Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324203072
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8324203072.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobkýň: v 1. rade: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX D., v 2. rade: E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX D., obidve
právne zastúpené: JUDr. Karin Bilá, advokátka, so sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, proti
žalovanej: F. G. H., D., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpená: IN FORO -

AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO:
51 011 344, v konaní o zaplatenie 40.200 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné č.k. 21C/68/2024 – 111 zo dňa 27.5.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku III. o náhrade trov konania.

II. Žalobkyniam v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa podanou žalobou domáhali voči žalovanej zaplatenia sumy 40.200 Eur s príslušenstvom
z dôvodu nesplatenej pôžičky poskytnutej na jej účet.

2. Dňa 24.05.2025 právna zástupkyňa žalobkýň 1/ a 2/ súdu doručila späťvzatie žaloby pred prvým
riadnym pojednávaním, a to z dôvodu, že žalobkyne pri podaní žaloby neboli zastúpené advokátom a

v určitých právnych veciach nemali dostatočné odborné vedomosti na náležité posúdenie a komplexné
zhodnotenieskutkovéhostavuprejednávanejveci.Otrováchkonaniažalobkynenavrhlirozhodnúťpodľa
ust. § 257 CSP, poukazujúc na výnimočnosť, povahu a okolnosti predmetného sporu. Poukázali na to,
že už pri samotnom uzavretí pôžičky boli v pozícii tzv. „slabšej strany“, pričom žalovaná ako advokátka
mala značné právne vedomosti. Poukázali taktiež na vyššiu dôveru voči žalovanej z hľadiska ich
rodinných vzťahov (žalovaná je neterou žalobkyne 1/), ako aj na nedostatok právnych vedomostí, hlavne

pri podpise dohody o urovnaní zo dňa 15.05.2024, keď žalobkyňa 2/ konala neuvážene, pod vplyvom
citové rozrušenia a už spomínanej dôvery k žalovanej, plynúcej z ich rodinného vzťahu. Žalobkyne majú
teda za to, že tieto okolnosti sú natoľko výnimočné, že je ich potrebné zvážiť pri rozhodovaní o trovách
konania. Žalobkyne taktiež poukázali na ich nepriaznivú sociálnu situáciu. Žalobkyňa 1/ je starobná
dôchodkyňa (má 77 rokov), poberá dôchodok a žalobkyňa 2/ je evidovaná ako nezamestnaná, o čom
súdu predložili príslušné doklady.

3. Na základe späťvzatia žaloby Okresný súd Humenné, ako súd prvej inštancie, konanie zastavil. O
trovách konania rozhodol podľa § 262, § 255 a § 257 CSP. Hoci zastavenie konania spôsobili žalobkyne
svojim späťvzatím žaloby pred prvým riadnym pojednávaním vo veci, súd prvej inštancie zohľadnil
žalobkyňami uvedené dôvody, ktoré vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP
spočívajúce predovšetkým v tom, že na jednej strane vystupovali nepodnikateľky a neprávničky, ktoré

podaližalobuztitulunesplatenejpôžičkyposkytnutejžalovanejnajejúčetanadruhejstranevystupovala
ako dlžníčka žalovaná, ktorá je advokátkou, teda ide o spor so slabšou stranou na strane žalobkýň,pričom súd zobral do úvahy aj rodinnoprávne vzťahy medzi stranami sporu a vzájomnú dôveru pri
poskytovaní pôžičky. Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je momentálna finančná a sociálna
situácia žalobkýň. Žalobkyňa 1/ poberá starobný dôchodok, má 77 rokov a žalobkyňa 2/ je vedená

ako nezamestnaná na Úrade práce v A. a je poberateľkou dávky v nezamestnanosti, pričom prípadná
úhrada trov konania by mala nepriaznivý vplyv na ich finančné postavenie a na druhej strane je žalovaná
advokátkou, pre ktorú nepriznanie trov konania nebude mať zásadný vplyv v jej majetkovej sfére.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac, že

