Rozsudok · Bezdôvodné obohatenie · Rozhodnutie

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-22C/53/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899381
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1199899381.46

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: T.. B. K. AQUATING

TRNAVA EKOLOGICKÉ STAVBY s miestom podnikania 919 29 Malženice č. 310, IČO: 17 543 720,
zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť
Ružinov, proti žalovanej: M.. W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.U. X, XXX XX K., zastúpenej
HAVRILLA & Co. s. r. o. so sídlom Nám. Martina Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 364 606, o zaplatenie 8.885,89 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: Ing. Jozef

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.076,33 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania p r á v o.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.05.1999, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.05.1999 (od 01.06.2023
Mestský súd Bratislava IV), v znení jej čiastočného späťvzatia v sume 49.358,90 Sk (1.638,42 eur)
zo dňa 05.04.2005 (pôvodne sa domáhal zaplatenia sumy 317.055,20 Sk /10.524,30 eur/ spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 2.230.935,40 Sk /74.053,49
eur/ od 12.10.1997 do zaplatenia a náhrady trov konania), o ktorom bolo rozhodnuté Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 22C/53/1999-133 zo dňa 19.05.2005, právoplatným dňa 14.06.2005,
ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 49.358,90 Sk /1.638,42 eur/ zastavil (I. výrok

enunciátu uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2005) a o nároku na náhradu trov konania
v zastavenej časti rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť sumu 10.401,- Sk náhradu trov v
zastavenej časti konania žalovanej, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právnej
zástupkyne žalovanej (II. výrok enunciátu uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2007 v spojení
s Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/62/2007-240 zo dňa 28.02.2007, právoplatným dňa
11.05.2007, ktorý potvrdil odvolaním žalobcu napadnutý II. výrok enunciátu Uznesenia Okresného súdu
Bratislava I č. k. 22C/53/1999-133 zo dňa 19.05.2005), sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia

sumy 8.885,89 eur (267.696,30 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% za každý deň
omeškania zo sumy 2.230.935,40 Sk /74.053,49 eur/ od 12.10.1997 do zaplatenia a náhrady trov.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako podnikateľ v oblasti stavebníctva uzatvoril dňa 02.09.1996 s
manželom žalovanej O.. T. M. ako objednávateľom (právnym predchodcom žalovanej, ktorý zomrel pred
podaním žaloby dňa XX.XX.XXXX) Zmluvu o dielo č. 40/0896, v ktorej sa žalobca ako objednávateľ

zaviazal vykonať pre objednávateľa stavbu podkrovného bytu č. X na W. F.. Č.. X Z. K.. Objednávateľ
dňa 22.06.1997 zomrel a so žalobcom ďalej jednala a súčinnosť potrebnú na dokončenie stavby
žalobcovi poskytla žalovaná. Záväzok zo zmluvy o dielo žalobca splnil, stavbu podkrovného bytu v
súlade so zmluvou o dielo zrealizoval. O odovzdaní diela bola spísaná zápisnica dňa 04.09.1997.
Žalovaná v zápisnici prevzatie diela potvrdila. Žalobca žalovanej cenu za dielo vyúčtoval Faktúrou č.

40/4/96 zo dňa 02.10.1997, splatnou dňa 12.10.1997. Z celkovej ceny za dielo vo výške 2.230.935,40
Sk bolo odpočítané objednávateľom uhradené preddavky vo výške 1.902.683,50 Sk. K úhrade tak
žalovanej ostala čiastka 328.251,50 Sk. Žalovaná vrátila žalobcovi faktúru č. 40/4/96 listom zo dňa
09.10.1997 s odôvodnením, že dedičské konanie po nebohom manželovi neprebehlo. Listom zo dňa
11.05.1998oznámilprávnyzástupcažalovanejžalobcovi,ževsúladesustanovením§580Občianskeho
zákonníka žalovaná započítava pohľadávku žalobcu vo výške 227.684,40 Sk voči pohľadávke vo

výške 216.488,16 Sk, ktorú má žalovaná voči žalobcovi. Dňa 13.05.1998 zaplatila žalovaná žalobcovi
čiastku 11.196,30 Sk, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 227.684,40 Sk a sumou 216.488,16 Sk,
teda rozdiel medzi údajnými vzájomnými pohľadávkami medzi žalobcom a žalovanou podľa vyčíslenia
právneho zástupcu žalovanej uvedeného v liste zo dňa 11.05.1998. Listom zo dňa 14.09.1998 oznámil
právny zástupca žalobcu, že žalobca započítanie pohľadávok neakceptuje z dôvodu, že pohľadávka

žalovanej voči žalobcovi nevznikla. Konanie o dedičstve po nebohom PharmDr. T. M., manželovi
žalovanej (objednávateľovi diela), bolo skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve č. k. D 396/97-34,
Dnot 115/97 zo dňa 02.09.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.1998. Pohľadávka žalobcu
vo výške 328.251,50 Sk bola zahrnutá do pasív bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa
a žalovanej. Na základe vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadla žalovanej

pohľadávka žalobcu v polovici, t. j. v sume 164.125,75 Sk. Na základe dohody dedičov sa žalovaná
stala preberateľkou a výlučnou dedičkou pasív dedičstva do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Uplatnenie nároku na úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania od 12.10.1997 zo
sumy 2.230.935,40 Sk do zaplatenia odôvodnil žalobca odkazom na čl. 6.7 Zmluvy o dielo č. 40/0896
zo dňa 02.09.1996 (poznámka súdu: zjavne mal žalobca na mysli čl. 6.6 Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo

dňa 02.09.1996).

3. V predmetnom súdnom spore bol vydaný Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.
22C/53/1999-822 zo dňa 09.10.2017, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. O odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 22C/53/1999-822 zo dňa
09.10.2017 rozhodol Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, Uznesením Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3Co/209/2018-911 zo dňa 31.05.2019, právoplatným dňa 19.08.2019, ktorým zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3,

§ 436, § 437, § 536 ods. 1, § 564 Obchodného zákonníka odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie,
že neposudzoval zistený skutkový stav aj podľa ustanovení § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, na
ktoré odkazuje ustanovenie jeho § 564 a podľa § 324, čím vec nesprávne právne posúdil, a to malo
za následok nesprávne vedenie dokazovania a nedostatočné zistenie skutkového stavu a mohlo mať
za následok nesprávne rozhodnutie o veci. Odvolací súd konštatoval, že v prejednávanej veci ide o

spor vyplývajúci zo záväzkového vzťahu medzi podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti a fyzickou
osobou, ktorý sa dohodli na tom, že sa tento bude riadiť úpravou obchodných záväzkových vzťahov
uvedenou v časti tretej Obchodného zákonníka. Táto úprava je systematicky rozčlenená na všeobecné
ustanovenia o záväzkových vzťahoch a nadväzujúcu úpravu jednotlivých typov zmlúv. V predmetnom
prípade bola uzavretá zmluva o dielo podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa

tejto úpravy sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v
dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela (§ 537 ods. 1) a svoju
povinnosť vykonať dielo splní jeho riadnym ukončením a odovzdaním diela objednávateľovi (§ 554
ods. 1). Predmet diela musí byť určený v zmluve a tieto dojednania sú rozhodujúce pre posúdenie, či
zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo splnil, prípadne či ju splnil bez vád. K tejto špeciálnej úprave

uvedenej v rámci zmluvy o dielo pristupuje ešte úprava uvedená vo všeobecnej časti, ktorá spája
právny následok zániku záväzku len s jeho riadnym a včasným plnením (§ 324 ods. 1 Obchodného
zákonníka) a uvádza pravidlá pre oneskorené plnenia a plnenie vadné. Táto úprava má kogentný
charakter - je uvedená vo výpočte v ustanovení § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluvné stranysa preto nemôžu dohodou od tejto úpravy odchýliť. Pri zmluve o dielo je vykonaním diela v zmysle
ustanovenia ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka splnený záväzok zhotoviteľa. Pokiaľ má
vykonané dielo vady, nie je riadne ukončené, a to aj keď ho objednávateľ prevezme, povinnosť vykonať

dielo nezaniká, obsah tohto záväzku sa ale zmení spôsobom, ktorý zodpovedá právam objednávateľa
vzniknutých z vadného plnenia (§ 324 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 562 ods.
2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi
vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo
ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c)

bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri
vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenia § 428
ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka sa použijú obdobne na účinky uvedené v § 562 ods. 2
Obchodného zákonníka. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zameral dokazovanie vo veci na
preukázanie tvrdení žalovanej, že dielo malo pri odovzdaní vady spísané v zázname z 03.09.1997, deň

pred odovzdaním diela, zástupcom žalobcu a žalovanou, spolu 10, z nich sa s ohľadom na obranu
žalovanej sústredil len na zatekanie pri strešnom svetlíku a pri atike obývačky. Vyvodený záver, že
vady spočívajúce v zlých klampiarskych prácach, ktoré žalovaná včas, 03.09.1997, žalobcovi vytkla,
bol dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobca v odôvodnení odvolania namietal
správnosť skutkového záveru, že vadne osadil strešné okno, vyvodeného súdom zo zápisu zo skúšky

tesnosti okna, založenom v spise ako č. l. 84. Zopakoval argumentáciu prednesenú v konaní súdu prvej
inštancie, že okno osadila do strechy spoločnosť STAVREM v júli 1997 na žiadosť objednávateľa bez
jeho účasti, už do hotovej strechy, ktorú on zhotovil podľa projektovej dokumentácie v čase od decembra
1996 do januára 1997. K tvrdeniu poukázal na zápisy v stavebnom denníku, vyjadrenie žalovanej
na pojednávaní 13.12.2004, že "subdodávatelia boli na okná a svetlík, ale bolo to na požiadanie

žalobcu, pretože to nevedel zabezpečiť" a tiež na to, že súd prvej inštancie v konaní nevypočul ním
navrhovaného svedka p. K., ktorý za spoločnosť STAVREM strešné okno montoval, a teda mohol
prispieť o objasneniu skutkového stavu. Odvolací súd pri preskúmavaní zistil, že súd prvej inštancie
uvedené tvrdenia žalobcu pri objasňovaní toho, kto vykonal oplechovanie strešného okna, resp. kto mal
povinnosť túto prácu vykonať, nehodnotil a nebral do úvahy, hoci boli pre posúdenie zodpovednosti

žalobcu za vady významné. Súd prvej inštancie teda nezodpovedal otázku, čo bolo predmetom diela
ako najpodstatnejšiu otázku pre rozhodnutie, pretože žalobca ako zhotoviteľ zodpovedá len za vady
diela. Za ďalší podstatný nedostatok postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vyhodnotil
odvolací súd to, že dokazovanie nezameral na zistenie skutkového stavu potrebného pre posúdenie
veci aj podľa ustanovení § 436, § 437 Obchodného zákonníka, na ktoré odkazuje ustanovenie § 324

ods. 3 Obchodného zákonníka a jeho ustanovenie § 562 ods. 2, ktoré riešia situáciu, do ktorej sa
účastníci zmluvy o dielo dostanú, ak má dielo vady a tieto nie sú zhotoviteľom diela v primeranej
lehote odstránené (ak ide o odstrániteľné vady). Ďalším podstatným nedostatkom postupu súdu prvej
inštancie pri rozhodovaní o žalobe podľa odvolacieho súdu bolo, že dokazovanie nezameral na zistenie
skutkového stavu potrebného pre posúdenie veci aj podľa ustanovení § 436, § 437 Obchodného

zákonníka, na ktoré odkazuje ustanovenie § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka a jeho ustanovenie
§ 562 ods. 2, ktoré riešia situáciu, do ktorej sa účastníci zmluvy o dielo dostanú, ak má dielo vady
a tieto nie sú zhotoviteľom diela v primeranej lehote odstránené (ak ide o odstrániteľné vady). Podľa
odvolacieho súdu, nebolo vo veci sporným, že žalovaná dielo od žalobcu prevzala 04.09.1997 s vadami
uvedenými v zápise z 03.09.1997, z ktorých v konaní tieto zúžila len na vadu uvedenú pod bodom

