Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124012281
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1124012281.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej v trestnej veci obžalovaného L. P. pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV a poškodenej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I
sp.zn. 17T/42/2024 zo dňa 13.11.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2026 jednomyseľne

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zamieta.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie maloletej C. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej
opatrovníkom, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaného L. P. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp.zn. 1Pv 65/24/1104
zo dňa 28.05.2024 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g) a § 139 ods. 1 písm. c)) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

- dňa 04.03.2024 v presne nezistenom čase v dvojizbovom byte na X. poschodí bytového domu na ul. Š.
B.Č..X,akootecmaloletejdcéryL.S.nar.XX.XX.XXXX,oktorúsavtomtobytespoločnestarásosvojou
družkou Q.E. B., využil nezrelosť osobnosti svojej maloletej dcéry poškodenej L.S. nar. XX.XX.XXXX, a
žiadal maloletú poškodenú L.S. nar. XX.XX.XXXX, aby sa táto dotýkala jeho pohlavného údu, v dôsledku
čoho mu maloletá poškodená L.S. nar. XX.XX.XXXX opakovane, minimálne dvakrát chytila a stláčala
pohlavný úd, ktorý si obvinený vytiahol von z nohavíc, o čom sa maloletá poškodená zdôverila svojej

tete R. F. a následne svojej mame Q. B.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa odkázal poškodenú s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že „orgány činné v trestnom konaní nepreukázali
protiprávne konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné subsumovať pod skutkovú podstatu trestného
činu sexuálneho zneužívania uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Súd má jednoznačne
preukázanú skutočnosť, že obžalovaný a maloletá boli v deň skutku v byte na ul. Š.A. B. Č.. X, pričom
maloletá chytila obžalovaného za pohlavný úd, pričom obžalovaný nevylúčil skutočnosť, že to maloletej

dovolil. Z výsluchov svedkov vyplynulo, že nikdy neboli svedkom intímneho konania obžalovaného
na maloletú. Obžalovaný po celý čas tvrdil, že sa maloletá dotkla jeho pohlavného údu len raz, boloblečený a vysvetlil maloletej, že sa to nepatrí, vysvetľoval si to jej zvedavosťou. Maloletá poškodená
pri svojom výsluchu uviedla, že tatino si vždycky večer dal von pipík a potom chcel aby som ho chytala,
že to stále robia, potom uviedla, že bol oblečený, potom niekedy oblečený, potom, že ho má vonku,

že mu ho stláčala veľakrát, že ani nevie. Obžaloba tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety obžaloby,
tvrdila, že maloletá sa mala pohlavného údu obžalovaného dotýkať opakovane, minimálne dvakrát, o
čo maloletú mal obžalovaný žiadať. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď znalkyne U.. V. P., U..,
kde uviedla, že to, prečo maloletá nevie presne posúdiť časové opakovanie deja je z dôvodu, že mala
6 rokov a deti v tomto veku to ešte nevedia presne určiť. Je to jednak z hľadiska vývinu, ale aj ona

sama povedala, že sama nevie určiť koľkokrát. Pokiaľ ide o pravdovravnosť maloletej v súvislosti s
tým, či obvineného chytala, keď bol nahý alebo oblečený, znalkyňa uviedla, že bolo výslovne uvedené,
že bol nahý, a to, že potom následne uviedla že bol oblečený, a teda dané môže vyplývať z toho,
že dieťa nikdy nevie vyhodnotiť, čo to znamená, že oblečený bol alebo nebol. Súd má tak za to, že
nie je možné prisvedčiť tvrdeniam obžaloby, že k dotýkaniu pohlavného údu obžalovaného maloletou
dochádzalo opakovane, minimálne dvakrát, nakoľko aj z výsluchu znalkyne možno vyvodiť záver, že

dieťa vo veku 6 rokov, ktorým maloletá poškodená v čase skutku bola, nevie presne určiť opakovanie
deja a taktiež nevie vyhodnotiť, či oblečený bol alebo nebol. Súd taktiež nemal za preukázané, že by
maloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania, a že dané vyplýva zo znaleckého posudku.
Zo záverov znaleckého posudku znalkyne U.. V. P., U.., k otázke, či sa u maloletej vyskytujú symptómy
sexuálne zneužívaného dieťaťa, vyplynulo, že sa u maloletej vyskytujú pocity strachu, problémy so

zaspávaním, rozrušenie pri spomienke, čo sa stalo, funkčné narušenie v sociálnej oblasti: sexualizované
správanie neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka sa intímnych partií detí alebo dospelých, kreslí
obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú sexu. Absentuje tak záver, že by
maloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania, a preto dotvorené tvrdenie obžaloby o tomto
symptóme považuje súd za neakceptovateľné. Súd v tomto smere poukazuje aj na vyššie uvedený záver

o funkčnom narušení v sociálnej oblasti maloletej, a teda sexualizované správanie neprináležiace jej
vývinovému obdobiu, pričom súd upriamuje pozornosť na to, že práve maloletá, tak ako to vyplynulo z
výpovedí svedkov, sa mala dotýkať pohlavných údov svedka T. Š. (o danom vypovedal sám svedok Š.)
a taktiež starého otca maloletej (vypovedala o tom svedkyňa C.B.), pričom z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by maloletá takto konala práve dôsledkom konania obžalovaného.

