Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/45/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725202784
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5725202784.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej: JUDr. Dominik Brogyányi, advokát, so sídlom
M. Hamuljaka 1473/25, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/
X, XXX XX H., zastúpenému AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17,

036 01 Martin, IČO: 50 157 892, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 24C/119/2025-28 zo dňa 19.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenieprvoinštančnéhosúdu zrušuje avecmu vracia naďalšiekonanieanovérozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd žalovanému uložil, aby strpel prechod
žalobkyne pešo cez parcely registra C č. 840/27 - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 42 m2, č.

840/62 - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 159 m2, č. 840/51 - zastavaná plocha a nádvorie
s výmerou 179 m2 a č. 840/64 - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 77 m2 v bytovom dome
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre
okres Martin, obec E., katastrálne územie E., do nebytového priestoru č. XXX na X. poschodí chodu
č. X v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na parcele registra C č. 840/6 zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre okres Martin, obec

E., katastrálne územie E., v rozsahu podľa geometrického plánu vyhotoveného I. J. E. č. 77/2023 zo dňa
17.05.2023 úradne overeného Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, dňa 06.06.2023 pod
č. G1-501/2023, ktorý je súčasťou tohto uznesenia. Žalovanému uložil, aby odstránil všetky prekážky
a stavebné úpravy brániace prechodu žalobkyne podľa výroku I. Rozhodnutie o trovách konania si
vyhradil na rozhodnutie vo veci samej. V bodoch 3., 4. a 5. písomne vyhotoveného odôvodnenia
uznesenia poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval a uzavrel, že žalobkyňa hodnoverne

osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Predovšetkým výpismi z listov
vlastníctva, z ktorých vyplýva vlastníctvo predmetných nehnuteľností, geometrickým plánom, z ktorého
vyplýva priestorová situácia týchto nehnuteľností, vyjadrením predchádzajúceho vlastníka nebytového
priestoru, z ktorého vyplýva, že jediná prístupová cesta k nebytovému priestoru vedie cez parcely,
ktorých vlastníkom je žalovaný, a že sa doň nemožno dostať cez iné priestory v dome, ktorého je tento
nebytový priestor súčasťou. Osvedčila teda, že ako vlastníčke nebytového priestoru jej je žalovaným

znemožnené tento nebytový priestor užívať napriek tomu, že prístup k nemu nemožno zabezpečiť inak,
ako právom cesty cez priľahlé parcely žalovaného. Neumožnením prístupu do nebytového priestoru jej
bude bránené vo výkone jej vlastníckeho práva a zároveň hrozí vznik škody na nebytovom priestore, ako
aj na majetku ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v prípade havarijnej situácie,
ktorá môže nastať aj v dôsledku nevykonania opravy inštalácie vody v zmysle výzvy spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov na sprístupnenie nehnuteľnosti. Žalobkyni neuložil podať v

určitej lehote žalobu vo veci samej, keďže takéto konanie medzičasom začalo. Súd preto aj o trovách
neodkladného opatrenia rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie vo veci samej skončí.2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. V prvom rade,
namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že jediná prístupová cesta k nebytovému priestoru
žalobkyne vedie cez pozemky parc. č. 840/27 CKN, 840/62 CKN 840/51 CKN a 840/64 CKN. Cez

tieto pozemky totiž žiadna prístupová cesta k nebytovému priestoru žalobkyne nevedie. Na pozemkoch
parc. č. 840/27 C KN a 840/62 C KN (bezprostredne susediacich s nebytovým priestorom) je postavená
stavba súp. č. XXXXX evidovaná na LV č. XXXX pre kat. územie E., čo bez ďalšieho znemožňuje
akýkoľvek prechod cez dané pozemky. Zastal názor, že ani zriadenie vecného bremena práva prechodu
cez stavbu sup. č. XXXXX by nebolo možné žalobkyni v súdnom konaní priznať, keďže to nie je reálne