8. Odstrániť zatekanie strechy pri atike obývačky mal žalobca podľa dohody zaznamenanej v zápise
do 10.09.1997. Podľa záveru súdu prvej inštancie táto vada nebola v dohodnutej lehote, a ani neskôr
odstránená, a teda bolo treba na riešenie sporu uplatniť pravidlá stanovené pre vadné plnenie, ktorá
má kogentný charakter. Súd prvej inštancie mal okrem zisťovania, či predmetné dielo malo pri jeho
odovzdávaní vady, kto za ne zodpovedá a či ich malo aj v dobe rozhodovania súdu, zisťovať aj to, či

si žalovaná, po tom, čo žalobca podľa nej ani do 10.09.1997 neodstránil vady diela a neurobil tak ani
neskôr, uplatnila nárok na zľavu z ceny diela a v akej výške alebo od zmluvy odstúpila po upozornení
žalobcu na úmysel odstúpiť od zmluvy (§ 436 ods. 2, § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka podľa toho,
či išlo o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy o dielo). V odôvodnení napadnutého rozsudku
chýba aj uvedenie ustanovenia zmluvy o dielo, ktoré žalobca porušil (ktoré ustanovenie zmluvy o dielo

vykonané dielo porušovalo). Záver súdu, že žalobca porušil ustanovenia Obchodného zákonníka ako aj
zmluvy o dielo, uvedený v bode 15.6. odôvodnenia rozsudku, keďže nie je konkrétne, nevyhovuje úprave
v ustanovení § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, ktoré podmieňujú vznik nároku objednávateľa
odvodzovanom od vád diela tým, že dodaním diela s vadami bola porušená zmluva o dielo podstatným/nepodstatným spôsobom. Až po zistení, či si žalovaná ako objednávateľ uplatnila nároky, ktoré vyplývajú
objednávateľovi diela pri jeho odovzdaní s vadami stanoveným spôsobom alebo tak neurobila, mohol
súd prvej inštancie podľa výsledku zisťovania uvažovať, či mala nárok vybrať si niektoré z možných

rozhodnutí, alebo právo z vád diela nemala preto, že nepostupovala spôsobom a v lehotách stanoveným
v § 562 Obchodného zákonníka, prípadne záručnej lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, ak
to je pre žalovanú výhodnejšie, keďže predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Podľa
odvolaciehosúdupasivitaobjednávateľadielapojehoprevzatísvadami,keďsibezzbytočnéhoodkladu,
resp. v primeranej lehote neuplatní práva z vád (ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému

v zmluve), a nevyberie si niektorú z možnosti, ktoré sú mu dané pri vadnom plnení, nemôže spôsobiť
to, že objednávateľ sa týmto postojom zbaví povinnosti zaplatiť za zhotovenie diela dohodnutú cenu
diela zníženú o zľavu z ceny za jeho vady. V danej veci žalovaná netvrdila, že odstúpila od zmluvy o
dielo a ani to, že si uplatnila u žalobcu zľavu z ceny dohodnutej za vykonanie rekonštrukciu bytu. Jej
obrana proti žalobe, že dielo malo vady, v priebehu konania zúžené na zatekanie do bytu cez strešné
okno, ak ju mala aspoň čiastočne zbaviť povinnosti uhradiť za odovzdané dielo, chýbalo preukázanie

toho, čoho sa od žalobcu za túto vadu domáhala a že sa tak stalo v určených lehotách. V prípade
odovzdania diela s vadami povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo podľa zmluvy nezaniká, ale sa jej obsah
mení spôsobom, ktorý zodpovedá právam objednávateľa vzniknutým z vadného plnenia (§ 324 ods. 3
Obchodnéhozákonníka).Sohľadomnatútokogentnúzákonnúúpravubolotrebavdanejvecivychádzať
zo vzťahov sporových strán vzniknutých po tom, čo pri odovzdávaní diela boli zistené vady (č. l. 16

spisu), ktoré neboli odstránené v dohodnutej lehote a ani neskôr, a žalobou uplatnený nárok posudzovať
podľa zákonom zmeneného obsahu záväzku, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného
plnenia. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie
pochybil, keď dôvody zamietnutia žaloby založil na predčasných záveroch o odovzdaní diela s vadami
a neexistenciou nároku na doplatenie ceny diela pre neodstránenie vytknutých vád. Vzhľadom na to,

že uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovení § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie
riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie, ktorým je podľa ustanovenia § 391 ods.
2 CSP viazaný. Svoje zisťovanie primárne zameria na to, čo bolo dielom a či zatekanie strechy cez

strešné okno pri atike obývačky je vadou diela. Pokiaľ konajúci súd dospeje k záveru, že ide o vadu diela
určeného v zmluve o dielo, zistí či, kedy a aký nárok z vád si žalovaná uplatnila. Po zistení týchto pre spor
podstatných skutočností opätovne rozhodne spor, pričom závery o skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. Zároveň odvolací
súdu uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť v novom rozhodnutí o veci i o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP).

5. Vzhľadom na vyššie uvedený, pre súd prvej inštancie v ďalšom konaní, záväzný právny názor
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), predmetom sporu zostalo, po právoplatnosti Uznesenia Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3Co/209/2018-911 zo dňa 31.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

19.08.2019, t. j. po 19.08.2019, zaplatenie sumy 8 885,89 eur s príslušenstvom titulom doplatku ceny
diela, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveného v bodoch 19. až 37. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu (č. 1. 911).

6. V ďalšom konaní (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č. l. 822 uznesením odvolacieho súdu

č. l. 911) súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu od
Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/209/2018-911 zo dňa 31.05.2019, právoplatného dňa
19.08.2019 (č. l. 911 - 915), výpoveďou advokáta žalobcu na pojednávaniach konaných 08.09.2023
a 13.06.2024, výpoveďou advokáta žalovanej na pojednávaniach konaných 08.09.2023 a 13.06.2024,
výsluchom žalovanej ako strany sporu na pojednávaní 13.06.2024, písomnými vyjadreniami oboch strán

- podaním žalobcu nazvaným "Právny rozbor veci" zo dňa 11.01.2024 (č. l. 1070 - 1073), podaním
žalovanej nazvaným "Vyjadrenie žalovanej v právnej veci pod č. k. B1-22C/53/1999" zo dňa 17.01.2024
(č. l. 1074 - 1084). Dokazovanie listinami ich čítaním, čítaním ich častí alebo oznámením ich obsahu
podľa § 204 CSP súd nevykonal, nakoľko všetky listiny boli stranám sporu, resp. advokátom strán
sporu, v priebehu konania doručené a ich obsah nebol spochybnený. Na podanie žalovanej nazvané

"Písomné doplnenie záverečných rečí žalovanej v právnej veci vedenej pod č. k. B1-22C/53/1999
na Mestskom súde Bratislava IV" zo dňa 19.09.2024, doručené Mestskému súdu Bratislava IV dňa
20.09.2024 (č. l. 1129 - 1135) nemohol súd prihliadnuť ako na dôkaz z dôvodu, že po záverečných
rečiach, odprezentovaných advokátom žalobcu, advokátom žalovanej a žalovanou na pojednávanídňa 13.06.2024, bolo dokazovanie v tejto veci vyhlásené za skončené podľa § 182 CSP uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 13.06.2024.

7. Advokát žalobcu vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 08.09.2023 zotrval na svojich doterajších
podaniach zdôrazňujúc, že aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu je zrejmé, že vo veci je
nevyhnuté riešiť, čo bolo dielom podľa uzavretej zmluvy o dielo, a či žalovanou v súčasnosti definovaná
vada sa týka diela v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. Ak by súd dospel k záveru, že definovaná vada sa
týka diela podľa uzavretej zmluvy o dielo, je súd povinný zistiť, či, kedy a aký nárok z vád si žalovaná

uplatňuje.Vtejtosúvislostiaspoukazomnabod36.odôvodneniarozhodnutiaodvolaciehosúduadvokát
žalobcu uviedol, že žalobca zotrváva na svojej argumentácii, kedy podľa bodu 2.3 zmluvy o dielo bolo
dielo definované ako práce vykonané na základe schválenej projektovej dokumentácie. Podľa advokáta
žalobcu je zároveň zo Znaleckého posudku 7/2013 zrejmé, že súčasná podoba strechy schválenej
projektovej dokumentácii nezodpovedá. Ďalej dôvodil, že zo založeného stavebného denníka je zrejmé,
že strecha podľa schválenej projektovej dokumentácie bola žalobcom zrealizovaná na prelome rokov

1996 a 1997, pričom táto podoba strechy nebola nikdy spochybnená. Súčasnú podobu strechy, vrátane
problematického svetlíkového okna, považoval nie za výsledok činnosti žalobcu, ale za výsledok činnosti
od žalobcu nezávislého subjektu, ktorý bol dohodnutý žalovanou. Zastal preto názor, že žalovanou v
súčasnosti definovaná vada sa netýka diela zhotoveného žalobcom. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že po odovzdaní a prevzatí diela si žalovaná voči žalobcovi neuplatnila nikdy žiaden nárok z dôvodu

tvrdenej vady. Ak by aj vada teda vznikla, v zmysle príslušnej právnej úpravy by nebolo možné vyhovieť
v súčasnosti uplatňovanému nároku. Považoval v predmetnej veci v súčasnosti za dôležité, že vo
veci rozhodol odvolací súd, ktorý vo svojom rozhodnutí definoval skutočnosti významné z právneho
aj skutkového hľadiska. Označil celú argumentáciu, prezentovanú advokátom žalovanej na súčasnom
pojednávaní, za totožnú s argumentáciou od roku 1999, na základe ktorej prvostupňový súd žalobu

zamietol. Pri poznaní tejto argumentácie rozhodoval odvolací súd a rozhodol tak, že rozsudok, ktorý
argumentácii žalovaného vyhovel, je potrebné zrušiť. Zároveň povedal, že je potrebné posúdiť dielo
podľa zmluvy za účelom zistenia, či vada súvisiaca so svetlíkovým oknom sa týka diela podľa zmluvy,
a ak áno, či po odovzdaní diela žalovaná reklamovala nejakú z vád diela. Znaleckým posudkom a
stavebným denníkom bolo preukázané, že strecha podľa zmluvy bola žalobcom vykonaná na prelome

rokov 1996 a 1997. Po tomto okamihu žalovaná sama vlastným rozhodnutím si najala firmu, ktorá do
ukončenej strechy vyrezala otvor a do toho otvoru v plnom rozsahu všetkých potrebných prác osadila
svetlíkové okno, s čím súvisí v súčasnosti žalovaným definovaná vada. Žalobca odmietol vykonať
tieto práce, a preto ich vykonala od žalobcu nezávislá firma. Tieto skutočnosti potvrdila aj žalovaná
na pojednávaní dňa 13.12.2004 a zároveň z listinných dôkazných prostriedkov založených v spise,

napr. zápis zo dňa 10.07.1997, podpísaný samotnou žalovanou, v ktorom je uvedené, že za svetlíkové
okno je zodpovedná firma STAVREM. Túto skutočnosť konsenzuálne potvrdzujú aj ďalšie dôkazné
prostriedky listinnej podoby založené v spise. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neakceptoval záver, že
svetlíkové okno tvorilo predmet diela žalobcu a žiaden nový dôkazný prostriedok k tejto otázke zo strany
žalovanej nebol predložený. Prvý bod, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu mal byť riešený súdom

prvej inštancie, je tak možné uzatvoriť v prospech žalobcu. Zároveň je potrebné vyriešiť druhý bod,
označený odvolacím súdom ako dôležitý, a to, či po prevzatí diela žalovaná u žalobcu uplatnila nárok
z údajnej vady, kedy a aký. Dokonca v bode 32. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu poukazuje
odvolací súd na dátum 10.09.1997, ako rozhodujúci dátum pre zisťovanie tejto skutočnosti. Vo vzťahu
k uvedenému zotrval advokát žalobcu na tvrdení, podľa ktorého po prevzatí diela, ku ktorému došlo

04.09.1997, a ani po 10.09.1997 si žalovaná voči žalobcovi neuplatnila žiaden reklamačný nárok. V tejto
súvislosti poukázal na to, že zápis, na ktorý poukazoval žalovaný aj na dnešnom pojednávaní, a ktorý
má obsahovať súpis vád, ktoré údajne nemali byť odstránené, vrátane zádržného 10%, je z 03.09.1997
a k prevzatiu diela došlo 04.09.1997. Zároveň táto argumentácia, vrátane zápisu z 03.09.1997, bola
známa aj odvolacieho súdu, a pri poznaní tejto argumentácie a dokladov odvolací súd považoval za

dôležité vo veci zistiť, či po prevzatí diela, dokonca či po 10.09.1997 došlo k reklamovaniu namietanej
vady. V tejto súvislosti opätovne poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k tejto požiadavke odvolacieho
súdu žalovaná opätovne nepredložila žiaden nový dôkazný prostriedok a argumentuje len spôsobom a
dokladmi, ktoré odvolací súd považoval za nedostatočné. K argumentácii advokáta žalovanej o absencii
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej poznamenal advokát žalobcu, že táto je žalovanou prezentovaná

dlhé roky, a k tejto otázke bol už v roku 2012 bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý spochybnil
skutkovú správnosť tvrdenia žalovanej o predĺžení dedičstva. Podľa advokáta žalobcu, túto skutočnosť
považoval za právne bezvýznamnú súd prvého stupňa a odvolací súd tento záver žiadnym spôsobom
nespochybnil a nepovažoval za potrebné ho označiť za bod, ktorému by sa mal súd prvej inštancievenovať. Len pre úplnosť dodal, že ak by aj bolo možné akceptovať argumentáciu žalovanej o predĺžení
dedičstva, uvedené by neumožňovalo zamietnuť žalobu v celom rozsahu, keďže táto argumentácia sa
netýka nadobudnutia polovice majetku z titulu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Na margo otázky absencie pasívnej vecnej legitimácie zobral advokát žalobcu na vedomie skutočnosť,
že žalovaná nespochybnila nemožnosť zamietnutia žaloby už len z dôvodu riešenia polovice majetku
skrz vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K predĺženiu dedičstva poukázal na tú
skutočnosť, že k tomuto bola vedená rozsiahla argumentácia na súde prvej inštancie, ktorý nepovažoval
uvedenú skutočnosť za právne relevantnú, keď takáto absencia by bola prvým dôvodom, pre ktorý

by súd žalobu zamietol, a ďalším skutočnostiam by sa ani nevenoval. Pri poznaní tejto argumentácie,
a to aj v rámci odvolacieho konania, rozhodoval odvolací súd, ktorý túto skutočnosť neoznačil za
spornú, a neoznačil ju za skutočnosť, ktorej by sa mal súd prvej inštancie venovať, prípadne by mal
svoje rozhodnutie v tejto otázke prehodnotiť. Pri zohľadnení príslušnej právnej úpravy, ktorá zakotvuje
záväznosť názoru odvolacieho súdu pre súd prevej inštancie, bol advokát žalobcu názoru, že v ďalšom
konaní by sa súd nemal venovať všetkým otázkam namietaným žalovanou na súde prvej inštancie, ale

mal by sa venovať len otázkam, ktoré označil odvolací súd, nerealizovať konanie v plnom rozsahu.

