Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125213118
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125213118.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: H. K., X. XX.XX.XXXX, L. N. H., zastúpeného opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny F., R. X. Č.. X, F. dieťa rodičov: matka: V. O., X. XX.XX.XXXX, L.T. L. XX, F. zastúpená JUDr.
Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Žižkova 19, Košice a otec: E. K., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. X, F.,

zastúpený JUDr. Timea Schwarcová advokátka so sídlom Pražská 4, Košice, v konaní o návrhu matky
na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 12P/117/2025-50
zo dňa 21.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena výživného zo strany otca pre maloleté dieťa. Návrh bol podaný matkou,
ktorá v návrhu uviedla, že došlo k podstatnej zmene pomerov oproti pôvodne stanovenému výživnému
vo výške 50 € mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 12P 117/2025 zo dňa 21. augusta 2025 rozhodol tak, že:

„I. Zvyšuje výživné zo strany otca: E. K., X.. XX.XX.XXXX na maloleté dieťa: H. K., X.. XX.XX.XXXX
zo sumy 50€ na sumu 250€ mesačne vopred k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom
16.08.2024 do budúcna.

II. Dlžné výživné zo strany otca na maloleté dieťa za obdobie od 16.08.2024 do 31.08.2025 vo výške
2.067,60€ je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti výroku č. I tohto rozsudku.

III. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 12P/60/2021 zo dňa 22.10.2021 v časti
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k
zmenepomerovnastranemaloletéhodieťaťa.Včaserozhodovaniasúduvkonanívedenompod sp.zn.:
12P/60/2021 mal maloletý 6 mesiacov, teraz má maloletý 4 roky a navštevuje materskú školu, výdavky

na maloleté dieťa v konaní pod sp. zn.: 12P/60/2021 matka uviedla vo výške 30 €, na informatívnom
stretnutí matka uviedla svoje výdavky na maloleté dieťa v približnej výške spolu 440 € (bez nákladovna ubytovanie) a otec svoje výdavky na maloletého vo výške 336 € (bez nákladov na ubytovanie). Z
takto vyčíslených nákladoch oboch rodičov na zabezpečenie starostlivosti o maloletého je zrejmé, že
došlo k výraznej zmene v pomeroch maloletého s porovnaním s obdobím poslednej úpravy výživného. U

maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov, a to už aj len samotným plynutím času, nakoľko posledná
úprava vyživovacej povinnosti otca bola dňa 22.10.2021. Podľa názoru súdu je všeobecne známou
skutočnosťou,ženákladynazabezpečenieživotnýchpotriebsaplynutímčasuzvyšujú,keďžesazvyšujú
aj potreby oprávnených osôb.

4. Vykonané dokazovanie preukázalo, že nastala zmena pomerov aj na strane matky, a to z dôvodu, že
oproti dobe poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matka pracuje ako osobný asistent s pohyblivou
mesačnou odmenou v závislosti od počtu odpracovaných hodín do 700 € netto mesačne.

5. Vo vzťahu k otcovi súd konštatuje skúmanie jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Súd
v rozhodnutí uviedol, že v zmysle § 62 ods 2 Zákona o rodine podrobne skúmal aj schopnosti, možnosti

a majetkové pomery otca. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodičov. Vykonaným
dokazovaním súd zistil, že otec dlhodobo (od 01.02.2004 do 11/2024) poberal dávku v hmotnej núdzi
bez toho, aby sa zamestnal, resp. aby bol aspoň vedený ako uchádzač o zamestnanie, pričom v konaní
sa nepreukázalo, že otec má zníženú pracovnú schopnosť, ktorá by mu bránila sa zamestnať. Otec
počaskonaniazatajovalsvojeskutočnépríjmy,ktorédosahovalzpredajanáhradnýchdielovmotorových

vozidiel a zmena v jeho postoji nastala až na pojednávaní dňa 29.07.2025, kde potvrdil, že takýmto
spôsobom si zabezpečuje svoje príjmy. Otec tvrdil, že platby za náhradné diely sa realizujú hotovostne
a nemá doklady k týmto platbám. Rozdiel medzi svojimi príjmami (85 € mesačne - dávka v hmotnej
núdzi, resp. 172 € mesačne - podľa údajov uvedených otcom na informatívnom stretnutí) a výdavkami
(811 € mesačne - podľa údajov uvedených otcom na informatívnom stretnutí) otec vysvetľoval pomocou