Objektom uvedeného trestného činu je ochrana zdravého mravného a fyzického vývoja osôb mladších
ako pätnásť rokov a objektívna stránka sa delí na buď vykonanie súlože s takouto osobou,
alebo iným spôsobom ju sexuálne zneužiť. Iný spôsob sexuálneho zneužívania nie je taxatívne zákonom
stanovený, ale spočíva v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry maloletých osôb,

ako napr. ohmatávanie ich pohlavných orgánov, prípadne bozkávanie na také miesta ich tela, ktoré
smeruje k vzrušeniu páchateľa a podobne. Bude to tak aj v prípade aktívneho konania poškodenej
osoby na popud páchateľa. V tomto prípade podľa obžaloby malo byť takýmto konaním, ako je to
popísané v rámci skutku, to, že obžalovaný žiadal maloletú poškodenú aby sa dotýkala jeho
pohlavného údu opakovane, minimálne dvakrát. Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania

konštatuje, že konanie obžalovaného, a teda, že sa ho maloletá dotýkala pohlavného údu (avšak bez
preukázaniaopakovaniadanéhodeja)nedosiahlotakýstupeň,abybolozasiahlointenzívnymspôsobom
pohlavnúsférumaloletej,resp.žebysmerovalokpohlavnémuvzrušeniuobžalovaného.Naviacvkonaní
nebolo preukázané, že by maloletá konala na popud obžalovaného, pričom súd opätovne poukazuje
na to, že maloletá sa dotkla aj pohlavných údov iných osôb. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného

činu sexuálneho zneužívania ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na vek
poškodenej osoby, pričom stačí úmysel eventuálny. Trestný zákon vychádza zo zásady dôsledného
uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Záver o tom, či v tomto prípade išlo o zavinenie a v akej forme,
je záverom právnym, ktorý sa však musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania. Súd mal za to, že nebol naplnený ani tento znak skutkovej podstaty, keď v plnej miere

poukazuje na závery znaleckého posudku znalca D.. L.. R. B., U.., z ktorých vyplynulo, že v prípade
obžalovaného ide o jedinca, vo vzťahu ku ktorému juvenilné objekty v detskom veku nie sú významné
v spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia, objemovo erektilnou reakciou sa odlišujú významne od
reakcií na podnety s obsahmi dospelých osôb (žien).“

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaného
smerujúce proti výroku o vine, a tiež opatrovník poškodenej. Jeho odvolanie smeruje proti výroku o
náhrade škody.Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním zo dňa 09.12.2025. S argumentmi súdu sa nestotožňuje,
pričom k neuneseniu dôkazného bremena obžalobou vo vzťahu k opakovaniu protiprávneho konania
obžalovaným spočívajúcim v opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu,

primárne poukazuje na výpoveď maloletej, ktorá jednoznačne uviedla, že sa nejednalo o ojedinelý
incident. Maloletá danú skutočnosť spontánne a nezávisle od seba okrem orgánov činných v trestnom
konaní oznámila aj svedkom B., F., pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a znalkyni P..
Taktiež z výpovede maloletej vyplýva, že obžalovaného pohlavný úd chytala aj keď bol „oblečený“, aj keď
bol „vonku“. Obžalobou uvedená verzia priebehu skutkového deja bola potvrdená aj ďalšími vykonanými

dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že maloletá sa opakovane dotýkala rôznych osôb v oblasti rozkroku.
V danej súvislosti prokurátor poukazuje na výpoveď svedka Š.I. a svedkyne C., ktorí popísali ďalšie
incidenty, kedy sa maloletá mala dotýkať rozkroku iných osôb. Dané sexualizované správanie maloletej
bolo zistené aj znaleckým posudkom znalkyne U.. V. P., U.., ktorá popisuje sexualizované správanie
maloletej neprináležiace jej vývinovému obdobiu - dotýka sa intímnych partií tela detí alebo dospelých,
kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci, ktoré sa týkajú sexu.

Vo vzťahu k pravdovravnosti maloletej prokurátor poukazuje na znalecký posudok znalkyne U.. V.
P., U.., v súvislosti s tým, či obžalovaného chytala, keď bol nahý alebo oblečený, bolo výslovne
uvedené, že bol nahý, a to, že potom následne uviedla, že bol oblečený, môže vyplývať z toho, že
dieťa nikdy nevie vyhodnotiť, čo to znamená, že oblečený bol alebo nebol. Jej verbálna výpoveď pri

výsluchu na polícii bola doprevádzaná súhlasnou neverbalitou: sklopeným pohľadom, tichším hlasom,
znížením frekvencie reprodukcie, naznačením pravou rukou ako držala otca za pohlavný úd. Ďalej bolo
konštatované, že maloletá dokáže správne vnímať prežité skutočnosti aj ich interpretovať vzhľadom
k jej veku netrpí nadmernou fantáziou, nebol u nej zistený sklon ku klamstvu, skresľovaniu alebo
zatajovaniu ňou vnímaných a reprodukovaných skutočností, ani sklon ku konfabulácii. Naopak vo vzťahu