8. Advokát žalovanej vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 08.09.2023 namietol žalobu v celom
rozsahu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ohľadom pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej v žalovanom rozsahu s poukazom na, v súdnom spise založené, osvedčenie o dedičstve

po nebohom manželovi žalovanej. Poukázal na to, že pôvodná zmluva o dielo bola uzavretá medzi
nebohým manželom žalovanej a žalobcom. V dedičskom konaní bol prihlásený nárok žalobcu, ktorý
bol vysporiadaný tak, že z titulu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadla na
žalovanú polovička prihláseného nároku a v druhej polovici bola súčasťou dedičstva. Vzhľadom na to, že
dedičstvo bolo predĺžené, zastal názor, že žalovaná zostávajúcu druhú polovicu prihlásenej pohľadávky

nenadobudla dedením, a to aj v prípade, že by sa preukázala jej dôvodnosť v tomto konaní. Poukázal
na to, že v súdnom spise založenej v Zmluve o dielo uzavretej 02.09.1996 medzi žalobcom a nebohým
manželom žalovanej sa v článku 6. uvádzajú pod položkou 764 aj konštrukcie klampiarske, z čoho
vyvodil, že žalobca bol zodpovedný za práce na zhotovení strechy nad atikou obývačky. Žalovaná pri
prevzatí diela 04.09.1997 spísala reklamované zistené vady a v rámci bodu 8. bola, okrem iných, aj

definovaná vada odstrániť zatekanie strechy pri atike obývačky. V rámci toho istého dokumentu bol aj
uvedený zvolený nárok z týchto reklamovaných vád, a to ich oprava v termíne do 10.09.1997. V zároveň
v tomto dokumente bolo dohodnuté, že do dňa odstránenia reklamovaných nedostatkov si žalovaná ako
investor ponechá, t. j. zadrží 10% z ceny diela. Dal do pozornosti súdu, že ak by žalobca bol toho názoru,
že zatekanie strechy pri atike obývačky je spôsobené zo svetlíkového okna, tak by to predsa v tomto

dokumente vymienil, čo však neučinil. Dal tiež do pozornosti, že aj z pohľadu posledného Znaleckého
posudku č. 7/2013 zatekanie strechy pri atike obývačky je vadou širšieho významu, ako sa snaží žalobca
v rámci svojej argumentácie zúžiť na zatekanie zo svetlíkového okna. Poukázal na to, že v Znaleckom
posudku č. 7/2013 bolo, z jeho pohľadu, zrejme uvedené, že zatekanie je spôsobené, laicky povedané,
nevhodne vyspádovanou strechou nad atikou obývačky. Žalobca do dnešného dňa predmetné vady

neodstránil, pričom bolo, podľa jeho názoru, zrejmé, že oprávnenosť zadržania 10% z celkovej ceny
diela je viazaná na odstránenie všetkých spísaných nedostatkov. Podľa advokáta žalovanej, žalobca
nevie uniesť dôkazné bremeno, že odstránil aj zatekanie strechy pri atike obývačky. Do toho času mu
nevznikne nárok na zadržaných 10% z ceny diela. Z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú. Na
doplnenie uviedol, že zákon ani zmluva neobmedzujú žalovanú v pozícii objednávateľa diela, dokedy

najneskôr má trvať na odstránení notifikovaných vád. Žalovaná do dnešného dňa trvá na tom, aby vadu
(zatekanie strechy nad atikou obývačky) odstránil, pretože nie je vylúčené, že pri odstránení vady sa
vynaloží celkový náklad v oveľa vyššom rozsahu ako zadržaných 10% z celkovej ceny diela. Zopakoval,
že žalovanou notifikovaná vada sa týkala zatekania atiky obývačky, a nie svetlíkového okna. Argumenty
advokáta žalobcu, že strechu žalobca zhotovil podľa zmluvy o dielo na prelome rokov 1996 a 1997, a že

údajne až následne bolo osadené svetlíkové okno, nepovažoval za žiadne dôkazy ani fakty, ktorými by
preukazoval, že zatekanie je zo svetlíkového okna. A ak zatekanie nie je zo svetlíkového okna, ale zo
strechy, tak žalobca nesie zodpovednosť. Zdôraznil, že podľa Obchodného zákonníka aj podľa zmluvy
žalobca ako zhotoviteľ zodpovedal za dielo v odovzdanom rozsahu vrátane zistených vád. Zaujal názor,
že ak bol žalobca počas realizácie diela toho názoru, že vtedajší objednávateľ zasahuje do vykonania

diela nevhodnými pokynmi alebo inými zásahmi, tak pri odbornej starostlivosti mal tieto skutočnosti
vyhodnotiť, a následne objednávateľa upozorniť na ich nevhodnosť, predložiť o tom súdu dôkaz, že to
učinil, pretože v odovzdávajúcom protokole, ani v súpise vád, ktorého je prílohou, sa takto vymienené
zbavenie zodpovednosti zhotoviteľa nenachádza. Znova poukázal na to, že v súpise vád, ktorý tvoríprílohu zápisu o prevzatí zo dňa 04.09.1997, sa nikde neuvádza svetlíkové okno, ani zatekanie zo
strechycezsvetlíkovéokno,čímpočasceléhosúdnehosporuargumentuježalobca.Opätovnezdôraznil,
že pri prevzatí diela žalovaná, okrem iných vád, riadne notifikovala aj túto vadu, čo sa nachádza v prílohe

toho zápisu o prevzatí, a tá príloha je datovaná 03.09.1997. Samotný zápis na to odkazuje na strane
2, kde je uvedené, že súpis príloh zápisu, dokladová časť - súpis nedorobkov a vád. Voľba nárokov
z týchto vád bola oznámená v predmete nedorobkov týchto vád, kde je uvedené, že žalovaná trvala
na odstránení týchto nedostatkov a vád. A zároveň je tam uvedené, že do doby úplného odstránenia
si žalovaná ponechá, zadrží 10% z celkovej ceny diela. K argumentácii právneho nástupníctva po

nebohom manželovi žalovanej uviedol, že toto nie je argument žalovanej, že dedičstvo bolo predĺžené,
ale informácia z úradného dokumentu, ktorým je v súdnom spise založené osvedčenie o dedičstve po
nebohom manželovi žalovanej. Tento záver nemôže spochybniť ani žiaden znalecký posudok, ktorý z
nepochopiteľného dôvodu bol nariadený predchádzajúcim sudcom v tejto veci.

9. Žalobca v podaní nazvanom "Právny rozbor veci" zo dňa 11.01.2024 (č. l. 1070 - 1073) sa vyjadril

k rozhodujúcim otázkam pre súčasný stav konania, najmä k otázke miery preskúmavacej činnosti
súdu prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu, otázke hodnoty dedičstva a údajnej absentujúcej
pasívnej legitimácie žalovanej, a podstate veci aj z pohľadu rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu.
K otázke miery preskúmavacej činnosti súdu prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu poukázal
na § 391 ods. 2, ods. 3, § 161 (skúmanie procesných podmienok konania) CSP a na rozhodnutie

Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/44/2020. Mal za to, že ním citovaná právna úprava a príkladmá
súdna judikatúra sú významné vo vzťah k argumentácií prednášanej žalovanou v opätovnom konaní
pred súdom prvej inštancie po prijatí rozhodnutia odvolacím súdom - argumentácia žalovanej o absencii
pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu existencie rozhodnutia o dedičstve a s tým súvisiaceho predĺženia
dedičstva. Jedná sa o argumentáciu, ktorá bola prednášaná žalovanou už v prvom konaní pred súdom

prvej inštancie (napr. vyjadrenia zo dňa 10.02.2012 a 14.09.2012) vrátane argumentácie o predĺžení
dedičstva, existujúcom ohodnotení dedičstva v rámci uznesenia o dedičstve a argumentácie o veci
rozhodnutej (res iudicata). Uvedená argumentácia známa viac ako 10 rokov bola vyhodnocovaná tak
súdom prvého stupňa, ako aj súdom odvolacím, a nebola považovaná za podstatnú pre rozhodnutie
vo veci. Uvedené je o to významnejšie, že táto argumentácia žalovanej je založená na tvrdení o

nedostatku procesnej podmienky pre konanie vo veci, a to prekážky veci rozhodnutej (res iudicata). V
prípade ak by takáto argumentácia bola relevantná, a uvedené skúma súd prvej inštancie a odvolací
súd aj z úradnej povinnosti, bolo by povinnosťou súdu konanie zastaviť. Napriek skutočnosti, že
žalovaná na uvedené upozorňuje viac ako 10 rokov, súdy vo veci konali, a teda je zrejmé, že uvedenú
prekážku považovali za nedôvodnú. Zároveň odvolací súd presne definoval otázky, ktorým sa má súd

prvej inštancie venovať a otázka hodnoty dedičstva, jeho predĺženia, absencie pasívnej legitimácie
žalovanej z uvedeného dôvodu a pod., medzi takéto otázky odvolacím súdom neboli zaradené. V zmysle
príslušnej právnej úpravy je súd prvej inštancie povinný pridržiavať sa pokynov a právneho názoru
prezentovaného odvolacím súdom a nie je možné, aby sa súd prvej inštancie opätovne v plnom rozsahu
venoval všetkej argumentácii prezentovanej sporovými stranami. Nerešpektovanie uvedeného pravidlá

by umožňovalo opakované ignorovanie rozhodnutí odvolacích súdov, keď nové a úplné prejednávanie
veci súdom prvej inštancie by umožňovalo obchádzať právne názory odvolacieho súdu pri využití iných
skutočností a argumentov, ktoré odvolacím súdom boli považované za bezvýznamné (avšak neboli
výslovne zmienené), pri zohľadnení zásady, podľa ktorej súdy nemusia reagovať na všetky argumenty,
ale len na argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie významné. Uvedené je o to významnejšie, že v danej

veci bola žaloba podaná v roku 1999 a množstvo argumentácie sporových strán, ktoré však súdy
považovali za bezvýznamné je značne rozsiahle. S prihliadnutím na uvedené zastal žalobca názor,
že akékoľvek otázky súvisiace s postavením žalovanej ako dedičky sú v súčasnom štádiu riešenia
súdneho sporu bezvýznamné. Súd prvej inštancie je povinný postupovať v zmysle pokynov odvolacieho
súdu a jeho právneho názoru. Posudzovanie tejto otázky súvisiacej s dedičským konaním nezodpovedá

rozhodnutiu odvolacieho súdu v zmysle príslušnej právnej úpravy. Súd prvej inštancie sa tejto otázke
nemá venovať. K otázke hodnoty dedičstva a žalovanej ako dedičky odkázal na § 470 Občianskeho
zákonníka, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 146/2015, R 58/65, R 46/1963. Podľa žalobcu v zmysle
ním citovanej právnej úpravy a súvisiacej judikatúry bola táto otázka riešená už v prvom konaní pred
súdom prvej inštancie, keď žalobca odmietol svoje postavenie účastníka dedičského konania vo vzťahu

k určeniu hodnoty dedičstva, dlhov, pohľadávok, predĺženia a pod a zaujal právny názor, že otázka
hodnoty dedičstva môže byť posudzovaná ako samostatná otázka súdom v tomto súdnom konaní
v rámci uplatňovania pohľadávky veriteľom. Uvedený návrh bol akceptovaný súdom prvej inštancie,
ktorý nariadil znalecké ocenenie jednej položky aktíva dedičstva. Jednalo sa o uznesenie Okresnéhosúdu Bratislava I sp. zn. 22C/53/99 zo dňa 03.09.2012, ktorým súd poveril znalca vypracovať znalecký
posudok a zistiť - oceniť (všeobecná - trhová hodnota) členský podiel družstevného bytu č. 024 na K. F.
Č.. XX Z. K. ku dňu smrti poručiteľa. Napriek opravným prostriedkom, ktoré boli využité žalovanou, došlo

k vypracovaniu znaleckého posudku znalcom Appraisal Services s. r. o., ktorý určil požadovanú hodnotu
vo výške 40.200,- eur. S prihliadnutím na uvedené a výšku uplatňovaného nároku žalobcu v súdnom
spore, sa akákoľvek argumentácia súvisiaca s dedením u žalovanej ukázala ako plne nedôvodná.
Hodnota dedičstva plne postačovala na úhradu pohľadávky uplatňovanej v tomto súdnom konaní.
Uvedená skutočnosť nebola žalovanou doposiaľ vyvrátená. Len z opatrnosti uviedol, že uvedená obrana

