Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Gašparová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/52/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226201095
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201095.2
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, dieťa matky: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, D. a otca: C. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. D. XX, D., zastúpený: JUDr. Marta Vícenová, advokátka so sídlom Záhorácka 15B,
Malacky, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 23.3.2026, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.03.2026, sa otec domáha vydania
rozhodnutia, ktorým by súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súčasne s návrhom
vo veci samej sa domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do rozhodnutia
vo veci samej dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca.
2. Uznesením č.k. 28P/48/2026-12 zo dňa 01.04.2026 bol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia vylúčený na samostatné konanie a následne zapísaný pod novou sp. zn. 28P/52/2026.
3. Otec svoj návrh odôvodnil nasledovne : Rodičia maloletej I. neboli manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti. Práva a povinnosti k maloletej neboli upravované súdom, rodičia sa vedeli dohodnúť.
Maloletá I. bola v starostlivosti matky, rodičia sa vedeli dohodnúť na úprave styku a aj výške výživného.
V r. 2018 bola matka prvý krát za spolužitia s otcom hospitalizovaná na cca 4- 6 týždňov. V tom čase si
otec zobral neplatené voľno a staral sa o maloletú, takto fungoval aj ďalšie týždne, spolu asi 4 mesiace.
Matka bola nastavená na liekovú terapiu, a vyzeralo všetko v poriadku, zvládala aj starostlivosť o dieťa.
Maloletá je žiačkou A. ročníka U. Š.J. I. K. Š. K. H. , I. X C. D.. Maloletá je dobrá žiačka, je zdravá, máva
len bežné detské choroby. Aj po ukončení spolužitia v spoločnej domácnosti, otec bol s maloletou v
pravidelnom kontakte. Komunikoval aj s matkou. V súčasnosti sa pomery na strane matky zmenili. Matka
dlhodobo trpí maniodepresívnou psychózou. Je sledovaná v psychiatrickej ambulancii v nemocnici na
K. B.. C. D.. Má nastavenú medikamentóznu liečbu, pokiaľ túto dodržiava je v poriadku a je schopná sa o
maloletú postarať. V roku 2024 sa začali prejavovať opäť problémy pravdepodobne z dôvodu, že matka
prestala brať predpísané lieky. V tom čase bola hospitalizovaná dva týždne, odmietla ďalšie liečenie,
( podpísala „reverz”). Zakrátko opäť došlo k hospitalizácii na 5 týždňov. Starostlivosť o maloletú vždy
počas hospitalizácii zabezpečuje otec. V priebehu r. 2025 bola matka relatívne v poriadku. Otec videl,
že matka sa snaží vykonávať starostlivosť o dcéru, ale už nezvládala starostlivosť o domácnosť. Bolo
mu avizované/ od susedov), že matka nie je úplne v poriadku a v čase od 11. jan 2026 do 16.2.2026
bola dcéra u neho. Dňa 22.3.2026 škola kontaktovala otca, ktorý sa následne 23.3.2026 zúčastnil
pohovoru za prítomnosti triednej učiteľky, zástupkyne a školskej psychologičky. Matka maloletej počas
konzultácie s triednou učiteľkou uviedla, že počas jej prípadnej ďalšej hospitalizácie aby kontaktovali
otca maloletej. Bolo uvedené, že I. sa javí smutnejšia, zamyslenejšia ako zvyčajne. Škola sa zaujímala
akým spôsobom je zabezpečovaná starostlivosť o I.. Uviedol, že sa o ňu stará sám. Otec vyhodnotil,
že nie je možné ponechávať maloletú I. v úplnej starostlivosti matky, ktorá sa správa nevyspytateľne.Prostredie u matky je pre I. neisté a problematické . Dieťa potrebuje istotu, stabilné zázemie. Otec je
schopný jej ho poskytnúť, tak ako už mnoho krát v minulosti, nechce túto situáciu takto ponechať a
vystavovať aj dcéru aj seba ďalšiemu stresu. Dcéra sa cíti u neho dobre, má tam svoje zázemie. Prípravu
do školy vedia vykonávať riadne. Sama dcéra uvádza, že by bola radšej u otca, kde má kľud. Matka
má dlhodobo psychické problémy a zároveň má problémy so zabezpečením bezpečného a vhodného
a stabilného prostredia pre maloleté dieťa, čím je vážne ohrozená jej výchovná spôsobilosť. Maloletej
hrozí, že môže byť vystavená nevyspytateľnému správaniu matky s možnosťou ohrozenia jej zdravého
vývoja, prípadne dokonca ohrozenia zdravia. Otcovi, ktorý nie je manželom ani partnerom matky nie sú
poskytovanéinformácieozdravotnomstavematky,niejemuoznamovanájejhospitalizácia,jeodkázaný
len na sprostredkované informácie. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné aj dočasná úprava pomerov.
Pomery maloletej bez úpravy by mohli spôsobovať vážne praktické problémy vo veciach, v ktorých je
rodič povinný preukazovať, že dieťa mu je zverené do osobnej starostlivosti, napr. potreba vážneho
zdravotného zákroku, potreba vydania rozhodnutí v správnom konaní alebo zastupovanie dieťaťa.
4. Aktuálne sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 28P/48/2026 konanie o návrhu otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom sa domáha zverenia maloletej do svojej osobnej
starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke k maloletej. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne
skončené.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku). Prenariadenie neodkladného opatreniajepostačujúce,pokiaľsú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto
postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým
dosiahnutieúčeluprávnehoinštitútuneodkladného opatrenia,ktorýmjerýchleapružnériešeniesituácie
vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a
v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom
ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava
pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý
si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.
nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel
k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel.
Otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi,
ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až
po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Na Mestskom súde Bratislava II
sa vedie konanie o úprave práv povinností rodičov k maloletej. Až v konaní vo veci samej bude mať
súd dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania
a zistenia skutočného stavu. Pri zohľadnení skutkového stavu osvedčeného v čase rozhodovania,
dospel súd k záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
otcom navrhovaného neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáha zverenia maloletej do jeho osobnej
starostlivosti. Neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo, pred rozhodnutím súdu
o veci samej (t.j. o návrhu otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu )
nevyhnutné v záujme bezprostrednej a nutnej ochrany záujmov maloletej pristúpiť k jej okamžitému
zvereniu do osobnej starostlivosti otca matky. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca by
neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred
druhým.Argumentopotrebesúdnehorozhodnutiazdôvoduprípadnýchproblémovvoveciach,vktorých
je rodič povinný preukazovať, že dieťa mu je zverené do osobnej starostlivosti, napr. potreba vážnehozdravotného zákroku, potreba vydania rozhodnutí v správnom konaní alebo zastupovanie dieťaťa,
neobstojí. Rodičia sú zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa, zo zákona majú právo (a povinnosť)
vykonávať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovať
maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Otec je oprávnený maloletú zastupovať aj bez súdneho
rozhodnutia, zo zákona je zákonným zástupcom maloletej, nakoniec zrejme aj doposiaľ sa vyskytli
situácie, v ktorých maloletú niektorý z rodičov zastupoval a udialo sa to aj bez súdneho rozhodnutia o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností, vrátane zverenia maloletej do starostlivosti jedného z
rodičov. V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletých detí
je nezastupiteľná a záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho
a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem v zásade
vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.