vykonateľné a ani prípustné v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predmetná stavba
súp. č. XXXXX prešla ešte v roku 2023 kompletnou rekonštrukciou riadne povolenou Mestom Martin
- Rozhodnutím Mesta E., stavebného úradu č. SÚ-34830/10503/2023 zo dňa 7.2.2023, právoplatným
dna 15.2.2023. Došlo k zmene užívania stavby tak, že v stavbe boli vytvorené z pôvodne nebytových
priestorov 3 byty, a teda k dnešnému dňu sa nachádza za stenou susediacou s nebytovým priestorom
obývaný byt; je nereálne, aby sa cez stavbu súp. č. XXXXX prechádzalo. Poukázal na zavádzajúce

tvrdenia žalobkyne, že žalovaný vykonal stavebné úpravy a uzamknutie priestorov úmyselne s cieľom
zamedziť jej jediný vchod do nebytových priestorov. Stavebné úpravy boli vykonané ešte v roku 2023
v rámci vtedy realizovanej prestavby. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k nebytovému priestoru až v
auguste 2025, teda 2 roky po zrealizovaní stavebných úprav a ich zápise do listu vlastníctva. Nemožnosť
vchodu do nebytového priestoru cez stavbu súp. č. XXXXX teda existuje už od roku 2023, viac ako

2 roky sa do nebytového priestoru cez stavbu súp. č. XXXXX neprechádza. Žalobkyňa nadobudla
predmetné nehnuteľnosti v roku 2025 v čase, keď už bol zrejmý problém so vstupom do nebytového
priestoru, nedalo sa do neho vstúpiť. Pri kúpe nehnuteľnosti konala hrubo nedbanlivo, zrejme ani
nevykonala ohliadku daného priestoru, inak by musela zistiť, že kupuje priestor bez vstupu. Žalovaný
sám zvažoval kúpu daného nebytového priestoru od mesta E. a jeho prestávanie na byt, pred kúpou

však, vidiac daný stav, zisťoval, aké sú možnosti vstupu. Z mesta E. mu bola poslaná dňa 10.3.2022
odpoveď, že daný nebytový priestor je možné sprístupniť prebúraním dverného otvoru do nebytových
priestorov zo schodiska bytového domu č. súpisné XXXX z H. ulice a súčasne bol informovaný, že
vytvorenie ďalšieho samostatného vstupu pre jednu bytovú jednotku z verejnej komunikácie je v rozpore
so zásadami pre bytové domy. Z toho vyplýva, že jednak je možné urobiť vstup do nebytového priestoru

pomerne jednoducho v rámci bytového domu súp. č. XXXX, K. H. a súčasne, čo je pre toto konanie tiež
veľmi dôležité, stavebný zákon neumožňuje zriadenie ďalšieho samostatného vstupu do nebytového
priestoru z verejnej komunikácie mimo hlavných vstupov, v čom vidí žalovaný ďalší dôvod nezákonnosti
napádaného uznesenia. Navrhol, aby v zmysle ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu

zamietne a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala uznesenie prvoinštančného súdu ako
správne potvrdiť. Uviedla, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bola po neurčitý čas úplne
vylúčená z užívania svojej nehnuteľnosti, čo predstavuje ujmu, ktorú nemožno považovať len za
dočasnú alebo zanedbateľnú. Žalobkyňa sa nestotožňuje s názorom žalovaného, podľa ktorého sa na

niektorých parcelách nachádza stavba, čo znemožňuje akýkoľvek prechod cez pozemky žalovaného.
Táto skutočnosť sama osebe nevyvracia existenciu nároku žalobkyne. Práve naopak, táto skutočnosť
preukazuje, že žalovaný má plnú kontrolu nad prístupom a že bez zásahu súdu môže žalobkyni prístup
kedykoľvek a úplne znemožniť, čo aj žalovaný uskutočnil tým, že uzamkol jediný vstup do nebytového
priestoru, ktorý bol dlhé roky využívaný aj predchádzajúcimi vlastníkmi. Zároveň žalovaný zamuroval

jediný prístup do nebytového priestoru cez jeho pozemky, čím žalobkyni absolútne znemožnil dostať
sa do nebytového priestoru. Žalobkyňa je toho názoru, že zamurovanie vchodu žalovaným je potrebné
považovať za nepovolené stavebné úpravy/stavbu, nakoľko žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz
preukazujúci oprávnenosť takéhoto stavebného zásahu. Žalovaný sa snaží navodiť situáciu, že takýto
postup bol legálny a schválený stavebným úradom, čo však nie je pravda. Rozhodnutím Mesta E.,

