Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/38/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208763
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425208763.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Hollá, advokátka,
so sídlom Kresánkova 1, Bratislava, IČO: 42 129 320, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene
ktorej koná: Výskumný ústav vodného hospodárstva, so sídlom Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 5,

Bratislava, IČO: 00 156 850, právne zastúpený: AK | AK s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Suché
mýto 6, Bratislava, IČO: 54 844 762, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 37C/67/2025-82 zo dňa 13. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i
n n ý strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti - stavbe so súpisným číslom
4297, popis stavby Prevádzková budova, postavenej na pozemku registra „C“ parcelné č. 22372/36,

evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. 2634, katastrálne
územie Staré Mesto, obec Bratislava, mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I, a umožniť žalobcovi
prístup k jeho technologickým zariadeniam tam umiestneným za účelom odstránenia ich porúch, a
to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.
B1-9C/22/2017. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Odvolací súd p o u č u j e žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobcovi ako žalovanému
žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
povinnosť strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti - stavbe (prevádzková budova)
so súpisným číslom 4297, postavenej na pozemku registra „C“ č. 22372/36, evidovanej na liste
vlastníctva č. 2634, kat. úz. Staré Mesto, obec Bratislava - Staré Mesto, okres Bratislava I, vrátane
odstránenia porúch technologických zariadení vo vlastníctve žalobcu tam umiestnených a za týmto
účelom uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi prístup k jeho technologickým zariadeniam.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods.
1 a 2 písm. c) a d), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 a 2 a § 331 ods. 1 a 2 CSP a vecne tým, že žalobca
presvedčilsúdprvejinštancieopotrebenariadiťneodkladnéopatrenievzáujmedosiahnutiaochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentačnou
líniou žalobcu podloženou relevantnými dôkazmi procesného útoku, že žalovaný svojím konaním

smerujúcim k znemožneniu prístupu žalobcu k jeho technologickému zariadeniu za účelom vykonania
zo zákona vyplývajúcich kontrol a revízií zariadenia a potrebných opráv zariadenia spôsobuje preťaženiesiete, čím môže nastať poškodenie ďalších zariadení verejnej siete žalobcu, čoho dôsledkom by bolo
obmedzenie alebo znemožnenie poskytovanie elektronických komunikačných služieb, prípadne tiež
vznik škody tretích osôb z dôvodu nefunkčnosti siete žalobcu. Konanie žalovaného má vážny negatívny

dopad na funkčnosť prevádzky základňovej stanice 0244BR žalobcu, umiestnenej na nehnuteľnosti -
majetku štátu, ktorej správcom je žalovaný, odstránenie havarijného stavu technológie umiestnenej na
základňovejstanicijevzáujmezabezpečeniariadnehofungovaniaasamotnejbezpečnostiverejnejsiete
žalobcu zabezpečujúceho poskytovanie elektronických komunikačných služieb verejnosti. Žalovaný
preukázateľne zasahuje do zákonom stanovených povinností žalobcu (zákon č. 452/2021 Z. z. o

elektronických komunikáciách, ďalej len ako „zákon č. 452/2021 Z. z.“) riadne udržiavať a prevádzkovať
verejné siete, pričom v prípade poruchy vedenia siete umiestnenej v nehnuteľnosti musí dotknutý
vlastník vynaložiť potrebnú súčinnosť a z dôvodu havárie alebo poruchy na vedení má žalobca právo
vstúpiťnacudziunehnuteľnosť.Súdprvejinštanciedoplnil,žeprávnepomeryaichrelevanciuposudzuje
súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), potreba ich úpravy musí
byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti

však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, potreba upraviť pomery môže byť
bezodkladná aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd prvej inštancie ustálil, že existuje reálna dôvodná
obava, že konaním žalovaného môže dôjsť k opakovanému preťaženiu siete a poškodeniu ďalších
zariadení vedenia siete žalobcu, čím by bola vážnym spôsobom ohrozená nielen funkčnosť siete, ale aj
bezpečnosť siete, s prípadným výpadkom siete sú spojené následky v podobe škody na strane žalobcu,

na strane štátu a aj na strane verejnosti. Neodkladným opatrením pritom nebude vytvorený nenávratný
stav, a ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právneho postavenia žalovaného. Žalobca podľa
záverov súdu relevantným spôsobom preukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery, tak ako to má na
mysli ustanovenie § 325 CSP, preto súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v plnom rozsahu vyhovel.

3. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. O výške náhrady trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný ktorý
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil alebo aby ho zmenil tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1

písm. a), b), c) a d) CSP. Uviedol, že žalovaný je správcom prevádzkovej budovy súp. č. 4297, popis
stavby: prevádzková budova, stojacej na parc. C-KN č. 22372/36 v katastrálnom území Staré Mesto
vedenej na liste vlastníctva č. 2634, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky. Žalovaný
nepoprel, že žalobca užíval stavbu oprávnene do 31.12.2016 na základe nájomného vzťahu. Z obsahu
oboch nájomných zmlúv jednoznačne vyplýva, že žalobca bol povinný po skončení nájmu predmetné

zariadenia zo stavby odstrániť a uviesť stavbu/predmet nájmu do pôvodného stavu, túto svoju zmluvnú
povinnosť žalobca nerešpektuje už 9 rokov Žalobca síce tvrdil, že právnym titulom (domnelým zákonným
vecným bremenom) disponuje, ale žalovanému primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
údajným vecným bremenom neposkytol už 9 rokov. Žalobca sa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia stavia do pozície poškodeného, ktorému má žalovaný škodiť nesprístupnením stavby.

Skutočnosť je ale taká, že žalovaný ako správca len plní svoje zákonné povinnosti a chráni majetok
štátu pred nedobromyseľným a neoprávneným konaním žalobcu, ktorý sa snaží bezodplatne využívať
majetok štátu po tom, ako účelovo nesplnil vlastnú zmluvnú povinnosť stavbu vypratať a bezdôvodne
sa obohacuje už po dobu deviatich rokov. Žalovaný opakovane poskytol žalobcovi v rámci rokovaní
súčinnosť, aby tvrdenú poruchu mohol odstrániť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné

opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť umožniť navrhovateľovi vstup do stavby, de facto
legitimizuje protiprávny stav a popiera charakter nájomného vzťahu. Žalovaný sa dlhodobo domáha
svojich práv na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde v konaniach proti žalobcovi vedených na
Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B2-51Cb/98/2017 a sp. zn. 60Cb/28/2025. Žalovaný poukázal
na to, že súdne spory medzi žalovaným a žalobcom vrátane konania o vypratanie stavby vedeného

na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/22/2017 trvajú už od roku 2017. Zároveň žalovaný
navrhol, aby súd tento spis pripojil do tohto konania. Tieto sporové konania boli opakovane prerušené
konaniami na správnych súdoch (vrátane kasačných konaní), pretože sa žalobca už opakovane pokúša
o nezákonný záznam údajného zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností, čím účelovozneužíva nedostatky právnej úpravy zákonných vecných bremien a odďaľuje tak konečné rozhodnutia
súdov vo veci užívania stavby. Pred uplynutím doby nájmu (31.12.2016) žalobca so žalovaným rokovali
o ďalšom zmluvnom užívaní stavby, avšak tieto rokovania skončili na tom, že žalobca vyhlásil, že

disponuje zákonným vecným bremenom a z tohto dôvodu nepotrebuje odplatnú zmluvu so žalovaným.
Žalobca sa už v čase prebiehajúcich rokovaní pokúsil zapísať nejestvujúce zákonné vecné bremeno
k stavbe a počas rokovaní so žalovaným podal návrh na záznam zákonného vecného bremena, ktoré
bolo dňa 25.4.2017 zapísané Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na základe listiny č.
Z-27040/16. Žalobca v tom čase žiadal o záznam vecného bremena podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona

č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný proti tomuto opatreniu Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor (OÚ BA) podal dňa 24.5.2017 správnu žalobu. Konanie o preskúmanie
zákonnosti opatrenia OÚ BA bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 1S/160/2020 zo dňa 4.11.2021, ktorým súd opatrenie OÚ BA (o zázname vecného bremena v
prospech žalobcu) zrušil. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, že je povinnosťou
správneho orgánu (OÚ BA) skúmať a posúdiť dôvodnosť návrhom požadovaného záznamu v rozsahu

predpísaných náležitostí, a teda okrem iného skúmať či vznik vecného bremena je vo verejnom záujme
a v nevyhnutnom rozsahu. Ďalej Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalobca nepredložil k návrhu
žiadnu verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ktorou by bol osvedčený
vznik vecného bremena zo zákona v nadväznosti na splnenie všetkých zákonných podmienok podľa
§ 66 ods. 1 písm. a) a § 66 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn.
3Svk/11/2022 zo dňa 30.1.2024 zamietol a okrem iného uviedol, že oprávnený z vecného bremena
nemôže zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti za
akýchkoľvek podmienok a v akomkoľvek rozsahu, pretože lokalizácia umiestnenia sietí a vedení je
obmedzená zákonnou požiadavkou verejného záujmu, ako aj nevyhnutného rozsahu. Žalobca v návrhu

uvádza, že „Listom označeným ako „Výzva na odstránenie nedostatkov“ č. Z-27040/2016 zo dňa
11.7.2024 vyzval OÚ BA žalobcu, aby v stanovenej lehote najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia
výzvy predlžil do konania v zmysle rozsudku č. 1S/160/2020-221 v spojení s rozsudkom č. 3Svk/11/2022
listiny, ktoré by preukázali vznik zákonného vecného bremena. Keďže žalobca pre internú chybu na túto
výzvu nezareagoval a nedoložil potrebné listiny, OÚ listom zo dňa 30.9.2024 oznámil, že doručením

listu vyradí podanie Z-27040/2016 z evidencie návrhov o zápis do katastra nehnuteľnosti, čím došlo k
výmazu zápisu vecného bremena z katastra nehnuteľností. Citované vyjadrenie žalobcu preukazuje to,
že žalobca nedokázal v kontexte rozsudkov Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu
SR preukázať splnenie zákonných a ústavných podmienok na vznik vecného bremena, a teda takými
listinami nedisponoval ani nedisponuje. Odôvodnenie nepredloženia potrebných listín údajnou „internou

chybou“ považoval žalovaný za nepravdivé, pretože žalobca takéto listiny nepredložil ani k ďalšiemu
návrhu na záznam, ktorý podal dňa 18.11.2024 (č. Z-17095/2024). V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na návrh na záznam zo dňa 18.11.2024, ktorý do konania predložil žalobca, pričom tento obsahuje
technickú špecifikáciu zariadení, jednotlivé povolenia (stavebné povolenie a pod.) a nepodpísané
potvrdenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len ako „Úrad

pre reguláciu“) zo dňa 10.6.2022, ktoré len potvrdzuje všeobecné technické vlastnosti, ktoré by malo
zariadenienapĺňať,abybolomožnévôbecuvažovaťoverejnomzáujmenatakomtozariadeníazáverom
vymedzuje, že úrad nie je oprávnený tvrdiť, že sú splnené zákonné podmienky (nevyhnutný rozsah a
verejný záujem), na základe ktorých môže podnik postupovať podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a
b) zákona č. 452/2021 Z. z. Žalobca nemal a ani nemá k dispozícii žiadne listiny, ktorými by dokázal

preukázať splnenie podmienok na vznik vecného bremena a nereagoval na výzvu OÚ BA účelovo,
aby tak neskôr mohol podať nový návrh na záznam s iným odôvodnením do „nového konania“, ktoré
nie je „zaťažené“ právnymi závermi z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho
súdu SR. Žalobca v návrhu na záznam zo dňa 18.11.2024 už netvrdil (ako pri skoršom návrhu č.
Z-27040/2016), že mu malo vzniknúť vecné bremeno podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z.

