Rozsudok – Nájom a podnájom nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106231724
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:3106231724.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vlasty Ondrejkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
XX, D., proti žalovanému: Poľno SME, s.r.o., so sídlom Remeselnícka 2, Palárikovo, IČO: 34 144 714,
v zastúpení: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 50 657 861, o zaplatenie 896,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. októbra 2024, č. k. 13C/163/2007-882, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) v poradí druhým rozsudkom zo dňa 23. októbra 2024, č. k. 13C/163/2007-882
žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 451, § 456, § 458
ods. 1, § 663, § 671 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa sa svojou žalobou (opakovane upresňovanou)
vedenou Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 13C/163/2007 voči žalovanému domáha zaplatenia
sumy 896,23 eura ako nájomného za poľnohospodársku pôdu (nachádzajúcu sa v kat. území E. F.,
ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. 4418/25, parc. č. 4425/2, parc. č. 4422/26 a parc. č.
4430/2), spolu vo výmere 10 ha (doplnenie žaloby zo dňa 30.03.2017) a to za obdobie
roku 2005. Podaním zo dňa 28.01.2020 žalobkyňa svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy 369,92 eura
zobrala späť z dôvodu, že túto sumu jej žalovaný uhradil po podaní žaloby na súd, pričom uviedla, že

žalovaný jej uhradil aj sumu 4,71 eura, ktorú žiada odrátať ako úroky. Žalobkyňa sa svojou žalobou
vedenou Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 6C/79/2010 voči žalovanému domáha zaplatenia
sumy 896,23 eura ako nájomného za totožnú poľnohospodársku pôdu za obdobie roku 2007. Okresný
súd Nové Zámky uznesením zo dňa 17. marca 2021, č. k. 13C/163/2007-477 vyššie uvedené konania
spojil na spoločné konanie pod sp. zn.13C/163/2007.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom Krajského súdu

v Nitre zo dňa 10. apríla 2024, č. k. 5Co/17/2023-2075 (právoplatným dňa 23.08.2024) bolo určené, že
tieto nehnuteľnosti, za užívanie ktorých si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému náhradu
za užívanie, boli ku dňu smrti G. B., t. j. ku dňu 23.02.1999 v jeho vlastníctve. Žalobkyňa si pritom v tomto
konaní (po spojení vecí) uplatňuje náhradu za totožné nehnuteľnosti za obdobie roku 2005 a 2007. Jeteda zrejmé, že žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, za ktorých užívanie žalovaným si v konaní
uplatňuje náhradu za roky 2005 a 2007, teda že v rokoch 2005 a 2007 žalovaný síce užíval predmetné
nehnuteľnosti, tie ale vlastnícky nepatrili žalovanej, ale boli ku dňu smrti G. B., t. j. ku dňu 23.02.1999

v jeho vlastníctve a budú predmetom dedenia po ňom.

5. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že jej svedčí subjektívne právo na uplatnenie nároku na zaplatenie
náhrady za užívanie predmetných pozemkov žalovaným za roky 2005 a 2007 a že by bola na podanie
takejto žaloby aktívne vecne legitimovaná. V období, za ktoré sa žalobkyňa náhrady za užívanie

domáha(roky2005a2007)nebolažalobkyňavlastníčkouspornýchnehnuteľností,nemalatedanárokna
zaplatenie akejkoľvek náhrady za ich užívanie (ani prípadného nájomného), teda z jej hmotnoprávneho
postavenia jej nevyplýva právo (nárok) takýto hmotnoprávny nárok si uplatňovať, pretože ten prináleží
výlučne vlastníkovi parciel č. 4425/2, parc. č. 4422/26 a parc. č. 4430/2, o ktorých užívanie ide. Z tohto
dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby z vyššie uvedeného dôvodu nebolo potrebné ďalej sa zaoberať
námietkou premlčania nároku, ktorú vzniesol žalovaný a ani ďalšími okolnosťami, ktoré v konaní vyšli
najavo a na ktoré poukázal vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd, pretože by to nemohlo nič
zmeniť na zamietajúcom výroku tohto rozsudku a ďalšie dokazovanie by nebolo preto v súlade so
zásadou hospodárnosti súdneho konania. Je totiž zrejmé, že po rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto

veci došlo k zmene v tom, že bolo súdom právoplatne rozhodnuté o tom, že žalobkyňa v rozhodnom
období (roky 2005 a 2007) nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v
konaní plne úspešný, priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc, že v bode 1 odôvodnenia
napadnutého rozsudku chýba jedna parcela č. 4426/2 ako vyplýva z druhej strany Výmeru zo dňa
05.11.1947. Spolu ide teda o 5 parcelných čísel, ktoré dokopy tvoria výmeru 10 hektárov. Uviedla, že
žalovaný jej uhradil sumu 369,92 eura až v auguste 2019 (list od JUDr. Jozefa Mészárosa – Bratislava

z 21.08.2024). Celý administratívny dôkazový materiál o tom, že žalovaný užíva a užíval 20 hektárov
nehnuteľnosti sa nachádza i v tomto súdnom spise, avšak v maximálnom počte sa predmetný materiál
nachádza v súdnom spise sp. zn. 16C/77/2001 vedený Okresným súdom Nové Zámky (ktorý žalobkyňa
navrhuje k veci pripojiť). Ide o dokumentáciu z úradov, archívov, od žalovaného, z daňového úradu,
ako i poslednej korešpondencie so žalovaným, v ktorej ho žalobkyňa vyzýva, aby dokázal, že užíva

iba výmeru 17,6213 ha, viď v prílohe list žalovaného z 10.07.2024. Ďalej uviedla, že zmluva medzi ňou
a žalovaným nebola podpísaná na sporné parcely, pretože žalovaný odmietol so žalobkyňou uzatvoriť
nájomnú zmluvu na sporné parcely v roku 2019, t. j. zmluvy z 13.12.2013 a z 19.02.2014 žalobkyňa
nikdy nepodpísala. So žalovaným sa od júna 2022 nachádza v zmierovom konaní, o čom svedčí ich
korešpondencia, viď už vyššie citovaný list žalovanému. V ďalšej časti podaného odvolania žalobkyňa

poukázala na svoj doterajší zdravotný stav. Poukázala na to, že podľa Osvedčenia o dedičstve D996/01
zo dňa 28.06.2002 zdedila nehnuteľnosti. Jej otec uvedené nehnuteľnosti nadobudol podľa výpisu z lista
vlastníctva zo dňa 16.05.2000. Má za to, že jej nárok nie je premlčaný, pretože žalobu podala na súd
včas. Zároveň poukázala na skutočnosť, že dňa 26.09.2024 napísala sťažnosť adresovanú Ministerstvu
spravodlivosti SR ohľadne sporu vedeného pod sp. zn. 16C/77/2001.

9. K žalobkyňou podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, prostredníctvom právneho
zástupcu. Uviedol, že podané odvolanie považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je zákonný a spravodlivý. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v tomto prípade
absentuje na strane žalobkyne aktívna vecná legitimácia, a to z dôvodu, že žalobkyňa nie je a ani v

rozhodnom čase (2005, 2007) nebola vlastníčkou nehnuteľností, náhrady za užívanie ktorých sa v tomto
konaní domáhala voči žalovanému. Keďže teda v rozhodnom čase rokov 2005 a 2007 neboli predmetné
pozemky vo vlastníctve žalobkyne, príp. jej právneho predchodcu, absentuje na jej strane aktívna vecná
legitimácia na uplatňovanie náhrady za užívanie týchto pozemkov od žalovaného, v dôsledku čoho súd
prvej inštancie v súlade so zákonom žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa vo svojom

odvolaní pritom opak neuvádza a neodôvodňuje, rovnako ako ani neuvádza absolútne žiadne skutkové
aleboprávneargumenty,ktorébyopakpreukazovali,resp.vyvracaliskutkovéaprávnezáverysúduprvej
inštancie. V konaní pred súdom prvej inštancie pritom nebolo sporným, že medzi strany sporu vo vzťahu
k dotknutým pozemkom neuzatvorili žiadnu nájomnú zmluvu. Žalovaný so žalobkyňou na tieto pozemkyzmluvu neuzatvoril práve z dôvodu prebiehajúceho sporu sp. zn. 16C/77/2001, ktorý žalobkyňa viedla s
právnymi nástupcami G. B. a ktorý bol v tomto roku právoplatne ukončený v jej neprospech rozsudkom
Krajského súdu v Nitre zo dňa 10.04.2024, č. k. 5Co/17/2023-2075. Ostatné skutočnosti uvádzané