„dobrých ľudí“ (jeho matka, brat, otec, priateľka). K svojim tvrdeniam doložil aj čestné vyhlásenia svojej
matky - pomoc vo výške 150 € až 200 € mesačne a svojej priateľky - pomoc vo výške 100 € až 150
€ mesačne. O pravdivosti týchto čestných vyhlásení možno mať pochybnosti, avšak súd ich nateraz
nepovažoval za nepravdivé a nevykonal ďalšie dokazovanie v tomto smere, keďže súd pri stanovení
príjmu otca vychádzal z tzv. fikcie príjmu otca upravenej v § 63 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. zo sumy

3.578,40 € mesačne (20 x 178,92 €) V konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec má aj iné príjmy
než zo závislej činnosti, ktoré získava predajom náhradných dielov do motorových vozidiel. Súd zvýšil
výživné od podania návrhu a poukazuje na to, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali zvýšenie výživného od 01.01.2024.

6. O dlžnom výživnom rozhodol tak, že vzhľadom na to, že otec bol doposiaľ zaviazaný platiť výživné
v sume 50 € na maloletého, vzniklo otcovi za obdobie od 16.08.2024 do 31.08.2025 dlžné výživné vo
výške 2.067,60 €.

7. Svoje rozhodnutie odôvodňuje právne s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods.

1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasí s výškou výživného

a považuje ho za likvidačné vzhľadom na to, že je dlhodobo nezamestnaný. Je vyučený čašník,
nevie vykonávať túto prácu pre zdravotné problémy. Má príležitostný príjem z predaja náhradných
opotrebovaných dielov. Má za to, že voči otcovi súd použil nespravodlivo aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona
o rodine. Ak by mal príjem, na ktorý poukazuje súd, presťahoval by sa do mesta F. a trávil by so svojím
synom viac času. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

alebo zvýšil výživné zo sumy 100 € mesačne počnúc dňom 16.08.2024. Predložil lekársku správu zo
dňa 14.11.2024, potvrdenie o tom, že je stále vedený ako uchádzač o zamestnanie od 27.11.2024 a táto
evidencia trvá. K odvolaniu predložil potvrdenie o tom, že v roku 2025 nepoberal dávku v hmotnej núdzi,
zoznam vlastnených vozidiel a stanovisko autoservisu k oprave motorového vozidla.

9. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý poukazuje na to, že je potrebné zvýšiť
výživné a navrhuje rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

10. Matka sa k podanému odvolaniu otca nevyjadrila.IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľa považuje skutočný stav
za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie

námietky odvolateľa odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za
nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
zároveňnemožnoodstrániťvodvolacomkonanídodržiavajúczásadudvojinštančnostisúdnehokonania.
V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého

účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Svoje rozhodnutie argumentuje
nasledovne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané

skutkové okolnosti pre zmenu už súdom stanoveného rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého
tak ,ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, alebo v zmysle návrhu otca. Vyhodnotenie existencie
podstatnej zmeny pomerov na strane oprávneného, ako aj povinného od poslednej úpravy výživného.

14.Vychádzajúczobsahupodanéhoodvolaniaodvolateľnesúhlasísozáveromsúduozvýšení bežného

výživného na sumu 250 € mesačne. Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým stanovil v tejto
výške výživné za nedostatočne zdôvodnené, majúc za to, že závery súdu nemajú základ vo vykonanom
dokazovaní. Namieta závery súdu o možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 250 €
mesačne, pretože nevychádzajú z dostatočne zisteného skutočného stavu veci.

15. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

18. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného

posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

19. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.20. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

21. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie existencie dôvodov
pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 a § 121 CMP, a to z hľadiska zmeny pomerov
na strane povinného rodiča a na strane oprávneného dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného
na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná

zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je
nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili na strane oprávneného dieťaťa,
ako aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 29.7.2005 v konaní vedenom pod sp. zn.
12P/121/2024 prijal uznesenie, ktorým vylúčil časť konania súvisiacu s úpravou výšky výživného pre
maloleté dieťa na samostatné konanie, ktoré bude vedené pod sp. zn. 12P/117/2025 a zároveň termín
pojednávania stanovil v novo vylúčenej veci na deň 21.8.2025.

23. Podľa ustanovenia § 184 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, a krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, základom
súdneho spisu o vylúčenej veci je rovnopis rozhodnutia o vylúčení veci na samostatné konanie. Do
súdneho spisu o vylúčenej veci sa ďalej vloží fotokópia obžaloby alebo návrhu na začatie konania,

prípadne fotokópie tých častí pôvodného súdneho spisu, ktoré sú v ňom naďalej potrebné a ktoré sú
podľa uváženia predsedu senátu, ktorý o vylúčení rozhodol, nevyhnutné na rozhodnutie o vylúčenej
veci. Vylúčenie veci sa vyznačí v súdnom registri. Na spisovom obale vylúčenej veci sa uvedie spisová
značka veci, z ktorej bola vec vylúčená, poznámkou „Vylúčené z ...“.

