Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725010396
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7725010396.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 21. apríla 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin porušenia predpisov
o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
účinného od 06.08.2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa

11.12.2025, sp. zn. 5T/90/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku zamieta odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 5T/90/2025 zo dňa 11.12.2025 oslobodil obžalovaného
A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako prečin
porušeniepredpisovoštátnychtechnickýchopatreniachnaoznačenietovarupodľa§279ods.1,2písm.

a/ Trestného zákona účinného od 6.8.2024, na tom skutkovom základe, že dňa 7.10.2020 od 21,50 hod.
do 00,20 hod. prevážal na ložnej ploche prívesného vozíka, zaplachtovaného modrou plachtou, výrobcu
C., D., E. D., B. F.: G. s falošným evidenčným číslom H., ťahaného osobným motorovým vozidlom zn.
Nissan Navara, striebornej farby, výrobné číslo: B., s falošným evidenčným číslom D. XXXXX, po poli
medzi obcou I. I. J. K. E., okres H., pri filtračnej stanici plynu, GPS: N 48° 52985“, E 22° 12890“ v 8-
mich balíkoch obdĺžnikového tvaru o rozmeroch 90 x 50 x 30 cm, zabalených v bielych vreciach a 2-och

balíkoch obdĺžnikového tvaru o rozmeroch 90 x 50 x 20 cm, zabalených v zelených vreciach 40.000 ks
cigariet zn. H. L. H. v dĺžke tabakového povrazca do 80 mm vrátane, balené v spotrebiteľskom balení po
20 kusov, bez označenia platnou slovenskou kontrolnou známkou, 37.200 ks cigariet zn. Compliment J.
D. D., v dĺžke tabakového povrazca do 80 mm vrátane, balené v spotrebiteľskom balení po 20 kusov s
označením DUTY FREE ONLY, 52.800 ks cigariet zn. Compliment C. D. D., v dĺžke tabakového povrazca
do 80 mm vrátane, balené v spotrebiteľskom balení po 20 kusov s označením DUTY FREE ONLY,

62.000 ks cigariet zn. Compliment B. D. D., v dĺžke tabakového povrazca do 80 mm vrátane, balené
v spotrebiteľskom balení po 20 kusov s označením DUTY FREE ONLY, 40.400 ks cigariet zn. A. H.
D. D., v dĺžke tabakového povrazca do 80 mm vrátane, balené v spotrebiteľskom balení po 20 kusov
s označením DUTY FREE ONLY a 31.600 ks cigariet zn. A. D. D. D., v dĺžke tabakového povrazca
do 80 mm vrátane, balené v spotrebiteľskom balení po 20 kusov s označením DUTY FREE ONLY,
teda v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 11 zákona č. 106/2004 Z.Z. o spotrebnej dani z

tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov prechovával a prevážal 264.000 ks cigariet, balené v
spotrebiteľskom balení po 20 kusov, bez označenia kontrolnou známkou na daňové účely, čím štátnemu
rozpočtu SR spôsobil škodu v celkovej výške 27.305,52 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, kde v písomných dôvodoch odvolania uviedol

nasledovné.So záverom prvostupňového súdu sa prokurátor nestotožnil. Je toho názoru, že súd sa náležíte
nevysporiadal s vykonanými dôkazmi a tieto vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného
nesprávnym aplikovaním zásady "in dubio pro reo".

V rámci prípravného konania, ako i konania na súde boli zo strany prokuratúry produkované dôkazy
o vine obžalovaného nepriameho charakteru, ktoré na rozdiel od prijatého záveru súdu vytvorili podľa
názoru prokuratúry vo svojom súhrne logickú a ničím nenarušenú, uzavretú sústavu dôkazov vzájomne
sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich a z ktorých bolo možné zhodne a spoľahlivo vyvodiť záver, že

žalovaného skutku sa dopustil obžalovaný.

Nestotožňuje sa s odôvodnením súdu o nenáležitosti argumentácie prokurátora o reťazci nepriamych
dôkazov a existencii len jediného nepriameho dôkazu. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný
nepriamymi dôkazmi, a to jednak závermi znaleckého posudku KEÚ PZ Košice č. PPZ-KEU-KE-EXP-
2021/2001,ktorýmbolopotvrdené,žeporovnávaciavzorkaoznačenáA.B.,nar.X.X.XXXXspadásvojim

DNA profilom do DNA profilu zmiešanej biologickej stopy zaistenej na PET fľaši Saguaro, t. j. na vecnej
stope č. 5, zaistenej vo dverách nájdeného motorového vozidla zn. Nissan Navara, ako i listinným
dôkazom - faktúrou o kúpe dvojnápravového vozíka obžalovaným pod č. P02018205 od spol. M. N. I. -
L.. V neposlednom rade súd neprihliadol ani na obžalovaným učinené výpovede jednak z prípravného
konania, ako i na súde, kde obžalovaný v rozpore so zistenými dôkazmi sa nevedel vyjadriť k nájdenej

stope č. 5 vo vozidle zn. Nissan Navara a túto skutočnosť objasniť, ako sa mohla fľaša dostať do vozidla,
ktoré ako sa sám vypovedal, nepozná a v danom vozidle nikdy nebol.