tvrdenia žalobkýň o ich nemajetnosti neboli dostatočne preukázané. Poukázala na možnú existenciu
dolárových účtov alebo iných aktív, ktoré súd prvej inštancie nebral do úvahy, ako aj na to, že žalobkyne
zaplatili pomerne vysoký súdny poplatok, ktorý im bude vrátený. Podľa žalovanej sa žalobkyne radili
s viacerými advokátmi. Žalovaná predložila listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že žalobkyne vlastnia
viaceré nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za neodôvodnené
a arbitrárne. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie vo výroku o trovách konania

zmenil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Zároveň
si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyne k odvolaniu žalovanej uviedli, že podpisom dohody o urovnaní, ktorú pripravila žalovaná
ako advokátka znalá práva, sa dostali do nevýhodnejšej pozície, pretože na základe tejto dohody došlo

jednak k zníženiu zostatku pôžičky, ako aj k predĺženiu lehota na jej vrátenie. Opätovne poukázali na
skutočnosť, že sú v rodinnom zväzku so žalovanou a z dôvodu jej profesie, sa žalobkyňa 2/ pri podpise
dohody o to viac spoľahla na jej odbornosť, lojálnosť a vyšší stupeň dôvery, akoby to bolo v prípade
cudzieho človeka. Taktiež opätovne poukázali na svoju momentálnu nepriaznivú sociálno – ekonomickú
situáciu. Žalobkyne preto navrhli uznesenie, v jeho napadnutej časti o náhrade trov konania, potvrdiť.

6. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkýň zdôraznila, že žalobkyne sú výlučným iniciátorom tohto
konania. V priebehu dvoch rokov sa nechali zastupovať viacerými advokátmi, pričom zatajili existenciu
dohody o urovnaní. Žalovaná zotrvala na tom, že žalobkyne nepreukázali, že sú v situácii, ktorá by im
znemožňovala uhradiť trovy konania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu z dôvodov uvedených
v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP vzal do úvahy okolnosti
prejednávanej veci, ako aj osobné a majetkové pomery žalobkýň. Medzi stranami zostal sporný zistený

skutkový stav ohľadom majetkových pomerov žalobkýň, a spornou zostala aj otázka vyhodnotenia, či
okolnosti prejednávanej veci, ako aj zistený skutkový stav týkajúci sa majetkových pomerov žalobkýň
spĺňa kritériá dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Výnimočnosť prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré sú podmienkami pre nepriznanie

náhrady trov konania úspešnej strane sporu sú pomerne neurčitými právnymi pojmami. Výnimočnosť
môže spočívať buď v okolnostiach danej veci (charakter konania, špecifická procesná situácia, okolnosti
vedúce k podaniu žaloby), alebo v okolnostiach na strane sporových strán (osobné, majetkové, sociálne
pomery strán sporu). Je všeobecne prijatým záverom, že ust. § 257 CSP neslúži na zmiernenie
majetkových rozdielov medzi stranami sporu, na druhej strane však osobné, majetkové a sociálne

pomery strán nesmú zostať bez povšimnutia. K aplikácii ustanovenia § 257 CSP dochádza aj z aspektov
sociálnych, no vždy je potrebné zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu, skúmať vec komplexne zo
všetkých hľadísk a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj
v konaní.

10. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pre rozhodnutie o trovách
konania za dostatočný a za správne považuje aj jeho vyhodnotenie. Okolnosti prejednávanej veci, ako
aj osobné a majetkové pomery žalobkýň tak, ako ich zistil súd prvej inštancie, dosahujú vo svojom
súhrne takú intenzitu, že je potrebné považovať ich za dôvody pre nepriznanie náhrady trov konaniaúspešnej žalovanej. Pre doplnenie záverov súdu prvej inštancie o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP
odvolací súd poukazuje na ďalšie podstatné okolnosti, opodstatňujú nepriznanie náhrady trov v konaní
inak úspešnej žalovanej.

11. Podanou žalobou sa žalobkyne domáhali voči žalovanej vrátenia zostatku pôžičky v sume 40.200
Eur. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovanej bola na základe ústnej zmluvy poskytnutá
pôžička vo výške 74.000 Eur na jej účet, ktorá jej bola vyplatená viacerými platbami v čase od 6.5.2022
do 31.5.2022. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa 2/ a žalovaná dňa 15.5.2023 vo forme notárskej

zápisnice uzavreli dohodu o urovnaní podľa ust. § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe
ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobkyni 2/ dlžnú sumu vo výške 29.000 Eur tak, že sumu 3.000
Eur vyplatila pri podpise tejto dohody a zvyšok sa zaviazala uhradiť v splátkach alebo jednorazovo do
31.12.2027.
Spornou však zostala platnosť tejto dohody, výška nesplateného dlhu a doba splatnosti. Žalovaná
namietala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne 1/ tvrdiac, že pôžičku jej poskytla výlučne žalobkyňa 2/.

