Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209436
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125209436.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. XXX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova

8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/149/2025-99 zo dňa 05. januára 2026, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku III. tak, že priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkynisumu450€atodo3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 251, § 255 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok.

3. Mal za preukázané, že Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 20Csp/58/2025 - 138 zo dňa 25.
augusta 2025 právoplatne rozhodol tak, že určil úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupná
pôžička č. XXXXXXXXXX, zo dňa 01.03.2011 za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň vyhlásil 8
zmluvných podmienok za neprijateľné. Žalobou podanou zo strany žalobkyne v tomto súdnom konaní

sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
1.550 eur. Nakoľko zo strany žalobkyne došlo k iniciovaniu súdneho konania (v ktorom bola úspešná)
z dôvodu určenia bezúročnosti úveru a z dôvodu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
úspešne si uplatnila porušenie jej práv garantovaných ako Zákonom o ochrane spotrebiteľa tak aj
Občianskym zákonníkom a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd teda dospel k záveru, že základ
nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný. Súd prvej inštancie priznal primerané finančné

zadosťučinenie za každú neprijateľnú podmienku v sume 50 eur (spolu 8 x 50 eur = 400 eur) a sumu
50 eur aj za bezúročnosť úveru. Pokiaľ ide o námietku šikanózneho výkonu práva žalobkyňou, s toutosa súd prvej inštancie vzhľadom na existujúcu judikatúru nestotožnil. Konanie žalobkyne, ktorá uspela
v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby, nepovažuje súd za zneužitie práva. Súd prvej
inštancie v prejednávanej veci nárok na náhradu trov konania nepriznal stotožňujúc sa s právoplatným

záverom Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 34Csp/2/2025 (obdobný predmet konania), ktorý
uviedol, že pokusy účastníkov vyťažiť z rozdelenia pohľadávky inak žalovateľnej len jednou žalobou
nielenže nemožno považovať za účelný spôsob uplatňovania alebo bránenia práva, ale počínanie v
rozpore s tu uvedeným je priam ukážkovým prípadom potreby použitia úpravy z ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.). V Základnom konaní sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy. Nič pritom nevylučuje možnosť, aby sa
spotrebiteľ domáhal jednou žalobou súčasne ochrany svojho práva (na súde úspešne uplatnil porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa) a aj priznania finančného
zadosťučinenia. Na základe vyššie uvedeného a za analogického použitia citovanej judikatúry sa
tak javí, že účelom takéhoto „rozloženia“ žalobných nárokov (žaloba, ktorou sa uplatňuje porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej predpismi na ochranu spotrebiteľa a žaloba na primerané finančné

zadosťučinenie) je len vytvorenie dodatočných trov konania (trov právneho zastúpenia). K uvedenému
súd prvej inštancie dodal, že primárnym predmetom súdneho konania nemajú byť advokátske trovy,
ako sa javí z vyššie opísaného (a to aj v ďalších stovkách prípadov) osobitného uplatňovania nárokov
uplatniteľných inak jednou žalobou.

4. Proti výroku III. o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že ochrany svojho spotrebiteľského práva sa domohla v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/58/2025 (ďalej len Základná vec) a žalobu o
PFZ podala až po právoplatnosti Základnej veci. Zamietavý výrok je opretý o nový naratív, vyjadrujúci

reštriktívny vzťah senátu 9Csp k spotrebiteľskému právu, keď uplatňovanie skorších naratívov, o ktoré
opieral nepriznanie náhrady trov spotrebiteľom, muselo byť v dôsledku judikatúry ukončené. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení 13.1. napadnutého rozsudku odvoláva na rozsudok Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 34Csp/2/2025. Ide o rozsudok zo 07.06.2025 a vychádza z rovnako mylných názorov, ako
rozsudok napadnutý týmto odvolaním. Tento prvoinštančný rozsudok sa stal právoplatným, nakoľko

spotrebiteľ odvolanie nepodal. Iný rozsudok, ktorým by pri úspešnom priznaní PFZ nebola úspešnému
spotrebiteľovi priznaná náhrada trov konania, a o ktorý by mohol senát 9Csp svoje názory oprieť,
nie je známy. Je jasné, že ak sa prestane spotrebiteľom priznávať náhrada trov konania, spotrebiteľ
nebude mať z čoho advokáta za právne služby zaplatiť a advokáti špecializujúci sa na spotrebiteľské
právo nebudú môcť právne služby spotrebiteľom poskytovať vôbec, alebo budú musieť požadovať od

klientov za úspešne poskytnuté právne služby odmenu podľa advokátskej tarify, aj keď klientom náhrada
trov konania priznaná nebola. Je jasné, že u drvivej väčšiny spotrebiteľov to neprichádza do úvahy.
Slovné spojenie „nevylučuje sa ani možnosť“, ktoré použil Najvyšší súd SR v uznesení vo veci sp. zn.
1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023 vykladá súd prvej inštancie účelovo tak, ako keby to malo znamenať
„musí sa“. Takýto význam tohto slovného spojenia však ani z jazykového, ani z logického, ale ani zo