k pravdovravnosti obžalovaného zo znaleckého posudku znalca D.. L.. R. B.É., U.. vyplýva, že jeho
všeobecná aj špecifická vierohodnosť je znížená. Skresľovanie na úrovni súvislostí je pravdepodobné
s ohľadom na stav silného emočného vplyvu na interpretáciu deja. Zľahčovanie významu udalostí je
rovnako pravdepodobné pod emočným vplyvom vyvolaným pozíciou obžalovaného vo vyšetrovaní a
nemusí ísť nutne o vedomý proces. Súd taktiež poukazuje na závery znaleckého posudku znalca D.R..

L.. R. B., U.., že v prípade obžalovaného ide o jedinca, vo vzťahu ku ktorému juvenilné objekty v
detskom veku nie sú významné v spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia, objemovo erektilnou
reakciou sa odlišujú významne od reakcií na podnety s obsahmi dospelých osôb (žien), avšak opomína
vysvetlenia daného javu znalcom. Znalec v znaleckom posudku uvádza, že sexuálne zneužívanie
maloletých osôb môže byť motivované aj nedeviantne. Obžalovaný je prevažne introvert, intenzívnym

emočným výmenám s okolím sa vyhýba, takto sa stáva aj menej atraktívnym vo vzťahu k partnerkám
a môže dôjsť k narušeniu jeho komfortu pri realizácii pohlavného života. Takto obžalovaný trpí nielen
sexuálne ale aj emočne, hľadá blízkosť a tú nachádza u objektov, ktoré vníma ako menej ohrozujúce
pre neho, teda u detí. Obžalovaný vykazuje faktory, ktoré zvyšujú jeho pravdepodobnosť v zlyhaní
kontroly jeho sexuálneho správania. Sexuálne motivované správanie k maloletým objektom je zlyhaním

v kontrole, nie preferenciou. Motivácia obžalovaného vyplýva z motivačného predpolia ako súboru
osobnostných charakteristík obžalovaného uplatňujúcich sa v konkrétnej situácii nežiadúcej intímnej
aktivity s maloletou dcérou. Ide o sexuálne motivovanú aktivitu s následným racionálnym spracovaním
vedúcim k odmietnutiu takto neprijateľného stavu pre samotného obžalovaného, ktorý sa nevyznačuje
takou mierou disociálnosti, aby to bolo pre neho prijateľné. Minoritné objemy menej zrelých objektov

(deti) v záujmovom spektre sú psychologicky zrozumiteľné v kontexte psychosexuálnej nezrelosti s
dopadom na nežiadúce sexuálne správanie ako situačné zlyhanie v kontrole správania.

Z vykonaného dokazovania, tak z výpovede obžalovaného, ako aj výpovede svedkyne B. vyplýva, že
obžalovaný bol v dobe spáchania skutku sexuálne frustrovaný. Za posledný rok a pol city medzi nimi

ochladli a intímny styk medzi nimi bol len sporadický. Svedkyňa B. uviedla, že posledné 2-3 roky pred
skutkom s obžalovaným nemali pohlavný styk.

Na naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nie je rozhodujúca sexuálna
preferencia páchateľa, čiže nie je potrebné, aby išlo o osobu trpiacu sexuálnou deviáciou, a taktiež

nezáleží, či je páchateľ homosexuál alebo heterosexuál. Taktiež na naplnenie skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu postačí aj aktivita zo strany osoby mladšej ako 15 rokov na popud obvineného
(napr. ohmatávanie páchateľovho pohlavného údu - Rt 17/1982, s. 125). U poškodenej osoby nezáleží
na jej pohlaví, či pohlavnej zrelosti, ani na iniciatíve alebo súhlase s konaním páchateľa, ani či došlok sexuálnemu uspokojeniu páchateľa. Tieto okolnosti je potrebné hodnotiť pri posudzovaní závažnosti
spáchaného trestného činu v rámci ukladania trestu.

Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa.

Opatrovník podaním zo dňa 08.01.2026 konštatuje, že pre poškodeného je rozhodujúce, či odvolací súd
potvrdí oslobodzujúci rozsudok, alebo tento rozsudok zruší a sám rozhodne vo veci, alebo vráti súdu

prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Poškodená maloletá C. P. si v trestnom konaní riadne
a včas uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku a navrhla, aby súd
v odsudzujúcom rozsudku súd podľa § 287 ods. 1 Trestné ho poriadku zaviazal obžalovaného uhradiť
škodu vo výške 15.000€ titulom nemajetkovej ujmy, spôsobenej zásahom do jej ľudskej dôstojnosti,
psychickej integrity a pocitu bezpečia. U maloletých obetí sexuálneho násilia je pritom ujma daná
už samotnou povahou zásahu do psychického vývinu a dôvery v najbližšiu osobu, ktorá mala plniť