žalobkyňou a týkajúce sa údajného zmierovacieho konania (ktoré ale v skutočnosti neprebieha), osobnej
alebo poštovej komunikácie žalobkyne so žalovaným alebo jeho právnym zástupcom, resp. sťažnosti
podanej na Ministerstvo spravodlivosti SR nemajú s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie žiadny
súvis a sú pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek významu.
Odvolaciemu súdu navrhol odvolanie žalobkyne odmietnuť, alternatívne, aby súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

10. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že prikladá mapu a rozsudok
vo veci sp. zn. 16C/77/2001 a to vzhľadom k tomu, že táto vec sa týka tých istých nehnuteľností ako
tento spor. Poukázala na spor vedený pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 10C/88/2002. Uviedla,

že sa s vyjadrením žalovaného nestotožňuje, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/77/2001
bola úspešnou a táto vec je hodná osobitného zreteľa. Znovu uviedla, že sa so žalovaným nachádza
v zmierovom konaní.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalobkyňou

ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti
odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a prejednal odvolanie žalobkyne na nariadenom odvolacom pojednávaní
vo veci podľa § 385 ods. 1 CSP s termínom jeho konania dňa 24.03.2026 o 09.00 hod., na ktorom
zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 CSP) a to oboznámením obsahu tých

listinných dôkazov, ktoré sú bližšie špecifikované v rámci zápisnice o tomto pojednávaní (č. l. 1038
- 1042). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, avšak z iného dôvodu.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9. júla 2021, č. k. 13C/163/2007-569
tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 123,28 eura so 7 % úrokom
z omeškania ročne od 02.04.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok

I.), konanie v časti týkajúcej sa nároku za rok 2007 zastavil (výrok II.) a v zostávajúcej časti žalobu
zamietol (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50 % (výrok IV.). V dôsledku podaného odvolania oboch sporových strán Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 30. novembra 2022, č. k. 5Co/79/2021-767 rozsudok súdu prvej inštancie
v časti výrokov I., III. a IV. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, ktorý je
predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

14. Odvolací súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a podaného
odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu žalobkyne

zamietol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, avšak z iného právneho dôvodu ako uvádza súd prvej inštancie.15. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy vo výške 896,23 eura vrátane úrokov
z omeškania titulom náhrady (nájomného) za užívanie poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v kat.
území E. F., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pod parc. č. 4418/25, 4422/26, 4425/2, 4426/2 a parc.

č. 4430/2 v celkovej výmere 10 hektárov, a to za obdobie roku 2005 a v zmysle spojeného konania
(6C/79/2010) aj za obdobie roku 2007, pričom nárok za rok 2007 v dôsledku zastavenia konania
v tejto časti už nie je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23. marca
2023, č. k. 13C/163/2007-800 prerušil konanie do právoplatného skončenia sporu vedeného Okresným
súdom Nové Zámky pod sp. zn. 16C/77/2001 z dôvodu, že v danom konaní sa riešila otázka určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom bez určenia vlastníka
daných nehnuteľností nemohol rozhodnúť o žalobe žalobkyne v tomto konaní. Následne súd prvej
inštancie mal z vykonaného dokazovania v konaní za preukázané, že Krajský súd v Nitre rozsudkom zo
dňa 10. apríla 2024, č. k. 5Co/17/2023-2075 určil, že nehnuteľnosti, za užívanie ktorých si žalobkyňa
v tomto konaná uplatňuje voči žalovanému náhradu za užívanie, boli ku dňu smrti G. B., t. j. ku
dňu 23.02.1999 v jeho vlastníctve. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie žalobu žalobkyne

zamietol, keď žalobkyňa v tomto konaní podľa jeho názoru nepreukázala, že jej patrí vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, za ktorých sa domáha náhrady za užívanie. Odvolací súd sa s týmto právnym
posúdením súdu prvej inštancie nestotožňuje.

