Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203004
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8224203004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. X. O., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v L. č. XX, 2. R. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v L. č. XX, proti žalovaným:
1. R.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v B. - M., na ulici O. č. XXXX/X, právne zastúpenému:
Mgr. Janou Rojčekovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ulici Levočskej č. 4, 2. Ing. Q. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v B., na ulici W. č. XXXX/X, právne zastúpenej: Advokátska kancelária
PEMPEK, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Petržalka, Aupark Tower, Einsteinova č. 24, IČO:
55 390 480, 3. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z., na ulici N. č. XXX/XX, právne zastúpenému:

JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom v Bardejove, na ulici Tehelnej č. 46, 4. O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v N. č. XXX, o nahradenie vyhlásenia prejavu vôle, o odvolaní žalobcov v 1.
a 2. proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.07.2025 č.k. 6C/61/2024-224 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade sa priznáva proti žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhrada
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade priznal

proti žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudok ukladajúci povinnosť prejavu vôle predpokladá existenciu vecnej legitimácie teda právneho
vzťahu, z ktorého táto povinnosť vyplýva. Povinnosť urobiť prejav vôle môže vyplývať zo zákona na
základe výslovnej dikcie umožňujúcej nahradenie prejavu vôle alebo iného ustanovenia, ktoré ukladá
povinnosť k určitému prejavu vôle. Povinnosť urobiť prejav vôle môže taktiež vyplývať z právneho úkonu.
V praxi pôjde často o povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o budúcej zmluve.

3. Z hľadiska typu žaloby ide o žalobu na splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 137 písm. a)
CSP. Charakter žaloby ako žaloby na plnenie vyplýva z hmotnoprávnej vecnej legitimácie týchto žalôb
ako aj z procesného rámca. Z hľadiska vecnej legitimácie je zrejmé, že úspešná žaloba o urobenie
prejavu vôle uplatňuje právo na splnenie záväzku, ktorého obsahom je práve urobenie prejavu vôle.
Ide teda o žalobu uplatňujúcu splnenie povinností. Ide o rozsudok na plnenie, pretože nie samotný
rozsudok, ale až prejav vôle (nahradený fikciou) zakladá práva a povinnosti strán. V praxi sa taktiež

objavuje otázka formulácie petitu. Správne formulovaný petit má znieť: „Žalovaný je povinný uzavrieť
kúpnu zmluvu tohto znenia:...“ V každom prípade je potrebné, aby text predmetného prejavu vôle bol
v žalobe presne predformulovaný. Nepostačí všeobecne formulovaný petit, napríklad na „uzatvorenie
kúpnej zmluvy“, obsah tejto zmluvy musí byť v petite vymedzený. Rozsudok pritom nahrádza prejav vôleteda právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku zapísaného práva. Nejde
o určenie existencie zapísaného práva.

4. Ak má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti, obsah tejto zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo
výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá
sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku. Ak vo výroku rozsudku nie je prevádzaný pozemok náležite
individualizovaný (údajom o obci, parcelným číslom katastrálneho územia, prípadne aj údajom o jeho

druhu a výmere) ak tento výrok neobsahuje ani údaj o kúpnej cene, rozsudok nemôže nahradiť
nedostatok prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy (R 53/1991).

5. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na
začatie konania môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Sám však
nemôže obsah zmluvy modifikovať.

6.PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSR,sp.zn.1Cdo109/2004:„Jevylúčené,abysúdprirozhodovaní
o nahradení prejavu vôle (§ 161 ods. 3 OSP) neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti budúcej
zmluvy napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 35 OZ.“

7. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 274/2004, ZSP 65/2007: „Dohoda o uzavretí
budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) zakladá medzi zmluvnými subjektmi zmluvnú (kontraktačnú)
povinnosť, a to spravidla na obidvoch stranách zmluvných subjektov; nemožno však vylúčiť povinnosť
len na strane jedného zmluvného subjektu. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové
a formálne náležitosti, ktoré má mať uzavieraná kúpna zmluva; keď pôjde o predaj nehnuteľnosti,

dohoda už musí po obsahovej a formálnej stránke celkom vyhovovať nielen príslušným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, ale aj katastrálnym predpisom. Kúpna cena musí byť vymedzená uvedením
peňažnej sumy alebo iným spôsobom, ktorým ju možno nepochybne určiť. Ak má byť rozsudkom súdu
nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe nehnuteľnosti, musí byť obsah tejto
zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku rozsudku uvedený odkaz na obsah

pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa tak stáva súčasťou výroku rozsudku.“

8. Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej
zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce
údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli napravované výkladom prejavu vôle

účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (§ 35 Občianskeho zákonníka).

9. Žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že napriek námietke právneho zástupcu žalovanej v 2. rade
už vo vyjadrení k žalobe, ako aj právnych zástupcov žalovaných v 1. a 3. rade a aj po poukaze súdu
na závery súdnej praxe o tom, že obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky ako boli uvedené v

zmluve o budúcej zmluve a že súd o žalobe môže rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho
zamietne, že nemôže modifikovať obsah hlavnej zmluvy, dopĺňaním podstatných náležitostí s tým, že
žalobný návrh pri takom spôsobe vymedzenia, nie je spôsobilý na vyhovenie, právny zástupca žalobcov
návrh neupravil. Treba zdôrazniť, že tu ide o klasický kontradiktórny spor so zásadou koncentrácie a
rovnosti strán, kde za svoj výsledok sporu je zodpovedná výlučne tá ktorá sporová strana.

10. Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/47/2022, bez toho, aby
bolo potrebné rozvíjať akademickú polemiku o tom, či je žaloba o nahradenie prejavu vôle žalobou na
plnenie alebo osobitným typom žaloby, je zrejmé, že žaloba o nahradenie prejavu vôle nie je klasickou
žalobou o splnenie povinnosti, ktorú by bolo možné relatívne voľne ( aj keď vždy v intenciách žalobcom

požadovaného plnenia) preformulovať. Naopak, tu ide o vstup súdu do mechanizmu kontraktácie zmlúv
azmluvnejvoľnostistrán.Súdmôže(zasplneniapodmienokpodľahmotnéhopráva)vstúpiťdozmluvnej
voľnosti žalovaného ( to je podstata rozhodnutia súdu nahrádzajúceho prejav vôle, resp. ukladajúceho
povinnosť prejavu vôle), nemôže však vstupovať do zmluvnej voľnosti žalobcu. Podľa najvyššieho
súdu na rozdiel od žaloby na určenie obsahu zmluvy, pri rozhodovaní o žalobe na nahradenie prejavu

vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať. O
žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže
súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať obsah
zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí (Vojčík, P., Bajánková J.: Nahradenie prejavuvôle v teórii a v súdnej judikatúre. In: „Ingerencia súdov do súkromnoprávnych zmlúv: Zásahy súdov
do kontraktačného procesu“. Pezinok : Justičná akadémia Slovenskej republiky. 2013, s. 17). Nie je
úlohou súdu iniciatívne opravovať nedostatky v žalobcom predloženom texte zmluvy. Neobstojí analógia

s bežným kontraktačným mechanizmom medzi účastníkmi zmluvy, keď adresát návrhu môže návrh
modifikovať a ak navrhovateľ s takouto modifikáciou súhlasí, dôjde k uzavretiu takto modifikovanej
zmluvy.Súdtotižniejezmluvnoustranou,aleverejnýmorgánom,ktorýautoritatívnerozhodujeoprávach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Súd teda môže vyhovieť žalobe o nahradenie prejavu
vôle len vtedy, ak právny úkon, ku ktorého uzavretiu má smerovať súdom nahradený prejav vôle, spĺňa

všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre jeho platnosť a neobchádza zákon ani iné súdne
alebo úradné rozhodnutia.

11. Navyše súd vychádzajúc z ustanovenia § 160 ods. 3 písm. b) CSP nemá poučovaciu povinnosť
podľa ods. 1 a 2, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou
na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa. Rovnako tak možno spomenúť ustanovenie článku 11 ods. 3
CSP, v súlade s ktorým kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti
považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Preto pri
zastúpeníadvokátomsúdnemôžeposkytovaťpoučeniaanahrádzaťobsahžalobyaprávnehoúkonu,vo
vzťahu ku ktorému sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných. Tým by sa v podstate

činnosť súdu rovnala nahrádzaniu plnenia povinností účastníka. Uvedené je neprípustné pre priamy
rozpor takéhoto postupu s pozíciou súdu v sporovom civilnom konaní a v konečnom dôsledku i s
ústavnou zásadou rovnosti účastníkov konania (viď napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn.
6Co/869/2014, ktorý bol preskúmaný v konaní o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky vo veci sp.zn. III.ÚS 445/2016). Aj Ústavný súd pri prieskume týchto záverov v bode 20.

odôvodnenia uznesenia sp.zn. III.ÚS 445/2016 uviedol, že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd
nemôženičnapodstatnýchnáležitostiachbudúcejzmluvymeniť,dopĺňaťčiupresňovať,jevylúčené,aby
neurčité prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu boli
napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. Podľa záverov Ústavného súdu v spomenutom
uznesení v jeho 21. bode pritom nezrozumiteľnosť petitu a uvedenie nevýhodnejších podmienok pre

žalovaného oproti pôvodnej zmluve bola by aj samostatne dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd nie
je zástancom prepjatého formalizmu (za tým účelom vykonal opakovane a aj predbežné prejednanie
sporu, aby uzavretím zmieru došlo aj k sanácii procesných nedostatkov), avšak zároveň je nutné
dodržaťprocesnépredpisy.Preformulovaniepetitužalobysúdomtuboloneprípustné.Podľarozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/245/2020 akákoľvek poučovacia povinnosť o tom,

akým spôsobom by mal žalobca formulovať žalobný návrh, aby mohol byť v spore úspešný presahuje
rámec poučovacej povinnosti zakotvenej v civilnom sporovom konaní. Súd má za to, že žalobcom sa
nepodarilo petitom navrhovaného rozsudku dať zadosť hmotnoprávnej úprave či už podľa spomínaného
názoru Ústavného súdu aj samostatne dôvodom pre zamietnutie žaloby.

12. Vzhľadom na uvedené po oboznámení sa s obsahom žaloby, obsahom všetkých vyjadrení strán k
veci a po vykonaní navrhovaných dôkazov stranami sporu súdu neostávalo nič iné len žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

13. Medzi stranami nebolo skutkovo sporné, že zmluvou o budúcej zmluve sa žalovaní zaviazali

previesť na žalobcov nehnuteľnosti tam uvedené, pričom si dohodli kúpnu cenu 86.000,- eur s tým, že
kúpnu zmluvu uzavrú do 30.10.2023. Následne bol predložený návrh kúpnej zmluvy s iným subjektom
(BizPartnerInvestmentsj.s.a.)akoboluvedenývzmluveobudúcejzmluveazároveňžalovanínamietali,
že sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, a preto
od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Namietali, že žalobcovia sú platobne

neschopní a svoju solvenciu nepreukázali, o čom svedčí aj skutočnosť, že zmluvu mala uzatvárať s nimi
tretia osoba neúčastná zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

14. Okrem už vyššie uvedeného dôvodu, že navrhovaná zmluva nezodpovedala z hmotnoprávneho
hľadiska podmienkam zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a nemala náležitosti, ďalším dôvodom na

zamietnutie žaloby boli tiež nasledovné skutočnosti.

15.Podľa§50aods.1-3Občianskehozákonníkaúčastnícisamôžupísomnezaviazať,žedodohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutejdoby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo
nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká,
pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno

spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

16. Podľa § 50a Občianskeho zákonníka sa môžu zmluvné strany zmluvne dohodnúť, že v budúcnosti
uzatvoria zmluvu. Takáto zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať podstatné náležitosti
budúcej zmluvy, ktorú sa v budúcnosti zaväzujú uzatvoriť.

17. Navrhovateľom a teda aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na nahradenie prejavu
vôle súdnym rozhodnutím môže byť iba účastník zmluvy o budúcej zmluve, teda ten ktorého prejav vôle
na uzavretie zmluvy je daný a aj prejavený spôsobom, ktorý právny poriadok požaduje.

18. Ďalšou zásadnou otázkou je, že v takomto prípade sa môže nahradiť prejav vôle jednej zo zmluvných

strán iba za podmienky, že je nepochybné a preukázateľné, že účastník mal vôľu a podľa hmotného
práva aj povinnosť svoju vôľu prejaviť a tak uzavrieť zmluvu.

19. V praxi tak časti vzniká povinnosť uzavrieť (konečnú) zmluvu na základe zmluvy o budúcej zmluve
(§ 50 a OZ).

20. V odseku 3 ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka zakotvil zákonodarca tzv. klauzulu „rebus
sic stantibus“. Podstata tejto klauzuly je, že v definovaných prípadoch záväzok trvá, s výhradou, že
okolnosti, z ktorých strany záväzku vychádzali pri jeho uzatváraní, sa do tej miery nezmenia, že tento
skutkový stav bude viesť k zániku pôvodného záväzku. Záväzok teda trvá s „výhradou nezmenených

pomerov“ .Aj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve zanikne, ak dôjde k takej intenzite zmeny pôvodných
skutkových či právnych okolností, že by nebolo spravodlivé trvať na uzatvorení budúcej (realizačnej
či hlavnej) zmluvy. Existencia týchto okolností musí byť posudzovaná objektívne, nestačí teda zmena
v oblasti „chcenia či nechcenia“ jednej zo zmluvných strán. Spravidla pôjde o ekonomické pomery na
strane povinnej osoby, no nie sú vylúčené ani osobné dôvody.

21. Okrem toho zmluva o budúcej zmluve v článku I. obsahuje ustanovenie, podľa ktorého záväzok
zmluvných strán bude splnený aj v prípade, že budúci kupujúci zabezpečia uzavretie budúcej kúpnej
zmluvy medzi budúcimi predávajúcimi, kupujúcimi a subjektom financujúcim kúpu týchto nehnuteľností.
Toto ustanovenie bolo podrobené posúdeniu v zmysle kritérií posudzovania platnosti tejto časti právneho

úkonu podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Podstata zmluvy o budúcej zmluve spočíva v tom, že sa jej subjekty zaväzujú, že do stanovenej
doby uzavrú určitú zmluvu. Nesplnenie záväzku uzavrieť dohodnutú zmluvu prináša účastníkom zmluvy
o budúcej zmluve právo domáhať sa na súde žalobou o nahradenie prejavu vôle, aby druhej strane

bola uložená povinnosť zmluvu uzavrieť. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky podstatné
obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným
náležitostiam právnych úkonov stanovených v ustanoveniach § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Medzi významné požiadavky na právne úkony patrí náležitosť vôle a jej prejavu. Náležitosti prejavu
vôle sú zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch aj forma prejavu. Nezrozumiteľný je prejav

vtedy, ak ho nemožno zistiť ani výkladom, čo ním malo byť vyjadrené. Určitosť prejavu sa týka jeho
obsahovej stránky; neurčitý prejav je síce zrozumiteľný, avšak neistý je jeho obsah. Neurčitosť môže
byť odstránená výkladom podľa § 35 Občianskeho zákonníka, avšak výkladom (podľa citovaného
ustanovenia) nemožno dopĺňať to, čo právny úkon (v tomto prípade zmluva zo dňa 10.6.2023) v
skutočnosti neobsahuje. Pokiaľ nemožno uvedený nedostatok odstrániť týmto spôsobom, ide o právny

úkon neplatný. S ohľadom na povahu kontraktačnej povinnosti predpisuje zákon písomnú formu zmluvy
o budúcej zmluve, ktorá musí pod sankciou neplatnosti obsahovať dojednania ako o podstatných
náležitostiach budúcej zmluvy, tak aj o dobe, do kedy má byť táto zmluva uzatvorená. Súdna prax
sa ustálila v názore, že ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená
písomná forma, musí byť jej určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle

zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je
zrejmé z jeho textu (viď tiež argumentačne podporne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31. 7. 1996,
sp. zn. 3 Cdon 227/96). Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a takýto prejav vôle
by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi danéhozmluvnéhovzťahu.Zuvedenéhopreprejednávanúvecvyplýva,žeprevyriešenieotázkyurčitostizmluvy
o budúcej zmluve, resp. predovšetkým jej časti týkajúcej sa článku I. zmluvy je zásadným, že podľa
názoru súdu vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uvedené ustanovenie

neplatné pre jeho neurčitosť, ktorá tkvie v tom, že v ňom nie je (nepochybným spôsobom) vymedzené,
kto má byť treťou osobou, financujúcim subjektom, s ktorým má byť uzavretá kúpna zmluva, zdôrazniac
na kúpu nehnuteľnosti (nevyhnutnosť dostatočného označenia účastníka zmluvného vzťahu v zmysle
katastrálneho zákona) namiesto budúcich kupujúcich. Z nerozporovaných vyjadrení žalovaných plynie,
že sa tak mali dozvedieť až pred predložením kúpnej zmluvy na podpis, pričom s nimi tento subjekt

vôbec nejednal. (viď argumentačne na podporu rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Odo 1204/2005. Pozn.
Pri odôvodňovaní rozhodnutia na podporu právnej argumentácie súd využíval vo väčšom rozsahu aj
mimoriadne obohacujúcu a náležitú judikatúru a rozhodnutia vyšších súdnych inštancií Českej republiky,
a to vzhľadom na spoločnú historickú skúsenosť v spomínanom období a v tejto oblasti treba zdôrazniť,
žeajrovnakúprávnuúpravuplatnúaúčinnúnacelomúzemíČeskejaSlovenskejrepubliky,(ažnásledne
došlo v Českej republike k prijatiu „nového“ Občianskeho zákonníka), preto mal za to, že aj podnetné

závery z nej plynúce sú plne použiteľné na daný skutkový stav). Pokiaľ sa subjekt zaviaže k uzatvoreniu
zmluvy (dvojstranného právneho úkonu), možno túto povinnosť vymáhať len žalobou o nahradenie
prejavu vôle. Takáto žaloba však neprichádza do úvahy, ak budúcu zmluvu má uzavrieť osoba odlišná
od účastníkov zmluvy o budúcej zmluve. Záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu so spoločnosťou BizPartner
Investments j.s.a. tak nie je vymáhateľný a takáto zmluva by bola v uvedenom článku I. neplatnou aj z

toho dôvodu, že svojím obsahom v tejto časti odporuje zákonu. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
31.5.2004, sp. zn. 33 Odo 330/2002, tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.3.2011, sp. zn. 33 Cdo
4789/2009).

23. Predložená kúpna zmluva aj to len žalovanými (nedatovaná a nepodpísaná), a nie samotnými

žalobcami, ktorá mala byť podľa žalobcov zmluvou nahradzujúcou prejav vôle strán sporu bola len
zmluvou so subjektom (BizPartner Investments j.s.a.), ktorý jednak nie je stranou v tomto spore (v
takom prípade, ak žalobcovia odkazovali na uvedenú zmluvu, by tu bol nedostatok vecnej legitimácie),
keďže žalobu podali žalobcovia, ale ani nebol účastníkom zmluvného vzťahu zo zmluvy o budúcej
zmluve zo dňa 10.06.2023. Na strane druhej, ak by mal byť nahradený prejav vôle žalovaných vo

vzťahu k žalobcom, pričom tu nebol splnený ani aspekt žalobcami pripojeného dokumentu, ktorý túto
vôľu mal nahrádzať, vykonaným dokazovaním bol riadne preukázaný zánik záväzku, nakoľko okolnosti,
z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo
požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Ide zásadne o finančné pomery žalobcov (ekonomické, ktoré
zásadne neboli známe v čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve), kde vykonaným dokazovaním

výsluchom svedka X. O. ako aj pripojeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pracovisko
Brezno a platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica pracovisko Brezno, tiež faktúrami s
nedoplatkami a nerozporovanými tvrdeniami žalovaných o zásadnej insolvencií žalobcov (viď výsluch
svedka X. O. a právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica pracovisko Brezno) bola
preukázaná zásadná zmena okolností, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali. Žalobcovia

solvenciu v priebehu celého konania nepreukázali a ani tvrdenia žalovaných nerozporovali. Tu treba
na dôvažok spomenúť, že tieto úvahy nebolo potrebné ďalej rozvádzať, keďže žalobcami tvrdená a
predložená kúpna zmluva (neobsiahnutá v petite žaloby) sa mala týkať tretieho subjektu, ktorý ani nebol
účastníkom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a ani účastníkom tohto konania.

24. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods.
2 CSP.

26. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade.
Navrhli rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené alternatívne požadovali
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že konajúci súd sa nezaoberal
podstatou sporu, teda posúdením, či boli splnené podmienky na nahradenie vyhlásenia vôle zo strany
žalovaných v zmysle ust. § 50a Občianskeho zákonníka a namiesto toho sa zaoberal irelevantnými

skutočnosťami, ktoré s konaním nijako nesúvisia. Sústredil sa na nesúvisiace okolnosti ako exekúcie
žalobcov, ktoré nikdy netajili a tieto vznikli z nevydareného podnikania a investícií. Uvedené je mimo
predmetného sporu, nijako s nim nesúvisí a nie je to dôvod na odmietnutie alebo nesplnenie zmluvných
záväzkov žalovanými.27. Ďalším zásadným pochybením súdu bolo, že pripustil a zohľadnil výpoveď svedka, ktorý nebol
účastníkom žiadneho z relevantných zmluvných vzťahov ani sa nijako nepodieľal na rokovaniach,

príprave ani podpise zmluvy o budúcej zmluve, nemá žiadne priame vedomosti o uzatváraní zmlúv
medzi stranami. Tento svedok neuvádzal skutočnosti týkajúce sa samotného predmetu konania, ale iba
sa vyjadroval k finančnej situácii žalobcov.

28. Rovnako je neprípustné tvrdenie žalovaných v 1. a 3 rade, podľa ktorého nevedeli o bode

zmluvy, ktorý hovorí o tom, že nehnuteľnosť môže byť financovaná treťou stranou. Išlo o riadne
fungujúceho investora, ktorý ma riadne zverejnenú internetovú stránku, podnikateľské aktivity na
Slovensku aj v zahraničí. Išlo o štandardný, transparentný a právne bezpečný spôsob financovania
kúpy nehnuteľnosti, ktorý nijako nespochybňuje platnosť zmluvy ani povinnosť žalovaných uzatvoriť
riadnu kúpnu zmluvu. Napriek tomu žalobcovia mali riadne a včas pripravené návrhy kúpnych
zmlúv, zabezpečené financovanie a spĺňali všetky podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Tieto

skutočnosti súd nevyhodnotil riadne, dôkazy v ich prospech nesprávne vyhodnotil a nezaoberal sa
splnením podmienok pre nahradenie vôle žalovaných, ale vecami, ktoré v tomto konaní boli irelevantné.
Žalovaní boli spôsobilí na právne úkony, zmluvu podpísali bez nátlaku a zároveň mali možnosť sa so
zmluvou oboznámiť pred podpisom. Nedostatočné posúdenie dôkazov a skutkového stavu má vplyv na
zákonnosť rozhodnutia.

29. Okrem toho do spornej nehnuteľnosti ešte pred začatím konania investovali vlastné finančné
prostriedky, podieľali sa na jej údržbe a zhodnotení v dobrej viere, že kúpna zmluva bude riadne
uzatvorená v zmysle platnej zmluvy o budúcej zmluve.

30. Žalovaní 1., 3. a 4. rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

31. Žalovaná v 2. rade uviedla, že jej záujmom je uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude
odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z nej na žalobcov za predpokladu, že kúpna
cena za predmetnú nehnuteľnosť bude uhradená pred uskutočnením vkladu vlastníckeho práva k

predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcov, resp. tretej strany, na účet žalovaných v celosti, resp.
bude zložená v notárskej úschove s tým, že bude žalovaným uvoľnená v celosti po zápise vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcov a zároveň bude zo strany žalobcov uhradený nedoplatok na
nájomnom a spotrebovaných médiách.

32. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcov nie je opodstatnené.

33. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

34. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

35. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.36. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila

druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

37. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

38. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

39. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu.

40. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

41. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

42.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

43. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

44. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automatickyunesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

45. V danom prípade súdnemu sporu predchádzalo uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (§
50a Občianskeho zákonníka), teda zmluvy, ktorá ukladá účastníkom zmluvnú povinnosť uzatvoriť v
stanovenej lehote riadnu kúpnu zmluvu. Žalovaní ako predávajúci však v stanovenej lehote povinnosť,
ktorú na seba zmluvne prevzali, nesplnili. Vo všeobecnosti platí, že ak jedna zo zmluvných strán

odmieta splniť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, môže sa druhá strana domáhať
na súde vydania rozsudku, ktorým sa nahradí prejav vôle strany odmietajúcej uzatvoriť riadnu zmluvu.
Právoplatné rozsudky súdu ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav (§ 229 CSP).

46. Ak má byť rozsudkom nahradené vyhlásenie vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe

nehnuteľnosti, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť výrok
rozsudku uvedený v odkaze na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa tak
stáva súčasťou výroku rozsudku (R 53/1990). Text zmluvy pripojenej k žalobe treba v zmysle ust. §
43a Občianskeho zákonníka považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý nemožno modifikovať
bez súhlasu navrhovateľa (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právoplatnosťou rozsudku súdu

nahradzujúceho prejav vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu dochádza k zhode vôle oboch zmluvných strán
a kúpna zmluva je tým uzatvorená.

47. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu
môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať

obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí. Nie je úlohou súdu iniciatívne opravovať
nedostatky v žalobcom predloženom texte zmluvy. Neobstojí analógia s bežným kontraktačným
mechanizmom medzi účastníkmi zmluvy (kupujúcim a predávajúcim), pri ktorom adresát návrhu
môže návrh modifikovať a ak navrhovateľ s navrhovanou modifikáciou súhlasí, dôjde k uzatvoreniu
modifikovanej zmluvy. Treba zdôrazniť, že súd rozhodujúci o takejto žalobe nie je zmluvnou stranou,

ale verejným orgánom, ktorý autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb.

48. Je potrebné rozlišovať nahradenie prejavu vôle súdom (§ 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka)
a určenie obsahu zmluvy súdom (napr. § 93 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon). V

rámci občianskoprávnej zmluvy o budúcej zmluve je povinnosťou súdu držať sa zmluvného dojednania
a nič nezmeniť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/109/2004, zo súdnej
praxe 3/2005, str. 73). Na rozdiel od žaloby na určenie obsahu zmluvy pri rozhodovaní o žalobe na
nahradenie prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať,
či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v

návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať
obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí. Nie je úlohou súdu iniciatívne opravovať
nedostatky v žalobcom predloženom texte zmluvy.

49. Dovolací súd síce vo svojom rozhodnutí pripustil možnosť čiastočného vyhovenia žalobe o

nahradenie prejavu vôle tak, že súd pojme do výroku (alebo do znenia zmluvy pripojeného k rozsudku)
len časť nehnuteľností, ku ktorým žalobca navrhuje uzavretie zmluvy a vo zvyšnej časti žalobu zamietne
(uznesenie z 29.06.2022 sp.zn. 4Cdo/20/2021), aj tak však zdôraznil, že na rozsudok ukladajúci
povinnosť prejavu vôle (§ 229 CSP) sú stále použiteľné tie rozhodnutia, stanoviská a správy o
rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č I., II. a IV. vydaných SEVT

Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 a neboli legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou prekonané,
pričom dovolací súd vychádzal zo záverov Cpj 237/81 uverejnených v Zborníku IV. Najvyššieho súdu
ČSSR, str. 381, že o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedenéhov žalobe môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže však sám
obsah zmluvy modifikovať.

50. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prípadnú modifikáciu navrhovaného právneho úkonu, ku ktorému
má súd nahradiť prejav vôle žalovaného Najvyšší súd pripúšťa len vo vzťahu k predmetu zmluvy pokiaľ
ho tvorí viac vzájomne oddeliteľných nehnuteľností. Súd vtedy môže rozdeliť navrhovaný predmet
kúpy, čiastočne návrhu vyhovieť a čiastočne zamietnuť. To však nie prípad tu posudzovanej veci.
Prvoinštančný a ani odvolací súd nemohol z vlastnej iniciatívy doplňovať chýbajúce údaje o zmluvných

stranách. Text zmluvy, ku ktorej uzavretiu má byť nahradený prejav vôle žalovaných s presným
označením strany kupujúcej a strany predávajúcej, nie je súčasťou žalobného petitu. Zo strany žalobcov
nebol predložený ani text písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá by sa tak mohla stať súčasťou
výroku rozsudku. Do spisu bol predložený zo strany žalovaných len text nedatovanej a nepodpísanej
kúpnej zmluvy (č.l. 52 až 59 spisu), v ktorej však ako kupujúci nevystupujú žalobcovia v 1. a 2. rade,
ale iný subjekt a to BizPartner Investments, j.s.a., so sídlom v Poprade na ulici Dlhé Hony č. 5031/6.

Tento subjekt však stranou sporu nie je. Takto predložená kúpna zmluva neobsiahnutá v petite žaloby
sa bez akýchkoľvek pochybností mala týkať tretieho subjektu nemajúceho postavenie účastníka zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, ani účastníka prebiehajúceho konania.

51. Esenciálnou súčasťou každej zmluvy je označenie zmluvných strán. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaný vo veci 1Cdo/47/2022. V tomto
rozhodnutí dovolací súd skonštatoval, že v danom prípade podstata dovolacej námietky spočívala v
názore, že súdy oboch inštancií mali z vlastnej iniciatívy zmeniť (opraviť) údaje o zmluvných stranách.
Na strane žalovaného (ako predávajúceho) išlo o údaj týkajúci sa jeho bydliska, na strane žalobcu
(ako kupujúceho) došlo k zmene obchodného mena, právnej formy, sídla a tiež identifikačného čísla

(z dôvodu zmeny jeho sídla do iného štátu), teda k zmene podstatných údajov používaných na
identifikáciu právnickej osoby, nielen v bežnom obchodnom styku, ale aj v konaní pred verejnými
orgánmi. Vyhovenie žalobe by vzhľadom na to znamenalo predovšetkým zaťaženie zmluvy vadou
nejasnosti o jej účastníkoch. Túto nejasnosť pritom mohol žalobca sám odstrániť. Z týchto dôvodov
dospel Najvyšší súd k záveru, že odvolací súd vec správne posúdil, keď potvrdil zamietnutie žaloby

pre tak závažné nedostatky v označení účastníkov zmluvy, ktoré vzbudzovali pochybnosti o identite
subjektov, ktoré majú byť zmluvnými stranami.

52. Vyššie uvedený záver je aplikovateľný aj na prejednávanú vec, a to najmä za situácie, ak v žalobnom
petite údaje o zmluvných stranách ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy uvedené nie sú a v spise sa

nachádzajúca nedatovaná a nepodpísaná kúpna zmluva (č.l. 52 až 59 spisu) za kupujúceho označuje
subjekt rozdielny od žalobcov v 1. a 2. rade. Tieto závažné nedostatky v označení účastníkov zmluvy
vzbudzujú dôvodné pochybnosti o identite subjektov, ktoré majú byť zmluvnými stranami.

53. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

54. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
proti neúspešným žalobcom v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,
2 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

55. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).