Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115227941
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7115227941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcov 1. A. B., bytom v B., C. D. XX, 2. E. B., bytom v B.,
C. D. XX, zastúpení JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20
proti žalovanému F. F., bytom v B., G. D. XX, zastúpenému JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom, so
sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 14.11.2024 č.k. 36C/410/2015-517 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku o zriadení vecného bremena a v súvisiacom výroku
o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti
– atypického garážového boxu na parcele č. 2275/5, katastrálneho územia Severné mesto spočívajúce
v práve prejazdu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť parcelné číslo 2239/18, katastrálne územie
H. G., vo výlučnom vlastníctve žalovaného v rozsahu v akom je zakreslené v geometrickom pláne
č. 353/2017, ktorý je súčasťou rozsudku a zároveň konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
zastavuje. V tejto súvislosti zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného

bremena v sume 455 eur a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť aj žalobkyni trovy konania v rozsahu
100% a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému rovnako trovy konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali
zriadiť hore uvedené vecné bremeno.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa je vlastníčka atypického

garážového boxu postaveného na vlastnícky jej patriacej parcele KN-C č. 2275/5. Žalovaný je výlučným
vlastníkom susediacej parcely KN-C č. 2239/18 katastrálneho územia Severné mesto, obec Košice.
Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa na základe stavebného povolenia vydaného Okresným
úradom Košice I dňa 12.8.1998 uskutočnila výstavbu atypického garážového boxu s výjazdom do vnútro
- blokového priestoru na parcele č. 2285 katastrálneho územia B. – H., I. C. D. XX. Stavba atypického
garážového boxu bola umiestnená na parcele č. 2985 ako samostatne stojaci garážový box na hranicu
parcely KN-C č. 2276. Ďalej súd vychádzal z geometrického plánu č. 353/2017.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní jednak výsluchom strán sporu, listinami
a ohliadkou na mieste samom dospel k záveru, že nárok žalobkyne v rade prvom na zriadenie vecnéhobremena je dôvodný. Nárok na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovým
vozidlom cez parcelu KN-C č. 2239/18 katastrálneho územia Severné mesto je dôvodný.

5. Podľa názoru súdu z vykonanej obhliadky vyplynul jednoznačný záver, že žalobkyňa v rade prvom
nemá iný prístup k stavbe ako cez priliehavý pozemok vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa sa k stavbe
– garáži motorovým vozidlom nemôže v žiadnom prípade dostať z ulice C. D. XX ani cez pozemky vo
svojom vlastníctve. Žalobkyňa dodržala v prípade výstavby atypického garážového boxu všetky správne
postupy to je požiadala príslušné orgány štátnej správy alebo samosprávy svojimi žiadosťami o vydanie

stavebného povolenia a následne o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobkyňa splnila základné
právne podmienky úspešnosti žaloby a to je vlastníčka stavby a zároveň nie je súčasne vlastníčka
priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a prístup k stavbe je nemožné zabezpečiť inak.
Žalobkyňa je teda vlastníčkou stavby, nemá priamy prístup k svojej nehnuteľnosti a nie je ani vlastníčkou
priľahlého pozemku. K zriadeniu práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena nebráni ani
fakticky užívací stav teda ani to, že žalovaný nebráni žalobkyni v prístupe k jej stavbe. Sú preto dané

podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty aj v prípade, že by vlastník stavby mal aj zmluvne
zabezpečenýprístup,nakoľkovlastníkpozemkumôžeprípadnetakútozmluvukedykoľvekajvypovedať.

6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný ako vlastník predmetného pozemku síce ponúkol
žalobkyni zriadenie vecného bremena cesty zmluvou. Uvedenú ponuku však žalobkyňa odmietla

poukazujúc na riadne platnú výšku odplaty za zmluvné zriadenie vecného bremena. Považovala ju za
neobvyklú cenu, pretože žalovaný si neuplatnil náhradu vo forme jednorazovej výplaty, ale opakujúce
sa plnenie každoročne v sume 270 eur.

