Uznesenie – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922200479
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6922200479.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., D. XXX/XX, zastúpená: Mgr. Peter Sitarčík, advokát so sídlom v Lučenci, Jókaiho 1, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 197,60 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 7. apríla 2025, č. k.: 17Csp/8/2025 - 140, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške a trov

konania s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 11. 03. 2021 na úseku cesty medzi obcami Figa a Bátka pri
jazde za vozidlom Mercedes Benz mala od tohto vozidla odletieť skalka a poškodiť čelné sklo vozidla
Citroen Berlingo, ktorého držiteľom bol žalobca, pričom vozidlo Mercedes bolo v čase udalosti poistené
z povinného zmluvného poistenia (ďalej len „PZP“) u žalovaného. Žalobca k preukázaniu skutkového

deja predložil záznam o dopravnej nehode podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. podpísaný oboma
vodičmi, z ktorého vyplynulo priznanie vodiča Mercedesu k zavineniu, a následne aj čestné vyhlásenia
vodiča a spolujazdkyne, ktoré vyjadrené okolnosti potvrdzovali. K výške škody žalobca predložil najprv
cenovú kalkuláciu Slovexpresu na výmenu čelného skla vo výške 197,60 EUR a neskôr ďalšie dve
kalkulácie iných subjektov vo výškach 617,53 EUR a 622,83 EUR.
3. Vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný podal odpor. V odpore

namietal, že škodový dej nebol bezpečne preukázaný výlučne súhlasným vyhlásením strán a že žalobca
nepreukázal skutočnú výšku škody, lebo vozidlo nebolo opravené, neboli preukázané vynaložené
náklady a nebol preukázaný ani rozdiel v hodnote vozidla pred a po udalosti; zároveň poukázal na
ohliadku z 15. 03. 2021, ktorá zdokumentovala len škrabanec v dĺžke 1 cm, a na technickú správu s
nákladmi na opravu skla 25,20 EUR.
4. Po vykonanom dokazovaní (žaloba, záznam o dopravnej nehode, výpis z evidencie vozidiel,

potvrdenie o poistení, oznámenie poisťovne o riešení škodovej udalosti, predžalobná výzva, tri cenové
kalkulácie, odpor žalovaného, zápis o poškodení skiel, technická správa, fotografie, čestné vyhlásenia,
podanie žalovaného z 31. 03. 2025) súd zistil, že škodová udalosť zo dňa 11. 03. 2021 vznikla
za okolností uvedených v zázname a že poistenie vozidla Mercedes u žalovaného bolo nesporné.
Z hľadiska zodpovednostného základu súd považoval záznam o nehode, ktorý zákon výslovne
predpokladá, spolu s čestnými vyhláseniami priamych účastníkov za dostatočné preukázanie toho, že

škoda vznikla v súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla; námietky žalovaného, že vodič Mercedesu
nemohol zmyslovo vnímať odlet skalky, súd neakceptoval, keďže bez ďalších dôkazov a závažnýchpochybností nebolo dôvodu neprijať obojstranne podpísaný záznam. V časti výšky škody však súd
konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6 a 7 a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal

skutočnú škodu ani formou preukázaných a uhradených nákladov na opravu (vozidlo nebolo opravené
a nebola predložená faktúra či doklad o úhrade), ani formou preukázaného zníženia hodnoty vozidla
v príčinnej súvislosti s udalosťou; predložené rozpočty predstavovali len hypotetické odhady budúcich
nákladov, navyše s výraznými rozdielmi (takmer trojnásobok), čo oslabovalo ich dôkaznú hodnotu. Súd
dodal, že ak poškodený vozidlo neopraví, škodu možno kompenzovať vo forme preukázaného rozdielu

v hodnote vozidla pred a po škodovej udalosti, takýto rozdiel však žalobca netvrdil ani nedokladoval. Z
týchto dôvodov súd žalobu na náhradu 197,60 EUR v celom rozsahu zamietol a z rovnakého dôvodu
zamietol aj sprievodný nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky 29,09 EUR, pričom o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v prospech žalovaného v rozsahu 100 %.
Odvolanie
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal

nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie ( § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie, prípadne aby rozsudok zmenil tak,
že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi 197,60 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 29,09
EUR, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 197,60 EUR od 12. 6. 2021 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti, a aby žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v

rozsahu 100 %. Zároveň sa ale stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii zodpovednostného
základu poistného plnenia, ktorý mal byť preukázaný záznamom o dopravnej nehode podpísaným
oboma účastníkmi a čestnými vyhláseniami.
6. Namietal záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal výšku škody. Tvrdil, že zo žiadneho ustanovenia
zákona č. 381/2001 Z. z. ani § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplývala povinnosť poškodeného

preukazovať výšku škody výlučne uhradenou faktúrou za opravu, resp. preukazovaním poklesu hodnoty
vozidla; jeho povinnosť spočívala v oznámení poistnej udalosti, poskytnutí pravdivých vysvetlení
a predložení dokladov, čo splnil vrátane pristavenia vozidla na obhliadku u zmluvného partnera
žalovaného. Zdôraznil, že podľa § 4 ods. 7 citovaného zákona mal výpočet poistného plnenia
vykonať poisťovateľ a že právo poškodeného voči poisťovateľovi predstavovalo originárny nárok podľa

osobitného predpisu, nie klasický deliktný nárok (odkazoval na uznesenie NS ČR sp. zn. 25 Cdo
564/2017). Zastával názor, že škoda na veci vznikala už samotným poškodením a jej výška sa mohla
určovať aj cenovou kalkuláciou autoservisu, pričom nebolo spravodlivé vyžadovať úhradu faktúry ako
podmienku priznania náhrady (odkazoval na rozsudok KS Bratislava sp. zn. 4Cob/37/2020). Namietal,
že žalovaný si nesplnil informačnú povinnosť oznámiť výšku plnenia a výsledok prešetrenia škodovej

udalosti, keď plnenie len odmietol (s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 168/2019), a preto bol
nútený zaobstarať si vlastné kalkulácie.
7. K cenovým podkladom uviedol, že predložil kalkuláciu SLOVEXPRES vo výške 197,60 EUR a po
námietkach žalovaného aj kalkulácie AUTO VIBA, s. r. o., a AUTOSKLO, s. r. o., vo výškach približne
620 EUR, pričom rozdiel vysvetlil rozdielnym použitím náhradného dielu (lacnejšie „druhovýroby“ verzus

originálne sklo). Zdôraznil, že všetky kalkulácie boli vyhotovené konkrétne pre jeho vozidlo podľa VIN,
sú v autoservisnej praxi štandardným a záväzným podkladom a sú spôsobilé vyjadriť sumu potrebnú na
uvedenie veci do pôvodného stavu; sám si uplatnil nižšiu z alternatív, čo bolo v prospech žalovaného.
Namietal, že prvostupňový súd arbitrárne znížil ich dôkaznú hodnotu ako „iba odhadov“ a nekriticky
prevzal interný rozpočet žalovaného, podľa ktorého mala postačovať oprava skla za 25,20 EUR bez

DPH (30,24 EUR s DPH). Dodal, že táto „technická správa“ sa k nemu v rámci likvidácie ani nedostala,
žalovaný na ňu len odkazoval v spore, a poukázal na nelogickosť, že hoci súd považoval tento rozpočet
za smerodajný, žalovaného nezaviazal ani na úhradu aspoň tejto sumy. Uzavrel, že odmietnutie nároku
výlučne z dôvodu absencie preukázaných vynaložených nákladov odporovalo účelu zákona o PZP
nahradiť poškodenému škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie, prípadne aby rozsudok zmenil v zmysle
jeho petitu a priznal mu aj náhradu trov konania.
Vyjadrenie k odvolaniu
8. Žalovaná poisťovňa sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnila so závermi súdu prvej
inštancieapovažovalanapadnutýrozsudokzavecneajprávnesprávny,vychádzajúcizriadnezisteného

