Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203704
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225203704.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. A. C. D. B., E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X, H.,
toho času bytom D. I. X, J., a otca: G. G. B., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X, H., právne
zastúpený: JUDr. Barbora Roštárová, advokátka so sídlom Radničné nám. 1, Pezinok, o návrhu otca

na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 16:00
hod, a každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.

Miestom odovzdania a prevzatia maloletej je v utorok a vo štvrtok, miesto bydliska matky.

Miestom odovzdania a prevzatia maloletej v sobotu, je miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča.

Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.

Neodkladné opatrenie trvá až do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej, ktoré je vedené tunajším súdom pod sp. zn. 59P/115/2025.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 17.11.2025 sa otec domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletej. Zároveň žiadal nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej zveril maloletú do starostlivosti matky a otcovi upravil styk nasledovne: každú
sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod, pričom matka odovzdá a následne prevezme od otca maloleté dieťa
v mieste bydliska otca v Trnave, a každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a to

vždy v mieste, kde sa maloleté dieťa zdržiava spolu s matkou.

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil z konania sp. zn. 59P/115/2025 na samostatné
konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 59P/117/2025.

2. Vo svojom návrhu uviedol, že s matkou je v partnerskom vzťahu cca. 10 rokov, z toho manželmi

sú odo dňa 16.07.2022. Dňa 26.06.2025 sa im narodila dcéra A.. Počas vzťahu a po narodení dcéry
žili v spoločnej domácnosti. Po narodení maloletej si nastavili určitý režim starostlivosti o dieťa. Tentorežim zohľadňoval matkinu diagnózu a tou je generalizovaná idiopatická epilepsia a epileptický syndróm
(manželka sa lieči na epilepsiu na D. K. D. L. M. H. a B., N. XX, H. a jej ošetrujúcim neurológom je
pán prednosta kliniky C. O. L., G.). Jej starostlivosť o dcéru je viazaná iba na deň. Manželka musí

dodržiavať spánkový režim, vyhýbať sa stresu, nešoférovať (všade ju vozí jej otec). Po narodení dcéry
mala veľký epileptický záchvat. Tomu prispôsobili aj starostlivosť a to tak, že matka pripravila dcéru na
noc a následne počas noci s dcérou spával otec v inej izbe ako matka, aby mohla mať nerušený spánok
počas 9 hodín. Počas noci maloletú prebaľoval, nakŕmil a uspával. Následne si ráno matka prevzala
dcéru a otec odchádzal do práce. Počas noci sa teda matka nemôže starať o dieťa, nakoľko hrozí vysoké

riziko, že pri narušení spánkového režimu by mohlo prichádzať k opätovnému výskytu epileptických
záchvatov. V dňoch 19.09.2025 až 21.09.2025 dokonca matka odišla na psychologický výcvik mimo
domu a navrhovateľ tieto dni strávil s dcérkou sám s plnou starostlivosťou. Zároveň bol rád, že matka
mala v neho dôveru, že sa dokáže o maloletú postarať. Dňa 08.10.2025 matka odišla s dcérou k jej
otcovi do Bratislavy s tým, že ide na psychologický výcvik a vráti sa aj s dcérou v nedeľu 12.10.2025.
Počas celého víkendu nezdvíhala telefón. V nedeľu sa však nevrátila, namiesto toho mailom oznámila

navrhovateľovi, že s dcérou zostáva u svojho otca v Bratislave a už sa nevráti do ich bydliska v Trnave.
Bol to obrovský šok. Navrhovateľ ďalej uviedol, že zistil, že o dcéru sa celý víkend starala cudzia osoba
menom P.. Dňa 14.10.2025 navštívil úrad práce v Trnave, kde vysvetlil situáciu a požiadal o radu ako
najlepšie postupovať. Zamestnankyne povedali, že ide o normálnu situáciu a má chodiť za dcérou do
Petržalky, ak ju chce vidieť. Dňa 16.10.2025 sa s matkou dohodol, že môže ísť za dcérou do Petržalky.