ako stavebného úradu, zo dňa 07.02.2023, na ktoré žalovaný odkazuje v podanom odvolaní, stavebný
úrad povolil žalovanému zmenu užívania stavby. Z tohto rozhodnutia nevyplýva oprávnenie žalovaného
zamurovať jediný vstup do nebytového priestoru a preto je potrebné takýto zásah považovať za
nepovolené stavebné úpravy. Argumentácia žalovaného o „technickej nemožnosti“ prechodu je preto
v tomto štádiu konania irelevantná a bude predmetom meritórneho rozhodnutia súdu. Pre potreby

neodkladného opatrenia postačuje, že súd osvedčil existenciu zásahu do práv žalobkyne. Historicky bol
vždy riešený prístup do nebytového priestoru cez pozemky žalovaného. Zároveň z vyjadrenia mesta E.,
ktoré žalobkyňa predložila k podanej žalobe vo veci samej, vyplýva, že mesto malo zabezpečený prístup
do nebytového priestoru cez pozemky žalovaného viac ako 10 rokov a vecné bremeno spočívajúcev práve prechodu peši cez pozemky žalovaného v prospech vlastníka nebytového priestoru bolo s
veľkou pravdepodobnosťou nadobudnuté vydržaním. Žalobkyňa sa preto oprávnene domnievala, že
bude mať zabezpečený prístup do nebytového priestoru cez pozemky žalovaného. Z opatrnosti sa

žalobkyňa v konaní vo veci samej domáha zriadenia vecného bremena za odplatu. Vzhľadom k vyššie
uvedenému je zrejmé, že žalobkyňa sa oprávnene domnievala, že bude mať zabezpečený prístup do
nebytového priestoru, a to či už na základe dohody so žalovaným (s ktorou však žalovaný nesúhlasil)
alebo na základe rozhodnutia súdu o zriadení vecného bremena alebo nadobudnutia vecného bremena
vydržaním. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tiež existenciou dôvodnej obavy vzniku škôd

v nebytovom priestore a v samotnom bytovom dome, v ktorom sa nachádza nebytový priestor, nakoľko
žalobkyňa sa nedokáže dostať do nebytového priestoru, čo by v prípade vzniku požiaru, vytopenia
alebo inej poruchy v nebytovom priestore malo neodvrátiteľné následky. Žalobkyňa považuje na tomto
mieste za podstatné spomenúť, rovnako ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že ju
kontaktoval predseda Spoločenstva vlastníkov bytov "H. XXXX/X,X,X", IČO: 37802747, ul. H. X,X,X,
XXX XX E. F. H. s tým, že v nebytovom priestore je potrebné vykonať opravu vnútornej inštalácie vody.

Nakoľko sa však žalobkyňa nedokáže dostať do nebytového priestoru, nemôže sprístupniť správcovi
domunebytovýpriestorzaúčelomopravyvnútornejinštalácievody,čímbezprostrednehrozívznikškody
nielenvnebytovompriestore,alevcelombytovomdome.Nebytovýpriestornemalvminulostianemáani
v súčasnosti žiadny vnútorný, konštrukčný, technický vstup do spoločných priestorov domu. Prebúranie
otvoru do spoločných priestorov nie je možné bez súhlasu správcu bytového domu, zásahov do nosných

konštrukcií bytového domu, rozsiahlych stavebných úprav, ktorými by sa zmenila stavba, pričom, ak
by takéto stavebné úpravy vôbec boli možné, ich náklady by boli zjavne neprimerané v porovnaní so
zabezpečením prístupu do nebytového priestoru cez pozemky žalovaného, cez ktoré sa vždy realizoval
prístup do nebytového priestoru. Zároveň žalobkyňa v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 15.12.2025
k vyjadreniu žalovaného zo dňa 24.11.2025 predložila dôkaz- vyjadrenie predsedu Spoločenstva

vlastníkov bytov „H. XXXX/X,X,X“ F. H. zo dňa 10.12.2025, v ktorom predseda uviedol, že alternatívne
vstupy do nebytového priestoru sú technicky nevykonateľné a znamenali by neprimeraný zásah do práv
ostatnýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov.Tiežvtomtovyjadreníuviedol,ženakoľkoprojektové
riešenievstupudonebytovéhopriestorubolovždyzabezpečenécezpozemkyžalovaného,nevidídôvod,
aby sa vstup do nebytového priestoru zabezpečoval cez priestory Spoločenstva vlastníkov bytov „H.