žalovanej sa netýkala v žiadnom rozsahu časti pohľadávky riešenej vysporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, kde zodpovednosť žalovanej nebola nikdy spochybnená. K otázke podstaty
veci a rozhodných otázok podľa odvolacieho súdu žalobca zdôraznil, že s prihliadnutím na rozhodnutie
odvolacieho súdu je rozhodujúce posúdenie, čo bolo dielom a či zatekanie strechy cez strešné okno
pri atike obývačky je vadou diela (bod 36. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu), a či, kedy a
aký nárok z vád si žalovaná uplatnila, pokiaľ konajúci súd dospeje v zmysle predchádzajúceho bodu

k záveru, že ide o vadu diela (bod 36. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Uvedené bolo
odvolacím súdom upresnené v bode 32. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na
potrebu zistenia, či žalovaná po 10.09.1997 uplatnila nárok na zľavu z ceny diela a v akej výške,
alebo od zmluvy odstúpila. Pre posúdenie diela, ktoré mal vykonať žalobca je významný bod 2.3
zmluvy o dielo, podľa ktorého: "Práce budú vykonané na základe schválenej projektovej dokumentácie

a vopred dohodnutých podmienok ponuky s rozpočtom stavby. Prípadné práce naviac alebo zmeny
budú vykonané na požiadanie zástupcu objednávateľa so zápisom do stavebného denníka. Budú mať
vplyv na cenu a termín výstavby, ktorý bude vopred dohodnutý so zástupcom objednávateľa." Citované
zmluvnéustanoveniepovažovalžalobcazarozhodujúcepreposúdeniediela,ktorémalžalobcavykonať,
keď jeho povinnosť bola daná schválenou projektovou dokumentáciou, t. j. odsúhlasenou oboma

zmluvnými stranami. Súčasná podoba strechy tejto schválenej projektovej dokumentácii nezodpovedá,
a uvedená skutočnosť je dokumentovaná aj v Znaleckom posudku č. 7/2013 znalca Doc. Ing. Juraja
Žilinského. PhD., odpoveď na otázku č. 7. a 8. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalobca niky neprijal
povinnosť vykonať dielo v podobe strechy so svetlíkovým oknom. Uvedené bolo preukázané dôkaznými
prostriedkamizaloženýmivminulostidosúdnehospisu,okreminýchajcitovanýmznaleckýmposudkom,

zmluvou o dielo a schválenou projektovou dokumentáciou. S uvedeným úzko súvisí skutočnosť, že
žalobca strechu v plnom rozsahu dohodnutej projektovej dokumentácie vykonal v zime 12/96 - 01/97,
a táto počas celej doby neporušenia zo strany žalovanej neobsahovala žiadne vady. Zásahy za účelom
dosiahnutia súčasného stavu strechy, vrátane svetlíkového okna, boli realizované žalovanou. Uvedené
je o to významnejšie, že požadované zásahy do ukončenej strechy žalobca odmietol vykonať a na

uvedenom sa ďalej nepodieľal žiadnym spôsobom (uvedené potvrdila aj žalovaná svojim vyjadrením
- bod 13.1 1. rozsudok súdu prvej inštancie). Otvor do uzavretej strechy realizovala žalovaná a ňou
určený dodávateľ (STAVREM) na základe priameho zmluvného vzťahu s investorom a v komplexnom
rozsahu, keď žalobca ukončil práce na streche v úplnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie a
až následne bol do uvedenej strechy vykonaný zásah bez akejkoľvek účasti žalobcu. V tejto súvislosti je

dôležité, že uvedené skutočnosti boli preukázané predloženými a označenými dôkaznými prostriedkami,
a to stavebným denníkom, vyjadrením žalovanej zo dňa 13.02.2004, zápisom zo dňa 10.07.1997, v
ktorom samotná žalovaná potvrdila, že za práce a dodávky u svetlíkového okna je zodpovedná firma
STAVREM. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že v časti diela (strecha) si žalobca splnil svoju
zmluvnú povinnosť a realizoval strechu plne v súlade so zmluvou a bez vád. Vady vznikli činnosťou

iného subjektu bez akejkoľvek súvislosti so žalobcom. Podľa žalobcu je vo veci tiež významná otázka,
že odvolací súd priamo určil zistiť či, kedy a aký nárok z vád si žalovaná uplatnila s povinnosťou
zistenia takéhoto postupu po 10.09.1997 (bod 36. v spojení s bodom 32. odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu). Uvedené zisťovanie bolo odvolacím súdom podmienené zistením, či vôbec došlo k
vadám diela (čo v zmysle predchádzajúceho bodu žalobca odmieta). Uvedený pokyn odvolacieho súdu

jeotovýznamnejší,žeodvolaciemusúduboliznámevšetkydokumenty,naktorésaodvolávalažalovaná
aj na ostatnom pojednávaní (napr. zápis zo dňa 03.09.1997, zápis o prevzatí zo dňa 04.09.1997). Pri
poznaní týchto dokumentov odvolací súd prijal záver o povinnosti zistiť či, kedy a aký nárok z vád si
žalovaná uplatnila. Je zrejmé, že dokumenty na ktoré poukazuje žalovaná odvolací súd za uplatnenie
nároku z vád diel nepovažoval. Táto požiadavka odvolacieho súdu bola umocnená aj poukazom na §

562 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom opomínať nie je možné ani úpravu § 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka. S prihliadnutím na skutočnosti uvádzané vyššie žalobca uviedol, že žalovaná si nikdy voči
žalobcovi neuplatnila žiadne nároky z tvrdených vád diela. V zmysle názorov prezentovaných odvolacím
súdom už samotná uvedená skutočnosť je dostačujúce pre právny záver, že v takom prípade, ak by saaj vyskytovali vady diela (čo žalobca odmieta), tieto nároky neboli uplatnené v súlade so zákonom, a aj
z uvedeného dôvodu nie je možné priznať žalovanej akékoľvek nároky z prípadných vád diela. Obrane
žalovanej nie je možné priznať úspech. S prihliadnutím na uvedené mal žalobca za to, že preukázal

dôvodnosť uplatňovaného nároku, keď preukázal vykonanie diela a skutočnosť, že ním vykonané dielo
nemalo vady. Zároveň žalovaná žiadny nárok súvisiaci s údajnými vadami diela neuplatnila v zmysle
príslušnej právnej úpravy, a teda aj keby dielo malo vady (čo žalobca odmieta) žiaden nárok na základe
uvedeného žalovanej nie je možné priznať. Uvedené je zrejmé aj žalovanej, ktorá v priebehu konania
menila vlastnú obranu (započítanie, vzájomný návrh a pod.), avšak nepreukázala základné skutočnosti,

a to vady diela a uplatnenie nároku z prípadných vád diela. Predĺženie dedičstva, a s tým súvisiaca
prekážka veci rozhodnutej, a absencia pasívnej legitimácie žalovanej, sa ukázali podľa žalobcu právne
bezvýznamné z pohľadu rozhodovania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu a zároveň sa podľa
žalobcu jedná o otázku, s ktorou sa súdy vysporiadali v neprospech argumentácie žalovanej.

10. Žalovaná v podaní nazvanom "Vyjadrenie žalovanej v právnej veci pod č. k. B1-22C/53/1999" zo

dňa 17.01.2024 (č. l. 1074 - 1084) chronologicky rekapitulovala skutkový stav prejednávanej veci a
s poukazom na príslušnú právnu úpravu mala za preukázané, že ak súd vyhodnotí osvedčenie od
dedičstve ako exekučný titul voči žalovanej vo vzťahu jednak k prihlásenej pohľadávke žalobcu titulom
vysporiadania BSM a % titulom dedenia, tak je povinný súdne konanie postupom podľa § 161 ods.
2 CSP zastaviť, pretože ide o neodstrániteľnú podmienku konania v dôsledku porušenia zásady res

iudicata; ak súd nevyhodnotí osvedčenie o dedičstve ako exekučný titul un block, tak by súd mal ohľadne
% pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorú prevzala na základe osvedčenia od dedičstve titulom
dedenia po nebohom manželovi žalovanej žalobu v tejto časti zamietnuť, pretože prekračuje sumu aktív
dedičstva, pričom zodpovednosť žalovanej za prevzaté pasíva bola obmedzená sumou prevzatých aktív
dedičstva, t. j. sumou 118.337,- Sk, ktorá bola ešte pred podaním žaloby v celom rozsahu vyčerpaná

na čiastočnú úhradu ostatných dlhov prevzatých po jej nebohom manželovi osvedčením o dedičstve, a
ohľadne pohľadávky žalobcu prevzatej žalovanou titulom vysporiadania BSM takisto žalobu v tejto časti
zamietnuť, a to v dôsledku toho, že dielo vykonané žalobcom malo pretrvávajúce vady spočívajúce v
zatekanístrechypriatikeobývačky,ktorédodnešnéhodňaneboližalobcomodstránené.Pretonevznikol
žalobcovi nárok na žalobou uplatňovaný doplatok na cenu diela, ktorý v zápise o spísaní vád zistených

počas preberacieho konania zo dňa 03.09.1997 bol vzájomne dohodnutý ako zádržné až do doby
odstránenia všetkých spísaných vád. Podľa žalovanej, žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné
bremeno. Novou, doteraz v spore neprodukovanou, obranou žalovanej bolo jej tvrdenie, že zmluva o
dielo bola uzavretá nebohým manželom žalovanej v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,pretožežalovanánedalasúhlasnauzavretiezmluvyodieloaaninebolajejzmluvnoustranou

na strane objednávateľa popri svojom nebohom manželovi. Pritom žalovaná uviedla, že v čase uzavretia
zmluvy o dielo a počas doby realizácie stavebných prác bolo miesto vykonávania stavebných prác
nehnuteľnosť "Podkrovný byt č. X, W. X, K.", ktorá bola vo vlastníctve tretej osoby, ktorou bolo Hlavné
mesto SR - Bratislava. Do podielového spoluvlastníctva žalovanej prešla predmetná nehnuteľnosť až v
roku 1998, t. j. nepatrila do BSM žalovanej a jej nebohého manžela. Záverom žiadala žalovaná priznať

