Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mário Karaffa

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2326200472
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2326200472.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, C.,
proti povinným z neodkladného opatrenia: E. F. s manželkou G. F., bytom D. XXXX/XX, C., o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Povinnému z neodkladného opatrenia súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.2.2026 žiadal, aby súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým uloží povinným z neodkladného opatrenia (ďalej ako odporcovia) povinnosť odstrániť
všetky vysadené dreviny včetne ich koreňového systému minimálne do hĺbky 50 cm a to v lehote do
7 dní od vydania tohto uznesenia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcami hraničí
pozemok navrhovateľa, na ktorom má postavený rodinný dom a ich pozemok s rodinným domom.
Pozemky sú oddelené v časti záhrady priedušným plotom a v časti stavby nepriedušným plotom.
Odporcovia ako susedia navrhovateľa majú vo vzdialenosti cca 50 cm od hranice pozemku navrhovateľa

vysadené viacero neúžitkových drevín, z ktorých jedna je vysoká cca 5 m a široká cca 4 m, ktorá
zabraňuje prieniku slnečného svetla cez malé okno do kúpeľne a hlavne všetky dreviny svojím bujným
koreňovým systémom vo veľkej mieste zasahujú do nehnuteľnosti, na ktorej má postavený rodinný dom
od hraničnej čiary 70 cm, a je akútne nebezpečie, že ich koreňový systém vážne naruší statiku rodinného
domu, čo sa prejaví v masívnom popraskaní obvodových múrov stavby a zrútenie plafónu, nakoľko
tento je z keramických materiálov. Uviedol, že v danom prípade ide o úmyselné konanie odporcov, ktoré

je obsiahnuté v § 127 Občianskeho zákonníka, hrubý zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa a to
prerastaním konárov a hlavne koreňov na jeho pozemok. § 5 vyhláška 523/2002 Z.z. ako aj vykonávajúci
predpis odporúča vzdialenosť pre výsadbu drevín od susedného pozemku, čo je 2,5 m až 3 m.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ nepripojil žiadne dôkazy.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.14. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 124 ods. 1 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.

17. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
žeby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci

pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

19. Navrhovateľ, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom

opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje
zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku
neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu
alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase

rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia,
musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní.

20. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla
sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie
navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia
navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov
strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.

21. Vlastníkovi veci, prípadne iným osobám v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa poskytuje
ochrana len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne
ohrozujú výkon jeho práv. Ak ide o zásah, ktorý neprekračuje mieru primeranú pomerom a spoločensky
únosné hranice, nie je to neoprávnený zásah v zmysle citovaného ustanovenia. V takýchto prípadochsa nemožno úspešne dovolať súdnej ochrany. Pri rozhodovaní o tom, či vlastník susediaceho pozemku
sa má určitého výkonu vlastníckeho práva zdržať alebo naopak, či má niečo strpieť, treba predovšetkým
zisťovať, či ide o výkon vlastníckeho práva v súlade s platnými predpismi.

22. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, takisto ako vážne ohrozenie výkonu práva v zmysle §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu zásadne
z objektívnych hľadísk. Nemožno vylúčiť, aby sa prihliadlo aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo

pomeroch vlastníka, ktorý sa ochrany proti neoprávnenému zásahu domáha.

23. Navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým uloží povinným z neodkladného opatrenia (ďalej ako odporcovia) povinnosť odstrániť
všetky vysadené dreviny vrátane ich koreňového systému minimálne do hĺbky 50 cm a to v lehote do

7 dní od vydania tohto uznesenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať tak
všeobecné náležitosti žaloby ako aj osobitné náležitosti neodkladného opatrenia stanovené Civilným
sporovým poriadkom.

24. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru, že
navrhovateľ neosvedčil také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa názoru súdu, ak by vyhovel návrhu navrhovateľovi a uložil odporcom povinnosť
odstrániť – vyrúbať dreviny s ich koreňovým systémom, došlo by k vytvoreniu trvalého, nenávratného
stavu, pričom inštitút neodkladného opatrenia má slúžiť (najmä) na dočasnú úpravu pomerov tak, aby

do času rozhodnutia vo veci samej nedošlo k zhoršeniu existujúce status quo a vzniku nenávratného
stavu. Súd je toho názoru, že vydaním neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému obmedzeniu
práv odporcov a k porušeniu ich práv na spravodlivý proces. Súd na základe uvedeného má za to, že
v danej veci nie je možné rozhodnúť o nároku navrhovateľa neodkladným opatrením, keďže ide o nárok,
v ktorom nie je možné rozhodnúť bez riadne vykonaného dokazovania vo veci samej.

25. Čo sa týka formulácie výroku, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
č.k. 22Cdo 2746/2012 : „ Prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime § 127 ods. 1 OZ nemožno
ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania. Zmyslom rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku

závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Je na žalovanom,
akým konkrétnym spôsobom povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu dodrží a aké konkrétne opatrenia
zvolia.“

26. V zmysle ustanovenia § 127 od. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka je zakotvená generálna
klauzula, na základe ktorej sa vlastník musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažovalinéhoprivýkonejehoprávalebočímbyvážneohrozovalvýkonjehopráv.Účelomtejtoprávnej
úpravy je občiansko-právny zákaz určitej činnosti smerujúci k ochrane pozemku alebo stavby suseda v
ich samotnej podstate. V zásade teda platí, že vlastník pozemku môže vykonávať na svojom pozemku

akúkoľvek činnosť okrem činnosti, ktorá by nad mieru neprimeranú zaťažovala alebo obťažovala jeho
suseda. Navrhovateľ neodkladným opatrením žiadal, aby súd uložil odporcom povinnosť odstrániť
všetky vysadené dreviny vrátane ich koreňového systému minimálne do hĺbky 50 cm z dôvodu, že svojim
bujným koreňovým systémom vo veľkej miere zasahujú do nehnuteľnosti, na ktorej má navrhovateľ
postavený rodinný dom a predstavuje nebezpečie, že koreňový systém naruší statiku rodinného domu.

Keďže predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ochrana vlastníckeho
práva pred neoprávneným zásahom zo strany odporcov, preto je potrebné vykonať plnohodnotné
dokazovanie aké sa vykonáva vo veci samej.

27. Je nutné poukázať aj na to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia k návrhu nepripojil žiadne listiny.28. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia
osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez
pojednávania a bez výsluch strán (§329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný
postupštandardnéhoprocesnéhodokazovania.Osvedčenéskutočnostináslednespĺňajúatribútvysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými

dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. (viď Civilný sporový poriadok, Veľké
komentáre, Števček a spol., str. 1106-1107).

29. Podľa už vyššie citovaného Veľkého komentáru Civilného sporového poriadku, str. 1110 súd
musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni

pokračovaniu v konaní alebo nie. Pokračovaniu v konaní nebráni absencia listín, ktoré má navrhovateľ
pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 C.s.p.. Tieto vady návrhu sú dôvodom pre jeho zamietnutie. Aplikuje sa
pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní
návrhu a jeho príloh.

30. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a pri absencii relevantných listinných dôkazov zo strany navrhovateľa, súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa a existencie
hrozby zásahu do jej práv.

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Nakoľko zamietnutím návrhu neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodoval aj o nároku
na náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že odporcom ako úspešnej procesnej strane svedčí nárok na náhradu
trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že odporcom

vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy konania, rozhodol súd tak, že
povinným z neodkladného opatrenia (odporcom) nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

33. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktorým

povinným z neodkladného opatrenia (odporcom) nárok na náhradu trov konania nepriznal, súd súčasne
uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto
o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.