XXXX/X,X,X“, ktoré na to nie sú technicky vôbec prispôsobené.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa tvrdí, že v danej veci je skutočne
potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, nakoľko žalovaný zamurovaním jediného otvoru do
nebytového priestoru znemožnil žalobkyni prístup do nebytového priestoru, a tým in fine znemožnil
akúkoľvek realizáciu vlastníckeho práva žalobkyni k danej nehnuteľnosti. Namietal, že stavebné úpravy,

výsledkom ktorých bolo zamurovanie vstupu do nebytového priestoru žalovanej, boli realizované v roku
2023 ako kompletná rekonštrukcia riadne povolená stavebným úradom, čo preukázal Rozhodnutím
Mesta E., stavebného úradu č. SÚ 34830/10503/2023 zo dňa 7.2.2023, právoplatným dňa 15.2.2023.
Zamurovanie vstupu nebolo v žiadnom prípade realizované úmyselne vo vzťahu k žalobkyni, s cieľom
zamedziť jej prístup, ako sa to snaží účelovo prezentovať vo svojich vyjadreniach. Žalobkyňa sa stala

vlastníčkou nebytového priestoru 2 roky po vykonaní týchto stavebných úprav, v čase, keď už dávno
neexistoval prístup do nebytového priestoru. Z vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že túto vedomosť nemala,
priestor si neohliadla, len sa „domnievala“, že bude mať zabezpečený prístup do nebytového priestoru
cez pozemky žalovaného. Na základe všeobecnej informácie, že historicky bol prístup zabezpečený
cez pozemky žalovaného, a že by teda mohla mať vecné bremeno práva prechodu cez pozemky

žalovaného pravdepodobne titulom vydržania, a na základe mailovej informácie z Mesta E. z roku
2023 údajne založila svoj záver o tom, že prístup k nebytovému priestoru má. Žalobkyňa tak konala
hrubo nedbanlivo, nezistila si spoľahlivo ani právny ani skutkový stav nadobúdanej nehnuteľnosti,
pričom podanou žalobou sa snaží sanovať následky svojej nezodpovednosti. Žalobkyňa ďalej uvádza,
že zamurovanie vchodu je potrebné považovať za nepovolené stavebné úpravy / stavbu, nakoľko zo

žalovaným predloženého rozhodnutia Mesta E., stavebného úradu č. SÚ-34830/10503/2023 zo dňa
7.2.2023, nevyplýva oprávnenie zamurovať vchod do nebytového priestoru žalobkyne. Takýto názor
žalobkyne v žiadnom prípade neobstojí. Predmetným rozhodnutím stavebného úradu bola povolená
zmena užívania stavby „Jednopodlažný objekt s 3 bytmi“ podľa projektovej dokumentácie vypracovanej
I. H. L., v mesiaci 12/2022, ktorá ráta s vybudovaním samostatného bytu za stenou susediacou s

nebytovým priestorom žalobkyne, a teda samozrejme so zamurovaním otvoru. Uviedol, že pred vydaním
rozhodnutia bola vykonaná ohliadka stavebného úradu na mieste samom (ústne konanie spojené s
miestnym zisťovaním zo dňa 02.02.2023), kde bolo potvrdené a odsúhlasené príslušným stavebným
úradom vykonanie stavebných úprav, vrátane zamurovania otvoru do nebytového priestoru, a tedaje nepochybné, že tento vstup do nebytového priestoru neexistuje už skoro 3 roky. Žalobkyňa tiež
tvrdí, že to, že sa na pozemkoch parc. č. 840/27 C KN a 840/62 C KN k.ú. E. nachádzajú stavby,
nevyvracia existenciu jej nároku na prechod cez pozemky, ale to preukazuje, že žalovaný má plnú