16. V tejto rovine odvolací súd zastáva odlišný názor než súd prvej inštancie, a to pokiaľ ide o základnú

otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v danom spore. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že ani existencia odlišného rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol ku dňu smrti vlastníkom
sporných parciel otec žalobkyne, sama o sebe neznamená, že žalobkyňa nie je ich vlastníčkou v
súčasnosti. Pri posudzovaní otázky aktuálneho vlastníckeho práva je potrebné vychádzať zo stavu
evidovaného v katastri nehnuteľností, pričom žalobkyňa je na liste vlastníctva zapísaná ako vlastník

predmetných nehnuteľností. V zmysle princípu materiálnej publicity katastra nehnuteľností ide o
stav, ktorý je záväzný. Rozhodnutie o určení vlastníckeho práva ku dňu smrti inej osoby preto bez
ďalšieho nepredstavuje také právotvorné, teda procesným spôsobom výrokovo vyjadrené spochybnenie
vlastníckeho práva žalobkyne v aktuálnom čase, ktoré by bolo spôsobilé prijať záver o nedostatku
jej aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že nie je

vylúčené,abyžalobkyňanadobudlavlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiamajinýmspôsobom.
Skutočnosť, že žalobkyňa v rozhodnom čase bola vlastníčkou sporných nehnuteľností vyplýva aj z
Notárskej zápisnice na č. l. 196. V danom štádiu je tak potrebné zamerať sa na skutočnosť naplnenia
dvojfázovosti procesu nadobúdania vlastníckeho práva, najmä prevode nehnuteľností, t. j. v daných
podmienkach danosti titulus a modus vlastníctva, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, a podľa

ktorého vlastníctvo patrí žalobkyni. Vzhľadom na uvedené tak možno konštatovať, že v tomto konaní
je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému mohol patriť hmotnoprávny nárok za
užívanie nehnuteľností.

17. Odvolací súd uvádza, že aj napriek konštatovaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto

konaní bolo potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť a to predovšetkým z nasledovných dôvodov.

18. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy 896,23 eura ako náhrady za užívanie
nehnuteľností v kat. území E. F., zapísaných na LV č. XXXX pod parc. č. 4418/25, 4422/26, 4425/2,
4426/2 a parc. č. 4430/2 v celkovej výmere 10 hektárov, a to za rok 2005. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 9. júla 2021, č. k. 13C/163/2007-569,
ktorým súd výrokom II. konanie v časti týkajúcej sa nároku za rok 2007 zastavil. Voči tomuto výroku súdu
nebolo podané odvolanie, v dôsledku čoho tak rozhodnutie súdu o zastavení konania v časti týkajúcej sa
nároku za rok 2007 nadobudlo dňa 04.08.2021 právoplatnosť. Predmetom tohto konania je tak v zásade
len nárok žalobkyne uplatnený za rok 2005.

19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval žiadny zmluvný
vzťah týkajúci sa sporných nehnuteľností, a to ani vo forme písomnej zmluvy, ani vo forme konkludentne
uzavretej dohody. V zmysle uvedeného je preto nevyhnutné vychádzať z toho, že užívanie sporných
nehnuteľností žalovaným nemalo právny titul, a preto je potrebné určiť výšku majetkového prospechu,

ktorý žalovaný takýmto užívaním získal, ako bezdôvodné obohatenie. Práve výška tohto prospechu
predstavujezákladpreurčenierozsahupovinnostižalovanéhonajehovydanie.Vtejtorovinesaodvolací
súd stotožňuje s už skôr vysloveným právnym názorom v tomto konaní, že v prípade, ak v konaní nebola
preukázaná iná, konkrétna výška nájomného (ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie), je potrebnévychádzať z obvyklej odplaty za užívanie porovnateľných nehnuteľností. Za relevantné pritom odvolací
súd považuje údaje o výške nájomného za obdobné pozemky nachádzajúce sa v bezprostrednom okolí,
rovnakej bonity a charakteru, ktoré sú obhospodarované na základe obdobných zmluvných vzťahov,

resp. nájomných zmlúv na užívanie poľnohospodárskej pôdy a to aj z celkového ekonomického hľadiska
a hlavne z rovnakého obdobia. Takto zistená obvyklá výška odplaty za užívanie predstavuje primeraný
základ pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, keďže vyjadruje hodnotu užívania predmetných
nehnuteľností v danom mieste a čase. Na tomto základe odvolací súd dospel k záveru, že výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 497,91 eura ročne. Uvedená suma sa odvíjala zo zmluvy