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

11. Advokát žalobcu vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.06.2024 uviedol, že akceptuje
predbežné právne posúdenie veci súdom v časti, ktorá sa týka rozsahu diela vykonávaného žalobcom
a s tým súvisiaceho tvrdenia, že žalovaným uvádzaná vada sa diela netýka. S predbežným právnym

posúdením súdu v otázke čiastočnej absencie pasívnej legitimácie žalovanej nesúhlasil zotrvávajúc
na svojich názoroch uvedených vo vyjadrení zo dňa 11.01.2024 a tvrdiac, že žalovaná je plne vecne
legitimovaná. Advokát žalobcu uviedol, že žalobca berie na vedomie, že žalovaná v doterajšom
konaní žiadnym spôsobom nespochybnila právny názor žalobcu, podľa ktorého sa súd v tomto
konaní môže odkloniť od určenia ceny aktív v osvedčení o dedičstve. Žalovaná nespochybnila ani

predloženú judikatúru v tejto otázke, a preto žalobca v tomto nemôže viesť ďalšie polemiky. Žalovaná
nespochybnila ani cenu aktív dedičstva, určenú znaleckým posudkom v tomto konaní. Pokiaľ sa jedná
o tvrdenú absenciu súhlasu žalovanej s uzavretou zmluvou o dielo, bol žalobca názoru, že sa jedná o
argumentáciu novú, uplatnenú po 25 rokoch trvania súdneho sporu, a preto žalobca navrhuje, aby súd
na túto argumentáciu neprihliadal. Túto argumentáciu označil za skutkovo nepravdivú, keďže v spise

je množstvo listinných dôkazných prostriedkov preukazujúcich, že žalovaná sa aktívne podieľala na
realizácii stavby a vykonávala právne úkony so stavbou súvisiacich. V ostatnej výpovedi priznala, že
nebohý manžel ju presvedčil, a že firma jej stavala podkrovie. Ak by sa napriek uvedenému jednalo o
porušenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jednalo by sa o neplatnosť relatívnu, a táto nikdy nebolažalovanou namietnutá. Takýto právny úkon sa považuje za platný. Pokiaľ sa jedná o argumentáciu o
nemožnosti priznania úroku z omeškania, žalobca upozornil, že spochybnenie dňa prevzatia faktúry
nebolo žalovanou nikdy uplatnené v tomto konaní, a argumentácia proti možnosti uplatnenia úrokov

z omeškania spôsobom, ktorá je obsiahnutá v podaní žalovanej zo dňa 17.01.2024 nebola doposiaľ
nikdy uplatnená. Jedná sa o novú argumentáciu, u ktorej navrhol, aby na túto súd neprihliadal. Napriek
uvedenému bol názoru, že možnosť dojednania výšky pokuty vyplýva zo zákona. Takisto bol názoru,
že úrok z omeškania uplatňovaný v súdnom konaní vznikol po smrti poručiteľa, a teda nemohol byť
prihlásený v dedičskom konaní. Výška sankcie bola v totožnej výške dohodnutá vzájomne a žalovaná

si takúto výšku sankcie voči žalobcovi opakovane uplatňovala, a teda takúto výšku vlastným konaním
potvrdila ako primeranú. Nad rámec rozhodnutia odvolacieho súdu považoval za potrebné uviesť, že
osvedčenie o dedičstve môže byť exekučným titulom, ale len medzi dedičmi, a nie je exekučným
titulom vo vzťahu veriteľ a dedič. Judikát označený žalovanou v tejto veci nie je možné uplatniť,
keďže tento sa opieral v vydaný platobný rozkaz. To znamená, že existujúce súdne rozhodnutie v
našom prípade absentuje. Vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu a dnešnej výpovedi žalovanej

uviedol, že podľa odvolacieho súdu je rozhodujúca identifikácia diela a či žalovaná po 10.09.1997
urobila reklamáciu. Je zrejmé, že vykonanie reklamácie po tomto dátume nebolo vykonané, keď ani
po označení právneho významu tejto otázky odvolacím súdom žalovaná nepredložila žiaden dôkaz k
vykonaniu takéhoto úkonu. Pokiaľ sa jedná o dielo, považoval za potrebné nielen citovať časť odseku
2.1, ale aj odsek 2.3 zmluvy o dielo, ktorý hovorí, že práce budú vykonané podľa schválenej projektovej

dokumentácie. Presne v tomto rozsahu žalobca vykonal práce podľa bodu 2.1.7 a 2.1.8 zmluvy o dielo
a do takto vykonaných prác už zasiahol objednávateľ požiadavkou mimo projektovej dokumentácie na
montáž svetlíkového okna. Žalobca odmietol realizáciu tejto objednávky a táto bola zabezpečená priamo
objednávateľom. Uvedené potvrdzujú listinné dôkazné prostriedky založené v spise, a to znalecký
posudok, zápisy o realizácii skúšky svetlíkového okna, ktorej sa žalobca nezúčastnil. Poukázal na to, že

príčinu vady zadefinoval odvolací súd pri poznaní celej argumentácie prezentovanou žalovanou, ktorá
v tejto časti nie je nová a po rozsudku odvolacieho súdu nebola žiadnym spôsobom zmenená alebo
doplnená, a na takom základe odvolací súd konštatoval zatekanie strechy cez strešné okno pri atike
obývačky. Poukázal aj na skutočnosť, že pred podaním žaloby žalobca so žalovanou komunikoval viac
akorok,aobranažalovanejnebolaanináznakomzaloženánavadnostivykonaniadiela,čodokumentuje

aj prípis žalovanej zo dňa 11.05.1998 založený v spise, kde sa takáto vada, a ani nároky s ňou spojené,
vôbec nespomínajú. Žaloba nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V záverečnej reči zotrval
advokát žalobcu na svojich doterajších vyjadreniach považujúc za rozhodujúce dve otázky. Po prvé
otázku určenú odvolacím súdom, t. j. údajnú vadu diela a uplatňovaných nárokov s tým spojených.
Druhá otázka vyplynula z opätovného konania na súde prvého stupňa a jedná sa o otázku čiastočnej

absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Pokiaľ sa jedná o vadu diela a nároky s tým spojené,
zotrval advokát žalobcu na svojich vyjadreniach poukazujúc na skutočnosť, že žalovaná nepredložila
žiaden doklad o uplatnení nároku z vád diela po 10.09.1997. List žalovanej zo dňa 11.05.1998, na ktorý
v tejto súvislosti žalovaná poukazovala, neobsahuje žiadnu zmienku vád diel,a a bol realizovaný v čase,
ktorý nezodpovedá časovým lehotám určeným zákonom na reklamáciu diela. Pokiaľ sa jedná o otázku

čiastočnej absencie pasívnej vecnej legitimácie, odcitoval advokát žalobcu z rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4Cdo 146/2015: "Otázku ceny zdedeného majetku posudzuje súd v tomto konaní samostatne a
veriteľ môže dokazovať, že stav dedičstva je pre neho priaznivejší, že jednotlivé veci majú vyššiu cenu
než je uvedená v súpise aktív". V zmysle uvedeného, ale aj inej judikatúry, bolo realizované znalecké
ohodnotenie členského podielu družstevného bytu ku dňu smrti poručiteľa, a len cena tohto jedného

aktíva vysoko prevyšovala pasíva dedičstva. Zastal preto názor, že pasívna legitimácia žalovanej
neabsentuje ani čiastočne, a žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Záverom uviedol, že pre prípad
úspechu si žalobca uplatňuje voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Advokát žalovanej vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.06.2024 súhlasil s predbežným

právnym posúdením súdu v otázke čiastočného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, na
ktorúnemohliprejsťzáväzkyzozmluvyodielouzavretej02.09.1996ztituludedeniaposvojomnebohom
manželovi. Súhlasil s predbežným právnym posúdením súdu, že ak dedičstvo bolo predĺžené, z tohto
tituluzáväzkynažalovanúnemohliprejsť.Kposúdeniuotázky,čipresnepolovicazprípadnýchzáväzkov
nebohéhomanželažalovanejprešlanaňutitulomvysporiadaniaBSM,uviedol,žežalobcavtomtosmere

neuniesol dôkazné bremeno, pretože zmluva bola uzavretá výlučne nebohým manželom žalovanej
a táto na jej uzavretie neudelila predpísaný súhlas. Dal do pozornosti, že zmluva v čase uzavretia
aj v čase podpisu predmetného odovzdávajúceho protokolu sa týkala nehnuteľnosti, ktorá nepatrila
do BSM žalovanej a jej nebohého manžela. Ak by aj súd teoreticky považoval za vyriešenú pasívnuvecnú legitimáciu žalovanej v rozsahu jednej polovice z titulu vysporiadania BSM medzi ňou a jej
nebohým manželom, tak podľa jeho názoru by mal zohľadniť na jej strane nielen položku 11.196,30
Sk, ale aj čiastku 49.358,90 Sk. Po ustálení pasívnej vecnej legitimácie môže skúmať, či pohľadávka

uplatnená v žalobe má hmotnoprávny základ, ďalej či existuje, a ak áno, či je aj splatná. Keď si súd
ustáli pasívnu vecnú legitimáciu na dedičstvo po nebohom manželovi, tak súd musí skúmať, či žalobca
uniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že ním uplatňovaná pohľadávka existuje, je splatná a
uplatnené príslušenstvo pohľadávky je v súlade s príslušnou platnou právnou úpravou. Podľa advokáta
žalovanej, z doterajšieho dokazovania vyplynulo, konkrétne zo Znaleckého posudku č. 7/2013, že vada,

pre ktorú žalovaná po dohode so žalobcom pozastavila úhradu doplatku ceny diela, je vadou, ktorá
súvisí s realizáciou klampiarskych prác žalobcom, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo. Konkrétne
odkázal na bod 2.1.8 zmluvy o dielo, kde sa uvádza, že žalobca vykoná dodávku a montáž krytiny s
oplechovaním. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa v predmetnej zmluve zaviazal stavbu protokolárne
odovzdať bez vád a nedorobkov. Vzhľadom na to, že podľa znaleckého posudku ide o odstrániteľnú
vadu diela, žalovaná tak v čase podania žaloby, ako aj do dnešného dňa, má za to, že do dnešného dňa

táto vada žalobcom odstránená nebola. Preto zadržanie čiastky doplatku bolo z jej strany dohodnuté
a do dnešného dňa oprávnené. Z tohto titulu mal za to, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní nie
je splatná, a zároveň treba zohľadniť v rámci posudzovania tejto pohľadávky písomné započítanie
terajšieho advokáta žalovanej zo dňa 11.05.1998, ktoré bližšie uvádza v bode 4.5 vyjadrenia zo dňa
17.01.2024. Poukázal na neplatné úroky z omeškania v bode 6.6 zmluvy o dielo, kde je v rozpore

so zákonom uvedené, že sa dojednáva úrok vo výške 0,05% za každý deň z omeškania z celkového
nákladu stavby a nie z titulu dlžnej sumy. To považoval za absolútny rozpor s definíciou príslušenstva
pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka a aj za rozpor s § 369 Obchodného zákonníka v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania
podľa bodu 6. 6 zmluvy o dielo bol toho názoru, že aj v prípade vyhovenia v časti žalobného nároku

by nemal súd príslušenstvo - úroky z omeškania priznať z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
ohľadom preukázania nároku na príslušenstvo pohľadávky. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu
a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa názoru advokáta žalovanej,
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal svoj nesúhlas s prípadnou zodpovednosťou
za vady svetlíkového okna, dodaného dodávateľom spoločnosťou STAVREM počas trvania zmluvy

o dielo, uzavretej medzi nebohým manželom žalovanej a žalobcom. Uvedené neučinil žalobca ani
v spomínanom preberacom protokole založenom v spise. Bol toho názoru, že žalovaná počas celej
doby súdneho sporu preukázala, že zatekanie steny atiky nie je spôsobené svetlíkom, ale v dôsledku
zlého vyspádovania oplechovania strechy, v dôsledku ktorého pri návalových dažďoch dažďová voda
neodteká, ale zateká do steny. Žalovaná aj dnešného dňa preukázala aj dnešnou výpoveďou, že táto

vada trvá aj po zrušení svetlíka. Tvrdil, že v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol odkazujúc
aj na závery znaleckého posudku Doc. Ing. Žilinského, z ktorého vyplýva, že zatekanie je spôsobené
zle vykonanými klampiarskymi prácami, a tieto podľa zmluvy mal dodať žalobca. Ďalej poukázal na to,
že advokát žalobcu sa dostatočne nevysporiadal s obsahom listu z 11.03.1999 založeného v súdnom
spise na č. 1. 39. Z listu jednoznačne vyplýva, že považoval osvedčenie o dedičstve za exekučný

titul. K námietke advokáta žalobcu, že žalovaná nevykonala spochybnenie ocenenia hodnoty bytu na
Branskej ulici v Bratislave - Petržalke, ktoré bolo nariadené sudcom v tom čase ešte na Okresnom
súde Bratislava I, uviedol, že od začiatku žalovaná namietala zmysel, účel a právny základ takéhoto
znaleckého ocenenia, a to z dvoch dôvodov. Z pohľadu dedičského práva nie je možné neskorším
rozhodnutím súdu spochybniť prv vydané súdne rozhodnutie, ibaže by išlo o uplatnenie riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov. V tomto prípade sa žalobca snaží, aby tunajší súd úplne v
odlišnom konaní menil závery osvedčenia o dedičstve, vydané súdnym komisárom, ktorým bol notár
Dr. Ravluk, ktorý prejednával dedičské konanie po nebohom manželovi žalovanej. V neposlednom rade
spochybnil zmysel ocenenia aj v tom smere, že predmetný byt na K. F. nebol v BSM žalovanej a jej
nebohého manžela, a na dôvažok, v čase ohodnotenia bol vo vlastníctve tretích, iných osôb, ktoré ho

nielen zhodnotili, ale jeho trhová cena bola iná, ako keby bol v BSM v čase smrti nebohého manžela
žalovanej. Žalovaná nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V záverečnej reči advokát
žalovanej uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v rozsahu pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho,
že nastala splatnosť ním uplatnenej žalovanej čiastky, pretože nespochybnil dostatočným spôsobom

dohodu medzi p. O., ktorý zastupoval žalobcu, a žalovanou, že do odstránenia vád zatekania bude
10% z ceny diela zadržaných. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere, že by sa jednalo
o neodstrániteľnú vadu, ani v tom smere, že by po podpise tohto protokolu túto vadu odstránil. Ďalej
žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno ohľadne príslušenstva k žalovanej čiastke, pretožev bode 6.6 zmluvy o dielo sú dojednané explicitne úroky z omeškania, a nie iná forma sankcie za
omeškanie. Neuniesol dôkazné bremeno, že by omeškanie malo nastať 12.10.1997 s odkazom na
bod 6.4 zmluvy o dielo. Žalobca sa dostatočne nevysporiadal ohľadom zápočtu zo dňa 11.05.1998, či

predmetný zápočet nie je možné vykladať ako uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela. Navrhol žalobu
zamietnuťvcelomrozsahuapretentoprípadzaviazaťžalobcunanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.