Prokurátor poukázal aj na zápisnicu z prehliadky zaisteného osobného motorového vozidla zn. Nissan
Navara, EČV: D. XXXXX, z ktorej vyplýva, že v odkladacom priestore predných pravých dverí vozidla

bola zaistená stopa č. 5, a to 0,5I PET fľaša od minerálnej vody zn. SAGUARO.

Je toho názoru, že ako nepriamy dôkaz je možné vyhodnotiť i preukázanie vlastníctva k zaistenému
dvojnápravovému vozíku obžalovaného, ktoré nebolo v priebehu trestného konania žiadnymi dôkazmi
spochybnené alebo vyvrátené. Obžalovaný predmetný vozík nadobudol dňa 06.12.2018, tento

nezaevidoval na dopravnom inšpektoráte i napriek jeho výpovedi, že vozík plánoval prenajímať, pričom
bez takéhoto úkonu nie je možné vozík prenajímať.

V priebehu celého trestného konania nebol produkovaný žiaden dôkaz o predaji vozíka inej osobe,
pričom obžalovaným uvedený spôsob jeho predaja je neštandardný vzhľadom k tomu, že na jeho

ďalšie používanie je potrebné vozík prihlásiť do evidencie a na takýto úkon sa vyžaduje doklad o
jeho nadobudnutí. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že pri predaji vozíka nevyhotovil s údajným
kupujúcim žiadnu zmluvu.

Uvedené skutočnosti ohľadne nadobudnutia zaisteného vozíka obžalovaným boli preukázané faktúrou

zo spol. C. D. č. 101812011 zo dňa 06.12.2018, splatnou dňa 07.01.2019 v prospech spol. M. N. I. -
CONTI-CAR a faktúrou pod č. P02018205 zo spol. M. N. I. - L. zo dňa 06.12.2018, z ktorej vyplýva, že
uvedená spoločnosť odpredala predmetný vozík obžalovanému A. B..
Zároveň sa súd nevysporiadal ani s výpoveďou obžalovaného vo vzťahu k osobe svedka O. A., ktorý
vlastnil motorové vozidlo s poznávacou značkou H. (čísla použité na nájdenom vozíku s cigaretami), kde

obžalovaný poprel, že svedka pozná, pričom svedok O. A. uviedol, že obžalovaného pozná v súvislosti
s vozidlami, pričom mu nesedí, aby obžalovaný predával cigarety.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní odôvodňujú a sú dostatočné na konštatovanie uvedených
záverov a tieto môžu byť podkladom na uznanie viny obžalovaného zo žalovaného skutku uvedeného

v obžalobnom návrhu prokurátora. Konaním obžalovaného teda došlo k naplneniu všetkých pojmových
znakov žalovanej skutkovej podstaty tak po objektívnej i po subjektívnej stránke.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby nadriadený súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu sp. zn. 5T/90/2025 a vrátil vec na nové rozhodnutie v súlade s riadne zisteným

skutkovým stavom.Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Treba predovšetkým uviesť, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na náležité
objasnenie veci a vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom zodpovedajúcim zásade voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, aké dôkazy súd
vykonal, čo z nich zistil, ako ich hodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a z akých dôvodov

dospel k záveru, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že žalovaný skutok spáchal
obžalovaný A. B.. Odvolací súd nenašiel v tomto hodnotení vnútorné rozpory, logické medzery ani
selektívne opomenutie relevantných dôkazov.

V posudzovanej veci nebolo sporné, že skutok uvedený v obžalobe sa stal. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že na mieste boli zaistené tabakové výrobky bez označenia kontrolnou známkou

v množstve 264 000 kusov cigariet, pričom výška spotrebnej dane bola určená na 27 305,52 EUR.
Táto skutková okolnosť však sama osebe nepostačuje na vyvodenie trestnej zodpovednosti konkrétnej
osoby. Rozhodujúcou otázkou bolo, či bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že páchateľom
tohto skutku bol práve obžalovaný.

Odvolacia argumentácia prokurátora smeruje proti tomuto záveru, pričom je založená na tvrdení, že súd
prvého stupňa nesprávne vyhodnotil nepriame dôkazy a nesprávne aplikoval zásadu in dubio pro reo.
Prokurátor zdôraznil najmä dve skutočnosti – prítomnosť DNA obžalovaného na PET fľaši zaistenej vo
vozidle Nissan Navara a jeho predchádzajúci vlastnícky vzťah k prívesnému vozíku. Podľa jeho názoru
tieto skutočnosti v spojení s ostatnými dôkazmi vytvárajú ucelený reťazec nepriamych dôkazov.

Krajský súd sa s touto argumentáciou nestotožnil.