rodičovskú a ochrannú funkciu. Poškodená poukazuje na to, že účel adhézneho konania spočíva v
tom, aby sa poškodenému poskytla účinná ochrana práv už v rámci trestného konania, pokiaľ sú
na rozhodnutie o nároku k dispozícii dostatočné podklady. Už judikatúra (R 34/1963) vychádza z
toho, že ak sú podklady dostatočné, trestný súd má o uplatnenom nároku rozhodnúť a poškodeného
bezdôvodne neodkazovať na civilné konanie. Rovnako Najvyšší súd SR zdôraznil, že strohé odkázanie

poškodeného na civilné konanie odporuje zmyslu adhézneho konania (NS SR, sp. zn. 5To/69/2018). Z
ústavnoprávneho hľadiska je súd povinný reagovať na návrhy účastníka spôsobom, ktorý tvorí vnútorný
logický celok a je preskúmateľný (III. ÚS 654/2024). Odkázanie na civilný súd bez individuálneho
posúdenia konkrétnych častí uplatneného nároku predstavuje porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (II.
ÚS 328/2024). Poškodená zdôrazňuje, že ak odvolací súd z dôvodov uvedených v tomto odvolaní

zasiahne do napadnutého rozsudku, je potrebné, aby sa súd v ďalšom postupe riadne a individuálne
vysporiadal aj s uplatneným nárokom poškodenej v adhéznom konaní; najmenej tak, že v rozhodnutí
jasne uvedie, ktoré konkrétne časti nároku považuje za preukázané a rozhodnuteľné v trestnom konaní a
ktoré(aprečo)prípadnevyžadujúďalšiedokazovaniemimorámcaadhéznehokonania.Ďalejopatrovník
namieta a analyzuje skutkové a právne zistenia prvostupňového súdu.

Obžalovaný využil právo vyjadriť sa k obom odvolaniam, a to podaním obhajcu zo dňa 23.02.2026. V
plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, ktoré viedli k jeho oslobodeniu spod
obžaloby prokurátora tak, ako sú tieto podrobne odôvodnené v rozsudku. Postup prvostupňového
súdu pred vyhlásením rozsudku považuje obžalovaný za zákonný. Obžalovaný rovnako považuje aj

samotný rozsudok za zákonný, vecne správny, preskúmateľný a spravodlivý, rešpektujúci procesné
práva obžalovaného a ďalších subjektov.

K podaným odvolaniam obhajoba dôrazňuje, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku) a k tomuto viesť dokazovanie (§ 119 Trestného

poriadku). Táto notorieta však nebola v konaní pred prvostupňovým súdom akceptovaná ani obžalobou
ani zástupcom poškodenej a nie je nimi akceptovaná ani v rámci ich argumentácie uvádzanej v
odvolaniach.

Odvolanie prokurátora je totiž založené na úvodnom tvrdení (cit. str. 2 odvolania): „Vo vzťahu

k neuneseniu dôkazného bremena obžalobou vo vzťahu k opakovaniu protiprávneho konania
obžalovaným spočívajúcim v opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu (...). “
Takéto nastavenie (vyplývajúce z vyššie uvedeného tvrdenia prokurátora) a takýto náhľad na
obžalovaného a stíhaný skutok viedla obžaloba a zástupca poškodenej aj počas prvostupňového
konania a vedie ho dodnes, keďže jednotlivé argumenty uvádzané v odvolaniach dotvárajú, resp.

podsúvajú závery, ktoré sa však stíhaného skutku netýkajú. Skutková veta podanej obžaloby totiž nie
je vôbec, ani v náznakoch, založená na údajnom opakovanom protiprávnom konaní obžalovaného
a ani údajom opakovanom žiadaní maloletej, aby sa dotkla pohlavného údu obžalovaného. Snaha
obžaloby a aj zástupcu poškodenej je teda snahou o dotvorenie záverov, ktoré z dôkazov vykonaných
prvostupňovým súdom nevyplývajú s cieľom ich účelového prispôsobenia tak, aby „vyhovovali"

skutku vymedzenému v obžalobe. Ide však o neakceptovateľný aktivizmus. Vymedzenie skutku je
zodpovednosťou obžaloby a súd môže rozhodovať len o takto vymedzenom skutku a na základe
dôkazov týkajúcich sa skutku. V tomto smere nemožno postupu a záverom prvostupňového súduskutočne nič vytknúť. Obžalovaný kvituje, že prvostupňový súd sa nenechal do tejto dotvorenej
argumentácie „vtiahnuť" a v odôvodnení rozsudku sa voči nej aj striktne vymedzil.

