odoslaním výzvy vo výške 2,40 eur. Žalobcovi
sa predmetnú výzvu nepodarilo žalovanému doručiť a táto sa žalobcovi vrátila (zásielka bola na pošte
uložená dňa 10.8.2023), v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za

služby verejnosti sa však považuje za doručenú. Keďže žalovaný úhrady spolu s poštovými sadzbami
v stanovenej lehote 30 dní od jej doručenia, ani ku dňu podania žaloby neuhradil, žalobca sa podanou
žalobou domáha zaplatenia aj pokuty v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti vo
výške 17,- eur. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu tak predstavuje istinu vo výške 41,76 eur, pokutu
vo výške 17,- eur a náklady spojené s odoslaním výzvy vo výške 2,40 eur.

6. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti
tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym
nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti

tohto zákona.

7. Podľa § 30 ods. 18 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých
zákonov,výberavymáhanieúhradyzaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasomatelevíziouSlovenska
v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady

podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30.
júnu2023povinnýzaplatiťdo30.júna2023,akoajvymáhanieinýchpohľadávok,ktorévzniklinazáklade
nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva odo dňa účinnosti tohto zákona Slovenská televízia a rozhlas podľa
zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené
úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na
finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

8. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 (ďalej len „zákona
o úhrade za služby verejnosti“), tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania
a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ úhrady (ďalej
len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je
Rozhlas a televízia Slovenska.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64
eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.

12. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, úhrada sa platí mesačne; úhradu za
príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.13. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7,
je v omeškaní so zaplatením úhrady.

14. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je
v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním
výzvy na zaplatenie úhrady.

15. Podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí
úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný
zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur.

16. Podľa § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je

platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť
na súde.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

24. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25. Právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok súd v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou Krajského súdu v Prešove (napr. rozhodnutia sp. zn. 18Co/22/2024,

18CoCsp/29/2023, 19Co/26/2022, 22Co/16/2022, 13Co/22/2022, 1Co/10/2022, 8Co/5/2022,
20CoCsp/6/2020, 23Co/100/2017) posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, preto o ňom rozhodoval ako o spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany podľa prvého
dielu, druhej hlavy (§ 290 a nasl.) CSP. Dôvody a závery v uvedených rozhodnutiach súd považuje za
plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec a od týchto záverov nepovažuje za dôvodné ustúpiť.

26. Zo znenia citovaného zákona o úhrade za služby verejnosti vyplýva, že platiteľom tejto úhrady je
osoba, ktorá je evidovaným odberateľom elektrickej energie v byte alebo rodinnom dome (§ 3 písm.
a/ zákona č. 340/2012 Z. z., v znení účinnom do 30.6.2023). Z uvedeného je zrejmé, že zmluvou ododávke elektrickej energie v zmysle osobitného zákona sa osoba, na ktorú sa nevzťahujú výnimky,
zároveňstávaplatiteľomúhradyzazabezpečenieslužiebverejnostivoblastirozhlasovéhoatelevízneho
vysielania poskytovaného žalobcom. Na základe uvedenej zmluvy, ktorá nepochybne spotrebiteľskou

zmluvou je, teda vzniká pre takéhoto spotrebiteľa od tejto zmluvy odvodený iný záväzok vo vzťahu k
verejnoprávnej inštitúcii.

27. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii. Ak by sa aj pripustila možnosť, že
nejde o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať vzťahy aj len súvisiace. V tomto

smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj
spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (por. slovo „súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou“ v ust. §
290 CSP) - z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025.

28. Medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou (tiež ,,koncesionársky
poplatok“) existuje súvislosť, aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného

poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok, či úhrada predstavovala, ale tento poplatok
súvisívýlučnesuzavretouzmluvouododávkeelektrickejenergiebezprípadnejsúvislostispreukázanou
držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu.

29. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie

predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili status
konzumentov služby. Naopak, svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby
je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktik
žalobcu, či nie sú nekalé. Ako žalobca priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí tak
v rámci poskytovania služby širokým vrstvám obyvateľstva.