skutkového stavu a so správnym odôvodnením. Uviedla, že v konaní nebolo sporné, že žalobca si
poškodené čelné sklo na svojom motorovom vozidle nedal opraviť a ani neuskutočnil jeho výmenu,
preto v konaní nepreukázal skutočné náklady vynaložené na opravu poškodeného skla. Zdôraznila, že v
zmysle§442ods.1a§443Občianskehozákonníka,akoaj§4ods.2písm.b)zákonač.381/2001Z.z.opovinnom zmluvnom poistení, možno ako skutočnú škodu považovať len tú ujmu, ktorá predstavuje buď
reálne vynaložené náklady na opravu, alebo rozdiel medzi hodnotou motorového vozidla pred škodovou
udalosťou a po nej. Takéto dôkazy však žalobca v konaní nepredložil a dôkazné bremeno neuniesol.

9. Žalovaná zdôraznila, že žalobcom predložené cenové kalkulácie predstavovali len hypotetický
výpočet možných nákladov na opravu, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, ak by sa oprava uskutočnila, nie
však dôkaz o skutočnej výške škody, ktorá žalobcovi vznikla. Uviedla, že tieto kalkulácie sa navzájom
podstatne líšili, čo len potvrdzovalo ich nedostatočnú preukaznú silu a skutočnosť, že nešlo o reálnu
ujmu, ale len o teoretické odhady. Skutočná škoda v právnom zmysle podľa ustálenej judikatúry

predstavuje buď reálne náklady na opravu, alebo preukázaný pokles hodnoty vozidla, ktorý žalobca v
tomto prípade netvrdil ani nedokázal.
10. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej nie je
možné priznať náhradu škody, ak náklady na opravu poškodeného motorového vozidla neboli reálne
vynaložené. Citovala rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 8. septembra 2016, sp. zn. 16C/193/2014,
potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Co/5/2017, podľa

ktorých súd môže za ujmu považovať iba rozdiel medzi hodnotou vozidla pred poškodením a po
poškodení, nie však hypotetickú cenu opravy vyčíslenú znaleckým posudkom či rozpočtom, pokiaľ
oprava nebola reálne vykonaná. Rovnako poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 7.
januára 2020, sp. zn. 6C/56/2016, ktorý v skutkovo obdobnej veci zamietol žalobu s odôvodnením, že
predložená kalkulácia a znalecký posudok preukazujú len možnú, nie skutočne vzniknutú škodu.

11. Na základe uvedených skutočností žalovaná uviedla, že žalobca si voči nej uplatnil len tzv.
hypotetickú škodu, ktorá mu v skutočnosti nevznikla, pretože jeho majetkový stav sa o uplatnenú sumu
neznížil. Uviedla, že žalobca nepredložil dôkaz o znížení hodnoty vozidla po škodovej udalosti, a preto
nepreukázal existenciu ani výšku svojho nároku v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z.
Zdôraznila, že aj podľa súdnej praxe (vrátane vyššie uvedených rozsudkov) nie je možné priznať nárok

na náhradu škody z titulu opravy, ak oprava nebola vykonaná a náklady na ňu neboli reálne vynaložené.
Kalkulácie nákladov na opravu predstavujú len hypotetickú škodu, ktorá by mohla vzniknúť, nie škodu
skutočnú.
12. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil a žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Právne posúdenie odvolacím súdom
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.,
14. Odvolací súd po preskúmaní veci v medziach podaného odvolania a podľa § 379 a nasl. CSP

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v celom rozsahu vecne správny, pretože
skutkové zistenia, z ktorých tento súd vychádzal, neboli úplné a rozhodnutie trpí vadou nepresvedčivého
a čiastočne arbitrárneho právneho posúdenia veci.
15. K skutkovým a právnym východiskám odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvej inštancie
správne ustálil existenciu poistného vzťahu a zodpovednostného základu poistného plnenia, keď dospel