13. Žalovaná počas výsluchu, ako strany sporu (návrh advokáta žalovanej podľa § 195 ods. 1 CSP),
na pojednávaní konanom dňa 13.06.2024, uviedla, že jej manžel sa v jeseni 1996 rozhodol podpísať

zmluvu o dielo, s čím ona nesúhlasila. Dôvodom jej nesúhlasu bola jej trauma z detstva, kedy jej rodičia
stavali v Nitre dom a v roku 1958 sa tam nasťahovali už ako siroty. Manžel ju presvedčil, že dnes
sa stavia inak a oni tam budú chodiť iba sledovať stavbu. Firma Aquating začala stavať podkrovie a
zistili, že majú síce skúsenosti so stavbou technických budov, ale malé skúseností so stavbou obytných
domov. A tak ich návštevy na stavbe boli takmer ob deň, aby pomáhali riešiť problémy a hlavne aby
pomáhali s dodávateľmi. Tak prišiel aj deň 21.06.1997, kedy prišli na stavbu, a manžel vyliezol po

nezabezpečenomrebríku,spadolanadruhýdeňzomrel.Kolegoviaajznámijejdoporučovali.abypodala
trestné oznámenie pre smrteľný úraz z nedbalosti. Ona to však neurobila, pretože si povedala, že tým
jej otca detí nikto nevráti, a nechcela robiť problémy firme, ktorá jej stavala podkrovie. Povedala, že po
26 rokoch súdnych procesov ľutuje, že to podanie neurobila. Stavba teda pokračovala ďalej a v októbri
prišlo ku kolaudácii. V preberacom protokole je uvedené, že odstránenie závady zatekania je príčina

nevyplatenej poslednej čiastky a do odstránenia závady zadrží čiastku. Tento protokol podpísala ona a
aj zástupca firmy Aquating. Takže čakala. Ďalší rok jej prišlo predvolanie zo súdu namiesto opravy, že
ju firma žaluje za nezaplatenie poslednej sumy. Ak by jej chybu odstránili, bol by o tom nejaký písomný
záznam. Takže sa začal 26 ročný kolotoč súdnych pojednávaní za zatekanie strechy za atikou, za ktorú
podľa žalobcu je zodpovedný svetlík. Stena bola stále zatečená, mokrá a plesnivá. V roku 2021, keďže

dcérine deti odrastali, tak sa rozhodla vymeniť s nimi byt. Z veľkej obývačky urobili veľkú spálňu a z
miesta, kde bol svetlík, chceli urobiť jedálenský kút. Takže svetlík zrušili, nahradili ho strešnými oknami,
a prišiel prvý veľký dážď a stena za atikou je zase mokrá. Príčinou teda nebol 25 rokov pertraktovaný
svetlík, ale stena za atikou nedostatočne upravená. Medzi stenou za atikou sa nachádza žľab, kde steká
dažďová voda, a potom presakuje dovnútra. Takže je tam, kde bola na začiatku, aj keď nemá atiku, a

naďalej spomína na žalobcu. V záverečnej reči žalovaná uviedla, že advokát žalobcu stále spomína,
že príčinou vady bolo zatekanie svetlíka, a vada pokračuje i napriek tomu, že svetlík už neexistuje. Na
realizáciu svetlíka si objednali firmu STAVREM, čo je pravda, ale na všetky práce - okná, dvere, balkóny
si hľadali dodávateľov. Poukázala na tvrdenie žalobcu, že do oplechovanej strechy dávali svetlík, ale
oplechovával sa až svetlík. Záverom uviedla, že stena je stále mokrá a zatečená i napriek tomu, že

svetlík už nemajú, že stena stále zateká, a chyba bude v stene.

14. Podľa 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /
účinnýod01.07.2016/(ďalejlen"CSP"),akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (konanie v predmetnej veci začalo dňa 07.05.1999 podaním

žaloby na Okresnom súde Bratislava I).

15. Podľa 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

18. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

19. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o dielo č.
40/0896 zo dňa 02.09.1996, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.20. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu smrti
manžela žalovanej O.. T. M.C. /objednávateľa diela/ (22.06.1997), dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,

ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

21. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 (ďalej len "Obchodný zákonník v znení účinnom v
rozhodnom čase"), strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé

ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až
289, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 341, 365, 370,
371, 376, 382, 384, 386 až 408, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488,
493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, 669, 711, 720, 725, 729 a 743.

22. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzok zanikne,

ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

23. Podľa § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak dlžník poskytne
vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah
záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká

ich uspokojením.

24. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, právo kupujúceho
z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách
tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,
b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na

ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

25. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, na účinky
ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil
včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

26. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, účinky odsekov
1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel
vedieť v čase dodania tovaru.

27. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je dodaním
tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,

c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.

28.Podľa§436ods.2Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomvrozhodnomčase,voľbamedzinárokmi
uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení

vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez
súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou
by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to
predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak
predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím,

že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.29. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak kupujúci
neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri
nepodstatnom porušení zmluvy.

30. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, popri nárokoch
ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je
dojednaná.

31. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je dodaním
tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie
chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

32. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dokiaľ kupujúci
neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci

povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa
svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád
však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

33.Podľa§437ods.3Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomvrozhodnomčase,akkupujúcipožaduje

odstránenievádtovaru,nemôžepreduplynutímdodatočnejprimeranejlehoty,ktorújepovinnýposkytnúť
na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na
zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

34. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dokiaľ kupujúci

neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť
kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto
oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa
odseku 3.

35. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak predávajúci
neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu
z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri
určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok
nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

36. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvou o dielo sa
zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

37. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dielom sa rozumie

zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

38. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, cena musí byť v

zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia
vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

39. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zhotoviteľ je povinný
vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom

s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ
vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

40. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, objednávateľ je
povinný vykonané dielo prevziať.

41. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, pri vykonávaní
diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi
objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.42. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zhotoviteľ splní
svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v

dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto,
než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

43. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, súd neprizná
objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela

a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,
b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke
uskutočnenej podľa odseku 1,
c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,
najneskôrvšakdodvochrokovapristavbáchdopiatichrokovododovzdaniapredmetudiela.Privadách,
na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

44. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ustanovenie § 428
ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

45. Podľa § 564 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, pri vadách diela platia

primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela,
ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

46. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu zostalo to, či je žalovaná v tomto spore pasívne
vecne legitimovaná, ako to tvrdí žalobca, alebo nie je pasívne vecne legitimovaná, ako to tvrdí žalovaná.

47. Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaná nie je v tomto spore pasívne vecne
legitimovaná v celom nároku, ale len v nároku na zaplatenie 5.076,33 eur (152.929,45 Sk).

48. Žalovaná nadobudla pohľadávku žalobcu v polovici z 328.251,50 Sk (žalobca si prihlásil do

dedičského konania po nebohom manželovi žalovanej O.. T. M. /objednávateľovi diela/ pohľadávku
titulom nedoplatku ceny diela podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 vo výške 328.251,50
Sk) t. j. v sume 164.125,75 Sk titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa
bodu C/ na strane 3 Osvedčenia o dedičstve č. k. D 396/97-34, Dnot 115/97 zo dňa 02.09.1998,
právoplatného dňa 17.09.1998, po nebohom manželovi žalovanej O.. T. M. /objednávateľovi diela/ (č.

l. 4 - 7 spisu). Zo sumy 164.125,75 Sk (5.447,98 eur), ktorú nadobudla žalovaná titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po nebohom manželovi (objednávateľovi diela), uhradila
žalovaná žalobcovi pred podaním žaloby dňa 13.05.1998 sumu 11.196,30 Sk, tzn. v čase podania žaloby
bola žalovaná pasívne vecne legitimovaná len v nároku na zaplatenie 152.929,45 Sk (164.125,75 Sk
mínus 11.196,30 Sk), čo činí 5.076,3277 eur, po zaokrúhlení 5.076,33 eur, nie v nároku na zaplatenie

317.055,20 Sk [žalobca si prihlásil do dedičského konania po nebohom manželovi žalovanej O.. T. M.
(objednávateľovi diela) pohľadávku titulom nedoplatku ceny diela podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo
dňa 02.09.1996 vo výške 328.251,50 Sk, ale žalobou sa domáhal zaplatenia 317.055,20 Sk (istina v
petite žaloby); rozdiel 11.196,30 Sk (328.251,50 Sk mínus 317.055,20 Sk) nežaloval z dôvodu, že mu
žalovaná uhradila sumu 11.196,30 Sk pre podaním žaloby, čo uviedol v bode 7. žaloby, a vyplýva toto

aj z vyjadrenia žalovanej na č. l. 1081].

49. Majetkové práva, ktoré nemajú osobnú povahu (ako tomu bolo v tomto prípade) prechádzajú v
nezmenenej forme na dedičov. Dedičstvo predstavuje aktívne hodnoty (práva a pohľadávky), t. j. aktíva
pozostalosti, a pasívne hodnoty (povinnosti a dlhy), t. j. pasíva pozostalosti. Dedičstvo, pri ktorom pasíva

prevyšujú aktíva, je predĺženým dedičstvom (ako tomu bolo v tomto prípade, o čom svedčí Osvedčenie
o dedičstve č. k. D 396/97-34, Dnot 115/97 zo dňa 02.09.1998, právoplatné dňa 17.09.1998, ktorým sa
právoplatne skončilo konanie o dedičstve po nebohom manželovi žalovanej O.. T. M. /objednávateľovi
diela/). Na základe dohody dedičiek o vyporiadaní dedičstva bola preberateľkou a výlučnou dedičkou
žalovaná. Dedič sa v dôsledku dedenia v zásade nemôže dostať od horšej majetkovej situácie, preto

platí, že dedič zodpovedná za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva v zmysle
citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku
dňu smrti manžela žalovanej O.. T. M. /objednávateľa diela/ (22.06.1997).50. Súd skúma vecnú príslušnosť počas celého konania. Skúmanie pasívnej vecnej legitimácie, a vo
všeobecnosti vecnej legitimácie, nie je skúmaním procesných podmienok konania podľa ustanovenia §
161 CSP (procesnými podmienkami konania sú: 1. procesné podmienky na strane súdu: a/ právomoc,

b/ príslušnosť, 2. procesné podmienky na strane strán sporu: a/ procesná subjektivita, b/ procesná
spôsobilosť, c/ povinnosť zastúpenia, d/ spôsobilosť byť zástupcom, e/ plnomocenstvo zástupcu strany,
3. vecné procesné podmienky: a/ existencia návrhu na začatie konania, b/ splnenie poplatkovej
povinnosti, 4. negatívne procesné podmienky: a/ prekážka právoplatne rozhodnutej veci /rei iudicatae/,
b/ prekážka skôr začatého konania /listipendencie/), ako to nesprávne tvrdili obe strany (žalobca v

písomnom vyjadrení z 11.01.2024 a žalovaná v písomnom vyjadrení zo 17.01.2024), kedy súd pri zistení
nedostatku procesnej podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť, konanie zastaví podľa ustanovenia
§ 161 ods. 2 CSP, ale vecná legitimácia, a teda aj pasívna vecná legitimácia, je stav vyplývajúci z
hmotného práva.