7. Súd pri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku,

z ktorého záverov vyplýva, že výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena bol vykonaný v zmysle
vyhlášky č. 254/2010 Z.z. Pri zadaní údajov všeobecná hodnota, resp. jednorazová odplata za zriadenie
vecného bremena bola stanovená na sumu 455 eur. Z posudku tiež vyplynulo, že priľahlý pozemok
slúži ako prístupová komunikácia k radovým garážam a k nehnuteľnosti na parcele č. 2251-trafostanica,
ako aj k stavbe vo vlastníctve žalobkyne. Na parcele žalovaného KN-C č. 2239/18 je postavená

inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia a to slúži predovšetkým ako prístupová
cesta k stavbám vo vlastníctve iných fyzických alebo právnických osôb. Súdu bolo známe, že žalovaný
sa žalobami na tunajšom súde domáha od žalobcov zaplatenie súm za užívanie priľahlého pozemku
práve titulom bezdôvodného obohatenia. V danom prípade odmietnutie zmluvného zriadenia vecného
bremenazostranyžalobkynebolopodľanázorulegitímnespoukazomnanesprávnestanovenúnáhradu

za zriadenie vecného bremena. Žalovaný ponúkol žalobkyni zriadenie vecného bremena zmluvou
za stanovenie výšky odplaty v sume 280 eur ročne bez toho, aby vzhľadom na obranu žalobkyne
preukázal hodnoverným spôsobom ním uplatnenú výšku odplaty za zriadenie vecného bremena. Súd
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/51/2020, v zmysle ktorého hmotnoprávna
podmienka spočívajúceho v prístupe vlastníka stavby, ktorú nemožno zabezpečiť inak je splnená

v prípade, ak vlastník stavby ponúkne právo prechodu nájomnou zmluvou, pretože ide o záväzkové
právo,ktorésatýkarelatívnehovzťahumedzinájomcomaprenajímateľom.Nájomnázmluvajedočasná,
vypovedateľná a zrušiteľná. Pre zabezpečenie verejného záujmu je takáto forma prístupu k stavbe
nepostačujúca.

8. Súd vzal tiež do úvahy, že zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý
pozemok ku stavbe predstavuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorému
nie je prístup a vlastníkom priľahlého pozemku. Z dôkazov podľa názoru súdu vyplynulo, že žalobkyňa
nemá iný prístup k stavbe len cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Zriadením
vecného bremena podľa geometrického plánu ide o minimálny zásah do vlastníckych práv žalovaného

a jeho zriadenie nezasahuje do práv žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku nad obvyklú
mieru. Vecné bremeno sa vzťahu je na pozemok, ktorý je už užívaný viacerými subjektmi, nakoľko
uvedenú prístupovú cestu využíva aj Východoslovenská distribučná a.s. z titulu zákonného vecného
bremena. Zriadením práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovaného mu nevznikne podstatne
väčšia ujma oproti výhode, ktorú zaťažený pozemok poskytuje, resp. poskytne žalobkyni. Finančná

náhrada jednorazová nemá charakter opakujúceho sa plnenia.

9. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie v tejto časti zastavil.10. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
a preto súd úspešnej žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Vzhľadom na zavinenie zastavenia konania žalobcom súd postupom podľa § 256 ods. 1 C.s.p. zaviazal

žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%:

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

12. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz a to pripojenie spisu
Mestského súdu Košice sp. zn. 37C/31/2019, nakoľko v uvedenom konaní sa žalobcovia bránili tým,
že garáž neužívajú, že je zaprataná nábytkom a nie je tam možné parkovať motorové vozidlo.
Z uvedeného vyvodil, že ak žalobcovia garáž neužívajú naviac motorovým vozidlom nie je možné
ju využívať na parkovanie, prejazd sa nerealizuje, neexistuje dôvod na zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom, pretože neexistuje potreba prístupu žalobcov

motorovým vozidlom, neexistuje potreba prístupu vlastníka k stavbe vyžadovaná ustanovením § 151a
ods. 3 Občianskeho zákonníka.

13. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobcovia majú prístup motorovým vozidlom do svojej nehnuteľnosti
a dlhodobo ho aj využívajú, prechádzajú motorovými vozidlami cez jeho pozemok, nie je im v tom

žiadnym spôsobom bránené a teda nie je dôvod na zriadenie vecného bremena. Žalobu na zriadenie
vecnéhobremenapodaliniepreto,ženemajúprístupksvojejnehnuteľnosti,alepreto,žeboliopakovane
súdom zaviazaní na zaplatenie sumy 540 eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho
pozemku na prejazd motorovými vozidlami.

14. Podľa jeho názoru na zriadenie vecného bremena neboli splnené hmotnoprávne podmienky, pretože
jednak prístup k stavbe majú a tiež preto, že prístup vlastníka k stavbe je možno zabezpečiť inak.
Žalobcovia majú možnosť pristupovať peši k nehnuteľnosti cez svoj vlastný pozemok parcely č. 2275/1,
2276čajrealizujúanepopierajúto,pretožedveredonehnuteľnostimajúajzdruhejstranynehnuteľnosti.
Prístup vlastníka k stavbe je tak možné zabezpečiť inak než cez jeho pozemky. Ďalej v odvolaní

poukázali na skutočnosť, že listom zo dňa 12.3.2024 navrhli žalobcom uzatvorenie nájomnej zmluvy
na časť nehnuteľnosti potrebný na vjazd vozidlom do garáže, alternatívne zriadenie vecného bremena
zmluvou. Na uvedený návrh žalobcovia žiadnym spôsobom nereagovali. Prístup k nehnuteľnosti tak
je možné zabezpečiť inak a to uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena. Podľa jeho názorov,
ak vlastník má prístup k svojej stavbe peši zabezpečený, odpadá argument zabezpečenia riadnej

údržby a riadneho výkonu vlastníckeho práva. Žalobcovia majú prístup k stavbe peši zabezpečený cez
pozemok žalobkyne, stavbu vedia udržiavať aj užívať. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn.5Cdo/51/2020,zktoréhojezrejmé,žepodmienkapreprístupvlastníkakstavbenemožnozabezpečiť
inak nie je splnená v prípade, ak vlastník pozemku ponúkne vlastníkovi stavby prevod pozemku alebo
časti alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty. Žalobcom bolo tak jeho matkou ako aj ním

ponúknuté nielen uzatvorenie nájomnej zmluvy, ale aj uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena.
Uzavretie tejto zmluvy žalobcovia neodmietli, ale vôbec sa nevyjadrili k návrhu. Majú teda za to, že
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená.

15.Ďalejuviedli,žezrozsudkuniejezrejméčosúdmyslínesprávnestanovenounáhradou.Vobčiansko-

právnych vzťahoch platí zásada zmluvnej voľnosti a žalobcom bolo ponúknuté zriadenie vecného
bremena za rovnakú sumu 270 eur ročne akú platili titulom bezdôvodného obohatenia na základe už
niekoľkých súdnych rozhodnutí.

16. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

17. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalobkyňa splnila základné hmotnoprávne podmienky
úspešnosti žaloby pre zriadenie vecného bremena, ktorý následne aj správne právne posúdil ak zriadilvecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť žalovaného. Ani
počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na
skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu

sa s nimi stotožňuje.

19. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že neexistuje dôvod na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu
motorovým vozidlom, pretože neexistuje potreba prístupu žalobcov motorovým vozidlom, neexistuje

potreba prístupu vlastníka k stavbe vyžadovaná ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

21. Vecné bremeno cesty môže súd zriadiť len za náhradu primeranú ujme, ktorú vlastník pozemku
v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí.

22. Pri určení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
je potrebné prihliadnuť k okolnostiam, za ktorých stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii,

rovnako ako ku všetkým negatívnym účinkom, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený
pozemok prinesie.

23. V podanom odvolaní žalovaný namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, ak namieta, že súd
nevykonal ním navrhnutý dôkaz a to pripojením spisu Mestského súdu Košice sp. zn. 37C/31/2019.