Je potrebné zdôrazniť, že hodnotenie nepriamych dôkazov podlieha prísnejším kritériám než hodnotenie
dôkazov priamych. V ustálenej judikatúre je dlhodobo konštatované, že nepriamy dôkaz sám osebe

nikdynepreukazujedokazovanúskutočnosťpriamo,alelenprostredníctvominejskutočnosti,ktorásňou
súvisí. Preto je nevyhnutné, aby jednotlivé nepriame dôkazy tvorili uzavretú, logicky previazanú a ničím
nenarušenú sústavu, ktorá vo svojom celku vedie len k jedinému možnému záveru, a to k záveru o vine
obžalovaného. Pokiaľ takáto sústava nie je vytvorená, ide len o súbor indícií, ktoré môžu vzbudzovať
podozrenie, avšak nepostačujú na uznanie viny.

V prejednávanej veci k vytvoreniu takejto sústavy nedošlo.

Pokiaľ ide o DNA stopu, odvolací súd konštatuje, že tento dôkaz má limitovanú dôkaznú hodnotu.
Preukazuje len kontakt obžalovaného s predmetnou PET fľašou. Neumožňuje však určiť časový moment

aniokolnosti,zaktorýchktomutokontaktudošlo.Ztohtodôvoduniejemožnébezďalšíchnadväzujúcich
dôkazov vyvodiť záver, že obžalovaný bol prítomný vo vozidle v čase skutku. DNA stopa sama osebe
nepreukazuje riadenie vozidla, manipuláciu s nákladom ani vedomosť obžalovaného o jeho obsahu. Ide
teda o dôkaz, ktorý má len indikatívny charakter a bez ďalšieho nie je spôsobilý preukázať rozhodujúcu
skutkovú okolnosť.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dôkaz nemožno hodnotiť izolovane, ale vždy v kontexte
celého dôkazného systému. Izolovaná indícia, ktorá nie je podporená ďalšími dôkazmi, nemôže byť
základom pre uznanie viny, pretože neumožňuje vylúčiť alternatívne vysvetlenia.

Obdobnetrebahodnotiťajskutočnosť,žeobžalovanýbolvminulostivlastníkomprívesnéhovozíka.Táto
okolnosť sama osebe nevypovedá nič o tom, kto mal vozík vo faktickej dispozícii v čase skutku. Pokiaľ
obžalovaný uviedol, že vozík predal, a toto tvrdenie nebolo vyvrátené relevantnými dôkazmi, nemožno
jeho nepreukázanie vykladať v jeho neprospech. Trestné konanie nie je konaním o preukazovaní
pravdivosti obhajoby, ale o preukazovaní viny obžalovaného.

Zásadného významu je aj absencia akéhokoľvek priameho dôkazu. Žiadny zo svedkov neidentifikoval
obžalovaného ako osobu prítomnú na mieste skutku. Výpovede zasahujúcich policajtov síce opisujú
priebeh udalostí, avšak neposkytujú žiadny poznatok o totožnosti páchateľa. Rovnako ani ďalšiekriminalistické dôkazy – pachové stopy, daktyloskopické stopy či výsledky nasadenia služobného psa –
nepriniesli pozitívny výsledok vo vzťahu k obžalovanému.

Za tejto situácie jednotlivé dôkazy netvoria uzavretý dôkazný reťazec, ale len voľný súbor indícií. Medzi
nimi absentuje logická nadväznosť, ktorá by umožňovala vylúčiť iné rozumné verzie skutkového deja.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre odsudzujúci rozsudok nepostačuje ani vysoký stupeň
pravdepodobnosti. Vina musí byť preukázaná tak, aby neexistovala žiadna rozumná pochybnosť o tom,
že skutok spáchal obžalovaný.

Pokiaľ prokurátor namietal nesprávnu aplikáciu zásady in dubio pro reo, odvolací súd uvádza, že táto
zásada bola aplikovaná správne a v súlade s jej obsahom. Nejde o pravidlo, ktoré by súd mohol aplikovať
podľa vlastného uváženia, ale o povinnosť, ktorá nastupuje vtedy, keď po vykonaní všetkých dostupných
dôkazov pretrvávajú dôvodné pochybnosti o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. V tejto veci tieto
pochybnosti smerovali k otázke totožnosti páchateľa, a preto bolo nevyhnutné rozhodnúť v prospech

obžalovaného.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že prezumpcia neviny ako základná zásada trestného konania
vylučuje, aby bol obžalovaný uznaný vinným na základe nedostatočne preukázaného skutkového stavu.
Ak dôkazná situácia nedovoľuje bezpečne ustáliť vinu, musí súd rozhodnúť oslobodzujúcim rozsudkom,

aj keď existujú okolnosti vzbudzujúce podozrenie.

Krajský súd preto uzatvára, že okresný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, správne aplikoval
zásadu prezumpcie neviny a zásadu in dubio pro reo a správne rozhodol, keď obžalovaného podľa §
285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Keďže odvolacie námietky prokurátora neboli dôvodné a krajský súd nezistil ani také chyby konania,
ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť alebo správnosť napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora
podľa § 319 Tr. por. zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.