51. Predmetnú žalobu, ktorou sa žalobca domáha od žalovanej zaplatenia 8.885,89 eur s

príslušenstvom, treba považovať za žalobu o splnenie povinnosti podľa citovaného ustanovenia § 137
písm. a) CSP v spojení s citovaným prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP. Jedným zo základných
predpokladov úspešnosti takejto žaloby je aj skutočnosť, že strany sporu sú vecne legitimované. Na
to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý
v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procese
užíva pojem vecná legitimácia. Všeobecne sa teda pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z

hmotného práva, kedy jedna strana sporu v civilnom procese (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a strana sporu na opačnej procesnej
strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde

najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný (ako je tomu v tomto konaní v časti nároku na
zaplatenie 3.809,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.809,56 eur od
12.10.1997 do zaplatenia), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či, a na základe čoho, sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba
smeruje, je subjektom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

52. Pre právne posúdenie predmetnej veci je podstatné zistenie súdu, že predmetná žaloba je v nároku
na zaplatenie 3.809,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.809,56
eur od 12.10.1997 do zaplatenia podaná proti žalovanej ako vecne nelegitimovanému subjektu. Na
základe uvedeného zistenia, že žalovaná nie je v danom civilnom spore pasívne vecne legitimovaná v

nároku žalobcu na zaplatenie 3.809,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
3.809,56 eur od 12.10.1997 do zaplatenia, súd bez ďalšieho (t. j. bez posudzovania ďalších prostriedkov
procesného útoku žalobcu a prostriedkov procesnej obrany žalovanej, týkajúcich sa nároku žalobcu na
zaplatenie 3.809,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3.809,56 eur
od 12.10.1997 do zaplatenia, nakoľko primárnym pre rozhodnutie súdu je zistenie nedostatku vecnej

pasívnej legitimácie žalovanej v nároku žalobcu na zaplatenie 3.809,56 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,05% denne zo sumy 3.809,56 eur od 12.10.1997 do zaplatenia) žalobu zamietol v časti o
zaplatenie 3.809,56 eur (8.885,89 eur (/istina predmetu sporu/ mínus 5.076,33 eur /súdom priznaná
istina v I. výroku enuncitátu rozsudku/) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy
3.809,56 eur od 12.10.1997 do zaplatenia v II. výroku enunciátu rozsudku.

53. K tvrdeniu advokáta žalobcu, že žalobcom v konaní predložený znalecký posudok spochybnil
správnosť tvrdenia žalovanej o predĺžení dedičstva, a tým pádom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej v tomto spore, súd uvádza, že znalecký posudok nemôže nahradiť právoplatné
rozhodnutie o dedičstve. Záver o predĺžení dedičstva, obsiahnutý v právoplatnom osvedčení o dedičstve

po nebohom manželovi žalovanej, nemôže byť spochybnený, popretý ani vyvrátený žiadnym znaleckým
posudkom, jedine neskorším právoplatným súdnym rozhodnutím vydaným po uplatnení riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov, čo sa v danom prípade nestalo.54. Taktiež je irelevantné tvrdenie advokáta žalobcu, že ak otázku pasívnej vecnej legitimácie považoval
za právne bezvýznamnú súd prvej inštancie v konaní do vydania rozsudku, ktorý bol zrušený odvolacím
súdom, a že ak tento záver žiadnym spôsobom nespochybnil odvolací súd, nemôže sa súd prvej

inštancie v ďalšom konaní zaoberať otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto spore. To,
že odvolací súd neoznačil pasívnu vecnú legitimáciu za spornú, neznamená, že odvolací súd zaujal
v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto spore záväzný právny názor; nezaujal žiadny
právny názor; neodstránil spornosť v otázke pasívnej vecnej legitimácie.

55.Sámžalobcavtextežalobyuvádza,že:"Nazákladedohodydedičovsažalovanástalapreberateľkou
a výlučnou dedičkou pasív dedičstva do výšky ceny nadobudnutého dedičstva."

56. Keďže je aktuálne predmetom sporu zaplatenie 8.885,89 eur s príslušenstvom (žalovaná suma
317.055,20Skmínusvzatážalobaspäťvčastiozaplatenie49.358,90Sk/konanievtejtočastizastavené
uznesením č. l. 133, právoplatným dňa 14.06.2005, procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti

žalobca a bol zaviazaný na náhradu trov konania v tejto zastavenej časti žalovanej/) a žalovaná je
pasívne vecne legitimovaná len v nároku na zaplatenie 5.076,33 eur, súd žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie 5.076,33 eur v I. výroku enunciátu rozsudku z dôvodov uvedených v nasledujúcich bodoch
odôvodnenia rozsudku.

57. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, spravujúc sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu,
zodpovedal otázku, čo bolo predmetom diela, ako najpodstatnejšiu otázku pre rozhodnutie, pretože
žalobca ako zhotoviteľ zodpovedá len za vady diela. Pri objasňovaní toho, kto vykonal oplechovanie
strešného okna, resp. kto mal povinnosť túto prácu vykonať, súd prvej inštancie hodnotil a bral do úvahy,
pre posúdenie zodpovednosti žalobcu za vady významné, tvrdenia žalobcu, že strešné okno (svetlík)

osadila do strechy obchodná spoločnosť STAVREM spol. s. r. o. v júli 1997 na žiadosť objednávateľa bez
účasti žalobcu, už do hotovej strechy, ktorú zhotovil žalobca podľa schválenej projektovej dokumentácie
včaseoddecembra1996dojanuára1997.Tietotvrdeniažalobcukorešpondujúsozápismivstavebnom
denníku a vyjadrením žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.12.2004, že "subdodávatelia boli
na okná a svetlík, ale bolo to na požiadanie žalobcu, pretože to nevedel zabezpečiť". Okrem týchto

tvrdení žalobcu a žalovanej, je dôkazom o tom, že osadenie svetlíka a klampiarske práce s tým
spojené nevykonal žalobca, pretože neboli dielom podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996
uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a nebohým manželom žalovanej ako objednávateľom,
ale vykonala ich obchodná spoločnosť STAVREM spol. s r. o., najmä zápis zo skúšky tesnosti okna s
názvom "Strešné svetlíkové okno", vykonané v dňoch 06.07.1997 a 11.07.1997, založený v spise na

č. l. 84, v ktorého časti "Rozhodnutie:" je výslovne uvedené, že práce spojené so skúšaním, úpravami,
bude investor nárokovať u obchodnej spoločnosti STAVREM spol. s r. o. O skutočnosti, že v prípade
osadenia strešného okna (svetlíka) a klampiarskych prác s tým spojených žalovaná uznáva zmluvný
vzťah založený zmluvou o dielo (odlišnou od Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 uzatvorenej
medzi žalobcom ako zhotoviteľom a nebohým manželom žalovanej ako objednávateľom) medzi ňou,

resp. jej právnym predchodcom (nebohým manželom) ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou
STAVREM spol. s r. o. ako zhotoviteľom, svedčí Čestné prehlásenie B. K. zo dňa 28.01.2005 (č. l.
119 spisu), v ktorého odseku dva explicitne prehlasuje, že: "...od ukončenia stavby som bol minimálne
2 x požiadaný p. JUDr. M. na odstránenie zatekania strechy." Skutočnosť, že strešné okno (svetlík)
nie je dielom podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 je evidentné aj z bodu 2.3 vety

prvej Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996, v ktorom je definované dielo podľa tejto zmluvy o
dielo ako práce vykonané na základe schválenej projektovej dokumentácie. Súčasne je zo Znaleckého
posudku č. 7/2013 zo dňa 15.12.2013, vypracovaného Doc. Ing. Jurajom Žilinským, PhD., zrejmé, že
súčasná podoba strechy nezodpovedá schválenej projektovej dokumentácii. Z pripojeného stavebného
denníka je zrejmé, že strecha podľa schválnej projektovej dokumentácie bola žalobcom zrealizovaná

na prelome rokov 1996 a 1997, a táto podoba strechy nebola nikdy spochybnená. Súčasná podoba
strechy vrátane strešného okna (svetlíku) nie je výsledkom činnosti žalobcu, ale výsledkom činnosti
obchodnej spoločnosti STAVREM spol. s r. o., s ktorým ako zhotoviteľom, uzavrel nebohý manžel
žalovanej ako objednávateľ zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie strešného okna (svetlíka)
vrátane klampiarskych prác s tým súvisiacich.

58. V zmysle citovaného ustanovenia § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v
rozhodnom čase, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu
vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Z vykonanéhodokazovania vyplynulo, že žalobca ako zhotoviteľ postupoval pri vykonávaní diela samostatne podľa
schválenej projektovej dokumentácie, a práve jeho nesúhlas s osadením strešného okna (svetlíka)
vrátane klampiarskych prác s tým spojených do už vyhotovenej strechy, je plne v súlade s právnou

normou vymedzenou v citovanom ustanovení § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v
rozhodnom čase, že nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa. Zároveň
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa ich výslovne nezaviazal plniť, t. j. žalobca sa výslovne
nezaviazal zhotoviť strešné okno (svetlík) vrátane klampiarskych prác s tým spojených práve z dôvodu,
že jeho zhotovenie nebolo súčasťou schválnej projektovej dokumentácie (objednávateľom požadované

zásahy už do zhotovenej strechy /osadenie svetlíka vrátene klampiarskych prác s tým spojených/
žalobca odmietol vykonať a na osadení svetlíka ani klampiarskych prácach s tým spojených sa ďalej
nepodieľal žiadnym spôsobom, čo potvrdila aj žalovaná na pojednávaní dňa 13.12.2004 a v záverečnej
reči na pojednávaní dňa 13.06.2024).

59. Žalovaná si odporuje, keď vo vyjadrení k odvolaniu aj pri výsluchu, ako strany sporu, uvádza,

že zatekanie strechy nie je spôsobené svetlíkovým oknom a jeho osadením, ale nekvalitnými
klampiarskymi prácami vykonanými žalobcom pri nesprávnom vyspádovaní strechy, následkom
ktorých zateká zo strechy pri atike obývačky podkrovného bytu, naproti tomu v odvolacej duplike
poukázala na závery v konaní predložených znaleckých posudkov, podľa ktorých zatekanie je
spôsobené neodborne realizovanými detailmi oplechovania osadeného strešného okna. Skutočnosť, že

zatekanie je spôsobené osadením svetlíkového okna vyplýva zo záverov oboch znaleckých posudkov
vypracovaných v tomto spore, a to zo Znaleckého posudku č. 1/2006 zo dňa 11.01.2006, vypracovaného
Prof. Ing. Jozefom Zajacom, DrSc., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby,
Stavebná fyzika, Odhad hodnoty nehnuteľností, Poruchy stavieb (č. l. 174 - 227 spisu), z ktorého
záverov vyplýva, že nejde o vadu materiálu, plechu alebo omietky, ale o neodborne realizované detaily

oplechovania, vada vznikla vplyvom zlej kvality klampiarskych prác, oplechovanie strešného okna a atiky
pri okne bolo realizované neodborne, nebolo dostatočne vysoko vytiahnuté na murivo, nedoliehalo k
murivu, nebolo osadené pod omietku, styk strešného okna a atiky bolo potrebné riešiť ako jeden detail,
čím by sa vylúčili vzniknuté nedostatky, zatekanie pri strešnom okne a pri atike je od jeho realizácie a
odovzdania v roku 1997 až do dnešných čias pôvodnou vadou zapríčinenou neodbornou realizáciou

klampiarskych prác na streche (znalec na pojednávaní dňa 20.09.2007 uviedol, že zatekanie súvisí
so zaplechovaním atiky a strešného okna); a zo Znaleckého posudku č. 7/2013 zo dňa 15.12.2013,
vypracovaného Doc. Ing. Jurajom Žilinským, PhD., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné
stavby, Stavebná fyzika, Poruchy stavieb (č. l. 623 - 687 spisu), z ktorého záverov vyplýva, že zatekanie
vodydointeriérupodkrovnéhobytunaW.Č..XZ.K.jezapríčinenéibazatekanímdažďovejvodydetailmi

klampiarskych stavebných prác súvisiacich s osadením strešného svetlíka, že vada zo zatekania strechy
pri atike obývačky vznikla v dôsledku vadne uskutočnených klampiarskych prác súvisiacich s osadením
strešného svetlíka/nedodržané ustanovenia STN 73 3610, že podmienky pre penetráciu vody detailami
osadenia strešného svetlíka sú stále aktuálne. Znalec Doc. Ing. Juraj Žilinský, PhD. sa po preštudovaní
záverov Znaleckého posudku č. 1/2006 zo dňa 11.01.2006, vypracovaného znalcom Prof. Ing. Jozefom

Zajacom, DrSc., s nimi v zásade stotožnil. Tvrdenie žalovanej, že zatekanie nie je spôsobené osadením
svetlíkového okna je teda v rozpore s týmito závermi oboch znaleckých posudkov. Navyše, žalovaná
v písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.03.2014 súhlasila so závermi
Znaleckéhoposudkuč.7/2013zodňa15.12.2013,vypracovanéhoznalcomDoc.Ing.JurajomŽilinským,
PhD.