V tejto súvislosti sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že uvedený dôkaz bol potrebný
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak v uvedenom konaní žalobcovia v procesnom postavení
žalovaných v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia sa bránili tým, že garáž neužívajú, je zaprataná
nábytkom a nie je tam možné parkovať motorové vozidlo. Je tomu tak preto, že ak by aj boli pravdivé
uvedené tvrdenia žalobcov, že garáž neužívajú na vjazd motorovým vozidlom nemožno súhlasiť

s názorom odvolateľa, že neexistuje dôvod na zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prejazdu
motorovým vozidlom, nakoľko neexistuje potreba prístupu vlastníka k stavbe vyžadovaná ust. § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka.

24. Uvedenú úvahu nemožno považovať za správnu, lebo ako vyplýva z citovaného ust. § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka súd môže zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúcej
v práve cesty cez priľahlý pozemok za predpokladu, že vlastník stavby zároveň nie je vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V prejednávanej veci
súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa spĺňala základné hmotnoprávne predpoklady
úspešnosti žaloby, nakoľko nie je súčasným vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup

k stavbe a jej prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak čo bolo preukázané aj ohliadkou na mieste
samom. Ak by aj garáž bola zaprataná ako tvrdí žalovaný nábytkom nevylučuje to zriadenie vecného
bremena práva prejazdu nehnuteľnosti žalobkyne za účelom prípadného prístupu k jej nehnuteľnosti.

25. Taktiež nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že žalobkyňa má dlhodobo do svojej

nehnuteľnosti prístup cez jeho pozemok, nakoľko jej v tom žiadnym spôsobom nebráni a teda nie je
dôvod na zriadenie vecného bremena.

26. Námietka žalovaného, že žalobkyni v prístupe k jej nehnuteľnosti nikdy nebránil a umožňoval jej
prechod potom táto skutočnosť nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu, resp. pre

neexistenciu možnosti zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok,
lebo uvedená skutočnosť neposkytuje žalobkyni potrebnú právnu istotu spojenia s verejnou cestou.

27. Z vykonanej ohliadky je zrejmé, že žalobkyňa nemá iný prístup k stavbe ako cez priľahlý pozemok
vo vlastníctve žalovaného. Je tomu tak preto, že zriadením práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného

bremena nebráni ani fakticky užívací stav teda ani to, že žalovaný nebránil žalobkyni v prístupe k jej
stavbe ako aj v prípade, ak vlastník priľahlého pozemku prechod a prejazd vlastníka stavby trpí.28. Súd pri rozhodovaní o výške náhrady za zriadenie vecného bremena správne vychádzal zo
znaleckého posudku, v rámci ktorého znalec uskutočnil výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena
podľa vyhlášky č. 254/2010 Z.z. a výpočet bol vykonaný kapitalizáciou hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva

zo závady pre zaťaženého vlastníka, pričom pri závadach neobmedzeného trvania za základ výpočtu
sa vychádzalo z obdobia 20 rokov pri odplate za zriadenie vecného bremena in rem, ktoré je odplatné
s povinnosťou strpieť skutočné obmedzenie.

29. Nebolo možné po žalobkyni spravodlivo požadovať, aby so žalovaným uzatvorila nájomnú, resp.

zmluvu o zriadení vecného bremena vychádzajúc pritom z okolností danej veci. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie zvážil k čomu nehnuteľnosť – garáž žalobcovi slúži, či je navrhovaný prístup objektívne
dostačujúci a či jej zmluva poskytuje potrebnú istotu, pokiaľ ide o možnosť jej vypovedania vlastníkom
pozemku. Jedná sa o minimálny zásah do vlastníckeho práva žalovaného a zriadenie vecného bremena
mu nezasahuje do práv nad obvyklú mieru vzhľadom aj na to, že uvedená nehnuteľnosť žalovaného je
tiež využívaná ako prístupová cesta nielen žalobcom, ale na základe zákonného vecného bremena za

účelom prístupu k trafostanici.

30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

31. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 251 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore v danom prípade
žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

32. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).