Pridržiavajúc sa výlučne skutkovej vety obžaloby a s ňou súvisiacich dôkazov, Prvostupňový súd v
Rozsudku správne ustálil, keď poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že by
maloletá vykazovala symptómy sexuálneho zneužívania. Bol však preukázaný záver (vychádzajúc z
posudku znalca U.. V. P., U..) o funkčnom narušení v sociálnej oblasti maloletej. Bolo teda zistené
sexualizované správanie neprináležiace vývinovému obdobiu maloletej, maloletá sa dotýka intímnych

partií deti alebo dospelých, kreslí obrázky so sexuálnymi symbolmi, rozrušujú ju veci týkajúce sa
sexu. Takéto správanie maloletej sa prejavovalo (mohlo prejavovať) rôznymi spôsobmi, na ktoré
exemplifikatívne poukázal aj prvostupňový súd, a ktorých výpočet dopĺňa nižšie aj obžalovaný, keďže
tieto vyplynuli z vykonaného dokazovania: odtiahnutie sprchového závesu maloletou pri sprchovaní
obžalovaného (výpoveď obžalovaného), zmena správania maloletej; nevhodné správanie maloletej
v škole (poznámky) a upozornenie vychovávateľkou, že aj s ďalšou žiačkou boli na chlapčenských

záchodoch (výpoveď svedka Q. B.), šúchanie sa rozkrokom o gauč a zvláštne správanie sa maloletej
(cca 2 roky dozadu) (výpoveď svedka R.Á. C.), dotknutie sa rozkroku starého otca maloletej v roku 2023
(výpoveď svedka Ľ. C.), dotknutie sa rozkroku svedka Š., obzeranie penisu obžalovaného pri močení a
narazenie do rozkroku 6 ročného kamaráta C. (výpoveď svedka T. Š.). Maloletá teda bezpochyby mala
„problém", ktorý sa dlhodobo odzrkadľoval v jej sexualizovanom správaní. Tento „problém" maloletej

však určite nebol dôsledkom obžalobou podsúvaného záveru o údajnom sexuálnom zneužívaní
páchanom obžalovaným, symptómy sexuálneho zneužívania neboli dokazovaním potvrdené, a ani
vyvolaný skutkom popísaným v skutkovej vete obžaloby, tento skutok jednak z časového hľadiska
nemohol mať vplyv na vyššie popísané sexualizované správanie maloletej, nepotvrdzoval symptómy
sexuálneho zneužívania a navyše ani nie je trestným činom.

Obžaloba a aj zástupca poškodenej v odvolaniach (ale aj počas prvostupňového konania) poukazujú
na výpoveď maloletej, ktorá má preukazovať vinu obžalovaného zo skutku uvedeného v obžalobe.
Opäť však ide len selekciu, resp. o podsúvame záverov/tvrdení, ktoré z dokazovania týkajúceho skutku
vymedzeného obžalobou nevyplývajú. Zvukovoobrazový záznam o výsluchu maloletej totiž preukazuje

(čas cca 10:19), že maloletá skutok, ako je vymedzený obžalobou, nepotvrdila. Navyše, hoci bol výsluch
maloletej vykonaný v prítomnosti psychologičky a ďalších osôb, bol vedený kladením sugestívnych a
kapcióznych otázok formulovaných takým spôsobom, aby bola maloletá donútená k odpovedi, hoci sa
opakovane vyjadrila, že odpovedať nebude, resp. nevie. Takýto „tón" sa niesol celým jej výsluchom a
keď maloletá dokonca uviedla, že je unavená (čas cca 10:25), výsluch nebol prerušený a pokračoval

ďalším kladením sugestívnych a kapcióznych otázok. Maloletá pri tomto výsluchu - podľa obžalovaného
nezákonného z vyššie uvedených dôvodov - uviedla viaceré skutočnosti, ktoré následne znalec U..
V. P., U.. (sama prítomná pri výsluchu) „prevzal" do znaleckého posudku. Tieto skutočnosti však
nesúvisia so skutkom vymedzeným v obžalobnom návrhu, a tu je práve evidentná snaha obžaloby
a zástupcu poškodenej dotvárať, resp. prenášať vyjadrenia maloletej na stíhaný skutok, čo je však

neprípustné. Pokiaľ by to však aj bolo prípustné, s čím však obžalovaný nesúhlasí, znalec U.. V. P., U..
predsa všetky tieto vyjadrenia maloletej preskúmala a dospela k jednoznačnému záveru o neexistencii
symptómov sexuálneho zneužívania. A tento záver znalca je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na
stíhaný skutok vymedzený obžalobou. Výsluch maloletej a ani znalecký posudok znalca U.. V. P., U..
teda žiadne sexuálne zneužívanie maloletej nepreukázali. Jediné, čo bolo preukázané, je už uvádzané

sexualizované správanie maloletej, pričom nebolo preukázané, že maloletá sa takto sexualizované
správala práve dôsledkom konania obžalovaného.