Po príchode sa chcel ísť pozrieť do bytu, kde sa dcéra zdržiava, či má všetko čo potrebuje a chcel sa
zoznámiť so ženou, ktorá sa o maloletú dcéru stará. Toto nebolo umožnené, nakoľko byt vlastní priateľka
manželkinho otca Q. E.. V byte žije otec manželky (starý otec maloletej), ešte matka jeho priateľky Q.,
ktorásavrajstaráomaloletú.Dodnesneviektojetátopaniaktovstávakdcérepočasnoci.Nevieanikde
spáva maloletá. Cez právne zástupkyne sa rodičia dohodli, že skúsia nastaviť stretávanie sa s maloletou

a to dvakrát do týždňa maximálne na hodinu (podľa želania matky). Keďže matka mu neumožní sa
s dcérou stretávať v byte, kde momentálne býva, zabezpečil, aby sa s dcérou mohli stretávať u jeho
brata R. J. B. v Ružinove. Ďalšie stretnutie v týždni absolvujú v Trnave, v ich dome kde dcéra bola od
narodenia tak, že matku a dcéru dovezie manželkin otec. Taktiež sa dohodli, že matke bude prispievať
na výživu maloletej 200 eur a splácanie úveru, ktorým bola matka zaťažená, prevezme navrhovateľ.

Čas strávený s dcérou nie je pre otca dostatočný, jedna hodina 2x do týždňa je veľmi málo na to,
aby si s dcérou budoval vzťah. Nehovoriac o tom, že pred matkiným odchodom spolu s dcérou trávili
každý deň, každú noc, sú na seba naviazaní. Napriek tomu súhlasil, že postupne nastavia stretávanie
podľa potrieb maloletej. Stretávanie prebieha podľa určenia matky, keď sa stretnú u jeho brata, dcéra
na začiatku zaplače, ale potom sa upokojí, matka je po celý čas prítomná, do stretnutia nezasahuje,

ale obaja s dcérou sú pod jej dohľadom. Taktiež jedna hodina stretnutia je naozaj veľmi málo, je toho
názoru, že dcéra by spokojne zvládla aj dlhšie stretnutie. Matka však s týmto nesúhlasí. Ešte pred
narodením maloletej zohrával aktívnu úlohu v živote matky aj dieťaťa. Počas celého procesu umelého
oplodnenia poskytoval každodennú fyzickú aj emočnú podporu. Počas tehotenstva matku sprevádzal
a staral sa o ňu. Tým sa medzi ním a dieťaťom už v prenatálnom období vytvorila silná emocionálna

väzba. Uvedené skutočnosti dokresľujú hlbokú citovú angažovanosť, vnútorné prežívanie rodičovstva
a úprimnú potrebu zostať každodennou súčasťou života maloletej. Otec ďalej uviedol, že k dieťaťu
má silný emocionálny vzťah a vzhľadom na doterajšiu genézu starostlivosti považuje za dôležité, aby
mohol pokračovať v budovaní bezpečného a stabilného puta s A.. Po pár týždňoch však matka začala
meniť čas stretávania sa s dcérou, podľa svojich (aj pracovných) potrieb. Otec má z predchádzajúceho

manželstva tri deti, S. B., nar. XX.XX.XXXX, G. B. nar. XX.XX.XXXX, S. B. nar. XX.XX.XXXX, ktoré
tiež chcú občas vídať svoju malú sestru. Snaží sa byť trpezlivý, vie že manželka brala rôzne lieky
na zastavenie laktácie a tiež berie lieky na epilepsiu. Momentálne je však bezmocný v tom, že nevie
kedy ju nabudúce uvidí, taktiež nevie či sú zabezpečené jej základne potreby a či je v bezpečí. Otec
je dlhoročným klinickým psychológom s 28 ročnou praxou v tomto zdravotníckom odbore (C. T. B..