k záveru, že škodová udalosť zo dňa 11. marca 2021 bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
poisteného u žalovanej poisťovne, a že týmto vznikla škoda na čelnom skle vozidla žalobcu. Tento
záver je v súlade so záznamom o dopravnej nehode podpísaným oboma účastníkmi, ako aj s čestnými
vyhláseniami, ktoré spĺňajú požiadavky § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
16. Za správne odvolací súd považuje aj konštatovanie, že žalovaný bol ako poistiteľ v zásade povinný

poskytnúť poistné plnenie, ak sú splnené podmienky podľa § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Spor medzi účastníkmi sa tak sústreďoval výlučne na
otázku existencie a preukázania výšky škody.
17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou
škodou sa rozumie majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného, ktorá je priamym

dôsledkom škodovej udalosti. V prípadoch poškodenia veci sa škoda spravidla rovná buď: a) nákladom
potrebným na uvedenie veci do pôvodného stavu, alebo b) rozdielu medzi hodnotou veci pred
poškodením a po poškodení, ak oprava nebola vykonaná.
18. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že by reálne vynaložil náklady na opravu čelného skla,
keďže oprava nebola uskutočnená. To však samo osebe nevylučuje vznik škody, pretože už poškodením

čelného skla došlo k zníženiu hodnoty vozidla. Súd prvej inštancie preto pochybil, ak zamietol žalobu
len z dôvodu, že oprava nebola vykonaná. Takýto formalistický prístup nezodpovedá účelu § 442
Občianskeho zákonníka ani § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, ktorých cieľom je úplná reparácia
spôsobenej ujmy.19. Na druhej strane odvolací súd súhlasí s tým, že žalobcom predložené cenové kalkulácie samy osebe
nepostačujúakopresvedčivýdôkazovýškeškody.Medzijednotlivýmikalkuláciami(197,60EUR,617,53
EUR€ a 622,93 EUR) existujú markantné rozdiely, ktoré neboli náležite vysvetlené. Žalobca síce tvrdil,

že rozdiel spočíva v použití náhradného dielu z tzv. druhovýroby, no toto tvrdenie nebolo podložené
žiadnym odborným posudkom ani dokladom o kvalite či kompatibilite použitého dielu.
20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil nie v tom, že žalobu zamietol,
ale v spôsobe, akým k tomuto záveru dospel – bez odborného zhodnotenia technických podkladov a
bez objektívneho zistenia výšky škody

21. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie bez náležitého preverenia prevzal závery tzv.
technickej správy predloženej žalovanou poisťovňou, podľa ktorej malo postačovať leštenie čelného skla
v hodnote 25,20 EUR (resp. 30,24 EUR s DPH). Žalobca namietal, že túto správu nikdy neobdržal počas
likvidácie poistnej udalosti, nebol o nej upovedomený ani mu nebolo umožnené vyjadriť sa k jej obsahu.
22. Takýto postup je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania (§ 17 CSP) a rovnosti zbraní.
Súd, ktorý prijme technickú správu jednej strany bez toho, aby ju druhá mohla spochybniť, porušuje

základné procesné práva účastníkov. Navyše, táto správa nemala povahu znaleckého posudku a nebola
overená nezávislým odborníkom. Jej použitie ako rozhodujúceho dôkazu preto bolo procesne i vecne
neudržateľné.
23. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 564/2017, podľa
ktorého právo poškodeného na poistné plnenie je samostatným originárnym právom a poisťovateľ

nemôže odmietnuť plnenie len s odkazom na vlastný interný rozpočet, pokiaľ poškodený preukáže, že
k poškodeniu došlo a vznikla mu škoda v podobe zníženia hodnoty veci.
24. K povinnosti poisťovateľa a k dôkaznému bremenu poškodeného odvolací súd uvádza, že sa
stotožňuje s názorom, že podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodený povinný preukázať
svoj nárok, avšak táto povinnosť sa má vykladať primerane s ohľadom na charakter poistného vzťahu

a informačné postavenie poisťovateľa. Poisťovateľ je subjekt, ktorý disponuje odborným aparátom,
technickými znalosťami i prístupom k servisným cenám a preto má voči poškodenému zvýšenú mieru
súčinnosti.
25. Ak poisťovateľ odmietne poskytnúť plnenie, musí podľa judikatúry Ústavného súdu SR (nález sp.
zn. II. ÚS 168/2019) poškodenému oznámiť výsledok prešetrenia poistnej udalosti a výšku poistného