Nad rámec vyššie uvedených skutočností obžalovaný má z hľadiska komplexnosti záujem poukázať
aj na súvislosti týkajúce sa stíhaného skutku. Obžalovaný od začiatku trestného konania podrobne a

konštante popisuje svoj vzťah s maloletou a vyjadruje sa k inkriminovanému dňu. V súvislosti so skutkom
vymedzeným obžalobou poukazuje obžalovaný na to, že (najmä):
- celú situáciu v danom momente jednoducho vyhodnotil naivne a zle a nebol dostatočne kritický, keď
maloletej dovolil, aby sa dotkla jeho pohlavného údu;
- obžalovaný takto konal výlučne za účelom uspokojenia zvedavosti maloletej; maloletú do ničoho

nenútil;
- maloletá sa pohlavného údu obžalovaného dotkla len jedenkrát, teda nie viackrát, ako sa v rozpore s
objektívnou skutočnosťou uvádza v obžalobe;- maloletá sa pohlavného údu obžalovaného dotkla cez pyžamo, ktoré mal obžalovaný po celý čas na
sebe, teda obžalovaný si pohlavný úd nevytiahol z nohavíc, ako sa v rozpore s objektívnou skutočnosťou
uvádza v obžalobe;

-dotykpohlavnéhoúduobžalovanéhomaloletou,jedenkráta„cezpyžamo"bolvýlučneletmýmdotykom,
ktorý v žiadnom prípade neviedol ani v náznakoch k akémukoľvek sexuálnemu vzrušeniu a/alebo
sexuálnemuuspokojeniunastraneobžalovaného(išlolenouspokojeniezvedavostinastranemaloletej).

Skutočnosť, že obžalovaný nie je žiaden „sexuálny predátor", bola potvrdená aj výsluchmi znalcov a

závermi vypracovaných znaleckých posudkov k osobe obžalovaného a k jeho mobilnému telefónu, ktorý
dobrovoľne vydal za účelom znaleckého skúmania, z ktorých vyplýva, že (okrem iného), že v mobilnom
telefóne obžalovaného nebol nájdený žiaden obsah so sexuálnym kontextom k maloletej alebo iným
maloletým osobám. Vo vzťahu k stíhanému skutku je veľmi nepravdepodobné, že by predmetná aktivita
obžalovaného, teda siahanie maloletej na pohlavný orgán obžalovaného, viedla k jeho sexuálnemu
vzrušeniu a následnému uspokojeniu (str. 12 znaleckého posudku znalca L.. I. J., U.., L., L., č. 52/2024,

zo dňa 14.05.2024). Konanie obžalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom sexuálne motivované, ale
išlo len o jeho momentálne zlyhanie, ktoré už obžalovaný tisíckrát oľutoval a ľutuje ho dodnes.

Obžalovaný sa k odvolaniam vyjadril aj vlastným podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
25.02.2025. Ako rodič C. P. pozoroval odmalička problém, stále sa šúchala rozkrokom o roh gauča, bola

zvedavá, keď sa sprchoval, za pohlavný úd chytila aj svojho starého otca. Obžalovaný nikdy nevidel
obrázky so sexuálnou tematikou, ktoré by jeho dcéra kreslila. Matka dcéry je veľmi manipulatívna a
obžalovaný je presvedčený, že dcéru zmanipulovala a manipuluje ju doteraz. Uvedené obžalovaný
odvodzuje z toho, že keď s dcérou komunikuje cez messenger a niečo sa jej opýta, ona najprv pozrie na
matku a potom odpovie. Q. B. sa jedná najmä o peniaze. Obžalovaný svoju dcéru miluje, ona sa vždy

naňho teší a je s ním šťastná.

Poškodená sa prostredníctvom opatrovníka vyjadrila k odvolaniu prokurátora tak, že sa s ním v
plnom rozsahu stotožňuje. Ďalej vo vyjadrení opatrovník spochybňuje skutkové a právne závery
prvostupňového súdu.

Odvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku,
ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné
zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolaniu
okresného prokurátora vyhovieť a poukázala na písomné dôvody odvolania.

Opatrovník poškodenej sa tiež sa pridržiaval písomného odvolania. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré
vyplynuli z dokazovania, a na to, že si za maloletú uplatnil nárok na náhradu škody, žiadal, aby súd

vykonal dôkaz prehratím výpovede maloletej, a aby vrátil vec prvostupňovému súdu.

Zákonná zástupkyňa maloletej poškodenej nechcela záverom nič uviesť.

Obhajca navrhol obe odvolania zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení a podotkol, že

výpoveď maloletej, ktorej zákonnosť namieta, bola pred súdom prvého stupňa prehratá. Znalkyňa z nej
vyvodila svoje závery o absencii príznakov sexuálneho zneužívania maloletej.

Obžalovaný sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, môže rozsudok
odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Podľa§308ods.1Trestnéhoporiadkuvneprospechobžalovanéhomôžerozsudoknapadnúťodvolaním
prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok

na náhradu škody.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania
prokurátora. Odvolanie poškodeného vyhodnotil ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, pretože
podľa jeho obsahu smeruje proti výroku o oslobodení spod obžaloby, proti ktorému v zmysle §
307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poškodený odvolanie podať nemôže. Tento oslobodzujúci
výrok síce je podkladom výroku o náhrade škody, a teda logicky môže zo širokého uhla pohľadu

platiť, že ak je nesprávny výrok o oslobodení, môže byť nesprávny aj výrok o náhrade škody,
avšak prípustnosť odvolania a vymedzenie rozsahu oprávnených osôb upravujú kogentné ustanovenia
Trestného poriadku, čo znamená, že rozširovať okruh oprávnených osôb aj na iné výroky rozsudku, než
na tie, ktoré explicitne menuje zákon, nie je možné. Z ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku
vyplýva povinnosť súdu v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, odkázať poškodeného s
uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným

orgánom. Nikdy teta nemôže nastať situácia, že súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby a zaviaže
obžalovaného k náhrade škody, čo by bol výrok, ktorý by hypoteticky bolo možné napadnúť odvolaním
poškodeného podľa § 308 ods. 1 Trestného poriadku. Odvolanie poškodeného proti oslobodzujúcemu
rozsudku spravidla smeruje proti výroku o vine, je tomu tak aj v prejednávanej veci, avšak zákon takéto
odvolanie poškodenému neumožňuje. Obdobné právne závery vyplývajú nielen z výkladu zákona, ale

aj z ustáleného judikatúry (napr. Najvyšší súd ČSSR, senát, St 1/1980 zo dňa 18.06.1981 publikovaný
v Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu v čísle vydání (svazku) 1 ročník 1982
na straně 3., uveřejněno pod pořadovým (publikačním) číslem: 1/1982. Z tohto dôvodu odvolací súd
odvolanie poškodeného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.

Odvolací súd teda na podklade odvolania prokurátora preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto

takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom

pojednávaní vykonané všetky navrhnuté dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu
veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a dôkazy boli vykonané zákonným
spôsobom. Hodnotiace úvahy súdu prvého stupňa tak vo vzťahu k skutkovému stavu ako aj k jeho
právnemu posúdeniu sú správne, logické, zodpovedajú zákonnému procesu hodnotenia dôkazov podľa
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku a niet im čo vytknúť. Odvolací súd si argumentáciu prvostupňového súdu

v celom rozsahu osvojil a stotožňuje sa s ňou. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa
uviedol, o ktoré dôkazy a skutočnosti svoje rozhodnutie oprel, a teda napadnutý rozsudok spĺňa aj
zákonnú požiadavku preskúmateľnosti v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 29.05.2024 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na L. P.Ý. pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
g) a § 139 ods. 1 písm. c)) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto
odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.03.2025 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul
obžalovaného, v procesnom postavení svedka vypočul matku maloletej poškodenej Q. B.I., podľa § 135ods. 4 Trestného poriadku prehral videozáznam z výsluchu maloletej poškodenej vypočul svedkov R. C.,
Ľ. C., R. F., S. P., L. P. podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal svedeckú výpoveď T. Š., vypočul
znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vypočul znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia detí, a tiež znalca z odvetvia psychológie dospelých, prečítal odborné vyjadrenie
pediatrického gynekológa, podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odboru
elektrotechnika a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že dcéru sexuálne nezneužíval a nezneužil, pod vplyvom

zbytkového alkoholu jej dovolil dotknúť sa jeho penisu cez pyžamo. Svoje zlyhanie ľutuje. Nikdy ju
nežiadal, aby sa ho dotýkala, a ona tak urobila iba raz.

Hodnotiac obsah výpovede maloletej poškodenej, ktorá mala v čase skutku 6 rokov, a to v spojení so
znaleckým posudkom z odboru psychológia detí, odvolací súd konštatuje, že existujú 2 priame dôkazy
o skutku s odlišným obsahom. Na jednej strane obžalovaný pripúšťa umožnenie jedného nevhodného

dotykusvojhopenisupoškodenoucezoblečenie,anastranedruhej6ročnédieťauvádza,žeobžalovaný
stále vyťahoval penis z nohavíc a žiadal ju, aby sa ho dotýkala. Toto 6 ročné dieťa v zmysle záverov
znalkynenedokážepresnezreprodukovaťpočetanipresnéokolnostiincidentov,čoajlogickyzodpovedá
ranému vývoju osobnosti človeka, pričom maloletá podľa znalkyne vypovedala primerane svojmu veku.
U maloletej neboli zistené fyzické ani psychologické príznaky sexuálneho zneužívania, ale bolo u nej

zistené obdobné správanie voči viacerým mužom, a to voči T. Š., kamarátovi matky, a tiež voči otcovi jej
matky, teda k starému otcovi, a tiež iné sexualizované správanie neprimerané jej veku, a to v domácom
prostredí i v škole.

Odvolací súd konštatuje, že nie je vylúčené ustálenie skutku aj na základe jediného usvedčujúceho

dôkazu, musí sa však jednať o dôkaz takej kvality a obsahu, ktorý vylučuje všetky ďalšie alternatívy
priebehu skutkového deja. Primárne odvolací súd vychádzal z premisy, že 6 ročný človek nie je spôsobilý
chápať, vyhodnocovať a reprodukovať prežité udalosti tak, ako dospelá osoba. Jedná sa o malé dieťa,
ktoré nemusí mať sklony k fabulácii, zároveň sú však jeho kognitívne funkcie veľmi málo vyvinuté v
porovnaní s neskoršími štádiami detstva či dospelého života. V tomto kontexte nemožno vylúčiť, že

reprodukcie maloletej adresované tete, úradníčke sociálnej kurately, či vyšetrovateľovi PZ mohli byť
neúmyselne poznačené jej zážitkami s inými osobami, ktoré mali obdobný obsah, alebo si jednoducho
nedokázala vzhľadom na svoj nízky vek zapamätať a zreprodukovať skutočný priebeh skutku, vrátane
jeho detailných okolností, ktoré sú rozhodujúce, hoci pre maloletú nemuseli byť v čase skutku významné.
Pre 6 ročné dieťa nie je veľký rozdiel v tom, že niekto iného o niečo žiada, a že ono niekoho žiada o

niečo. Ak ako dieťa žijúce s rodičmi v jednej domácnosti mohla maloletá vidieť obžalovaného nahého,
čo je celkom prirodzené, nemožno vylúčiť, že si jeho nahotu, či obnažený penis, spojila so zážitkom, na
ktorý bola opakovane rôznymi osobami dopytovaná. Inými slovami, ak o skutku neexistuje žiadny iný
dôkaz, tak výpoveď malého dieťaťa treba hodnotiť veľmi opatrne.

Odvolací súd zistil, že v znaleckom posudku nebol komplexne hodnotený pôvod pocitov strachu
maloletej a jej problémov so zaspávaním, pričom znalkyňa zjednodušene konštatovala, že pri
spomienke na to, čo sa stalo, je rozrušená. Špecifickú vierohodnosť odvodzuje od toho, že maloletá
skutok opísala tete, matke, sociálnej pracovníčke a vyšetrovateľke. Na základe tejto konzistentnosti
znalkyňa konštatovala vierohodnosť maloletej. Znalkyňa však vôbec nereagovala na v danom čase

nepriaznivé rodinné prostredie maloletej poznačené abúzom alkoholu obžalovaným a konfliktmi medzi
rodičmi, pričom príčinu neprimeranej sexualizácie maloletej vzhliadla v skutku. Uvedené však aj z
časovéhohľadiskaodporujezistenýmskutočnostiamoiniciatívnomnevhodnomkontaktovaníinýchosôb
maloletou v rodinnom prostredí, jej fyzickými prejavmi sexuálneho charakteru opísanými svedkami i
obžalovaným, a sexualizované správanie v škole, ku ktorým malo dôjsť cca rok pred skutkom, napr.

podľa výpovede svedkyne Ľ. C., pričom aj incident s T. Š. skutku predchádzal. Z týchto dôvodov odvolací
súd aj na znalecký posudok z odboru klinická psychológia detí nahliadal kriticky a neakceptoval všetky
jeho závery, keďže nevychádzali z komplexných informácií, ale z predpokladu, že obžalovaný sa skutku
dopustil v takej forme, v akej bolo vznesené obvinenie.

Ostatné vykonané dôkazy sú vo vzťahu k priebehu skutku subsidiárnej povahy, pretože sa nejedná o
priame dôkazy o skutku. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvého stupňa
skutkový stav ustálil správne, v súlade so zásadou in dubio pro reo, pričom odvolací súd súhlasí, ževerzia obžalovaného výpoveďou maloletej poškodenej ani inými vykonanými dôkazmi vyvrátená nebola,
pretože na to neexistuje dostatočne kvalitný dôkazný podklad.

Súd prvého stupňa zistený skutkový stav spočívajúci v tom, že obžalovaný raz dovolil poškodenej,
aby ho cez pyžamo chytila za penis, správne právne posúdil, pričom sa dôsledne zaoberal nielen
osobitnými znakmi skutkovej podstaty trestného činu, ale aj všeobecnými znakmi. Obžalovanému
bolo kladené za vinu, že spáchal trestný čin tak, že maloletú iným spôsobom odlišným od súlože
sexuálne zneužil. Tento iný spôsob nie je zákonom definovaný, pričom ním môže byť popud maloletej

osoby k manipulácii s pohlavným údom, ale aj akceptácia takejto iniciatívy dieťaťa, keďže za sexuálne
zneužívanietrebapovažovaťneprístojnévystavovaniedieťaťasexuálnemukontextu.Súdprvéhostupňa
správne konštatoval absenciu sexuálneho kontextu, a to na strane obžalovaného i poškodenej. U
obžalovaného boli okrem jeho výpovede produkované dôkazy o absencii významu juvenilných objektov
v detskom veku pre jeho sexuálne vzrušenie, pričom u maloletej je jej konanie vysvetliteľné nezrelou
zvedavosťou, keďže jej sexuálny vývoj ešte nezačal, a nič nenasvedčuje tomu, že by sa chytala penisu

svojho otca so sexuálnym motívom. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že skutkom v rozsahu, ktorý
bol preukázané, neboli naplnené formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Uvedené vylučuje
vznik trestnej zodpovednosti obžalovaného v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Zákonuzodpovedáajvýroknapadnutéhorozsudkuoodkázanípoškodenejsnárokomnanáhraduškody

na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý je pri riadne a včas uplatnenom nároku
na náhradu škody obligatórnym výrokom nadväzujúcim na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako vecne správny a
zákonný, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.