30. K otázke verejnoprávnosti dodávateľa služieb zaujal postoj Súdny dvor Európskej únie (ďalej len
„SD EÚ“). Aj na belgickú školu ako inštitúciu s verejnou formou vlastníctva, ktorá študentke poskytla
úver dopadá Smernica Rady č. 93/13 ES (C-147/16). Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku SD EÚ veci
C-59/2012 BKK Mobil Oil Korperschaut des offentlichen Rechts proti Zentrale Zur Bekamfung unlauteren
Wettbewerbs, v ktorom SD EÚ skonštatoval, že Smernica č. 2005/29/ES o nekalých obchodných

praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení Smernica Rady č. 84/450/
EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že do jej osobnej pôsobnosti patrí verejnoprávny subjekt poverený
úlohou všeobecného záujmu, ako je správa zákonného systému zdravotného poistenia.

31. Ak teda Súdny dvor EÚ pripustil výklad, že verejnoprávne právnické osoby spadajú do rámca

Smernice č. 2005/29/ES, je dôvodné vychádzať z toho, že verejnoprávne subjekty spadajú pod
pôsobnosť aj iných smerníc, ktoré majú rovnaký cieľ, nakoľko v podstate všetky verejné právnické osoby
súzaloženéspravidlanatom,abysledovaliverejnoprospešnýcieľ.Zodôvodneniacitovanýchrozhodnutí
vyplýva, že ani verejnoprávny subjekt, ktorý je poverený verejnoprospešnou funkciou, nemôže byť
oslobodený od svojej povinnosti dodržiavať zásadné pravidlá, akými sú pravidlá odbornej starostlivosti,

a to hlavne vo vzťahu k subjektom, ktoré sú zásahom štátu povinné platiť úhradu v prospech takéhoto
subjektu.

32. Tomuto výkladu zodpovedá aj bod 14 odôvodnenia Smernice Rady č. 93/13 ES, podľa ktorého
sa zohľadňujú prípadné nekalé podmienky aj pri dodávkach verejného charakteru, ktoré zabezpečujú

kolektívne služby, cit. : ,,Keďže členské štáty zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé
podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného
charakteru.“. Rovnaký záver vyplýva aj z bodu 16 odôvodnenia smernice, „keďže hodnotenie nekalého
charakteru podmienok podľa vybraných všeobecných kritérií najmä pri predaji alebo dodávkach
verejného charakteru, ktoré zabezpečujú kolektívne služby, ...).

33. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný vystupuje v pozícii faktického spotrebiteľa,
pri ktorom základom plnenia je odber elektrického prúdu. Je nepochybné, že povinným subjektom je
fyzická osoba, ktoré prijíma službu a právny vzťah nevzniká ex lege, ale na základe zloženej právnej
skutočnosti, kde pristupuje k zákonnej povinnosti zložka existencie spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej

s poskytovateľom služieb elektriny. Ide teda o faktický odvodený spotrebiteľský vzťah, keďže ak by
absentovala spotrebiteľská zmluva o dodávke elektriny, nevznikol by ani záväzok plniť.34. Záver o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty
právnej logiky, konkrétne argumentum a contrario. Ak by súd prijal právny záver, v zmysle ktorého STVR
nemá postavenie dodávateľa, poprel by tým judikatúru Súdneho dvora Európskej únie o vymedzení

dodávateľa v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr. C-147/16). Z obsahu
súdneho spisu je zároveň zrejmé, že žalovaný nevystupuje v právnom postavení fyzickej osoby, ktorá
koná v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

35. Otázku, či ide o spotrebiteľskú právnu vec považuje súd za zásadnú a od jej vyriešenia závisí

aj výsledok sporu. Posúdenie skutočnosti, či sa na takýto spor strán použijú ustanovenia ohľadom
spotrebiteľských sporov, súd považoval za dôležité a významné aj z dôvodu poskytnutia ochrany
žalovanému, vrátane ochrany pred negatívnymi následkami plynutia času. Keďže v súdenej veci súd
dospel k záveru, že právny vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľský, považoval za nevyhnutné
aplikovať§54aObčianskehozákonníkaazúradnejpovinnostiskúmať,čiuplatnenápohľadávkažalobcu
nie je, hoci len čiastočne, premlčaná.

36. Novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 343/2018 Z. z. zaviedla s účinnosťou od
5.12.2018 nemožnosť vymáhania a zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov v ust. § 54a
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

37. Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby ex lege dostáva do
polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo
nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V prípade dobrovoľného plnenia premlčaného
dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

38. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 31.12.2025, teda za účinnosti citovaného § 54a
Občianskeho zákonníka. Žalobca preto nie je oprávnený vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy.

39. Keďže podľa citovaných ustanovení zákona o úhrade za služby verejnosti je platiteľ povinný zaplatiť
úhrady za príslušný mesiac do konca príslušného kalendárneho mesiaca, teda úhrady sú splatné do
konca príslušného mesiaca, možno konštatovať, že nasledujúcim dňom sa platiteľ úhrady dostal do
omeškania. Týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota osobitne vo vzťahu ku každej úhrade.

40. Žalobca tým, že podal žalobu až dňa 31.12.2025, uplatňujúc si nárok na nezaplatené úhrady v rámci
kontrolovanéhoobdobia1.4.2008-31.12.2010,tedapouplynutítrojročnejpremlčacejdobyvzmysleust.
§ 101 Občianskeho zákonníka, si vlastným pričinením privodil oslabenie práva. Nemožno spochybňovať
právo žalobcu na úhradu, ale toto sa oslabuje do takej miery, že po uplynutí premlčacej doby ho už
nemožno priznať.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/18/2022
zo dňa 7.9.2022, v ktorom krajský súd uviedol, že: „Premlčanie má okrem iného preventívnu funkciu
predchádzať uplatňovaniu práva po neprimerane dlhú dobu. Už len z prozaického dôvodu, že plynutiu
času je priamo úmerné riziku straty dokladov, zabúdaniu a celkovému sťaženiu právnej pozície

bežného občana použiť procesné prostriedky. Z tohto pohľadu odkladanie uplatnenia práva nie je
poctivé a čiastočne voči laikom aj nečestné. Ak primárne právo únie sleduje vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľov (čl. 38 Charty základných práv EÚ), tak podľa názoru odvolacieho súdu pred akýmikoľvek
nečestnosťami, vrátane nedôvodného odkladania uplatnenia práva“.

42. Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 31.12.2025. V zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka sú premlčané všetky predpísané úhrady splatné viac ako tri roky pred 31.12.2025, na ktoré
žalobca nemá nárok, t. j. úhrady splatné pred 31.12.2022. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil
nárok na úhrady za obdobie od 1.4.2008 do 31.12.2010, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby, preto
v tomto prípade možno konštatovať, že nárok žalobcu nebol uplatnený včas a pohľadávka je premlčaná.

Na základe uvedených skutočností súd nárok žalobcov pozostávajúci z úhrad spolu vo výške 41,76 eur
v rámci kontrolovaného obdobia považoval za nedôvodný a nemal inú možnosť ako žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, a to vrátane uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a úhrady poštovného vovýške 2,40 eur, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal v zmysle § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z.
z. o úhradách v znení účinnom do 30.6.2023.

43. Aj v prípade, že by nárok žalobcu na zaplatenie uplatnených úhrad nebol premlčaný a súd by
žalovaného zaviazal na ich zaplatenie žalobcovi, musel by žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty
a poštovného zamietnuť.

44. Dôvodom takéhoto zamietnutia je nedodržanie zákonom predpísaného postupu žalobcu, ktorý

žalovaného nevyzval na plnenie v zákonnej lehote.