Žalobkyne však podaním zo dňa 24.5.2025 vzali žalobu v celom rozsahu späť, navrhli konanie zastaviť
a o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 257 CSP.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania a aplikácii ust. § 257 CSP je v prvom rade potrebné zohľadniť
okolnosti, ktoré viedli žalobkyne k podaniu žaloby. Žalobkyne sa momentálne nachádzajú v nepriaznivej

majetkovej situácii a chceli sa domôcť vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej titulom
pôžičky. Žalobkyne žalobu podávali v presvedčení, že je dôvodná. Boli si síce vedomé uzatvorenej
dohody o urovnaní, podľa ktorej je splatnosť dlhu dohodnutá do 31.12.2027, na čo napokon poukazovali
aj v samotnej žalobe, avšak mali za to, že uvedená dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom,
keďže bola podľa tvrdenia žalobkýň uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (zníženie

dlžnejsumyzo40.200Eurana29.000Eurapredĺženiedobysplatnostido31.12.2027). Keďže žalovaná
ani napriek opakovaným výzvam dlžnú sumu nevrátila, žalobkyne majú za to, že dohoda o urovnaní je
neplatná, a preto pristúpili k podaniu žaloby na súd.

13. Žalobkyne poskytli žalovanej pôžičku v dobre viere, že im bude vrátená. Žalovanej dôverovali,

pretože ide o ich rodinnú príslušníčku, ktorá je zároveň advokátkou, čo podľa ich vyjadrenia ešte
viac podporilo ich dôveru voči nej. O dôvere žalobkýň svedčí aj to, že pôžičku poskytli žalovanej bez
akýchkoľvek písomných dojednaní a právnych záruk.

14. Takisto nemožno opomenúť fakt, že žalobkyne na rozdiel od žalovanej nie sú právne vzdelané

a z tohto pohľadu mala žalovaná nad nimi výhodu. Samotná žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej
žalobe uviedla, že žalobkyne nemajú právne povedomie a možno aj s ohľadom na vek žalobkyne 1/ sa
dá predpokladať zmätočnosť žaloby. Práve táto skutočnosť – nedostatok právneho povedomia - mohla
mať vplyv aj na uzatvorenie dohody o urovnaní medzi žalobkyňou 2/ a žalovanou (otázka platnosti ktorej
zostala nevyriešená), pričom žalovaná presne vedela, aké právne dôsledky bude mať uzavretie dohody

pre obe zmluvné strany, a naopak, aj vzhľadom na tvrdenia žalobkyne 2/ je otázne, do akej miery si bola
ona vedomá následkov uzavretia takejto dohody.

15. Potrebné je vziať do úvahy aj to, že žalobkyne ako príbuzné žalovanej, jej poskytli pomerne vysokú
pôžičku, a to bezúročne, pričom sa spoliehali na to, že im bude v čo najkratšej dobe vrátená. Peniaze

im zo strany žalovanej však vrátené neboli a namiesto toho žalovaná prišla s návrhom uzavretia dohody
o urovnaní, ktorej platnosť žalobkyne spochybňujú, a na základe ktorej došlo k zníženiu dlžnej sumy
zo 40.200 Eur na 29.000 Eur a predĺženiu doby splatnosti. Za tohto stavu by priznanie trov konania
procesne úspešnej žalovanej bolo zároveň v rozpore so zásadami spravodlivosti.

16. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním po
porade s právnym zástupcom, ktorého si v tom čase zvolili. Zo strany žalobkýň teda nešlo o žiadnu
kalkuláciu, napr. v súvislosti s prípadným vývojom sporu v ich neprospech. Naopak, žalobkyne s cieľom
zamedzenia ďalšieho navyšovania trov konania, po porade s advokátom, vzali žalobu späť.