kontrolu nad prístupom k jej nebytovému priestoru a jej návrh je dôvodný. Tu sa však žalovaná veľmi
mýli, nakoľko práve skutočnosť, že sa na pozemkoch nachádza stavba stačí sama o sebe na to, aby
nebolo možné priznať právo prechodu cez pozemok podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ako
uviedli v odvolaní, žalobkyňa by sa mohla eventuálne domáhať práva prechodu cez stavbu súp. č.
XXXXX,avšaksúdnemávzmysleplatnejprávnejúpravyoprávneniekonštitutívnezradiťvecnébremeno

prechodu cez stavbu. Tohto si je vedomá aj samotná žalobkyňa, ktorá v skutočnosti chce prechádzať
cez stavbu, ale svoj nárok stále identifikuje ako prechod cez pozemky, keďže prechod cez stavbu jej súd
nemôže súd priznať. V tejto súvislosti poukázal aj na nedostatok pasívnej legitimácie pokiaľ sa jedná
o úpravu vzťahov k stavbe súp č. XXXXX, nakoľko táto je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a
ďalších 2 spoluvlastníkovi: 1/ p. M. D., nar. XX.X.XXXX a 2/ p. F. B., nar. XX.X.XXXX, čo žalobkyňa aj
konajúci súd úplne opomenuli. Ak žalobkyňa namieta, že otázka technickej nemožnosti prechodu cez

pozemky nie je dôležitá pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení, ale bude predmetom meritórneho
rozhodnutia súdu, s týmto sa žalovaný nestotožňuje. Súd mal pred vydaním neodkladného opatrenia
vyhodnotiť proporcionalitu zásahu so sledovaným cieľom, mal sa zaoberať otázkou, či je technicky
možné a za akých podmienok vykonať ním uloženú povinnosť odstrániť všetky prekážky a stavebné
úpravy brániace prechodu žalobkyne k nebytovému priestoru. Súd prvej inštancie sa však touto otázkou

vôbec nezaoberal a tak vydal neodkladné opatrenie, ktoré je nevykonateľné. Pri prestavbe došlo aj
k zmene vchodu do stavby súp. č. XXXXX. Pôvodný vstup, s ktorým ráta aj žalobkyňou predložený
geometrický plán, je zamurovaný a boli vykonané rozsiahle stavebné úpravy. Vstup do budovy bol
vybudovaný na druhej strane stavby, bol vytvorený nový vchod - orientačné číslo XXXXX/XX a bol
pridelený nový adresný bod. Z tohto dôvodu ani predložený geometrický plán nemôže byť podkladom

pre zriadenie vecného bremena – a neodkladné opatrenie, aj navrhovaný rozsudok tak trpia vadou
nevykonateľnosti. Žalovaný realizoval len také stavebné úpravy, ktoré mu boli povolené stavebným
úradom, a tiež poznajúc svoje práva a povinnosti v zmysle platnej právnej úpravy, žalovaný tvrdí, že
žalovaná nemá voči nemu žiadne nároky pokiaľ sa jedná o nemožnosť realizovať jej vlastnícke právo
k nebytovému priestoru, že sa vo vzťahu k žalobkyni nedopúšťa žiadneho protiprávneho konania,

nevidí dôvod, pre ktorý by jej mal vytvoriť vstup do nebytového priestoru v inej budove. Žalobkyňa
sa rozhodla nebytový priestor kúpiť v stave bez právne aj fakticky zabezpečeného prístupu, bolo to
jej slobodné rozhodnutie. Svoj nárok vo vzťahu k žalovanému uplatňuje bez relevantného základu,
vychádzajúc len z akéhosi v minulosti zaužívaného prístupu, ktorý existoval v čase, kedy bolo mesto
E. vlastníkom aj nebytového priestoru aj stavby súp. č. XXXXX. Žalovaný skutočne nechápe čo má s