Pôsobí ako garant neuropsychologického pracoviska na Neurologickej klinike FN v H.) a okrem iného
prednášal na univerzite 11 rokov aj Vývinovú psychológiu, publikoval odborné štúdie v tejto oblasti a teda
v oblasti psychického vývinu a ontogenézy dieťaťa a potrieb dieťaťa, je vysokokvalifikovaný odborník a
vie zabezpečiť všetko, čo dieťa v danom vývinovom období vždy potrebuje a bude potrebovať. Takéto
náhle a svojvoľné odlúčenie dieťaťa od rodiča - otca by spôsobilo trvalé a nezvratné následky vo vývine

mozgu v oblasti kognitívneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Musí sa zohľadňovať právo druhého
rodiča na styk s dieťaťom a zároveň právo dieťaťa na styk s druhým rodičom. Ak sťahovanie podstatne
sťaží styk s dieťaťom, druhý rodič sa môže domáhať o určenie práv a povinností k maloletému dieťaťu
súdnou cestou. Je potrebné umožniť dieťaťu mať primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a prispieť tak kjehozdravémucitovémuapsychickémuvývoju.Takputomatkykdieťaťuakoajputootcakdieťaťusúpre
dieťa dôležité, univerzálne a hlavne majú nie konkurenčný ale komplementárny charakter. Momentálne
nie je možná dohoda s matkou na stanovení režimu stretávania sa otca s dcérou. To, či sa dieťa bude

vídať s otcom, nemôže byť ponechané na ľubovôli matky. Cieľom návrhu neodkladného opatrenia je
neprerušiť rozvíjajúcu vzájomnú citovú väzbu. Otec rešpektuje emocionálnu potrebu matky vychovávať
maloletú A., ale vzhľadom na to že matka s dieťaťom opustila ich spoločnú domácnosť s informáciou, že
sa už nevráti, žiada, aby súd uložil matke povinnosť umožniť mu pravidelný osobný kontakt s maloletým
dieťaťom v prostredí, kde sa dieťa aktuálne zdržiava. Cieľom nie je eskalácia konfliktu, ale zabezpečenie

stability a právnej istoty v otázke zachovania jeho miesta v živote dieťaťa. Ako otec bol súčasťou
rodičovstva od úplného začiatku - od spoločného rozhodnutia splodiť dieťa až po aktívnu účasť na
lekárskych zákrokoch a podporu matky v priebehu celého tehotenstva. Ako otec bol doteraz pravidelne
prítomný, vzťah s maloletou je pevný, má schopnosti a motiváciu na starostlivosť, odlúčenie otca s
dcérou tento vzťah narúša. Navyše matka od neho žiadala vydanie rodného listu maloletej, otec sa
obáva odchodu matky s dcérou do zahraničia. Obavy pramenia aj z toho, ako zo dňa na deň bez ničoho

odviedla maličkú dcéru do cudzieho prostredia do iného mesta.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, s prílohami návrhu, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sú matka C. A. C. D. B., nar.

XX.XX.XXXX a otec G. G. B., G., nar. XX.XX.XXXX.

5. Zo sobášneho listu súd zistil, že rodičia uzavreli manželstvo dňa 16.07.2022 v L..

6. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") podľa tohto zákona súdy prejednávajú

a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

13. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu

a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.15. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia

posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností

prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha.
C.H.Beck, 2016,1092 s.).

16. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži
práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v
zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu
neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie,
ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.

Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu
maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa,
nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené
malnamysliajzákonodarcavCivilnommimosporovomporiadku,nakoľkoprinariaďovaníneodkladného
opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením
neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o
predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd
podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

17. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho
dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len
výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre
akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci,

pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o
realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletej do starostlivosti matky, bolo

potrebné zamietnuť. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti nebol daný, nakoľko
maloletá sa v súčasnej dobe v starostlivosti matky fakticky a reálne nachádza. V zmysle uvedeného nie
je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by potvrdzovalo a duplikovalo už existujúci stav.
Naliehavosťdočasnejúpravyvtejtočastinebolapreukázaná.Neodkladnéopatreniejezásahdočasného
charakteru a nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej.