17. K samotnému vzniku trov na strane žalovanej odvolací súd taktiež poznamenáva, že nijako
nespochybňuje právo žalovanej dať sa v konaní pred súdom zastúpiť právnym zástupcom aj napriek
tomu, že sama disponuje právnickým vzdelaním, avšak za situácie, že žalobkyne ako príbuzné
žalovanej, jej v dobrej viere, na jej žiadosť, bezúročne poskytli pôžičku na kúpu reprezentačnéhomotorového vozidla, ktorú doposiaľ nevrátila, možno považovať prístup žalovanej za minimálne
nekorektný.
Odvolací súd tiež poukazuje aj na postoj žalovanej v tomto konaní, ktoré po právnej stránke nie je

príliš náročné, pričom žalovaná ako advokátka, ktorá by si aj sama vedela zabezpečiť ochranu svojich
práv v tomto konaní, v dôsledku čoho by na jej strane nemuseli vzniknúť trovy právneho zastúpenia,
sa dala právne zastúpiť voči protistrane, ktorá v konaní vystupovala bez právneho zástupcu (žalovaná
si právneho zástupcu zvolila už pri prvom úkone, ktorý jej patril, naproti tomu žalobkyne si právneho
zástupcu zvolili až pred prvým nariadeným pojednávaním).

18. Dôvodom nepriznania náhrady trov konania úspešnej žalovanej je aj osobná a majetková situácia
žalobkýň. Odvolací súd v tomto ohľade preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, a to, že
žalobkyňa 1/ je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 586,60 Eura, vdovského dôchodku vo
výške 160,30 Eura, má 77 rokov a žalobkyňa 2/ je vedená ako nezamestnaná a je poberateľkou dávky
v nezamestnanosti. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané doložením oznámenia o zaradení

žalobkyňa 2/ do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o dávke v
nezamestnanosti a o starobnom a vdovskom dôchodku.

19. Na uvedenom nič nemenia ani odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa ďalšieho majetku žalobkýň,
a to údajných dolárových účtov alebo iných aktív a nehnuteľností v ich vlastníctve. K dolárovým účtom

a iným aktívam, odvolací súd uvádza, že ide len o tvrdenie žalovanej, ktoré nielen, že neboli podložené
žiadnymi dôkazmi, ale ani konkretizované, teda o aké účty či aktíva by malo ísť, dokonca aj samotná
žalovaná uvádza, že ide o „možné“ dolárové účty alebo iné aktíva. Teda ani samotná žalovaná si nie
je istá exaktnosťou tohto svojho tvrdenia.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobkýň, tak nemožno od nich spravodlivo

požadovať, aby z dôvodu potencionálnej úhrady trov konania pristúpili k predaju nehnuteľného majetku,
pričom aj keď presná výška trov konania nateraz nie je známa, hodnota nehnuteľností je s veľkou
pravdepodobnosťou nepomerne vyššia, ako prípadné trovy konania.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov

konania procesne úspešnej žalovanej sa nejaví ako neprimeraná tvrdosť voči nej a neodporuje ani
dobrým mravom. Z týchto dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správne.

21. Pri v odôvodnení tohto uznesenia prihliadol odvolací súd na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia

nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní síce boli plne
úspešné žalobkyne, avšak predmetom tohto odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o trovách,
ktoré sú sekundárnou súčasťou konania. Napriek všetkým vyššie uvedeným dôvodom, ktoré založili
opodstatnenosť aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania,
bola v konaní vo veci samej, ktoré síce nebolo meritórne prejednané, procesne úspešnou stranou

sporu žalovaná, pretože žalobkyne späťvzatím žaloby procesne zavinili zastavenie konania. Z tohto
dôvodu sa odvolaciemu súdu nejaví spravodlivé, aby žalovaná, ako procesne úspešná strana v spore,
ktorej aplikujúc ust. § 257 CSP nebola priznaná náhrada trov konania, na ktoré jej formálne vznikol
nárok, popri tom, že jej nebola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania, naviac znášala trovy
odvolacieho konania vzniknuté v súvislosti s tým, že sa v odvolacom konaní domáhala priznania náhrady

trov prvoinštančného konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).