o elektronických komunikáciách, ale vytvoril právny konštrukt, kedy žiada o záznam údajného vecného
bremena podľa § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách a vznik vecného
bremena tvrdí podľa zákona č. 110/1964 Zb. Účelovo tvrdí, že vecné bremeno malo vzniknúť v roku
1998, pretože sa domnieva, že v tej dobe postačoval na vznik vecného bremena len verejný záujem,
ktorý teraz o 27 rokov neskôr tvrdí prostredníctvom potvrdenia o aktuálnych technických vlastnostiach

zariadení. OÚ BA vykonal záznam údajného vecného bremena opatrením č. Z-17095/2024 zo dňa
22.8.2025 a žalovaný sa správnou žalobou podanou dňa 22.10.2025 na Správny súd v Bratislave
domáha preskúmania zákonnosti tohto opatrenia a tvrdí nezákonnosť opatrenia, ako i rozhodnutia, naktorom je opatrenie založené. Žalobca nepravdivo tvrdí, že návrh na záznam zo dňa 18.11.2024 doložil
listinami preukazujúcimi splnenie podmienok na vznik zákonného vecného bremena.

5. Ďalej vo svojom odvolaní žalovaný uviedol, že je presvedčený, že žalobca nemá žiaden právny
titul užívania nehnuteľností. Žalovaný je zo zákona povinný chrániť majetok štátu, aby nedošlo k jeho
poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Žalovaný je zároveň povinný hospodáriť a spravovať
majetok štátu v súlade so zákonom č. 273/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Žalobca kontaktoval
žalovaného e-mailom dňa 17.9.2024 s tým, že údajne zaznamenal „neočakávaný výpadok funkčnosti

verejnej elektronickej telekomunikačnej siete“. OÚ BA v tom čase na liste vlastníctva neevidoval žiadne
vecné bremeno v prospech žalobcu, žalovaný svoj návrh na záznam z roku 2016 nedoplnil a v
kontexte rozsudkov Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu SR žalovaný nemal do
22.8.2025 žiadnu povinnosť sprístupňovať žalobcovi stavbu. Žalovaný prirodzene v súlade so svojimi
povinnosťami žiadal, aby si žalobca a žalovaný dohodli riadny zmluvný právny titul užívania stavby,
pričom v rámci rokovaní v dobrej viere za účelom urovnania vzťahov umožnil žalobcovi opakovane

vstup do stavby. Žalobca špekulatívne deklaroval, že má záujem o zmluvné vecné bremeno. Žalovaný
dňa 27.9.2024 informoval žalobcu o havarijnom stave schodišťa vedúceho na strechu stavby, kde
sú zariadenia žalobcu umiestnené. Žalovaný zároveň pripomenul, že očakáva od žalobcu informáciu
o návrhu mesačného nájmu zo strany žalobcu, ktorú žalobca prisľúbil na spoločnom stretnutí dňa
18.9.2024. Žalovaný v záujme urovnania sporov a uzatvorenia novej zmluvy (právneho titulu užívania)

dňa 27.11.2024 sprístupnil žalobcovi stavbu, ktorý prostredníctvom p. Petra Ježíka vstúpil do stavby.
E-mailom zo dňa 28.11.2024 žalovaný zdôraznil, že po násobných spoločných stretnutiach žalovaný
neustále čaká na návrh urovnania zo strany žalobcu, avšak žiaden návrh akejkoľvek zmluvy, prípadne
aspoň základné body urovnania doposiaľ zo strany žalobcu doručené neboli (e-mail právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 28.11.2024). Dňa 9.12.2024 žalovaný v záujme urovnania sporov a uzatvorenia

novej zmluvy (právneho titulu užívania) sprístupnil rozvodne elektrickej energie servisnému technikovi
(elektrikárovi) spolupracujúcemu s distribučnou spoločnosťou, a to za účelom diagnostiky a odstránenia
žalobcom tvrdených porúch (e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 11.12.2024). Dňa 17.12.2024
žalobca zaslal žalovanému návrhy zmlúv, prostredníctvom ktorých má záujem riešiť budúce vzťahy, a
to dohodu o primeranom znášaní nákladov na zachovanie a opravy nehnuteľnosti zaťaženej zákonným

vecným bremenom a zmluvu o výkone správy. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zaslal
dňa 21.12.2024 žalobcovi predbežné pripomienky k návrhom a oznámil žalobcovi, že ďalšia súčinnosť
za účelom odstránenia tvrdených porúch bude môcť byť poskytnutá až v januári 2025 vzhľadom na
neprítomnosť zamestnancov žalovaného počas sviatkov (e-mail právneho zástupcu žalovaného zo
dňa 21.12.2024). Žalobca dňa 9.1.2025 žiadal žalovaného o súhlas so vstupom do stavby za účelom

odstránenia tvrdených porúch. Žalovaný po preštudovaní návrhov zmlúv žalobcu zaslal dňa 21.1.2025
žalobcovi pripomienky k zmluve o správe, návrh zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena
a návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom odmietol vznik údajného zákonného vecného
bremena (e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 21.1.2025). Žalovaný dňa 11.2.2025 umožnil
žalobcovi prístup k elektromeru, pričom za žalobcu prišli do sídla žalovaného odstraňovať tvrdenú

poruchu zamestnanci zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. Dňa 7.4.2025, o viac ako 2
mesiace od zaslania zmluvných návrhov žalovaného, na ktoré žalobca nereagoval, bola žalovanému
doručená výzva na poskytnutie súčinnosti pri odstraňovaní poruchy vedenia. Dňa 8.4.2025 žalovaný
sprístupnil stavbu pracovníkom žalobcu (p. Peter Ježík a p. Peter Uher). Nie je pravdou, že žalovaný
poskytol žalobcovi len čiastočnú súčinnosť, a že technikom žalobcu neumožnil vstup do priestorov, v

ktorých je umiestnená hlavná ističová rozvodná skriňa elektrickej energie. Žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu dňa 9.4.2025 e-mailom kontaktoval žalobcu, v ktorom navrhol riešenie spornej
situácie, čo žalobca e-mailom zo dňa 27.5.2025 odmietol. Po viac ako dvoch mesiacoch žalobca doručil
žalovanému dňa 30.7.2025 výzvu na umožnenie prístupu k umiestneným technologickým zariadeniam
zaúčelomodstráneniaporuchy.Natútovýzvužalovanýreagovale-mailomdňa4.8.2025,pričomuviedol,

že už celkom štyrikrát bola žalobcovi poskytnutá súčinnosť a to, že sa žalobca opakované špekulatívne
pokúša o záznam zákonného vecného bremena. Žalobca doručil prostredníctvom právneho zástupcu
odpoveď na tento e-mail až dňa 21.8.2025. Nasledujúci deň (22.8.2025) OÚ BA vykonal záznam
údajného vecného bremena opatrením č. Z-17095/2024 zo dňa 22.8.2025, proti čomu žalovaný podal
správnu žalobu, ktorá je vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/92/2025. Od záznamu

údajného zákonného vecného bremena (22.8.2025) žalobca žalovaného nekontaktoval, nepožadoval
vstup do stavby a dňa 19.9.2025 nezmyselne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Aj keď žalovaný popiera existenciu zákonného vecného bremena a ďalej postupuje cestou súdneho
prieskumu k nezákonnému stavu zákonného vecného bremena v katastri nehnuteľností, do rozhodnutiaSprávneho súdu v Bratislave o správnej žalobe je nútený rešpektovať rozhodnutie správneho orgánu
(OÚ BA) o zázname. Žalobca má zrejmú vedomosť, že spornou otázkou je práve právny titul užívania
nehnuteľností. Záznamom tohto údajného vecného bremena bola do rozhodnutia Správneho súdu v

Bratislave de iure uložená žalovanému povinnosť rešpektovať údajné vecné bremeno, avšak žalobca
sa od 22.8.2025 do 17.10.2025 vstupu nedožadoval, teda žalovaný mu žiadne právo zo zákonného
vecného bremena neodoprel. Dňa 13.10.2025 bolo žalovanému doručené napadnuté uznesenie a
žalobca sa až dňa 17.10.2025 po prvýkrát od poslednej výzvy zo dňa 30.7.2025 (po takmer troch
mesiacoch) dožadoval vstupu do stavby, čo jeho zamestnancom/dodávateľom dňa 20.10.2025 žalovaný

opäť umožnil.

6. V tejto veci žalobca podľa odvolateľa nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, zaviedol
súd o skutkových okolnostiach veci čo do údajného nesprístupnenia stavby a nepreukázal a ani netvrdil
skutočnosti, že by mu žalovaný akokoľvek bránil vykonávať jeho domnelé práva a už vôbec nie po
zázname sporného vecného bremena do katastra nehnuteľností, a teda nebola splnená požiadavka

naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov strán konania. Žalovaný nikdy nebránil výkonu žiadnych práv
žalobcu, pričom ak podľa OÚ BA v zmysle opatrenia zo dňa 22.8.2025 žalobca práva k stavbe má,
žalovaný tieto do rozhodnutia o opaku v správnom súdnom konaní rešpektuje. Žalovaný ako správca
konal vždy v súlade so svojimi povinnosťami. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca počas celého
obdobia rokovaní od 17.9.2024 do 22.8.2025 konal účelovo, nepoctivo a špekulatívne, pričom jeho kroky

nesmerovali k skutočnému riešeniu sporu/ov, ale k udržiavaniu existujúceho stavu na zabezpečenie
údajne potrebných opráv do rozhodnutia OÚ BA o návrhu na záznam. Z komunikácie medzi stranami je
zrejmé, že žalovaný poskytoval žalobcovi súčinnosť - umožnil viacnásobné vstupy technikov, sprístupnil
priestory stavby, rozvodne elektrickej energie aj samotný prístup k zariadeniam, a to bez akejkoľvek
zákonnej alebo zmluvnej povinnosti výlučne za účelom mimosúdnej dohody a urovnania sporov.