60. Obranu žalovanej, prvýkrát uplatnenú až vo Vyjadrení žalovanej v právnej veci pod č. k.
B1-22C/53/1999" zo dňa 17.01.2024 (č. l. 1074 - 1084) a zopakovanú vo výpovedi advokáta žalovanej
na pojednávaní konanom dňa 13.06.2024, spočívajúcu v tvrdení, že zmluva o dielo bola uzavretá
nebohým manželom žalovanej v rozpore s citovaným ustanovením § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 z dôvodu, žalovaná
nedala súhlas na uzavretie zmluvy o dielo a ani nebola jej zmluvnou stranou na strane objednávateľa
popri svojom nebohom manželovi, vyhodnotil súd ako nedôvodnú konštatujúc, že žalovaná nemusela
súhlas v zmysle citovaného ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 ani dávať, lebo, ako sama uvádza v bode 3.1

Vyjadrenia žalovanej v právnej veci pod č. k. B1-22C/53/1999" zo dňa 17.01.2024 (strana 6 dole a strana
7 hore tohto vyjadrenia), nehnuteľnosť "Podkrovný byt č. X, W. X, K.", ktorý bol miestom vykonávania
stavebných prác, nepatrila v čase uzavretia zmluvy o dielo ani počas doby realizácie stavebných prác
do BSM nebohého manžela žalovanej (objednávateľa) a žalovanej, pretože bola vo vlastníctve tretejosoby (Hlavného mesto Slovenskej republiky - Bratislavy), a do podielového spoluvlastníctva žalovanej
prešla až v roku 1998.

61. Už len zo samotnej skutočnosti, že v rámci mimosúdnych rokovaní bola žalovaná ochotná zaplatiť
žalobcovi istinu, ale nie príslušenstvo, možno vyvodiť, že uznávala nárok žalobcu na istinu (č. l. 1060).

62. Pre vyriešenie otázky, či po prevzatí diela žalovaná uplatnila u žalobcu nárok z vady diela (odstrániť
zatekanie strechy pri atike obývačky), a ak áno, kedy a aký, pričom podľa, pre súd prvej inštancie,

záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v bode 32. odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu, je rozhodujúcim dátumom pre zisťovanie tejto skutočnosti deň 10.09.1997, vo vzťahu
k tvrdeniu advokáta žalovanej na pojednávaní dňa 08.09.2023, že žalovaná pri prevzatí diela 04.09.1997
spísala reklamované zistené vady a v rámci bodu 8. bola, okrem iných, definovaná aj vada odstrániť
zatekanie strechy pri atike obývačky, a v rámci toho istého dokumentu bol aj uvedený zvolený nárok z
týchto reklamovaných vád, a to ich oprava v termíne do 10.09.1997, a že zároveň v tomto dokumente

bolo dohodnuté, že do dňa odstránenia reklamovaných nedostatkov si žalovaná ako investor ponechá,
t. j. zadrží 10% z ceny diela, je žiadúce ozrejmiť, že z listinného dôkazu založeného v spise na č. l. 16
vyplýva, že žalovaná vytkla nedostatky označené bodmi 1. až 10., medzi ktorými bol aj bod 8. Odstrániť
zatekanie strechy pri atike obývačky, nie dňa 04.09.1997 (pri prevzatí diela, resp. po prevzatí diela), ale
dňa 03.09.1997 (pred prevzatím diela), a po 10.09.1997 (dokedy mal podľa tohto dokumentu, žalobca

nedostatky odstrániť) si žalovaná neuplatnila u žalobcu žiadne vady. Advokát žalovanej počas výpovede
na pojednávaní konanom dňa 08.09.2023, okrem iného, výslovne uviedol: "Opätovne zdôrazňujem, že
priprevzatídielažalovanáokreminýchvádriadnenotifikovalaajtútovadu,čosanachádzavprílohetoho
zápisu o prevzatí a tá príloha je datovaná 3. 9. 1997." (č. l. 1063 spisu). Sama žalovaná tým potvrdila,
že sa nejednalo o vadu uplatnenú ňou u žalobcu pri prevzatí diela, resp. po prevzatí diela (04.09.1997,

resp. po 04.09.1997), ale jednalo sa o vadu uplatnenú ňou u žalobcu pred prevzatím diela (03.09.1997).

63. Skutočnosť, že žalovaná ako objednávateľ si u žalobcu neuplatnila nároky, ktoré vyplývajú
objednávateľovi diela pri jeho odovzdaní s vadami stanoveným spôsobom, vyplýva z jej vyjadrenia k
odvolaniu, t. j., že nereklamovala po pretmelení u žalobcu ako nekompetentnej právnickej osoby, lebo

mala uplatniť u obchodnej spoločnosti STAVREM spol. s r. o.

64. Avšak z dôvodu, že osadenie strešného okna (svetlíka) a klampiarske práce s tým súvisiace
nie sú dielom podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 uzatvorenej medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a nebohým manželom žalovanej ako objednávateľom, bolo bezpredmetným skúmať,

či žalovaná včas uplatnila vadu diela u žalobcu, pretože ju mala uplatniť u obchodnej spoločnosti
STAVREM spol. s r. o.

65. Súd považuje za žiaduce ozrejmiť, že poukazovanie strán sporu na rozhodnutia všeobecných súdov,
ktoré nie sú judikátmi (t. j. neboli ako rozhodnutia zásadného významu publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), je bez zásadnejšieho
právneho významu, nakoľko takéto rozhodnutia sú záväzné len pre strany sporu, ktorých sa týkajú, a
nemajú odporúčací charakter pre budúce rozhodnutia v skutkovo a právne obdobným sporoch, ako je
tomu v prípade judikátov. A aj v prípade uplatňovania judikátov sú súdy vždy povinné brať zreteľ na
osobitnosti každého jedného sporu zvlášť.

66. Keďže osadenie strešného okna (svetlíka) a klampiarske práce s tým súvisiace nie sú dielom
podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a
nebohým manželom žalovanej ako objednávateľom, nebola žalovaná oprávnená zadržať 10% z ceny
diela (dofakturácie) na základe čl. 6.3 bod 6. a čl. 6.5 veta druhá Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo

dňa 02.09.1996. Z tohto dôvodu, pri konštatovaní oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie zádržného
10% z ceny diela žalovanou (po zohľadnení zamietnutia žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej v nároku žalobcu na zaplatenie 3.809,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,05% denne zo sumy 3.809,56 eur od 12.10.1997 do zaplatenia) súd žalobe vyhovel v I. výroku
enunciátu tohto rozsudku, v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.076,33 eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.67. Lehotu na plnenie uvedenú v I. výroku enunciátu rozsudku (do troch dní od právoplatnosti rozsudku)
súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku.

68. Súd žalobcu zamietol v nároku na úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 5.076,33
eur od 12.10.1997 do zaplatenia v II. výroku enunciátu rozsudku z dôvodu, že žalobca si prihlásil do
dedičského konania po nebohom manželovi žalovanej O.. T. M. (objednávateľovi diela) pohľadávku
titulom nedoplatku ceny diela podľa Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 vo výške 328.251,50

Sk bez príslušenstva (bez úrokov z omeškania), čo mal súd za preukázané z Osvedčenia o dedičstve
č. k. D 396/97-34, Dnot 115/97 zo dňa 02.09.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.1998,
a ktorým bolo právoplatne skončené konanie o dedičstve po nebohom manželovi žalovanej O.. T. M.
(objednávateľovi diela). V tomto smere neobstojí obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení jeho advokáta
na pojednávaní dňa 13.06.2024, že úrok z omeškania (príslušenstvo) si nemohol žalobca prihlásiť do
dedičského konania po nebohom manželovi žalovanej (objednávateľovi diela), lebo vznikol po smrti

poručiteľa. Súd ozrejmuje, že manžel žalovanej O.. T. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX, po ktorom dni sa
začalo konanie o dedičstve po ňom, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 17.09.1998 (č. l. 4 - 7 spisu).
Keďže si žalobca uplatňuje v tomto spore úroky z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 5.076,33
eur od 12.10.1997 do zaplatenia, mohol si ich, vzhľadom na právoplatné skončenie dedičského konania
dňa 17.09.1998, prihlásiť do tohto dedičského konania. Okrem toho, žalobca nepreukázal prvý deň

omeškania s plnením dlhu, lebo v zmysle bodu 6.4 Zmluvy o dielo č. 40/0896 zo dňa 02.09.1996 (č. l.
11 rub spisu; bod 6.4 znie: "Fakturovanie bude na základe faktúr so splatnosťou najneskôr do 10 dní
od ich prevzatia objednávateľom.") nepreukázal deň prevzatia faktúry objednávateľom. Žalovaná preto
úspešne namietla tvrdenie žalobcu o dni 12.10.1997 ako o prvom dni omeškania s plnením dlhu. Súd
zohľadnil tiež to, že v rámci snahy žalobcu o mimosúdne urovnanie sporu, bol žalobca ochotný upustiť od

úroku z omeškania, resp. z časti úroku z omeškania, čo vyplýva z podania advokáta žalobcu s názvom
"Informácia" zo dňa 11.11.2020, doručeného Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.11.2020 (č. l. 945).

69. V súlade s Čl. 6 ods. 1 a Čl. 8 Základných princípov CSP, pre úspech v konaní je nevyhnutné,
aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich

tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a
žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná
sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so
zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS
252/2004) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/2004).

70. Záverom súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania
(stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (stranami sporu). Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku účastníka konania (strany sporu), ktorý ju nastolil (viď rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009).

III.

71. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd v III. výroku

enunciátu rozsudku podľa § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania právo.

72. Podľa § § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

73. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.74. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

75. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

76. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

77. Žalobca bol úspešný vo vyhovujúcej časti, t. j. v časti o zaplatenie sumy 5.076,33 eur, v ktorej
súd žalobe vyhovel v I. výroku enunciátu rozsudku (viď bod 66. odôvodnenia rozsudku). Tento úspech
žalobcu (5.076,33 eur) je zároveň neúspechom žalovanej. Žalovaná bola úspešná v zamietajúcich
častiach, t. j. v časti o zaplatenie sumy 3.809,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05%
denne zo sumy 3.809,56 eur od 12.10.1997 do zaplatenia (viď bod 52. odôvodnenia rozsudku) a v

časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 5.076,33 eur od 12.10.1997 do
zaplatenia (viď bod 68. odôvodnenia rozsudku), v ktorých súd žalobu zamietol v II. výroku enunciátu
rozsudku. Žalovaná bola úspešná aj v časti o zaplatenie sumy 1.638,42 eur (49.358,90 Sk), v ktorej súd
konanie zastavil v I. výroku enunciátu Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 22C/53/1999-133 zo
dňa 19.05.2005, právoplatného dňa 14.06.2005, a o nároku na náhradu trov konania v zastavenej časti

rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť sumu 10.401,- Sk náhradu trov v zastavenej časti konania
žalovanej, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právnej zástupkyne žalovanej (II.
výrok enunciátu uznesenia nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2007 v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2Co/62/2007-240 zo dňa 28.02.2007, právoplatným dňa 11.05.2007, ktorý
potvrdil odvolaním žalobcu napadnutý II. výrok enunciátu Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.

k. 22C/53/1999-133 zo dňa 19.05.2005), pretože zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil
žalobca vzatím žaloby v tejto časti späť. Tento úspech žalovanej (5.447,98 eur /3.809,56 eur + 1.638,42
eur/ + príslušenstvo) je zároveň neúspechom žalobcu. Nakoľko mali obe strany v konaní pred súdom
prvej inštancie i v odvolacom konaní úspech čiastočný (takmer rovnako čiastočný) [úspech žalobcu
(5.076,33 eur) a úspech žalovanej (5.447,98 eur + príslušenstvo) (dokopy žalovaná suma 10.524,31

eur /317.055,36 Sk; má byť 317.055,20 Sk , pričom rozdiel je spôsobený zaokrúhľovaním jednotlivých
súm pri prepočte z Sk na eur, resp. z eur na Sk)], a bolo by bez právneho významu, resp. nemalo by
zmysel, aby si vzájomne nahradili rovnaké trovy prvoinšančného a odvolacieho konania, súd rozhodol
o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania podľa citovaného ustanovenia § 255
ods. 2 CSP v nadväznosti na citované ustanovenie § 396 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené v III. výroku

enunuciátu tohto rozsudku, v ktorom vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti I. a II. výrokom enunciátu tohto rozsudku, ktorými súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1 CSP).

Proti III. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch

vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a

ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodovsa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§
38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 13. 5. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024