o nájme (2195/02), ktorá platila aj pre rok 2005, bez ohľadu na skutočnosť, že v roku 2005 (tak
ako poukazovala žalobkyňa) uzavrela inú zmluvu na pozemky obdobné na obdobie platné od roku
2006. Inými slovami v roku 2005 bola „zaužívaná“ suma 497,91 eura ročne ako suma nájmu, a preto
bezdôvodné obohatenie mohlo predstavovať práve takúto výšku. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že zo
strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu žalobného nároku, a to vo výške 374,63 eura (č. l. 336),
pričom uvedené žalobkyňa nerozporovala. Čiastočné plnenie tak v tomto konaní medzi stranami nebolo

sporné.

20. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

21. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

22. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania v priebehu konania, túto odvolací súd
považuje za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa mohla nadobudnúť vedomosť

o tom, že na jej úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu najneskôr v priebehu roka 2005, počas
ktorého žalovaný predmetné pozemky užíval. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ začína plynúť okamihom, keď sa oprávnený
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Skutočnosť, že žalobkyňa mala
vedomosťoužívaníspornýchpozemkovžalovanýmjenepochybnáajzjejvlastnéhokonania,atozlistov

adresovaných žalovanému, ktorými ho vyzvala na zaplatenie odplaty za užívanie sporných pozemkov
za rok 2005. Uvedené potvrdzuje záver, že žalobkyňa mala vedomosť nielen o samotnom užívaní
pozemkov, ale aj o tom, že na jej úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu, a kto je jeho nositeľom.
Vo vzťahu k nároku za obdobie od 01.01.2005 do 02.04.2005 tak dvojročná subjektívna premlčacia doba
uplynula najneskôr dňa 02.04.2007. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalobkyňa si svoj nárok

uplatnila na súde riadnym spôsobom až dňa 03.04.2007, keď v súlade s výzvou súdu doplnila svoje
predchádzajúce podanie zo dňa 29.12.2006, ktoré nespĺňalo zákonom ustanovené náležitosti žaloby
(v časti identifikácie predmetu sporu). Vzhľadom na uvedené preto nie je možné podanie žalobkyne
doručené súdu prvej inštancie dňa 29.12.2006 považovať za riadne uplatnenie práva na súde, ktoré by
malo za následok prerušenie plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 OZ. Až doplnením žaloby zo dňa

03.04.2007 žalobkyňa uplatnila svoj nárok spôsobom zodpovedajúcim zákonným požiadavkám, keď
zároveň konkretizovala výšku uplatňovaného nároku a uviedla všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, o
ktoré svoj nárok opiera. V zmysle uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zvyšný uplatnený nárok
bol podaný po uplynutí zákonnej subjektívnej premlčacej doby, a preto je námietka premlčania vznesená
žalovaným dôvodná.

23. Odvolací súd zhrňujúc všetkých vyššie uvedené skutočností uvádza, že žalobkyňa bola v
predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaná a jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
bol z hmotnoprávneho hľadiska v zásade opodstatnený. Uvedená skutočnosť však sama osebeneodôvodňuje úspech žaloby. Predmetom konania bol výlučne nárok uplatnený za rok 2005, pričom
v priebehu konania došlo zo strany žalovaného k čiastočnému plneniu. Vo zvyšnej časti uplatneného
nároku odvolací súd dospel k záveru o jeho premlčaní. Žalobu žalobkyne tak bolo potrebné zamietnuť,

a to nie z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, ale z dôvodu neexistencie
(nedôvodnosti) uplatneného nároku v čase rozhodovania.

24. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387

ods. 1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§396ods.1vspojenís§255ods.
1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.
V konaní odvolací súd vychádzal z princípu pomeru úspechu vo veci, keď úspech strán posudzoval
komplexne so zohľadnením výsledku konania aj jeho priebehu. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní

úspešná, keďže odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil (z iného dôvodu), avšak zároveň bolo
zohľadnenéčiastočnéplneniežalovanéhovpriebehukonania,vdôsledkučohobolopotrebnépovažovať
úspech strán za približne rovnaký.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP

v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).