Nemožno akceptovať, aby inštitút neodkladného opatrenia, určený na riešenie naliehavých situácií, bol
zneužívaný ako nástroj na stabilizáciu protiprávneho stavu v prospech žalobcu, ktorý takýto stav vytvoril,
najmä ak 22.8.2025 bol vykonaný záznam údajného vecného bremena do katastra nehnuteľností,
žalobca sa na základe záznamu vstupu do stavby od 22.8.2025 nedožadoval, a teda na nariadenie
neexistujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Najmä samotné časové

hľadisko konania žalobcu jednoznačne vylučuje existenciu akejkoľvek bezodkladnej potreby úpravy
pomerov. Pokiaľ mal žalobca poruchu na vlastnom zariadení, ktorého funkčnosť je podľa žalobcu
nevyhnutná a vo verejnom záujme žiadúca, je potom otázne, prečo žalobca nežiadal o nariadenie
neodkladného opatrenia už v septembri 2024, kedy mu mal podľa jeho tvrdení žalovaný znemožniť vstup
do stavby. Žalobca sa tak sám diskvalifikuje z osvedčenia dôvodnosti bezodkladnej úpravy pomerov

neodkladným opatrením, ktorý návrh podal až viac ako jeden rok potom, odkedy potreba bezodkladnej
úpravy pomerov mala vzniknúť. Rovnako ak je zariadenie žalobcu tak kritické pre poskytovanie „verejnej
siete“, je otázne, prečo túto záležitosť riešil žalobca s frekvenciou raz za dva mesiace a nakoniec sa
rozhodol podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až po viac než roku od vzniku domnelej
poruchy, ktorá mala toto zariadenie úplne vyradiť z prevádzky a dokonca nezmyselne potom, ako si

nechal záznamom zapísať údajné zákonné vecné bremeno. Ak žalobca má iné základňové stanice v
okolí, ktoré mu viac ako rok pokrývali tvrdený výpadok na stanici umiestnenej na streche stavby, je
zrejmé, že nie sú splnené zákonné a ústavné podmienky na nútené obmedzenie vlastníckeho práva
(neexistuje zákonné vecné bremeno), zároveň neexistuje ani potreba neodkladnej úpravy pomerov a
už vôbec nemožno takúto domnelú potrebu žalobcu postaviť nad ústavné práva žalovaného. Rovnako

to znamená, že žalobca neuvádzal pravdu pri odôvodňovaní údajnej neodkladnej potreby úpravy. Súd
prvej inštancie vôbec neskúmal potrebu neodkladnej úpravy pomerov v kontexte, či záznam údajného
vecného bremena nie je dostatočný na ochranu domnelých práv žalobcu, keď nevyhodnocoval vôbec
časové súvislosti skutkového stavu. Súd prvej inštancie neskúmal ani to, či sa žalobca po zápise
zákonného vecného bremena domáhal výkonu oprávnenia zo zákonného vecného bremena, čo žalobca

neurobil a v rámci negatívnej skutkovej teórie to žalovaný ani nemôže preukazovať.

7. Okrem vyššie uvedeného namietal žalovaný aj to, že súd prvej inštancie napriek vedomosti o
vedených súdnych sporoch, najmä o konania o vypratanie nehnuteľnosti, nariadil časovo neobmedzené
neodkladné opatrenie, čím neprimerane zasahuje do práv žalovaného. Súd prvej inštancie zároveň v

uznesení nereflektuje a doslova úplne ignoruje právnu úpravu zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických
komunikáciách, ktorý upravuje podmienky užívania nehnuteľností aj keby sa na vzťah žalobcu a
žalovaného uplatňoval. Zákona č. 452/2021 Z. z. predpokladá, že k nútenému obmedzeniu vlastníckeho
práva môže dôjsť len v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za obmedzenie vlastníckehopráva patrí vlastníkovi primeraná náhrada. Rovnako je podnik (žalobca) o začatí výkonu práva
povinný upovedomiť vlastníka najmenej 15 dní vopred. Súd prvej inštancie vzhľadom na všeobecnosť
výroku fakticky rozširuje domnelé práva žalobcu nad zákonnú úpravu, a teda žalobca je oprávnený

nehnuteľnosť nekonečne užívať (zasahovať opakovane do ústavného práva žalovaného), žalovaný
prevádzku zariadení musí strpieť, žalobca nemusí uhrádzať žiadnu odplatu ani náhradu a môže
kedykoľvek žiadať o vstup bez predchádzajúceho upovedomenia. Takto formulovaný výrok súdu prvej
inštancie je zjavne v rozpore so zásadou proporcionality. Súd prvej inštancie tak nielenže prekročil
hranice zákonom stanovenej právomoci, ale súčasne nerešpektoval ani základný princíp, že neodkladné

opatrenie má mať len prechodný charakter a nesmie vytvárať stav, ktorý je v konečnom dôsledku ťažšie
zvrátiteľný než samotné rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v návrhu ani len dôkladne nevysvetlil
vlastnú infraštruktúru siete a jej fungovanie, čo žalovaný považoval za nevyhnutné na preukázanie
údajnej neodkladnej potreby úpravy pomerov. Žalobca si počas uplynulých deväť rokov nebol schopný
zabezpečiť žiadne trvalé a právne korektné riešenie svojho postavenia, a napriek tomu sa teraz domáha
súdnej ochrany nad rámec vecného bremena pod čisto hypotetickými obavami. Záverom žalovaný

namietal tiež porušenie svojho práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie svoje uznesenie
nedostatočne odôvodnil.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Napadnuté uznesenie považoval za vecne správne a
navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil,

že všetky skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sú pravdivé a
riadne preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Žalovaný svoju argumentáciu v odvolaní založil
na spochybňovaní existencie zákonného vecného bremena, ktoré predstavuje právny titul oprávňujúci
žalobcu na užívanie nehnuteľnosti v správe žalovaného spôsobom určeným § 21 zák. č. 452/2021 Z. z.
Podľa žalobcu ide v tomto konaní o irelevantné tvrdenie, keďže otázka existencie zákonného vecného

bremena je predmetom samostatného súdneho konania prebiehajúceho pod sp. zn. B1-9C/22/2017,
v ktorom sa rozhoduje o merite veci a k jeho existencii sa žalobca vyjadril podrobne už v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preukázané, že na nehnuteľnosti v správe žalovaného má
žalobcaumiestnenúzákladňovústanicu0244BR,ktorúnazákladekolaudačnéhorozhodnutiazodňa18.
januára 1999 riadne prevádzkuje; pričom táto základňová stanica je súčasťou jeho verejnej elektronickej

komunikačnej siete. Rovnako v návrhu sa žalobca vyjadril aj k potrebe neodkladnej úpravy pomerov.
Zdôraznil, že ak by žalovaný postupoval v súlade § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. a poskytol mu
potrebnú súčinnosť, neexistoval by dôvod na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Z
návrhu však vyplýva, že žalovaný od nahlásenia poruchy technologického zariadenia umiestneného
na základňovej stanici zo dňa 17.9.2024 nekoná v súlade s § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. a

žalobcovi neposkytuje potrebnú súčinnosť. Na podporu svojich tvrdení žalobca odkázal na Správu o
priebehu kontroly a stavu site-u zo dňa 8.4.2025, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný neumožnil
technikom žalobcu vstup do technickej miestnosti, čím znemožnil overenie funkčnosti technológie
umiestnenej na základňovej stanice. Napriek tomu, že žalovaný bol zo Správy o priebehu kontroly a
stavu site-u zo dňa 8.4.2025 oboznámený o potrebe ďalších vstupov a žalobca mu poslal výzvu na

sprístupnenie dňa 29.7.2025, žalovaný vstup v oznámenom termíne 5.8.2025 neumožnil. Podľa žalobcu
vzhľadom na pretrvávajúci spor medzi stranami o titul užívania nehnuteľnosti žalobcom, žalovaný
zneužíva nahlásené poruchy technologických zariadení základňovej stanice ako prostriedok nátlaku,
aby ho prinútil akceptovať ním navrhované riešenie, ktoré však žalobca od začiatku odmieta.

9. Pojem „bezodkladnosť“ nemožno podľa vyjadrenia žalobcu vykladať tak, že je žalobca povinný podať
návrh okamžite po vzniku potreby. Bezodkladnosť znamená nevyhnutnosť rýchlej úpravy pomerov,
avšak až vtedy, keď sa preukáže, že iné dostupné prostriedky riešenia situácie nie sú účinné. K
podaniu návrhu žalobca pristúpil až po tom, čo bezvýsledne využil všetky dostupné možnosti riešenia
sporu (rokovania so žalobcom, asistencia polície, oficiálne výzvy na poskytnutie potrebnej súčinnosti).

Týmto postupom žalobca rešpektoval zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá predpokladá využitie
súdu až ako posledného prostriedku, keď zlyhajú iné formy riešenia. Žalobca zároveň poukázal na
svoju zákonnú povinnosť ako poskytovateľa verejnej elektronickej komunikačnej siete a elektronických
služieb zabezpečiť nielen ich poskytovanie, ale zabezpečiť aj ich kvalitu, stabilitu a integritu. Keďže
pre konanie žalovaného nemohol odstrániť poruchy technologických zariadení na základňovej stanice,

bol nútený prijať technické opatrenia na ochranu integrity siete a služieb. Opakovane upozorňoval
žalovaného, že ide len o dočasné riešenie, ktoré nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné, pretože
vedie k zníženiu kapacity telekomunikačnej infraštruktúry. To môže spôsobovať preťaženie siete, čo
vážne ohrozuje jej fungovanie a poskytovanie elektronických komunikačných služieb používateľom vdanej lokalite. Žalovaný neumožnil žalobcovi odstrániť poruchy technologických zariadení umiestnených
na základňovej stanici ani potom, čo nadobudol vedomosť o podanom návrhu na záznam vecného
bremena do katastra nehnuteľnosti, a dokonca tak neurobil ani po vydaní neodkladného opatrenia.

Žalobca listom zo dňa 17.10.2025 požiadal žalovaného o umožnenie prístupu k technologickým
zariadeniam za účelom odstránenia ich porúch. V liste poukázal na nariadené neodkladné opatrenie a
na skutočnosť, že pri poslednom vstupe do priestorov zo dňa 8.4.2025 neumožnil prístup do technickej
miestnosti, čím znemožnil overenie funkčnosti celej technológie základňovej stanice. Na základe
tejto výzvy poskytol žalovaný dňa 20.10.2025 žalobcovi iba „čiastočnú súčinnosť“, keď technikom

žalobcu umožnil prístup výlučne k technologickým zariadeniam umiestnených na/v nehnuteľnosti
postavenej na parc. č. 22372/36, avšak odmietol sprístupniť technickú miestnosť s odôvodnením,
že sa nachádza v budove postavenej na inej parcele. Žalobca pritom argumentoval, že elektrická
prípojka, prostredníctvom ktorej je základňová stanica napájaná, predstavuje technické príslušenstvom
základňovej stanice podľa § 2 ods. 2 zák. č. 452/2021 Z. z. a preto je nevyhnutné sprístupniť aj túto časť
infraštruktúry.Žalovanývšakzotrvalnatvrdení,žejepovinnýposkytnúťprístupibavrozsahuzapísaného

vecného bremena. Základňová stanica nebola uvedená do prevádzky výlučne v dôsledku konania
žalovaného. Žalobca sa následne pokúsil zabezpečiť napojenie základňovej siete prostredníctvom tretej
osoby, Západoslovenskej distribučnej, a.s., ktorá poruchu odberného miesta odstránila, avšak musela
zásah opakovať, keďže žalovaný pri prvom zásahu odmietol umožniť vstup. Krátko po odstránení
poruchy došlo opätovne k odpojeniu základňovej stanice od elektrickej energie. Vzhľadom na to,

že technická miestnosť s ističmi sa nachádza v uzatvorenom areáli žalovaného, žalobca nadobudol
dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) Trestného zákonníka, ktoré oznámil Polícii SR.
Záverom žalobca uviedol, že súd prvej inštancie mal z jeho podania vedomosť o konaní sp. zn.
B1-9C/22/2017, vedenom na tom istom súde. Nariadením neodkladného opatrenia súd podľa žalobcu

neprimerane nezasiahol do práv žalovaného, keďže užívanie nehnuteľnosti v správe žalovaného je zo
stranyžalobculimitovanéprávezákonomč.452/2021Z.z.Vprípadevýkonuoprávnenípodľa§21ods.2
písm. a) citovaného zákona je žalobca povinný oznámiť výkon svojich práv najmenej 15 dní vopred (§ 21
ods. 6, druhá veta). Táto povinnosť odpadá iba v prípade poruchy zariadení, kedy je žalobca oprávnený
vstúpiť na nehnuteľnosť bez predchádzajúceho upovedomenia, pričom oznámenie vykoná až následne.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný replikou, v ktorej uviedol, že popiera obvinenia žalobcu
z toho, že niekto za žalovaného mal akokoľvek poškodzovať alebo zasahovať do zariadení žalobcu
a zároveň popiera, že by mal žalovaný na žalobcu vyvíjať nátlak. Naopak žalovaný vždy poskytol
žalobcovi súčinnosť, a to aj napriek tomu, že zákonné vecné bremeno považuje za sporné. Žalobca

na jednej strane tvrdí, že otázka existencie vecného bremena má byť vyriešená v súdnom konaní
(sp. zn. B1-9C/22/2017), na druhej strane však neustále odďaľuje právoplatné rozhodnutie súdu vo
veci podávaním návrhov na záznam vecného bremena. Žalobcovi je zrejmé, že žalovaný nemá v
konaní o vypratanie nehnuteľnosti šancu uspieť, pokiaľ bude na liste vlastníctva č. 2634 vedené
zákonné vecné bremeno v prospech žalobcu. Žalovaný je konaním žalobcu nútený opakovane žiadať

správny súd, aby preskúmal zákonnosť opatrenia Okresného úradu Bratislava, ktorý záznam vecného
bremena v prospech žalobcu vykonal. Ak žalobca tvrdí, že existencia zákonného vecného bremena
má byť vyriešená v súdnom konaní o vypratanie nehnuteľnosti, potom je otázne prečo podal návrh na
záznam vecného bremena na Okresný úrad Bratislava pred meritórnym rozhodnutím súdu, a prečo
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal do konania sp. zn. B1-9C/22/2017, kde by

prípadne nariadené neodkladné opatrenie bolo nepochybne časovo obmedzené. Žalobca nemá žiadny
záujem na tom, aby o existencii zákonného vecného bremena rozhodoval súd, ktorý by na rozdiel
od Okresného úradu Bratislava náležite skúmal splnenie podmienok na vznik zákonného vecného
bremena. Neodkladné opatrenie je však nezmyselne samostatne stojace, časovo neohraničené,
neprimerane zasahujúce do práv žalovaného a extenzívne vykladajúce domnelé práva žalobcu zo

zákona č. 452/2021 Z. z.

11. Ďalej vo svojej replike žalovaný uviedol, že žalobca do 22.8.2025 nemal na liste vlastníctva č.
2634 evidované žiadne vecné bremeno a tvrdené zákonné vecné bremeno skôr zapísané na liste
vlastníctva č. 2634 pod č. Z-27040/2016 bolo právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 1S/160/2020 zo dňa 4.11.2021 zrušené a neskôr bol návrh na záznam vyradený z poradia zápisov
pre nepreukázanie vzniku vecného bremena a súvisiacich podmienok (verejný záujem a nevyhnutný
rozsah). Žalovaný nemal do 22.8.2025 (vykonania záznamu vecného bremena) žiadnu povinnosť
sprístupňovať žalobcovi nehnuteľnosť, aj keď tak mnohonásobne urobil bez povinnosti, za účelomdohody so žalobcom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.1.2024, sp.
zn. 3 Svk/11/2022, podľa ktorého „splnenie podmienky verejného záujmu nemožno prezumovať tak,
ako sa ho snaží prezumovať sťažovateľ (pozn. žalobca) vo svojej kasačnej sťažnosti a vo svojich iných

podaniach bez toho, aby splnenie podmienky verejného záujmu preukázal práve v podanom návrhu na
záznamvecnéhobremenadokatastranehnuteľností“.Žalobcatvrdil,žežalovanýnekonávsúlades§21
ods. 6 č. 452/2021 Z. z. a žalobcovi neposkytuje potrebnú súčinnosť, pričom odkazuje na dni 8.4.2025 a
5.8.2025, kedy žalovaný údajne neumožnil žalobcovi vstup do stavby. Všetky skutkové okolnosti tvrdené
žalobcom, žalobca datuje pred zápisom/záznamom sporného zákonného vecného bremena do katastra

nehnuteľností a reklamuje, že žalovaný mal rešpektovať nejakú v tom čase neexistujúcu povinnosť
vyplývajúcu zo zákona č. 452/2021 Z. z., resp. že žalovaný mal nezmyselne uznať jeho domnelé práva
z vecného bremena, o ktorom nebolo riadne rozhodnuté oprávneným správnym orgánom. Nemožno
preto akceptovať tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mal žalovaný rešpektovať povinnosti vyplývajúce
zo zákonného vecného bremena, ktoré v tom čase nebolo nikde evidované, resp. nebolo riadne
deklarovanérozhodnutímpríslušnéhoorgánuverejnejsprávy.Neodkladnéopatrenietakvtomtoprípade

nevychádza z existujúceho právneho stavu, ale z domnelých, retrospektívne konštruovaných práv
žalobcu, ktoré v rozhodnom období neboli ani zapísané, ani riadne priznané orgánom verejnej správy.
Takýto postup je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty a predstavuje neprípustné spätné
deklarovanie povinností žalovaného nad rámec zákona. Za týchto okolností je zrejmé, že neboli splnené
zákonnépodmienkynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,keďžeabsentujenielenneodkladnápotreba

úpravy pomerov, ale aj samotný právny základ tvrdených povinností žalovaného. K neexistencii potreby
bezodkladnej úpravy pomerov žalovaný pripomenul, že od momentu evidencie zákonného vecného
bremena mnohonásobne umožnil a umožňuje žalobcovi vstup do nehnuteľnosti v správe žalovaného
len z dôvodu prezumpcie správnosti evidencie katastra nehnuteľnosti, avšak aj napriek tomu sporuje
zákonné vecné bremeno a ďalej sa domáha prieskumu jeho zákonnosti na správnom súde. Žalobca

pritom ani netvrdil, a ani nepreukázal, že by mu žalovaný neumožňoval prístup do nehnuteľnosti v jeho
správe v čase, keď zákonné vecné bremeno bolo už zapísané v katastri nehnuteľností. Takýto prístup
vytvára stav, v ktorom je žalobca fakticky zvýhodnený oproti žalovanému, a v ktorom jednostranné
tvrdenia žalobcu o jeho domnelých právach majú nahrádzať rozhodnutia správnych orgánov a zápisy
v katastri nehnuteľností. Zásada hodnovernosti (materiálnej publicity), zásada záväznosti a zásada

formálnej publicity môže byť v konkrétnej informácii v katastri nehnuteľností aplikovaná až evidenciou
takej informácii v katastri nehnuteľnosti.

12. Hoci je podľa repliky žalovaného pravdou, že zákon nevyžaduje okamžité podanie návrhu,
bezodkladnosť nepochybne predpokladá časovú súvislosť medzi vznikom hrozby a žiadaním o súdnu

ochranu. Ak žalobca dokáže bez zásadných ťažkostí fungovať dlhodobo bez súdneho zásahu, sám
tým popiera existenciu akejkoľvek naliehavosti. Na jednej strane tvrdí, že ide o zariadenie kľúčové
pre prevádzku verejnej elektronickej komunikačnej siete a že jeho funkčnosť je vo verejnom záujme,
no na druhej strane sám priznáva, že výpadok tohto zariadenia viac než jeden rok kompenzoval
presmerovaním prevádzky na iné základňové stanice v okolí. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že

žalobca mal počas celého obdobia reálnu a právne korektnú možnosť vyriešiť situáciu zmluvne, a to
odplatne buď formou nájomnej zmluvy alebo zmluvného vecného bremena. Túto možnosť však vedome
nevyužil. Nemožno preto akceptovať, aby si žalobca vlastnou pasivitou a strategickým vyčkávaním
vytvoril procesnú situáciu, v ktorej sa následne dovoláva „bezodkladnosti“ ako dôvodu na extenzívne
nútenéobmedzenievlastníckehoprávažalovaného.Žalovanýkpodľanehodomnelejexistenciivecného

bremena dodal, že žalobca nikdy neuhradil žiadnu odplatu, resp. primeranú náhradu za zákonné
obmedzenie vlastníctva žalovanému ako správcovi.

13. Žalovaný nijakým spôsobom nezasahoval do technického zariadenia žalobcu, nemanipuloval s
ním, nepoškodil ho, ani ho nijako neznefunkčnil. Žalovaný nie je prevádzkovateľom elektronickej

komunikačnej siete, nie je zodpovedný za technický stav zariadení žalobcu a nezodpovedá za ich
funkčnosť, ani prevádzkyschopnosť. Ak došlo k poruche alebo obmedzeniu prevádzky základňovej
stanice, ide výlučne o okolnosť na strane žalobcu, za ktorú žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť.
Žalovaný sa nedopustil ani konania, ktorým by žalobcovi bránil vo výkone jeho zákonných oprávnení.
Ak by aj žalovaný nevpustil žalobcu v rozhodnom období do 22.8.2025 do nehnuteľnosti, je potrebné

už opakovane poukázať na to, že žalobca nemal k predmetnej nehnuteľnosti žiadne právo evidované v
katastri nehnuteľností, pričom od 22.8.2025 je právo žalobcu síce sporné, ale žalovaným vzhľadom na
zápis do katastra nehnuteľností rešpektované do skončenia správno-súdneho konania. Až do vykonania
záznamu zákonného vecného bremena dňa 22.8.2025 neexistoval žiadny „uchopiteľný“ právny základ,na základe ktorého by bol žalovaný povinný strpieť vstup žalobcu na svoju nehnuteľnosť alebo
obmedzenie svojho vlastníckeho práva. K okolnostiam odstraňovania tvrdenej poruchy na zariadeniach
žalobcu dňa 20.10.2025 žalovaný uviedol, že síce sporuje, ale rešpektuje nariadené neodkladné

opatrenie, aj sporné oprávnenia zo zákonného vecného bremena, a v tam vymedzenom rozsahu
poskytol žalobcovi súčinnosť. Žalovaný poskytol žalobcovi súčinnosť v plnom rozsahu zapísaného
zákonného vecného bremena a v zmysle uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, teda umožnil
prístup k technologickým zariadeniam umiestneným na nehnuteľnosti - stavbe súp. č. 4297 na parc.
C-KN č. 22372/36. Nesprístupnenie tzv. „technickej miestnosti“ nepredstavuje porušenie uznesením

uloženej povinnosti, ani zákonných povinností žalovaného, keďže táto miestnosť sa nachádza v inej
budove (Haly A1, A2-laboratória vedená na LV č. 2634 pre k. ú. Staré Mesto), na ktorú sa vecné bremeno
nevzťahuje. Skutočnosť, že žalobca účelovo označuje túto miestnosť za „technické príslušenstvo
základňovej stanice“, nemôže rozšíriť rozsah vecného bremena nad rámec jeho zápisu v katastri
nehnuteľností. Technické alebo prevádzkové prepojenie zariadení samo o sebe nezriaďuje právo vstupu
a nezakladá povinnosť vlastníka strpieť zásah do ďalšej nehnuteľnosti bez právneho titulu, najmä ak

má žalovaný podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu povinnosť štátny
majetok udržiavať, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k
jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Žalobca sa tak snaží rozširovať predbežnú ochranu
neodkladného opatrenia na nehnuteľnosť, ktorá vôbec nebola obsahom jeho pôvodného návrhu a
opakovane bezdôvodne zasahuje do vlastníctva žalovaného. Žalovaný tak zjavne ani nemá vedomosť,

kde sa presne jeho zariadenie nachádza, napriek tomu sa dožaduje rozsiahlej ochrany, a to ešte aj nad
rámec pôvodného neodkladného opatrenia.

14. K replike žalovaného podal žalobca dupliku, zdôraznil v nej, že konanie o vypratanie nehnuteľnosti
je vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/22/2017, a to na základe žaloby podanej

samotným žalovaným. V uvedenom konaní vystupuje žalobca v procesnom postavení žalovaného,
a preto nie je oprávnený podať v tomto konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z
uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné domáhať sa ochrany svojich práv samostatným návrhom. K
námietke žalovaného, že neodkladné opatrenie nie je časovo obmedzené, žalobca uviedol, že súčasná
právna úprava neodkladného opatrenia nie je nevyhnutne viazaná na dočasný a provizórny charakter

poskytnutej súdnej ochrany. Neodkladné opatrenie bolo nariadené preto, že pomery strán v časti
požadovanej úpravy sú dlhodobo ustálené, základňová stanica je na nehnuteľnosti umiestnená od roku
1998ažalobcasadomáhaibavýkonuzákonompriznanýchoprávnení,nierozšíreniasvojichpráv.Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že nariadené neodkladné opatrenie neprimerane zasahuje do jeho práv a predstavuje
extenzívny výklad domnelých práv žalobcu podľa zákona č. 452/2021 Z. z., žalobca považuje tieto

tvrdenia za neopodstatnené a právne neudržateľné. Rozsah oprávnení žalobcu je striktne a taxatívne
vymedzený v § 21 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. Žalobca sa nedomáha žiadneho rozšírenia
svojich práv, žiada len umožnenie výkonu tých oprávnení, ktoré mu zákon výslovne priznáva a ktoré
žalovaný svojím konaním dlhodobo a bez právneho dôvodu blokuje.

15. Tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení považoval žalobca v jeho duplike za nelogické a
svedčiace o zásadnom nepochopení podstaty zákonných vecných bremien. Zákonné vecné bremeno
vzniká ex lege, teda priamo zo zákona, okamihom naplnenia zákonom ustanovených podmienok. Jeho
existencia nie je podmienená zápisom do katastra nehnuteľností, keďže zápis má len deklaratórny,
nie konštitutívny charakter. Slúži na evidenciu, nie na vznik samotného práva. Žalovaný preto nemôže

popierať existenciu zákonného vecného bremena len preto, že v minulosti nebolo zapísané, a keď
je zapísané zase tvrdiť, že jeho zápis mu procesne škodí. Takýto postup je nekonzistentný a zjavne
motivovaný snahou vyhnúť sa plneniu zákonných povinností. Žalobca preukázal, že základňová stanica
je na nehnuteľnosti v správe žalovaného umiestnená od roku 1998. V súlade s § 12 ods. 1 zákona č.
110/1964 Zb. vzniklo žalobcovi zákonné vecné bremeno najneskôr jej vybudovaním. Podľa § 12 ods.

3 uvedeného zákona sa zákonné vecné bremeno nezapisovalo do katastra nehnuteľností, čo žalovaný
ignoruje alebo účelovo prehliada. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/72/2022 zo dňa 25. septembra 2024 (publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR č. 2/2025 pod č. R 12/2025), v ktorom súd výslovne uviedol, že „vecné bremeno
v zmysle § 12 ods. 1 zák. č. 110/1964 Zb. na cudzej nehnuteľnosti vzniká zo zákona, keď vo verejnom

záujme dôjde k obmedzeniu vlastníka v užívaní tejto nehnuteľnosti. Za deň núteného obmedzenia
vlastníka sa považuje najneskôr deň zriadenia takéhoto zariadenia na tejto nehnuteľnosti“. Súd zároveň
zdôraznil, že „účelom obmedzenia vlastníckeho práva je vo verejnom záujme zabezpečiť poskytovanie
verejných telekomunikačných služieb (aktuálne už elektronických komunikačných služieb)“. V tejtosúvislosti žalobca zopakoval, že zápis má len deklaratórny charakter a slúži na evidenciu, nie na vznik
samotného práva. Podľa § 131 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. zostávajú oprávnenia k nehnuteľnostiam
vzniknuté podľa predchádzajúcich právnych úprav nedotknuté. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný

rešpektovať oprávnenia žalobcu vyplývajúce z § 21 citovaného zákona. Keďže žalovaný podal žalobu na
vypratanie nehnuteľnosti, je žalovaný povinný až do právoplatného skončenia tohto konania rešpektovať
zákonné oprávnenia žalobcu vyplývajúce zo zák. č. 452/2021 Z. z. bez ohľadu na to, či je zákonné vecné
bremeno zapísané v katastri nehnuteľností.

16. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretuje úlohu správneho súdnictva pri preskúmavaní
zákonnosti záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. Správny súd v konaní o preskúmanie
opatrenia okresného úradu posudzuje výlučne to, či správny orgán pri vykonaní záznamu postupoval
v súlade so zákonom, či dodržal zásady správneho konania a či mal k dispozícii dostatok listinných
podkladov pre vykonanie záznamu práva žalobcu k nehnuteľnosti. Správny súd však neposudzuje
samotnú existenciu zákonného vecného bremena ani rozsah oprávnení, ktoré z neho vyplývajú. Tieto

otázky patria výlučne do právomoci civilného súdu, ktorý jediný môže rozhodnúť o vzniku, trvaní a
rozsahu zákonného vecného bremena. Z tohto dôvodu ani prípadný úspech žalovaného v správnom
súdnictve a následný výmaz záznamu v katastri nemá žiadny vplyv na samotný vznik zákonného
vecného bremena. Zákonné vecné bremeno vzniká priamo zo zákona po naplnení zákonných
podmienok a jeho existencia nie je viazaná na zápis do katastra. Záznam má len deklaratórny

charakter a jeho výmaz neznamená, že právo nevzniklo. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný
svojím konaním dlhodobo znemožňuje uvedenie základňovej stanice do prevádzky a bráni žalobcovi
vo výkone jeho zákonných povinností zabezpečiť bezpečnosť verejnej siete a plynulé poskytovanie
elektronických komunikačných služieb. Takéto konanie predstavuje zneužitie vlastníckeho práva na
ujmu práv iného subjektu, čo je v priamom rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa

ktorého výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať práva iných ani byť v rozpore so zákonom
chránenými verejnými záujmami. Konanie žalovaného, ktorý odmieta poskytnúť súčinnosť potrebnú na
výkonzákonnýchoprávnenížalobcuasúčasnesasnažídosiahnuťvýmazzáznamuzákonnéhovecného
bremena s cieľom úplne znemožniť výkon týchto oprávnení, je preto nielen právne neudržateľné, ale
aj ústavne neprípustné. Tieto skutočnosti len potvrdzujú nevyhnutnosť a opodstatnenosť nariadeného

neodkladného opatrenia.

17. K tvrdeniu žalovaného, že počas evidencie zákonného vecného bremena „mnohonásobne umožnil“
žalobcovi vstup na nehnuteľnosť, žalobca uviedol, že toto tvrdenie nezodpovedá realite. Ak by žalovaný
skutočne umožnil vykonať úkony potrebné na uvedenie základňovej stanice do prevádzky, žalobca by

nemal dôvod domáhať sa súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. V čase nahlásenia poruchy
základňovej stanice (17.9.2024) bolo zákonné vecné bremeno evidované na liste vlastníctva pod sp.
zn. Z-27040/2016. Napriek tomu žalovaný neposkytol nevyhnutnú súčinnosť na odstránenie poruchy
a znemožnil žalobcovi prístup k zariadeniam. Táto skutočnosť jednoznačne preukazuje, že žalovaný
odmieta rešpektovať zákonné povinnosti aj v situácii, keď je zákonné vecné bremeno zapísané v

katastri. Zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že ak by došlo k zrušeniu záznamu zákonného
vecného bremena, žalovaný by žalobcovi úplne znemožnil výkon jeho zákonných oprávnení podľa
zákona č. 452/2021 Z. z., keďže existenciu zákonného vecného bremena viaže výlučne na jeho
evidenciu v katastri. Práve tieto tvrdenia žalovaného potvrdzujú, že bez súdnej ochrany by žalobca
nemohol vykonávať zákonné oprávnenia podľa § 21 zák. č. 452/2021 Z. z., čo by viedlo k vážnemu

ohrozeniu riadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete. Neodkladné opatrenie je preto
nielen opodstatnené, ale aj nevyhnutné. Žalovaný aj po nariadení neodkladného opatrenia aktívne
zabránil sfunkčneniu základňovej stanice tým, že odmietol sprístupniť technickú miestnosť s elektrickou
prípojkou. Základňová stanica tak zostáva mimo prevádzky. Žalovaný tento postup odôvodnil tvrdením,
žetechnickámiestnosťsanachádzavinejbudove,nežjesamotnázákladňovástanica.Žalobcaodmietol

tvrdenie žalovaného, že nesprístupnenie technickej miestnosti „nepredstavuje porušenie povinností
uložených uznesením“ ani porušenie zákonných povinností. Takéto tvrdenie je v priamom rozpore s
účelom zákona č. 452/2021 Z. z., ktorý kladie dôraz na bezpečnú, spoľahlivú a nepretržitú prevádzku
verejnej elektronickej komunikačnej siete. Elektrická prípojka vybudovaná žalobcom slúži výlučne na
napájanie základňovej stanice. Bez elektrického napájania nie je možné základňovú stanicu uviesť do

prevádzky,vykonaťdiagnostikuanioveriťjejtechnickúfunkčnosť.Elektrickáprípojkajepodľa§2ods.26
zák. č. 452/2021 Z. z. pridruženým prostriedkom, ktorý je nevyhnutný na prevádzku základňovej stanice.
Ak žalovaný tvrdí, že jej nesprístupnenie „nezasahuje do výkonu práv žalobcu“, ide o tvrdenie v priamom
rozpore so zákonom aj so skutkovým stavom. Žalovaný využíva tvrdenie o umiestnení technickejmiestnosti v inej budove len ako zámienku na pokračovanie v blokovaní prevádzky základňovej stanice.
Umiestnenie elektrickej prípojky v inej budove nebolo zistiteľné zo žiadnych dokumentov, ktorými
disponoval, a preto túto skutočnosť nemohol uvádzať v predchádzajúcich podaniach, či už pri návrhu

na zápis vecného bremena alebo pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu bol
nútený požiadať súd o nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia, o ktorom súd zatiaľ nerozhodol.

18. Ak by odvolací súd zrušil neodkladné opatrenie, žalobca by sa najmä v prípade výmazu záznamu
zákonného vecného bremena správnym súdom dostal do situácie, v ktorej by až do právoplatného

skončenia konania o vypratanie nehnuteľností nemohol na základňovej stanici vykonávať svoje zákonné
oprávnenia a zároveň aj povinnosti zabezpečiť riadne fungovanie siete a poskytovanie elektronických
komunikačných služieb. Takýto stav by predstavoval veľmi vážne riziko pre bezpečnosť a plynulosť
poskytovania elektronických komunikačných služieb, a to najmä v kontexte nedávnych kybernetických
útokov, ktoré preukázali zraniteľnosť verejných informačných systémov; potrebu stabilnej a funkčnej
komunikačnej infraštruktúry; nevyhnutnosť rýchlej obnovy a význam kontinuálneho monitoringu a

diagnostiky zariadení. Nefunkčnosť základňovej stanice oslabuje sieťovú redundanciu, znižuje kapacitu
siete a zvyšuje riziko úspešného kybernetického útoku, keďže útočníci cielia najmä na oslabené
alebo preťažené segmenty infraštruktúry. Prevádzka základňovej stanice je preto nevyhnutná nielen z
technického, ale aj z bezpečnostného hľadiska. Konanie žalovaného tak vedie k vedomému ohrozeniu
riadnej prevádzky verejnej elektronickej komunikačnej siete, znemožňuje žalobcovi plniť zákonné

povinnosti v oblasti zabezpečenia jej fungovania, integrity a bezpečnosti, čo je v priamom rozpore
so zákonom č. 452/2021 Z. z., Ústavou SR aj s už nariadeným neodkladným opatrením. Prevádzka
základňovej stanice je vo verejnom záujme.

19. K duplike žalobcu podal žalovaný tripliku, v ktorej zotrval na svojej doterajšej argumentácií. Žalobca

tvrdl, že nie je, resp. nebol oprávnený podať v konaní o vypratanie nehnuteľnosti (sp. zn. B1-9C/22/2017)
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože v tom konaní nie je v procesnom postavení
žalobcu. Uvedené tvrdenie žalobcu je právne nesprávne a vychádza z nepochopenia procesnej úpravy
neodkladnýchopatrení.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejeviazanývýlučnenaprocesné
postavenie žalobcu v konaní, ale môže ho podať ktorákoľvek strana konania, teda aj žalovaný, pokiaľ

osvedčí splnenie zákonných podmienok. Skutočnosť, že žalobca v konaní o vypratanie nehnuteľnosti
vystupuje v procesnom postavení žalovaného, mu preto nijako nebránila domáhať sa neodkladnej
ochrany priamo v tomto konaní. Skutočnosť, že tak neurobil, len potvrdzuje, že ním tvrdená bezodkladná
potreba úpravy pomerov v tom čase neexistovala, resp. ju sám doposiaľ nepovažuje za natoľko
naliehavú, aby si vyžadovala okamžitý zásah súdu.

20. Tvrdenie žalobcu, že neodkladné opatrenie bolo nariadené z dôvodu „dlhodobo ustálených
pomerov“, je nepravdivé a v priamom rozpore so skutkovým stavom veci. Pomer medzi stranami totiž
nie je ustálený, ale naopak dlhodobo konfliktný a sporný, a to minimálne od januára roku 2017, odkedy
uplynula doba nájmu a odkedy sa vedie konanie o vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca sa pritom dlhodobo

nachádzalvsituácii,keďjehoužívanienehnuteľnostinebolozaloženénaplatnomanespornomprávnom
titule. K nájomnej zmluve žalovaný uviedol, že jej trvanie a účinky zanikli, a práve preto žalovaný
žiada súd o vypratanie nehnuteľnosti. Nemožno preto hovoriť o „ustálených pomeroch“, keď samotná
existencia práva žalobcu užívať nehnuteľnosť je dlhodobo spochybnená a predmetom súdneho konania.
Argument žalobcu je logicky neudržateľný, pričom na jednej strane tvrdí, že pomery sú ustálené od

roku 1998, no na druhej strane je nepochybné, že minimálne od roku 2017 (od uplynutia doby nájmu)
sú tieto pomery narušené a sporné, čo vylučuje akúkoľvek stabilitu právneho vzťahu medzi stranami.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaný „dlhodobo a bez právneho dôvodu blokuje výkon jeho oprávnení“, je
nepravdivé a nemá oporu v skutkovom stave. Žalovaný po vykonaní záznamu vecného bremena dňa
22.8.2025 ani len nepožiadal o umožnenie prístupu v rozsahu zodpovedajúcom zapísanému vecnému

bremenu,apretoniejezrejmé,akomalžalovanýprávažalobcublokovať.Zároveňjepotrebnézdôrazniť,
že ešte pred zápisom vecného bremena žalovaný žalobcovi opakovane a dobrovoľne umožňoval
prístup k zariadeniam, a to aj bez existencie právnej povinnosti. Nemožno preto hovoriť o „dlhodobom
blokovaní“, keď žalovaný nad rámec svojich zákonných povinností poskytoval žalobcovi súčinnosť.
Žalobca účelovo vytvára obraz systematického bránenia výkonu práv, ktorý je v rozpore s realitou. V

skutočnosti ide o situáciu, keď žalobca nevyužíval ani tie oprávnenia, ktoré mu boli Okresným úradom
Bratislava dňa 22.8.2025 uznané, a napriek tomu sa domáha neodkladnej súdnej ochrany, čo len
potvrdzuje absenciu akejkoľvek neodkladnej potreby úpravy pomerov. Žalobca sa opakovane uchyľujek nedôvodným procesným návrhom, ktorých cieľom je dosiahnuť výhodu cestou súdneho zásahu, a to
aj v situáciách, keď objektívne neexistuje bezodkladná potreba úpravy pomerov.

21. K tvrdeniu žalobcu o údajnom „nepochopení podstaty zákonných vecných bremien“ žalovaný v
triplike uviedol, že žalobca sám svojím postupom potvrdzuje, že existencia tvrdeného zákonného
vecného bremena nebola nesporná, ani preukázaná, keďže tvrdené vecné bremeno bolo v minulosti
zapísané, následne bolo právoplatným rozhodnutím správneho súdu zrušené a pri opätovnom
administratívnom konaní o jeho zázname žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok, v

dôsledku čoho bol návrh žalobcu vyradený z poradia zápisov. Za situácie, kedy sa žalobca dožaduje
vstupu, pričom sa opiera len o vlastné jednostranné tvrdenie a ničím nepreukázané tvrdenie, že
mu vecné bremeno patrí, nemôže očakávať, že mu bude umožnený neobmedzený pohyb v areáli
žalovaného. Žalovaný ako správca majetku štátu je povinný postupovať v súlade s jeho povinnosťami.
Nemožno preto žalovanému vytýkať, že by mal odmietnuť rešpektovať „existenciu“ vecného bremena v
čase, keď jeho existencia bola právne spochybnená, „zrušená“alebo nepreukázaná. Argument žalobcu

o ex lege vzniku vecného bremena nemôže viesť k záveru, že jeho existencia je automaticky nesporná.
Žalobca sa tak snaží vytvoriť situáciu, v ktorej by žalovaný mal rešpektovať vecné bremeno, ktorého
návrh na záznam bol skôr vyradený z poradia zápisov pre nepreukázanie podmienok jeho vzniku.
Žalobca sa opakovane uchyľuje k nesprávnemu a právne neudržateľnému výkladu, podľa ktorého má
zákonné vecné bremeno vzniknúť automaticky bez potreby jeho preukázania. Na obdobné tvrdenia

žalobcu už skôr reagoval Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn.: 3Svk/11/2022 zo dňa 30.1.2024.
Ak by bol vznik zákonných vecných bremien automatický ako to tvrdí žalobca, Najvyšší správny súd SR
by v rozsudku nemal žiaden dôvod klásť dôraz na to, aby Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor
pred vykonaním záznamu skúmal splnenie ústavných a zákonných podmienok na vznik zákonného
vecného bremena. Žalobca tak žalovanému podsúva povinnosť rešpektovať právo, ktoré v rozhodnom

čase nebolo evidované, preukázané ani nesporné, čo je z hľadiska právnej istoty a ochrany vlastníckeho
práva neprípustné.

22. Žalovaný ďalej vo svojej triplike považoval za dôležité poukázať na nepravdivé tvrdenie žalobcu, „že
v čase nahlásenia poruchy základňovej stanice (17.9.2024) bolo zákonné vecné bremeno evidované na

liste vlastníctva pod sp. zn. Z- 27040/2016. Napriek tomu žalovaný neposkytol nevyhnutnú súčinnosť
na odstránenie poruchy a znemožnil žalobcovi prístup k zariadeniam. Táto skutočnosť jednoznačne
preukazuje, že žalovaný odmieta rešpektovať zákonné povinnosti aj v situácii, keď je zákonné
vecné bremeno zapísané v katastri.“ Uvedené tvrdenie žalobcu je účelové, hrubo zavádzajúce a
nepravdivé. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, síce oznámil vyradenie z poradia zápisov pod

č. Z-27040/2016 až dňa 30.9.2024, ale samotný zápis ťarchy - tvrdeného vecného bremena nebol
na liste vlastníctva evidovaný dlhodobo. Na liste vlastníctva od právoplatnosti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sp. zn.: 1S/160/2020-221 zo dňa 4.11.2021, t. j. 7.12.2021, žiadne vecné bremeno
evidované nebolo. Opatrenie Okresného súdu Bratislava č. Z-27040/2016 bolo rozsudkom rozsudku
Krajského súd v Bratislave právoplatne zrušené a vec bola vrátená Okresnému úradu Bratislava na

ďalšie konanie, a preto neexistuje žiaden racionálny dôvod na to, aby bolo na liste vlastníctva evidované
tvrdené vecné bremeno ešte v septembri roku 2024. Na liste vlastníctva mohla byť evidovaná nanajvýš
plomba o zmene práva k nehnuteľnosti, ktorá bola odstránená po oznámení o vyradení z poradia
zápisov zo dňa 30.9.2024. Žalovaný opakovane po vzniku poruchy poskytol žalobcovi súčinnosť a
umožnil mu prístup k jeho zariadeniam. Žalovaný nikdy netvrdil, že existencia zákonného vecného

bremena je viazaná výlučne na jeho evidenciu v katastri, pretože žalovaný tvrdí, že zákonné vecné
bremenu tu nie je a nikdy nebolo. Argumentácia žalovaného smeruje výlučne k tomu, že v žalobcom
označenom čas neexistovala žiadna objektívne overiteľná skutočnosť, ktorá by preukazovala vznik a
existenciu tvrdeného oprávnenia žalobcu, a teda ani dôvod na poskytnutie požadovanej súčinnosti.
Žalobca sa snaží vytvoriť mylný dojem, že žalovaný vedome ignoroval zákonné oprávnenia žalobcu,

hoci v skutočnosti ide o situáciu, keď žalovaný nemal vedomosť o existencii takýchto oprávnení,
keďže tieto neboli nijakým spôsobom preukázané, boli skôr zrušené a dôveryhodne spochybnené v
súdnom konaní a neboli katastrálne evidované spôsobom, ktorý by umožňoval ich identifikáciu vo
vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti. Žalovaný teda neodmieta rešpektovať žiadne zákonné povinnosti,
i keď v súčasnosti nesúhlasí s nezákonnou evidenciou vecného bremena žalobcu. Výklad vyjadrenia

žalovaného žalobcom je preto nielen nesprávny, ale aj účelový, keďže neopodstatnene pripisuje
žalovanému tvrdenia, ktoré nikdy nevyslovil, a snaží sa tak skresliť skutkový aj právny stav veci.
Prezumpcia správnosti zápisu údajov katastra nehnuteľností síce núti žalobcu tento zápis dočasne
rešpektovať, avšak nevylučuje, aby sa žalovaný kvalifikovane bránil takému zápisu súdnou cestou.Žalobca záverom svojho vyjadrenia budoval svoju argumentáciu na reťazení hypotetických scenárov
(„ak dôjde k zrušeniu…“, „ak následne dôjde k výmazu…“, „ak potrvá konanie…“), z ktorých následne
odvodzuje tvrdenia o závažných dôsledkoch. Takýto postup žalobcu je však právne neudržateľný, keďže

ide o čisto špekulatívnu konštrukciu bez opory v skutkovom stave. Ide o účelovo konštruované obavy,
ktorých cieľom je navodiť dojem, že akékoľvek zrušenie neodkladného opatrenia automaticky povedie
k vážnym následkom. V skutočnosti však žalobca nepreukazuje, že by takýto následok bol reálny,
bezprostredný a neodvrátiteľný, ale iba ho hypoteticky predpokladá bez predchádzajúcej skúsenosti,
tvrdení a dôkazov prezentovaných žalobcom. Naopak, z doterajšieho priebehu veci vyplýva, že po dobu

viacakojednéhorokanedošlokžiadnymvýpadkomaninarušeniuposkytovaniaslužieb,čojednoznačne
spochybňuje tvrdenia žalobcu o hroziacom ohrození funkčnosti siete. Reálny stav teda priamo vyvracia
žalobcove tvrdenia o bezprostrednej hrozbe závažných následkov. Žalobca účelovo prezentuje situáciu,
akoby výkon jeho činnosti bol existenčne závislý výlučne od prístupu k predmetnej nehnuteľnosti, čo
však nijako nedokladá a zároveň to nie je objektívne pravda, pretože žalobca dokázal napriek domnele
tvrdenému výpadku jeho zariadenia fungovať a nepreukázal v tomto žiadnu škodu. Absentuje akékoľvek

konkrétne tvrdenie, či dôkaz o tom, že by neexistovali alternatívne riešenia alebo že by hrozil okamžitý
kolaps služieb. Osobitne zavádzajúce je aj prepojenie tejto hypotetickej situácie s otázkou bezpečnosti
a kybernetických hrozieb. Takéto tvrdenia sú všeobecné, bez priamej väzby na konkrétny skutkový stav,
a slúžia výlučne na emocionálne zvýraznenie argumentácie žalobcu bez skutkovo-dôkazného základu,
nie na jeho osvedčenie. V konečnom dôsledku tak žalobca neargumentuje konkrétnymi faktami, ale

vytvára reťazec domnienok, ktorými sa snaží „odradiť“ súd od zrušenia neodkladného opatrenia.

23. Tripliku žalovaného odvolací súd žalobcovi nedoručoval, pretože to nepovažoval za potrebné na
zachovanie práva na spravodlivý proces (§ 374 ods. 3 CSP).

24. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
čiastočne dôvodné.

25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

29. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

30. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

31. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

32. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

33. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrenímukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

34. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

35. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

36. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej
úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti
podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude

ohrozený. V konaní musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu
medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Samotné navrhované
neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý
pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s
princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana

právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným
opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že
neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať
plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu jeho navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť

existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie.

37. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní nebolo sporné, že na stavbe - Prevádzková budova so
súpisným číslom 4297 postavená na pozemku registra C KN parcelné č. 22372/36, zapísaná na liste
vlastníctva č. 2634, katastrálne územie Staré Mesto, vo vlastníctve žalovaného a v správe Výskumného

ústavu vodného hospodárstva (tak ako je špecifikovaná vo výroku tohto uznesenia), je od roku 1998
umiestnená základňová stanica 0244BR patriaca žalobcovi a tvoriaca súčasť jeho verejnej elektronickej
komunikačnej siete, ktorú na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 18.1.1999 žalobca prevádzkuje.
Rovnako nebolo sporné, že na tejto stavbe je na liste vlastníctva č. 2634 zapísané vecné bremeno v
prospech žalobcu podľa § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z.

38. Nebolo zo strany žalovaného popierané a je vo svojej podstate notorietou, že žalobca je podnikom
tak, ako ho definuje ustanovenie § 3 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z., a teda je subjektom spôsobilým
byť oprávneným z vecného bremena podľa § 21 ods. 1 uvedeného zákona, ak v súlade so zákonnými
predpokladmi vyplývajúcimi z tohto ustanovenia vecné bremeno vznikne. Možno konštatovať, že stav,

za ktorého sa na stavbe žalobcu nachádza základňová stanica 0244BR, je vzhľadom na jeho nepretržité
trvanie od roku 1998 potrebné považovať za ustálený. Strany sa zhodujú v tom, že k umiestneniu tohto
technického zariadenia na stavbu žalovaného došlo v súlade s právom na základe nájomnej zmluvy, na
základe ktorej sa tam prinajmenšom počas jej nesporného trvania do 31.12.2016 základňová stanica
nachádzala a bola žalobcom prevádzkovaná.

39. Spornou je medzi stranami následná (od 1.1.2017) existencia právneho titulu pre ďalšie zotrvávanie
základňovej stanice na dotknutej stavbe žalovaného. Žalovaný tvrdí, že žiaden takýto titul neexistuje,
žalobca tvrdí, že týmto právnym titulom je vecné bremeno podľa už uvedeného § 21 ods. 1 zákona
č. 452/2021 Z. z. od čoho odvodzuje dôvodnosť a trvanie práva, ktorému má byť neodkladným

opatrením poskytnutá ochrana, čo je jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Existenciu vecného bremena žalobca formálne osvedčoval predovšetkým jeho zápisom
(záznamom pod č. Z-17095/2024) nachádzajúcim sa liste vlastníctva č. 2634, katastrálne územie Staré
Mesto, ale aj materiálne tým, že základňová stanica je na predmetnej stavbe dlhodobo umiestnená
a je prevádzkovaná ako súčasť verejnej siete (§ 2 ods. 3 zákona č. 452/2021 Z. z.) žalobcu, čo

je nepochybne okolnosť, s ktorou za splnenia ďalších predpokladov zákon č. 452/2021 Z. z. v §
21 ods. 1 spája vznik zákonného vecného bremena. Tieto skutočnosti v ich základe ani žalovaný
vo svojom odvolaní nepopieral, ním tvrdenú neexistenciu vecného bremena odvodzoval od toho, že
umiestnenie základňovej stanice nezodpovedá ďalším predpokladom pre vznik zákonného vecnéhobremena, teda že ide o excesívne prevádzkovanie verejnej siete nie v nevyhnutnom rozsahu (t. j.
žalobca má mať možnosť dostatočne pokrývať potreby svojej prevádzky z iných základňových staníc),
taktiež nepovažoval za daný verejný záujem na umiestnení verejnej siete na danej stavbe a napokon

poukazoval na neposkytnutie primeranej náhrady.

40. Pre osvedčenie dôvodnosti a trvania práva, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá
ochrana, sa nevyžaduje jeho preukázanie nad všetky pochybnosti a odstránenie všetkých podstatných
druhou stranou nadnesených rozporov, ako je to v prípade rozhodovania rozsudkom na podklade

plnohodnotného dokazovania. Pod osvedčením treba rozumieť, že zo stranou produkovaných tvrdení a
dôkazov vyplýva určitá vyššia miera pravdepodobnosti, že jej právo je dané. Podľa názoru odvolacieho
súdu sa žalobcovi v tomto konaní podarilo vyššie uvedené osvedčiť, a to nie iba na základe zápisu
vecného bremena v katastri nehnuteľností, o ktorého údajoch platí, že sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona), pričom súčasne nie je dôvod a priori spochybňovať správnosť
postupu katastrálneho úradu pri jeho zápise, ale aj samotnou dlhodobou fyzickou prítomnosťou

základňovej stanice na dotknutej stavbe žalovaného, čo spravidla (resp. viac pravdepodobne) svedčí o
tom, že žalobca oprávneným z vecného bremena byť môže.

41. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že všetky pochybnosti o zákonnom vecnom bremene
podľa § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z. odstránené neboli. Bude už úlohou súdu v konaní vo veci

samej vysporiadať sa s tým, či sú kumulatívne splnené všetky predpoklady pre jeho vznik. Detailné
skúmanie technickej nevyhnutnosti, resp. primeranosti prevádzkovania základňovej stanice práve na
stavbe žalovaného z hľadiska skúmania toho, čo zásah do vlastníckeho práva žalovaného zodpovedá
požiadavkám nevyhnutného rozsahu a verejného záujmu, však už ďaleko presahuje rámec skráteného
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Takéto konanie vo veci samej pritom podľa

zhodných tvrdení strán sporu už prebieha. Mestský súd Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/22/2017 koná
v spore o vypratanie nehnuteľnosti na základe žaloby správcu majetku štátu (tam v postavení žalobcu)
proti žalobcovi v tomto konaní (tam v postavení žalovaného), pričom v danom konaní musí prejudiciálne
posúdiť, či existuje právny titul pre prevádzkovanie verejnej siete na stavbe žalovaného.

42. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ
je možné považovať aspoň za osvedčené, že žalobca disponuje právnym titulom pre prevádzkovanie
verejnej siete vo forme základňovej stanice na stavbe žalovaného, potom je bez ďalšieho oprávnený
vykonávať úkony spojené s jej prevádzkovaním, opravami a údržbou a za týmto účelom vstupovať na
cudziu nehnuteľnosť tak, ako to vyplýva z § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 452/2021 Z. z. Je aj bez

dokazovania zrejmé, že takéto technické zariadenie si vyžaduje pravidelnú údržbu, ako aj nepravidelné
servisné zásahy v prípade výskytu porúch. V zmysle § 21 ods. 6 veta prvá až tretia tohto zákona je
podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, povinný pri výkone práv podľa odseku 1 a 2 počínať si tak, aby
nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na
najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka a užívateľa dotknutej

nehnuteľnosti, ak je známy, najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy
o poskytovaní služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez
predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka a užívateľa, ak je známy,
bezodkladne.

43. Žalobca tvrdil a zápismi svojich pracovníkov a e-mailovou komunikáciou aj osvedčil, že výkon práv
vyplývajúcich z § 21 ods. 2 písm. a) za podmienok upravených v § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z.
z. bol aspoň v niektorých prípadoch žalovaným bez zrejmého ospravedlniteľného dôvodu znemožnený
alebo aspoň sťažený. Napokon ani žalovaný nepoprel, že neumožnil prístup k zariadeniu žalobcu
jeho pracovníkom, o ktorý žalobca žiadal výzvou zo dňa 17.9.2024 a následne zo dňa 7.10.2024 na

termín 10.10.2024 a výzvou zo dňa 29.7.2025 na termín 5.8.2025. Je pritom však pravda, že v iných
termínoch žalovaný žalobcovi prístup umožnil. Z tvrdení oboch strán je zrejmé, že nezhody medzi
nimi týkajúce sa vstupu na nehnuteľnosť žalovaného vyplývajú zo spornosti toho, či existuje právo
žalobcu na prevádzkovanie verejnej siete na stavbe žalovaného a s tým súvisiacou absenciou peňažnej
kompenzácie žalobcom. Pokiaľ však žalovaný tvrdí, že žalobca užíva jeho stavbu bez právneho dôvodu

a bez primeranej náhrady, právom predpokladaný postup riešenia takejto situácie je domáhanie sa
vypratania nehnuteľnosti a vydania bezdôvodného obohatenia. Tak žalovaný aj koná, keď podal žalobu
vedenú na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/22/2017 o vypratanie nehnuteľnosti a žaloby
vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B2-51Cb/98/2017 a sp. zn. 60Cb/28/2025 o vydaniebezdôvodného obohatenia. Tieto spory však nie sú dôvodmi, pre ktoré by predovšetkým do rozhodnutia
súdu o vyprataní nehnuteľnosti nemala byť základňová stanica žalobcu nerušene prevádzkovaná.

44. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ je dané zariadenie na stavbe žalobcu už prítomné, tak
do meritórneho rozhodnutia o jeho odstránení má byť aj funkčné. Jeho prevádzkovanie pritom nijako
nadmerne žalovaného nezaťažuje. Je síce osvedčené, že žalobca nezaplatil, resp. neplatí žalovanému
žiadnu kompenzáciu, hoci zriadenie vecného bremena podľa § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z.
z. je primeranou náhradou podmienené, avšak nejaví sa, že by samotné občasné sprístupnenie

základňovej stanice žalovanému spôsobovalo zásadné komplikácie. Z hľadiska proporcionality preto
odvolací súd nepovažuje nariadenie neodkladného opatrenia za akokoľvek excesívne zasahujúce do
práv žalovaného.

45. Naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov v tomto prípade nevylučuje to, že žalobca podľa
vlastného vyjadrenia vzhľadom na dlhšie trvajúce vyradenie základňovej stanice 0244BR z prevádzky

presmeroval svoju prevádzku na okolité zariadenia. Nie je aspoň pre účely rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia dôvod predpokladať, že by žalobca prevádzkoval zbytočné základňové stanice,
keďže to preňho predstavuje náklady. Taktiež absencia tejto naliehavosti nevyplýva z toho, že zariadenie
žalobcu bolo už dlhší čas nefunkčné, podstatné je, že táto naliehavá potreba trvá ku dňu rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ako judikoval aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 609/2023 zo dňa 7.

februára 2023, podľa ktorého: „Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide
o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité
dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu,
že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom
vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených

podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe
odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a
oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac

neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022. s.
1093).“

46. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie trval stav, že základňová stanica nebola funkčná, čo

osvedčil žalobca napríklad zápisom o výsledku odstraňovania poruchy vedenia základňovej stanice -
SITE-u 0244BR zo dňa 5.8.2025 (z ktorého vyplýva, že mu vstup nebol umožnený), teda dochádzalo k
porušovaniu (hoci len osvedčeného) práva žalobcu podľa § 21 ods. 2 zákona č. 452/2021 Z. z.

47. Na vyššie uvedenom nič nemení ani následne objasnený žalovaného postoj k veci, podľa ktorého

vstup umožňoval ako gesto dobrej vôle v záujme dosiahnutia mimosúdneho riešenie veci a nepovažoval
za svoju povinnosť ho umožniť (a v už uvedených prípadoch ho ani neumožnil), ak v prospech žalobcu
aktuálne nesvedčal zápis vecného bremena v katastri nehnuteľností. Žalobca správne argumentoval, že
zákonné vecné bremeno, ktorého existenciu má odvolací súd za osvedčenú, nevzniká jeho zápisom v
katastri nehnuteľností, ten má iba deklaratórnu povahu. Bez významu pre rozhodnutie odvolacieho súdu

je aj to, že po nariadení neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie žalovaný žalobcovi vstup na
svoju stavbu umožnil (čo napokon bola jeho povinnosť), keďže pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

48. Na druhej strane vzhľadom na skutočne žalobcom len provizórne osvedčenú existenciu vecného

bremena odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nedospel k záveru, že neodkladným opatrením
možno v zásade trvalo upraviť pomery strán. V konaní nebolo sporné, že medzi správcom majetku
štátu a žalobcom je vedené už spomenuté konanie o vypratanie nehnuteľnosti, a to na Mestskom súde
Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/22/2017, pričom práve toto je spôsobilé natrvalo vyriešiť spornosť práv
medzi stranami. Odvolací súd žalovaným navrhnutý dôkaz pripojením predmetného spisu nevykonal,

keďže žalovaný neuviedol, čo týmto dôkazom mieni preukazovať. Samotná existencia daného konania,
identita jeho strán, ako ani predmet konania, sporné neboli, kópiu žaloby pripojil ako dôkaz dokonca
sám žalobca k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z tvrdení oboch strán možno
mať za osvedčené, že k neumožňovaniu vstupu žalobcu dochádza práve z dôvodu sporov o existenciupráva žalobcu vstupovať na nehnuteľnosť žalovaného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ako časovo neobmedzeného, nebolo dôvodné v tomto rozsahu
vyhovieť. Neodkladné opatrenia je potrebné časovo obmedziť (§ 330 ods. 1 CSP) do skončenia konania

vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-9C/22/2017. V prípade, že výsledkom daného
konania bude uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť, toto neodkladné opatrenie bez ďalšieho stratí
opodstatnenie. Ak bude výsledok opačný, zaniknú žalobcom tvrdené dôvody, na ktorých zakladal
existenciu potreby neodkladnej úpravy pomerov, keďže sa nejaví, že by žalovaný mal následne dôvod
neumožňovať žalobcovi vstup na stavbu. V tejto časti teda odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie zmenil a návrh, ktorý pôvodne smeroval k časovo neohraničenému neodkladnému opatreniu,
zamietol.

49. Vzhľadom na skutočnosť, že prebieha (hoci samostatne) pre túto vec relevantné konanie vo veci
samej, ktorého trvaním navyše odvolací súd časovo neodkladné opatrenie obmedzil, nebolo potrebné
žalobcovi uložiť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP. Ďalej

v rámci zmeny napadnutého uznesenia však pre úplnosť odvolací súd poučil žalovaného, ktorému je
neodkladným opatrením uložená povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej podľa § 337 ods. 1
a 2 CSP, keďže takou žalobou nemusí byť len už podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti.

50. Pokiaľ žalovaný namietal, že neodkladným opatrením mu bola uložená povinnosť nad rámec toho,

čo vyplýva zo zákona, keďže žalobca je podľa § 21 ods. 6 veta druhá zákona č. 452/2021 Z. z.
opravený vstupovať na stavbu žalobcu iba, ak o začatí výkonu práva upovedomí vlastníka a užívateľa
dotknutej nehnuteľnosti, ak je známy, najmenej 15 dní vopred, čo zo znenia súdom prvej inštancie
nariadeného neodkladného opatrenia nevyplýva, odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka v
zásade nie je dôvodná a vychádza len z nie dostatočne precíznej formulácie výroku neodkladného

opatrenia. Súd nie je petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viazaný doslovne, môže
a v niektorých prípadoch musí pristúpiť k jeho preformulovaniu, ak je to v záujme jednoznačného a
vykonateľného znenia výroku jeho rozhodnutia. Z petitu návrhu tak, ako sa ho domáhal žalobca a ako
ho v zásade doslovne prevzal aj súd prvej inštancie do výroku svojho uznesenia, sa na prvý pohľad
môže javiť, že žalovanému bola uložená povinnosť umožniť žalobcovi prístup k jeho technologickým

zariadeniam aj bez dodržania podmienky podľa § 21 ods. 6 veta druhá zákona č. 452/2021 Z. z.,
avšak nie je to tak. Žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému strpieť prevádzku verejnej
siete žalobcu a z tejto generálnej povinnosti žalobca konkretizoval povinnosť strpieť odstránenie porúch
technologických zariadení žalobcu a za týmto účelom umožniť žalobcovi prístup k jeho technologickým
zariadeniam. Odvolací súd podotýka, že v prípade poruchy, hoci zákon používa termín havária, je

žalobca oprávnený vstupovať na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia (§ 21
ods. 6 veta tretia zákona č. 452/2021 Z. z.), bežné vstupovanie na predmetnú nehnuteľnosť žalobcom
spadá pod generálnu povinnosť žalovaného strpieť prevádzku verejnej siete a podlieha zákonnému
predpokladu upovedomiť o tom žalovaného podľa § 21 ods. 6 veta druhá zákona č. 452/2021 Z. z. V
záujmeodstránenianedostatočneprecíznejformuláciepetitu,ktorávšakpodľanázoruodvolaciehosúdu

nedosahovala intenzitu vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd formuloval
výrok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

51. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že žalovanému uložil povinnosť strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na nehnuteľnosti - stavbe

so súpisným číslom 4297, popis stavby Prevádzková budova, postavenej na pozemku registra „C“
parcelné č. 22372/36, evidovanej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.
2634, katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava, mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I, a
umožniť žalobcovi prístup k jeho technologickým zariadeniam tam umiestneným za účelom odstránenia
ich porúch, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod

sp. zn. B1-9C/22/2017. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Odvolací súd tiež poučil žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobcovi ako žalovanému žalobu
vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

52. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 CSP. Napriek tomu, že odvolací súd pristúpil k zmene
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, táto spočívala len v čiastočnom zamietnutí návrhu ako
časovo neobmedzeného, keďže odvolací súd trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil. Zhľadiska celkového úspechu žalobcu v konaní však toto čiastočné zamietnutie návrhu nemá váhu, je
vecou úvahy súdu, či trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzí. Z tohto dôvodu treba žalobcu
považovať za v konaní plne úspešného, preto mu odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na

náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).