24. Podľa ustanovenia § 184 ods. 2 cit.vyhlášky na kópie písomností pre súdne spisy o vylúčenej veci
sa pripojí doložka potvrdzujúca ich správnosť; § 65 sa použije primerane.

25. V súlade s § 184 citovanej vyhlášky a vychádzajúc z obsahu predloženého spisu nenachádza sa v
danom spise fotokópia návrhu na začatie konania, prípadne fotokópia tých častí pôvodného súdneho

spisu, ktoré sú v ňom naďalej potrebné a ktoré sú podľa uváženia predsedu senátu, ktorý o vylúčení
rozhodol, nevyhnutné na rozhodnutie o vylúčenej veci. Odvolací súd sa z dôvodu nedostatku pripojenia
návrhu na začatie konania nemohol oboznámiť s návrhom matky na začatie konania. Nie je zrejmé kedy
avakomzneníbolisúdomzaslanéúčastníkomkonania,predovšetkýmotcovivýzvynapreukázaniejeho
príjmov a majetkových pomerov. Tieto nedostatky neumožňujú odvolaciemu súdu vykonať podrobný

prieskum danej veci. Je potrebné uviesť, že sa vo vylúčenom spise nachádza zápisnica o pojednávaní
zo dňa 29.7.2025 v konaní pôvodnom vedenom pod sp. zn. 12P/121/2024.

26. Je potrebné, aby v súlade s citovanou vyhláškou bola do súdneho spisu vložená fotokópia návrhu
matky na začatie konania a zároveň aj kópie písomností, ktoré súd považuje za potrebné pripojiť a aby

sa pripojila doložka, ktorá potvrdzuje ich správnosť v súlade s ods. 2 § 184 ods. 2 citovanej vyhlášky.

27. Z obsahu pripojenej zápisnice v pôvodnom konaní vyplýva, že súd realizoval predbežné právne
posúdenie a vo vzťahu k otcovi požiadal otca, aby predložil súdu prehľad platieb, ktoré má záujem
započítať do už uhradeného výživného. Zároveň súd uviedol, že je potrebné uplatniť fikciu príjmu,

pretože otec má príjmy z inej než závislej činnosti, avšak tieto skutočnosti nateraz súdu nepreukázal.
Následne v novo vylúčenej veci súd ustanovil maloletému opatrovníka (č. l. 113) a zaslal účastníkom
konania poučenia (č. l. 19 až č. l. 22), na pojednávaní dňa 21.8.2025 nerealizoval výsluch účastníkov
konania, resp. zo zápisnice o pojednávaní to nevyplýva. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol,
že otec preukázal, že má príjmy z inej než zárobkovej činnosti. Tie sú veľmi nepravidelné a pochádzajú

z toho, že otec predáva súčiastky, v prípade potreby svojim známym, čo znamená, že rozoberá staré
autá, ktoré sú už vyradené. Odvolací súd nemá k dispozícii spis sp. zn. 12P/121/2024, daný spis nie
je pripojený k súdnemu konaniu a súd prvej inštancie s daným spisom neoboznamoval a neboli nímoboznámené dôkazy, ktoré považoval súd za rozhodné v danej veci. Z rozhodnutia súdu to nevyplýva.
Dané nedostatky je rovnako povinný súd prvej inštancie odstrániť po vrátení veci.

28. Zo skutočného stavu vyplynulo, že maloletý je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný
na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému
dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti
rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje
len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k

rozpaduichrodiny,prípadnekrozvodumanželstvaaprípadnepokiaľniektorýzrodičovsvojuvyživovaciu
povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo keby
rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15
zo dňa 16.12.2015). Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine
stanovil kritéria, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanoví striktný spôsob výživného, a
preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo

výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného.

29. Z obsahu spisu možno uzavrieť, že matka poberá rodinné prídavky, má príjem za výkon osobného
asistenta a je odmeňovaná hodinovo vo výške 5,52 € mesačne za jednu odpracovanú hodinu, pričom v
auguste 2024 odpracovala 160 hodín. Vo vzťahu k otcovi možno uzavrieť, že zo zistení súdu vyplýva, že

tentojevedenýakouchádzačozamestnanienapríslušnomúradeprácesociálnychvecíarodinyapodľa
zistení súdu má príjem z predaja náhradných dielov motorových vozidiel, prijíma platby hotovostne a
k týmto platbám nemá doklady.