plnenia, ktorú by inak uhradil. Z obsahu spisu zatiaľ vyplýva, že žalovaná túto povinnosť nesplnila, keď
oznámilalenodmietnutiepoistnéhoplneniabezuvedeniavýpočtuvýškyškody.Tentopostupjevrozpore
s § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. a mal by byť zohľadnený pri hodnotení dôkazov v
prospech žalobcu.
26. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ nahrádza poškodenému uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením alebo stratou veci.
27. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo voči poisťovateľovi, pričom je povinný tento nárok preukázať v zmysle § 799 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

28. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou je objektívne
zníženie majetkovej hodnoty veci v dôsledku škodovej udalosti; oprava túto škodu odstraňuje, nie
vytvára.
29. Účelom poistného plnenia z PZP je nahradenie spôsobenej ujmy a obnovenie pôvodného
majetkového stavu poškodeného, nie refundácia reálne zaplatených opráv.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetná vec má povahu spotrebiteľského sporu (§ 290 CSP).
Žalobca ako fyzická osoba, ktorá si neuplatňuje nárok v rámci podnikateľskej činnosti, vystupuje v
postavení spotrebiteľa, zatiaľ čo žalovaná poisťovňa je podnikateľom.
31. Podľa § 295 CSP v spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie.

32. Zásada koncentrácie konania (§ 153 CSP) sa v spotrebiteľských sporoch neuplatňuje absolútne;
jej použitie je limitované požiadavkou efektívnej ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany. Keďže ide
o spotrebiteľský spor, uplatní sa § 295 CSP, podľa ktorého súd môže (a ak je to nevyhnutné, musí)
vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol; súd ich obstará alebo zabezpečí aj bez návrhu. Táto
zákonná úprava modifikuje účinky koncentrácie konania v prospech ochrany slabšej strany a oprávňuje

súd doplniť dokazovanie ex officio, ak skutkový stav nie je spoľahlivo zistený. Odvolací súd však
zároveňzdôrazňuje,žežalobcanebolzbavenýdôkaznéhobremenaúplne.Bolpovinnýpreukázaťaspoň
rámcový rozsah a odôvodnenosť uplatneného nároku. Súd prvej inštancie mal v prípade pochybností o
rozdielnosti kalkulácií nariadiť odborné dokazovanie, čo však neurobil.33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že skutkový stav veci nebol spoľahlivo zistený. Aby
bolo možné posúdiť oprávnenosť a výšku nároku žalobcu, je nevyhnutné doplniť dokazovanie o znalecký
posudok z odboru dopravy – technika a ekonomika motorových vozidiel, ktorý zodpovie otázky: aký je

rozdiel v hodnote vozidla žalobcu pred škodovou udalosťou a po nej, aké by boli primerané náklady na
uvedenievozidladopôvodnéhostavu(výmenealeboopravečelnéhoskla),čiboloskloopraviteľnéalebo
by bolo skutočne treba jeho výmena, či rozdiel medzi jednotlivými cenovými kalkuláciami predloženými
žalobcom možno odôvodniť kvalitatívnym rozdielom použitých dielov alebo odlišným spôsobom opravy.
Takto získaný dôkaz umožní súdu objektívne stanoviť výšku skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla.

34. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie neobstojí, pretože skutkový stav nebol dostatočne zistený a rozhodnutie je založené na
neúplnom hodnotení dôkazov.
35. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
36. V novom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.

2 CSP) a bude povinný najmä doplniť dokazovanie v naznačenom smere, zhodnotiť dôkaznú silu
jednotlivých podkladov a v odôvodnení nového rozsudku preskúmateľne vyložiť úvahy, ktoré ho viedli k
určeniu výšky škody a k rozhodnutiu o poistnom plnení.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci samej podľa
§ 396 ods. 3 CSP

38. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.