45. Z predloženej výzvy na zaplatenie nedoplatku vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
nedoplatku evidovaného za kontrolované obdobie od 1.4.2008 do 30.6.2023 vo výške 41,76 eur, vrátane
poštovných sadzieb 2,40 eur, v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti
dňa 2.8.2023 (č. l. 3 spisu). Žalobca teda nevyzval žalovaného na zaplatenie úhrad za tu uplatnené

kontrolované obdobie od 1.4.2008 - 31.12.2010 do 60 dní od zistenia omeškania, ale až výzvou zo dňa
2.8.2023. Z predmetnej výzvy zároveň vyplýva, že v prípade neuhradenia dlhu do 30 dní od doručenia
výzvy, žalobca uplatní nárok na súde na zaplatenie nedoplatku spolu s pokutou a súdnym poplatkom.
Takáto výzva podľa názoru súdu nespĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona
o úhrade za služby verejnosti. Pokiaľ žalobca nevyzval písomne žalovaného na zaplatenie úhrady

do 60 dní od zistenia omeškania so zaplatením úhrady, nemohol mu vzniknúť ani nárok vyplývajúci z
ustanovenia § 10 ods. 2, 3 zákona o úhrade za služby verejnosti. V tejto súvislosti nemožno ani prihliadať
na skutočnosť, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu, je nutné vychádzať z toho, kedy došlo
prvýkrát k omeškaniu, čo nepochybne bolo niekoľko rokov pred zaslaním výzvy zo dňa 2.8.2023.

46. Ak zákon hovorí o zistení skutočnosti spočívajúcej v omeškaní platiteľa so zaplatením úhrady, je na
žalobcovi, aby preukázal kedy túto skutočnosť zistil, a teda či žalovaný bol v zákonom stanovenej lehote
písomne vyzvaný na jej zaplatenie.

47. Vzhľadom na uvedené, ak žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za žalobou

uplatnené kontrolované obdobie od 1.4.2008 do 31.12.2010 výzvou až zo dňa 2.8.2023, nedodržal
zákonom predpísaný postup a nevyzval ho na plnenie v zákonnej lehote. Súd preto žalobu zamietol aj
v časti uplatneného nároku na pokutu a poštovné.

48. V súvislosti s nárokom žalobcu na pokutu a poštovné súd poukazuje na rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 18Co/22/2024 zo dňa 27.3.2025, v ktorom sa odvolací súd stotožnil s právnym
názorom vyslovenom v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24Co/47/2018 zo dňa 11.12.2018,
cit.: ,,Odvolací súd vychádzal nielen zo znenia ust. § 10 ods. 2 citovaného zákona, ale aj z primárneho
práva Európskej únie, ktoré sleduje vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 charty základných
práv EÚ), kedy podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia je nutné vykladať aj prípadné

nejednoznačné znenie vnútroštátnej právnej úpravy. Práve vágne stanovený začiatok doby, v ktorej by
mal byť vyzvaný subjekt, ktorý má platiť úhradu, dáva súdu úlohu, aby vo svetle špecifického prípadu
vyložil predmetné ustanovenie zákona. Zákon uvádza, že ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v
omeškanísozaplatenímúhrady,jepovinnýhopísomnevyzvaťdo60dníodzistenia.To,akýmspôsobom
by sa mala táto skutočnosť zistiť zákon podrobne neuvádza. Odvolací súd však v súlade s názorom

súdu prvej inštancie má za to, že nemožno nedôvodne odkladať uplatnenie práva zo strany vyberateľa
úhrady a umožniť mu to, aby vyzýval platiteľa v časovom odstupe niekoľkých rokov na zaplatenie tejto
úhrady. Takéto konanie podľa názoru odvolacieho súdu rovnako ako súdu prvej inštancie nie je v súlade
so zásadou riadneho hospodára, respektíve subjektu, ktorý je povinný vykonávať správu úhrad a preto
odvolací súd považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v časti zamietnutia poplatku

vo výške 17,- eur ako aj poštovného. V tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantné
to, že omeškanie platiteľa úhrady trvalo dlhšiu dobu. Je nutné vychádzať z toho, kedy došlo prvýkrát k
omeškaniu,čonepochybneboloniekoľkorokovpredzaslanímtejtovýzvy.“Obdobnenapr.ajrozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/1/2024 zo dňa 8.7.2024.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, preto mu zásadne vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu však
vyplýva, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie

postupom podľa § 262 CSP najskôr o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o
výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd nezistil
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok).