Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/199/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325201750
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325201750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta, Staničná 5, Galanta, dieťa rodičov: matka C. D., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXXX/XX, D. a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, D., toho času H. XXXX, D., zastúpený:
JUDr. Silvia Gašparíková, advokátka so sídlom Športová 2298/58, Sereď, o návrhu na nahradenie
súhlasu otca s vycestovaním maloletého dieťaťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 01.07.2025, č.k. 12P/75/2025-40, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Návrhy matky zo dňa 19.07.2025 a zo dňa 22.09.2025 na zmenu návrhu v odvolacom konaní sa
nepripúšťajú.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky, doručený súdu dňa
28.05.2025, ktorým sa domáhala udelenia súhlasu s vycestovaním maloletého dieťaťa v sprievode

matky na Ukrajinu v termíne od 14. 06.2025 do 14.07.2025, ktorý termín matka v priebehu konania
(na pojednávaní dňa 01.07.2025) korigovala na obdobie od 02.07.2025 s trvaním jedného mesiaca, za
účelom návštevy rodiny a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu nepriznal
žiadnemu z účastníkov.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5, § 28 ods.2, § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), čl. 3, 12 Dohovoru o právach dieťaťa konštatujúc,

že riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich
s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností rozhodne o takejto spornej podstatnej veci
na návrh niektorého z rodičov súd. V zmysle ustálenej súdnej praxe podstatnou vecou súvisiacou s
výkonom rodičovských práv a povinností je aj vycestovanie maloletého dieťaťa do zahraničia. Z tohto
dôvodu, ak sa rodičia nedohodnú na vycestovaní maloletého dieťaťa do zahraničia, prichádza do úvahy
postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine , kedy súd na návrh niektorého z rodičov rozhodne,

či udelí súhlas za rodiča, ktorý s návrhom nesúhlasí, k vycestovaniu maloletého dieťaťa do zahraničia.
Konštatoval, že v posudzovanom prípade rozhodoval o návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorým sa
domáhala nahradenia súhlasu rodiča s vycestovaním maloletého dieťaťa na Ukrajinu (odkiaľ matka
pochádza) do dediny A. na obdobie cca jedného mesiaca, za účelom návštevy rodiny matky, a najmäotca matky, ktorý dosiahne vek 70 rokov, maloleté dieťa ešte nevidel a osobne sa s dieťaťom,
nikdy nestretol. S návrhom matky nesúhlasil otec dôvodiac jednak obavou o bezpečnosť maloletého
dieťaťa, keďže dedina A. je v bezprostrednej blízkosti územia v Charkovskej oblasti, kde prebiehajú

boje (dedina sa nachádza cca 150 km od ruských hraníc), a jednak obavou z nevrátenia sa matky na
územie Slovenskej republiky, čo mu mala matka viackrát komunikovať. Po vyhodnotení vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že nesúhlas otca maloletého dieťaťa s vycestovaním
maloletého dieťaťa do zahraničia je dôvodný, najmä z dôvodu bezpečnosti dieťaťa. Napriek tomu, že
matka tvrdila, že v oblasti na Ukrajine, z ktorej pochádza, aktuálne boje neprebiehajú, ide o značne

nebezpečnú oblasť, ktorá sa nachádza blízko ruských hraníc (vzdialenosť asi 150 km) a nie je vylúčený
vznik situácie, ktorá by mohla ohroziť maloleté dieťa na živote, resp. na zdraví. Mal za nepopierateľné
právo maloletého dieťa poznať svoju rodinu (aj z matkinej strany), avšak za súčasnej situácie, kedy je
na Ukrajine vojnový konflikt, vycestovanie maloletého dieťaťa do oblasti, odkiaľ pochádza jeho matka,
nie je v záujme maloletého dieťaťa.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej

„C.m.p.“).
4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote matka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a nahradil ho rozhodnutím, ktorým jej dovolí cestovať s dieťaťom do zahraničia bez
súhlasu otca, ktoré povolenie sa rozšíri nielen na Ukrajinu, ale aj na krajiny Európskej únie a iné
bezpečné štáty, a to za účelom návštevy rodiny, odpočinku, či vzdelávaní a obmedzí právo otca

veta vo veciach cestovania syna. Obec A. sa nachádza v južnej časti Charkovskej oblasti (s celkovou
rozlohou 31 000 km2) na Ukrajine vo vzdialenosti približne 160 km od najbližšieho bodu štátnej hranice s
Ruskou federáciou, ku dňu 18.07.2025 sa vojenské operácie nachádzajú výhradne v severovýchodných
a severných častiach tejto oblasti (mestá Vovčansk, Lypci a okolité dediny), počas celej vojny obec
nebola ani okupovaná ani poškodená a tvrdenie otca o ohrození dieťaťa pri návšteve rodiny je účelové.

Matka uviedla že dňa 26.06.2025 jej bol udelený trvalý pobyt na Slovensku bez časového obmedzenia.
Tvrdenia otca o jej nezodpovednosti nie sú podložené žiadnym dôkazom, otec dlhodobo opustil ich
spoločný domov v čase, keď mal syn iba 10 mesiacov, odvtedy sa o dieťa zaujíma výhradne v rámci
vymedzených nepárnych víkendov, medzitým nekomunikuje a nezaujíma sa o zdravie, vývoj, či potreby
syna. Počas stretnutí s otcom sa dieťa nedočká primeranej starostlivosti, otec nedodržuje denný režim

dieťaťa, syn sa vracia hladný, špinavý a s poškodeným oblečením. Otec sa snaží spochybniť jej
spôsobilosť ako vodičky, keď poškodenie predného nárazníka auta nevzniklo z jej viny, ale pri parkovaní
suseda, ktorý jej bez účasti polície následne uhradil škodu v sume 100 eur. Matka napokon poukázala
na to, že keď otec chcel zobrať syna do Srbska za svojou rodinou, s touto návštevou bez námietok
súhlasila.

5. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť konštatujúc, že matka v odvolaní žiadnym spôsobom nešpecifikovala odvolacie
dôvody podľa § 365 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“). Poukázal na
správnosť dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie návrh matky zamietol, keď takéto rozhodnutie, pri
ktorom bola uprednostnená bezpečnosť maloletého dieťaťa navrhol na pojednávaní dňa 01.07.2025

aj kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, jeho aktívny postoj k rodičovstvu, celková
starostlivosť o maloleté dieťa počas realizovaného styku bola riešená v konaní sp. zn. 12P/116/2024.
Matka nemá na území SR trvalý pobyt, ale iba dlhodobý pobyt , ktorý nie je tak stabilný a istý ako
pobyt trvalý. Sama matka na pojednávaní dňa 01.07.2025 uviedla, že vojnová oblasť je od dedinky
A. vzdialená minimálne 170 km, lietadlá nad dedinou nelietajú, pretože tam nie sú žiadne vojenské

objekty. Podľa otca matka v odvolaní neuviedla jediný dôvod, na základe ktorého by mal odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a nahradiť ho novým rozhodnutím, podľa novoformulovaného
a rozšíreného petitu.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
7. Matka v následnom písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2025 uviedla, že obec A. v Charkovskej oblasti

na Ukrajine nie je obcou v zóne aktívnych bojových operácií, nikdy nebola okupovaná a nikdy v nej neboli
umiestnené vojenské objekty. V okupácii zostáva relatívne malá časť Charkovskej oblasti (cca 1 300
km2), čo spochybňuje všeobecne tvrdenie otca, že celá Charkovská oblasť predstavuje bezprostredné
a všeobecné riziko. Konštatovala, že v návrhu žiadala o dočasnú jednorazovú cestu na obdobie cca
jedného mesiaca za rodinou, ktorú nevidela 4 roky, nešlo o zámer trvalého presídlenia a ani o presun

dieťaťa natrvalo. Otec počas konania opakovane uvádzal nepravdivé a protichodné tvrdenia k otázke
jej pobytu a stability na Slovensku, kde žije 7 rokov, je tu po celý čas zamestnaná, platí nájomné,
zabezpečuje chod rodiny, kde sa narodil syn (v I.), kde jej bol dňa 26.06.2025 priznaný trvalý pobyt
na neurčito a kde od 01.09.2025 nastúpil maloletý do materskej školy (v D.). Tieto skutočnosti dokazujúdlhodobosťastabilnosťjejzázemiaazázemiadieťaťanaSlovensku.Otecs právnouzástupkyňoupočas
pojednávania uvádzali, že ak chce cestovať na mesiac na Ukrajinu, môže ísť sama a maloleté dieťa
môže po ten čas zostať u otca. V tejto súvislosti matka zdôraznila, že otec nie je schopný zabezpečiť

riadnu starostlivosť o dieťa. Vodičský preukaz získala v Slovenskej republike, denne aktívne šoféruje,
nikdy nebola účastníčkou dopravnej nehody, nikdy jej neboli uložené pokuty. Naopak, v minulosti práve
otec opakovane zaspal za volantom počas spoločných ciest (napr. cesty do Albánska a Srbska). V
prípadeakbysúdrozhodol, žecestadoA.niejemožnázdôvoduvzdialenostialebobezpečnosti, matka
žiadala o udelenie súhlasu s vycestovaním so synom do bezpečných oblastí západnej Ukrajiny, ako je

Užhorod, Ľvov, Ivano-Frankivsk, Bukovel, do ktorých miest sa môže pohodlne dopraviť vlakom jej rodina.
Nazákladeuvedenéhomatkažiadala,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezrušilanahradil
ho rozhodnutím, ktorým jej dovolí cestovať s dieťaťom do zahraničia bez súhlasu otca, ktoré povolenie
sa rozšíri nielen na Ukrajinu, ale aj do iných štátov Európskej únie a na krátkodobé dovolenkové cesty,
alternatívne, ak nepovolí cestu do A., aby povolil cestu do západnej Ukrajiny (Užhorod, Ľvov, Ivano-
Frankivsk, Bukovel) a konštatoval, že tvrdenia otca nepodložené dôkazmi nemajú rozhodujúcu váhu

oproti jej dôkazom.
8. Otec v následnom písomnom podaní zo dňa 20.10.2025 uviedol, že prvoinštančný súd vykonal
vo veci všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, správne zistil skutkový stav, ktorý
následne správne právne posúdil a vydal rozhodnutie, ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom
odôvodnil. Konštatoval, že žiadna z alternatív uvádzaných matkou nie je v súčasnej situácii so záujmami

maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o bezpečnosť obce A., táto sa nachádza približne 150 km od ruských
hraníc a cca 170 km od oblasti kde prebiehajú priame boje. Otec zdôraznil, že odmieta syna vystaviť
nebezpečenstvu styku s vojnovou realitou, ktorá na Ukrajine panuje, a to len kvôli pár dňovému stretnutiu
s rodinou matky, ktorú dieťa nepozná. Otec poukázal na správy zverejňované prostredníctvom internetu
o situácii v Charkovskej oblasti, čo nezodpovedá tvrdeniam matky o pokojnom živote v obci A., ktorá pod

túto oblasť spadá. Vyslovil podozrenie, že matka sa po prekročení hraníc na Slovensko s maloletým
nevráti. Nesúhlasil s povolením vycestovať maloletému v sprievode matky do vopred neurčených
destinácií Európskej únie, a to bez uvedenia konkrétnej krajiny a termínu vycestovania. Konštatoval,
že k otázke jeho schopnosti sa plnohodnotne postarať o maloleté dieťa sa dostatočne vyjadril v podaní
zo dňa 19.08.2025.

9.Odvolací súd po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas a oprávneným subjektom, proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa preskúmal vec v ktorej nie je
viazanýrozsahomodvolaniaaodvolacímidôvodmipodľa§65a§66C.m.p.,beznariadeniaodvolacieho
pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 C.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.

10.Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa

procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

12. V danom konaní súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky zo dňa 27.05.2025, doručeného
súdu dňa 28.05.2025, ktorým sa domáhala udelenia súhlasu s vycestovaním maloletého dieťaťa v jej

sprievode na Ukrajinu v termíne od 14. 06.2025 do 14.07.2025 za účelom návštevy rodiny. V priebehu
pojednávania nariadeného na deň 01.07.2025 matka korigovala termín vycestovania maloletého
dieťaťa v jej sprievode na obdobie od 02.07.2025 na dobu jedného mesiaca , a to za účelom návštevy
jej rodiny (najmä 70-tych narodenín jej otca).

13. Podľa § 64 C.m.p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
14. Podľa § 28 ods. 1 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie konania
ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
15. Podľa § 28 ods. 2 C.m.p. v konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na začatie

konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Po
vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.
16. Ako prvoradé odvolací súd zdôrazňuje, že v mimosporovom konaní je prípustné meniť návrh na
začatie konania, a to aj v odvolacom konaní. Civilný mimosporový poriadok upravuje zmenu návrhuna začatie konania v ust. § 28, ktoré uvádza prípady, keď súd zmenu návrhu nepripustí, teda ide o
situáciu,akbyvýsledkykonanianemohlibyťpodkladomprekonanieozmenenávrhu.Danéustanovenie
sa opiera o hospodárnosť konania, ktorý dôvod sa prejavuje v tom, že pokiaľ výsledky doterajšieho

dokazovania môžu byť dostatočným predpokladom aj pre konanie o zmenenom návrhu (posúdenie vždy
závisí od konkrétneho prípadu), bolo by nehospodárne nútiť účastníka uplatňovať si iný nárok alebo
nárok na základe ďalších relevantných skutočností v novom konaní. Hospodárnosť možno vidieť aj v
tom, že ak výsledky doterajšieho konania nie sú dostatočným predpokladom na konanie o zmenenom
návrhu, jeho zmena by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie

zbytočne predlžovať.
17. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka v podanom odvolaní zo dňa 19.07.2025
navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vydal rozhodnutie, ktorým jej dovolí
cestovať s dieťaťom do zahraničia bez súhlasu otca, ktoré povolenie sa rozšíri nielen na Ukrajinu,
ale aj na krajiny Európskej únie a iné bezpečné štáty, a to za účelom návštevy rodiny, odpočinku, či
vzdelávaní a obmedzí právo otca veta vo veciach cestovania syna. V následnom podaní zo dňa

22.09.2025 žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a nahradil ho rozhodnutím,
ktorým jej dovolí cestovať s dieťaťom do zahraničia bez súhlasu otca, ktoré povolenie sa rozšíri nielen
na Ukrajinu, ale aj do iných štátov Európskej únie a na krátkodobé dovolenkové cesty, alternatívne,
ak nepovolí cestu do A., aby povolil cestu do západnej Ukrajiny (Užhorod, Ľvov, Ivano-Frankivsk,
Bukovel) a konštatoval, že tvrdenia otca nepodložené dôkazmi nemajú rozhodujúcu váhu oproti jej

dôkazom. Odvolanie matky a jej následné podanie zo dňa 22.09.2025, podľa obsahu posúdené aj ako
návrhy na zmenu návrhu na začatie konania v odvolacom konaní, boli ostatným účastníkom konania
(otcovi a kolíznemu opatrovníkovi) riadne doručené. Keďže výsledky konania o návrhu matky zo dňa
27.05.2025, upraveného matkou v priebehu pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň
01.07.2025 v prítomnosti všetkých účastníkov, sú nedostačujúce pre rozhodnutie o návrhoch matky

uplatnených v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
21. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaným súkromným zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia
zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory právo slobodne sa vyjadrovať o
všetkýchzáležitostiach,ktorésahodotýkajú,pričomsanázoromdetímusívenovaťprimeranápozornosť
zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť,

aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu a spôsobom, ktorý je v súlade
s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.23. Odvolací súd zdôrazňuje, že zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich
maloletého dieťaťa. Z formulácie ustanovenia § 35 Zákona o rodine možno vyvodiť, že bežné záležitosti
týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne

nachádza. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných
potrieb dieťaťa. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma
rodičmi. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho
rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ustanovenia
§ 35 Zákona o rodine. Takže v prípade, ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný

záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Vecou podstatnou treba rozumieť nielen
niečo, čo je objektívne v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre
rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie
maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska
maloletého.

24. V prejednávanej veci bola splnená existencia hmotnoprávnej podmienky pre rozhodovanie o
nezhode rodičov podľa ust. § 35 Zákona o rodine. Predmet nezhody rodičov, a to vycestovanie
maloletého dieťaťa v sprievode matky na obdobie jedného mesiaca do obce A. v Charkovskej oblasti
Ukrajiny, za účelom návštevy rodiny matky, v kontexte všeobecne známej skutočnosti o existencii

vojnového konfliktu na Ukrajine (ktorý začal vo februári 2022 vpádom síl Ruskej federácie na Ukrajinu a
trvá do súčasnosti), bez akýchkoľvek pochybností predstavuje podstatnú otázku výkonu rodičovských
práv a povinností.

25. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd prisvedčuje súdu prvej inštancie, že v kontexte

všeobecne známej skutočnosti o existencii vojnového konfliktu na Ukrajine , nie je možné dospieť
k záveru, že vycestovanie maloletého dieťaťa v sprievode matky na obdobie cca jedného mesiaca do
obce A., nachádzajúcej sa v Charkovskej oblasti Ukrajiny, je v záujme maloletého dieťaťa. Aj keď na
jednej strane chápe snahu matky, aby dieťa spoznalo jej rodinu žijúcu na Ukrajine (s ktorou sa dieťa
doposiaľ osobne nestretlo), na strane druhej nie je možné nechať bez povšimnutia nezanedbateľnú

mieru vzniku rizika možného ohrozenia maloletého dieťaťa, keďže Charkovská oblasť je jednou
zoblastíUkrajiny,kdeprebiehaliaprebiehajúbojemedziRuskoufederáciouaUkrajinou(tátoskutočnosť
je všeobecne známou a nebolo ju nutné v konaní preukazovať). Podľa názoru odvolacieho súdu je
pri posudzovaní predmetu konania bez významu argumentácia matky, že obec A. sa nenachádza v
zóne aktívnych bojových operácií, nikdy nebola okupovaná, nikdy v nej neboli umiestnené vojenské

objektyaodmiestapriamychbojovjevzdialenáminimálne170km.Dodáva,žesamoumatkouuvádzanú
vzdialenosť obce A. od miesta aktívnych vojnových operácií nie je možné v kontexte zistených okolností
danej veci vyhodnotiť inak, než ako miesto, ktoré aktuálne nie je pre maloleté dieťa bezpečné.
26. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky matky (a na ne nadväzujúcu argumentáciu otca)
odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v tomto konaní nebolo úlohou súdu prvej inštancie a ani

odvolacieho súdu sa zaoberať a vyporiadavať sa s medzi rodičmi spornými okolnosťami, týkajúcimi
sa ich vzájomného vzťahu, správania a postojov oboch rodičov k otázkam starostlivosti o maloleté
dieťa , úrovne starostlivosti otca o maloleté dieťa počas realizovaného styku, a ani úrovne vodičských
schopností matky (namietaných otcom) a aj otca počas v minulosti absolvovaných ciest rodičov
s dieťaťom do Albánska a Srbska (namietaných matkou). Uvedené otázky totiž nemali a nemajú pre

rozhodovanie o posudzovanom predmete konania žiaden podstatný skutkový a ani právny význam.

27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane závislého výroku
o trovách konania) podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vo výroku vecne a právne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p., § 52, § 58 C.m.p.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).