tým on spoločné, je pre neho absurdné, že sa vôbec stal účastníkom takéhoto konania, ba dokonca
bolo voči nemu vydané neodkladné opatrenie, na základe ktorého je voči nemu začaté exekučné
konanie. Tento stav mu spôsobuje neprimerané obmedzenia a vznikajú mu rozsiahle škody. Žalobkyňa
mala problém s prístupom riešiť – jednak s predávajúcim nebytového priestoru, ktorý jej ho predal
evidentne bez zabezpečeného prístupu, o čom musel mať vedomosť. Ďalej si to žalobkyňa mala riešiť

v rámci bytového domu súp. č. XXXX K. H., v ktorom sa nachádza nebytový priestor, podľa ustanovení
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Mohla sa obrátiť na predsedu
„Spoločenstva vlastníkov bytov „H. XXXX/X,X,X“ s požiadavkou na vytvorenie vstupu, v spolupráci s
ním iniciovať zvolanie schôdze vlastníkov za účelom prejednania tejto veci a v prípade neúspechu sa
mohla obrátiť ako prehlasovaný vlastník žalobou na súd, aby rozhodol v jej veci – takýto by bol podľa

názoru žalovaného legitímny postup. Toto však žalobkyňa neurobila, svoje nároky si uplatnila hneď
voči žalovanému. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov je podľa žalobkyne daná ešte aj
existenciou dôvodnej obavy vzniku škôd v nebytovom priestore a v celom bytovom dome pre prípad
vzniku požiaru, vytopenia alebo inej poruchy na bytovom dome, čo by malo neodvrátiteľné následky. Na
tomto mieste upozornil, že daný stav bez riadneho vstupu do nebytového priestoru existuje už od roku

2023. Zastáva názor, že je to účelové konanie a aj naďalej trvá na tom, že kým sa nevyrieši v rámci
bytového domu súp. č. XXXX K. H. otázka prístupu k nebytovému priestoru, je pre účely havarijných
situácií, nevyhnutných opráv, revízií, možné využívať už spomenuté okno a takým spôsobom predísť
prípadným hroziacim škodám. Čo sa týka vyjadrenia predsedu – p. F. H. – poukázal na jeho oprávnenia
a povinnosti v zmysle § 7c zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle

ktorých predsedovi neprináleží oprávnenie vyjadrovať sa k podmienkam stavebných úprav v bytovom
dome, p. H. nemá na to ani potrebnú kvalifikáciu, a preto považuje jeho vyjadrenie pre toto konanie za
irelevantné a navrhuje naň neprihliadať. Poukázal na vyjadrenie ktoré má pre toto konanie relevanciu
– a síce vyjadrenie mesta E. – Útvar hlavného architekta – zo dňa 10.3.2022, v zmysle ktorého: jemožné daný nebytový priestor sprístupniť prebúraním dverného otvoru do nebytových priestorov zo
schodiska byt. domu XXXX,vytvorenie ďalšieho samostatného vstupu pre jednu bytovú jednotku z
verejnejkomunikáciejevrozporesozásadamiprebytovédomy,zčohotedavyplýva,žejednakjemožné

urobiť vstup do nebytového priestoru pomerne jednoducho v rámci bytového domu súp. č. XXXX a
súčasne stavebný zákon neumožňuje zriadenie ďalšieho samostatného vstupu do nebytového priestoru
z verejnej komunikácie mimo hlavných vstupov. Mal za to, že preukázal dôvodnosť podaného odvolania,
t. z. že uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 24C/119/2025-28 zo dňa 19.11.2025 je nezákonné a
nesprávne, vrátane skutkových záverov a právneho posúdenia veci.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c), § 391 ods. 1 CSP).
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie prvoinštančného súdu je predčasné,

vychádzajúce iba zo skutočností tvrdených a osvedčovaných žalobkyňou bez toho, aby bol zohľadnený
skutočný stav veci. Uvedené vyplýva nielen z toho, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia okresnému súdu doručila 16.10.2025, avšak súčasne s návrhom predložila geometrický plán,
ktorý bol vyhotovený 17.05.2023 a autorizačne overený v ten istý deň. Geometrický plán bol síce
vyhotovený na zriadenie vecného bremena, na právo prechodu cez pozemky CKN parc. č. 840/27,

840/51, 840/62 a 840/64, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie E., avšak z odvolania
a vyjadrenia žalovaného jednoznačne vyplýva, že v roku 2023 ako kompletná rekonštrukcia povolená
stavebným úradom bol realizovaný zámer zamurovanie vstupu do nebytového priestoru žalovanej,
teda zostalo otáznym, či je vôbec možné umožniť prístup žalobkyni cez pozemky žalovaného vedúce
síce k vstupu do nebytového priestoru žalovanej, avšak k vstupu, ktorý bol v dôsledku kompletnej

rekonštrukcie žalobcom zamurovaný. Podľa tvrdení žalovaného, predloženého rozhodnutia Mesta E.,
stavebného úradu č. SÚ-34830/10503/2023 zo dňa 7.2.2023, bola povolená zmena užívania stavby
„Jednopodlažný objekt s 3 bytmi“ podľa projektovej dokumentácie vypracovanej I. H. L., v mesiaci
12/2022, ktorá ráta s vybudovaním samostatného bytu za stenou susediacou s nebytovým priestorom
žalobkyne, a teda samozrejme so zamurovaním otvoru. Taktiež v štádiu rozhodovania o nariadenie

neodkladného opatrenia nebolo skúmané, či pokiaľ sa na pozemkoch parcelné číslo 840/27 a CKN
840/62 k. ú. E. nachádzajú stavby, či sa tam tieto nachádzali i pred vypracovaním geometrického
plánu predloženého žalobkyňou, či pri zakresľovaní priestoru za účelom zriadenia vecného bremena
bolo rátané s ich existenciou. V nadväznosti na to zostala nezodpovedaná otázka technickej možnosti
prechodu cez označené pozemky a najmä, či je technicky možné a najmä proporcionálne vykonať

žalobcom neodkladným opatrením uloženú povinnosť odstrániť všetky prekážky a stavebné úpravy
brániace prechodu žalobkyne do nebytového priestoru. Ak totiž došlo k zamurovaniu vstupu do
nebytového priestoru žalovanej a vstup do budovy bol vybudovaný na druhej strane stavby a bol
vytvorený nový vchod – orientačné číslo XXXXX/XX a pridelený nový adresný bod, je otázne, či vôbec
žalobkyňou predložený geometrický plán môže byť podkladom pre zriadenie vecného bremena a či

súdom zriadené vecné bremeno je vykonateľné.
7. Odvolací súd zastáva názor, že je doslova neurčité a nezrozumiteľné uloženie povinnosti žalovanému
odstrániť všetky prekážky a stavebné úpravy brániace prechodu žalobkyne podľa nariadeného
neodkladného opatrenia. Bez konkretizácie takto požadovanej povinnosti nie je možné uvážiť, či je
zachovaný princíp proporcionality a overiť, či stavebné úpravy, ktorých sa žalobkyňa domáha odstrániť,

boli vykonané v súlade s príslušnými povoleniami a či je ich odstránenie vôbec technicky realizovateľné.
8.Prvoinštančnýsúdtiežnevymedzildočasnosťnímnariadenéhoneodkladnéhoopatrenia,hocidôvodil,
že žalobkyňa podala žalobu i vo veci samej.
9. Z ust. § 327 CSP vyplýva, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti, alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré

bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstránení vád podania sa nepoužijú.
10. V danom prípade zostalo nesporné, že žalobkyňa doložila k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia pre účely zriadenia práva prechodu neaktuálny geometrický plán, ktorý pravdepodobne
nezohľadňuje žalovaným vykonané stavebné úpravy. Zároveň v návrhu nevymedzila konkrétne,
aké prekážky a stavebné úpravy žiada uložiť žalovanému odstrániť, čo zakladá nezrozumiteľnosť

aneurčitosťvymedzenejpovinnostiazároveňjejnevykonateľnosť.Uvedenéjedostatočnýmpodkladom,
aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie za účelom zváženia ďalšieho procesného postupu a predovšetkým posúdenia, či vo svetle
tvrdení žalovaného je možné návrhu žalobkyne bez ďalšieho vyhovieť.11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)