19. Súd v časti úpravy styku otca s maloletou súd mal preukázané, že sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi konania. Zo skutočností tvrdených otcom vyplynulo, že bez okamžitého
zásahu súdu by mohlo dôjsť k nežiaducemu prerušeniu, alebo podstatnému obmedzeniu jeho styku

s maloletou, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich vzájomnú citovú väzbu a následne aj zdravý
psychický a emocionálny vývin dieťaťa. Otec v návrhu osvedčil svoju dlhodobú a konzistentnú snahu byť
prítomný v živote maloletého dieťaťa aktívne sa podieľať na jeho starostlivosti a pokračovať v budovaní
bezpečného, stabilného a láskyplného puta s dcérou už od jej útleho veku. Súd prihliadol na prejavený
záujem otca tráviť s maloletou pravidelný čas, čo je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, ako aj so

základným princípom rodinného práva, podľa ktorého má maloleté dieťa právo na kontakt s oboma
rodičmi a obaja rodičia majú právo aj povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o svoje dieťa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že otec osvedčil dôvodnosť a potrebu nariadenianeodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu, pričom taktiež vyhovel otcovi pokiaľ ide o požadované
dni a čas v celom rozsahu (t. j. styk v sobotu, utorok a štvrtok).

20. Súd zároveň upravil ako miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa v pracovné dni, t.j. v
utorok a vo štvrtok, miesto bydliska matky. Otec v tieto dni žiadal určiť ako miesto výkonu styku, miesto,
kde sa maloletá v danom čase zdržiava spolu s matkou. Súd však takémuto návrhu nemohol vyhovieť.
Uloženie povinnosti matke umožniť výkon styku v akomkoľvek mieste jej aktuálneho pobytu, najmä ak
by to znamenalo umožniť vstup otca do jej bydliska, by predstavovalo neprimeraný zásah do práv matky,

narušenie jej súkromia a presahovalo by rámec neodkladného opatrenia. S ohľadom na najlepší záujem
maloletého dieťaťa súd preto určil, že odovzdanie a prevzatie dieťaťa sa bude vo všetkých dňoch styku
počas pracovného týždňa, realizovať v mieste bydliska matky.

Súd sa zároveň zaoberal návrhom otca, ktorým žiadal, aby bolo v sobotu miestom odovzdania a
prevzatia jeho bydlisko v Trnave. Tomuto návrhu však súd vyhovel iba čiastočne, pričom zohľadnil, že

rodičia viedli spoločnú domácnosť v Trnave a matka sa jednostranne a svojvoľne (bez súhlasu otca)
rozhodla presťahovať do Bratislavy spolu s maloletou. Uvedená zmena sídla jej domácnosti nemôže byť
na ťarchu otca, ktorému je aktuálne upravený počas pracovného týždňa len dva krát trojhodinový styk
a ktorý je nútený realizovať tento čas v Bratislave na verejných miestach, prípadne v domácnosti brata,
čo objektívne skracuje a kvalitatívne znižuje čas, ktorý môže s maloletou stráviť. Umožnením prevzatia

maloletého dieťaťa po styku s otcom v mieste bydliska otca počas víkendu, súd sleduje zabezpečenie
plnohodnotného výkonu styku aj v domácnosti otca, pričom takto nastavený režim eliminuje časové a
logistické straty, ktoré by inak značne redukovali skutočný priestor rodiča na vytváranie a rozvíjanie
väzieb s dieťaťom. Matke zároveň nevzniká žiadne neprimerané obmedzenie, keďže spôsob, akým
zabezpečí dopravu maloletého z Trnavy, je výlučne v sfére jej autonómneho rozhodovania a možností.

Taktokoncipovanéopatrenierešpektujezásaduproporcionalityajprincípnajlepšiehozáujmumaloletého
v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine." Súd je teda názoru, že za takejto situácie sa aj matka musí
podieľať na preberaní dieťaťa, a to tak, že v sobotu si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a
po ukončení styku si matka preberie dieťa v mieste bydliska otca.

21. Súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (t. j. úprava styku s
otcom a miesto odovzdania a prevzatia môžu byť v rozhodnutí vo veci samej odlišné).

22. Súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktoré
je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 59P/115/2025.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde

Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.