30. Nie je zrejmé, nateraz z vykonaného dokazovania, aké príjmy, aké možnosti a schopnosti otca

boli v čase pôvodnej úpravy o výživnom. Rovnako tak vo vzťahu k matke. V tomto smere absentuje v
rozhodnutí porovnanie pomerov v čase pôvodného konania a súčasného vo vzťahu k povinnému otcovi
a vo vzťahu k matke.

31. Súd vychádzal pri stanovení príjmu otca z fikcie príjmu otca upravenej v § 63 ods. 1 Zákona o

rodine a poukazuje na to, že bolo preukázané, že otec má aj príjmy z inej než závislej činnosti, ktoré
získava predajom náhradných dielov do motorových vozidiel, výšku týchto príjmov súdu nepreukázal.
Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti a majetkové pomery otca možno konštatovať nedostatočné zistenie
skutočného stavu. Pri posúdení danej veci je možno súhlasiť so súdom prvej inštancie nateraz v tom,
že otec má príjem, ktorý nie je príjmom zo závislej činnosti v zmysle § 5 Zákona o dani z príjmov č.

595/2003 Z. z. Nedá sa posúdiť či daný príjem otca patrí medzi príležitostný príjem v zmysle § 8 ods.
1 písm. a) alebo ide o činnosť, ktorá sa opakuje.

32. Otec, ale príjem z inej než závislej činnosti má. Súd z výpovede otca mal za preukázané, že tento
má príjem, ktorý získava predajom náhradných dielov do motorových vozidiel, súd tvrdí, že výšku týchto

príjmov otec nepreukázal.

33. Odvolací súd tak po prejedaní veci má za to, že v danej veci nie je možné použiť fikciu príjmu u
povinného rodiča, a to z dôvodu, že otec uviedol súdu, aké má príjmy z predaja súčiastok a uviedol, že
doklady predložiť nemôže, pretože ich nemá.

34. Odvolací súd ma za to, že pri príjmových pomeroch otca je vhodnejšie aplikovať a vychádzať
z jeho potenciality príjmov. Je dôvodné, aby súd zistil vzdelanie otca, jeho predchádzajúcu prax,
zistenie, či mu bola ponúkaná z úradu práce v priebehu posledných rokov voľná pracovná pozícia ,
či sám si otec hľadá prácu a následne môže ustáliť príjem otca, prípadne ako potencionálny, ktorý

by zodpovedal kvalifikácii otca, jeho zdravotnému stavu a dopytu na trhu práce. Nie sú zrejmé z
odôvodneniarozhodnutiasúduzisteniaadôvody,prektoréjeotecdlhodobovevidenciinezamestnaných
a je tak nevyhnutné zistenie dôvodov, či skutočne nemal otec nejakú ponúkanú prácu, či sa nevyhýba
práci, ktorá by zodpovedala jeho veku, zdravotnému stavu a vzdelaniu. Súd porovná ponuky práce, ktoré
by zodpovedali schopnostiam, vzdelaniu otca v danom období, lokalite.

35. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol maťvzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/236/2018
zo dňa 20.02.2019).

36. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

37. V rozhodnutí súdu ďalej pri stanovení bežného výživného absentuje aj stanovenie miery osobnej
starostlivosti zo strany matky a otca, teda prihliadnutím na to, v akej navýšenej miere sa musí rodič,
a teda v danom prípade pôjde o otca, podieľať finančným plnením, ktorým sa kompenzuje osobná
starostlivosť. Za situácie výraznej osobnej starostlivosti matky je vždy spravodlivé a dôvodné, aby sa
otecpodieľalnauspokojovaníodôvodnenýchpotriebvozvýšenejmiere,vporovnanísmatkou,nastrane

ktorej finančné plnenie nahrádza jej osobná starostlivosť.

38. Každopádne, odvolací súd nevyvracia správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie o možnosti
otca dosahovať iný príjem než deklaruje a o navýšených oprávnených potrebách maloletého. Absentuje
uvedenie presvedčivých argumentov, pre ktoré súd aplikoval zákonnú domnienku fikciu príjmov. Je

tiež povinnosťou súdu zistiť mesačný príjem matky za posudzované rozhodné obdobie s uvedením jej
čistého mesačného príjmu a dôkaz zabezpečiť od matky alebo jej zamestnávateľa.

39. Zhrnúc teda doposiaľ uvedené, súd prvej inštancie sa v nie dostatočnom rozsahu zaoberal
zákonnými kritériami určovania výživného, čím učinil svoje rozhodnutie nepreskúmateľným.

40. Z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

41. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).