žiadneho možného výkladu nevyplýva. Slovné spojenie „nevylučuje sa ani možnosť“ znamená, že istá
alternatíva je možná, ale nie je hlavná, ani jediná možná. Ide o výnimku z pravidla. Aj keď nie je vylúčená
možnosť podať jednu spoločnú žalobu, v ktorej by bola spojená Základná vec s vecou o PFZ, má táto
alternatíva pre spotrebiteľa viacero nevýhod, oproti podaniu samostatných žalôb. Žaloby podávané v
tzv. Základných veciach, sú spravidla rôznymi kombináciami uplatnenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok. Je
známe,žespotrebiteliasaodhodlajúnasúdnysporsobchodníkomsamilenvýnimočne.Spravidlasatak
dejenazákladeodporúčaniaZdruženianaochranuspotrebiteľaaspotrebiteliapožiadajúozastupovanie
advokátom, spravidla odporučeným združením, nakoľko združenie má s advokátmi venujúcimi sa
spotrebiteľskému právu skúsenosti a pozná aj ich podmienky odmien za právne služby. Sú časté

prípady, keď spotrebiteľ nie je v Základnom konaní úspešný so všetkými uplatnenými nárokmi a ak by
súčasne so žalobou v Základnej veci spojil aj žalobu o PFZ, v nadväznosti na každý uplatnený nárok
v Základnej veci, nevediac dopredu výsledok konania, tak s neúspechom každého nároku uplatneného
ako Základného nároku, by musel byť neúspešným aj s nárokom na PFZ spojeným s týmto neúspešným
Základným nárokom. To v určitých prípadoch môže viesť až k prevahe neúspechu spotrebiteľa nad jeho

úspechom a nie je vylúčené ani to, že spotrebiteľova žaloba bude zamietnutá. V takých prípadoch bude
v rámci rozhodovania o náhrade trov konania spotrebiteľ zaťažený nielen úplným, alebo čiastočným
neúspechom v Základnej veci, ale ešte naviac s navýšením aj o neúspech o PFZ, uplatneného v
nadväznosti na tieto neúspešné Základné nároky. Išlo by o neodborne poskytnuté právne služby zostrany právneho zástupcu spotrebiteľa. Ak sa však podá žaloba o PFZ samostatne, až po právoplatnom
skončení Základného konania, tak je jasné, ktoré výroky Základného konania tvoria právoplatnú
hmotnoprávnu podmienku na úspešné uplatnenie PFZ a finančná ujma spotrebiteľovi nehrozí. Naviac

spotrebiteľ predsa má na podanie žaloby o PFZ trojročnú premlčaciu dobu od právoplatnosti rozsudku
v Základnej veci a môže sa na jej podanie v tej dobe rozhodnúť sám, aj podľa svojich sociálno-
ekonomických osobných pomerov a potrieb.

5. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje za

vecne správny a domáha sa toho, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedol, že súd prvej inštancie nekonal
arbitrárne, svoj postup riadne a presvedčivo odôvodnil. Nad rámec uvedeného žalovaný upozorňuje na
výnimočné okolnosti v tomto spore. Žalovaný veriteľ napriek tomu, že pôvodne poskytol žalobkyni úver
vo výške 1.750 eur, po skončení jednotlivých súdnych konaní a uhradení všetkých nárokov žalobkyne
z finančného hľadiska skončil v mínuse. Je vysoko pravdepodobné, že žalobkyňa po skončení oboch
sporov paradoxne získa značný finančný prospech, hoci si pôvodne požičala od žalobcu 1.750 eur.

Žalovaný sa domáha toho, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p.. Konanie žalobkyne považuje za
nehospodárne, keďže objektívne si mohla uplatniť zadarmo nárok na PFZ v skoršom súdnom konaní,
pričom nejde o konanie, ktoré vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievovýrokuotrováchkonania,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

9. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

10. Odvolací súd na úvod uvádza, že základným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného
finančného zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva

alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Pokiaľ žalobkyňa tvrdí,
že došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, a preto si uplatňuje finančné zadosťučinenie, v prípade
úspechu jej toto bude priznané (za preukázania všetkých rozhodujúcich podmienok) a v prípade

nepreukázania tvrdeného porušenia, teda neúspechu spotrebiteľa, musí byť zákonite aj tento nárok
zamietnutý.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola
dňa 01.03.2021 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva

o úvere“). Na základe žaloby podanej zo strany žalobkyne voči žalovanému, Okresný súd Prešov v
súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 20Csp/58/2025 (ďalej len „Základné konanie“) rozsudkom sp. zn.
20Csp/58/2025-138 zo dňa 25.08.2025 rozhodol tak, že žalobe vyhovel, určil, že úver poskytnutý nazáklade Zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov a vyhlásil 8 zmluvných podmienok uvedených v
Zmluve o úvere za neprijateľné.

12. V prejednávanom prípade teda žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv pred súdom
voči žalovanému a to určením úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere za bezúročný a bez
poplatkov a vyslovením neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok (v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/58/2025)

13. V tomto súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/149/2025 sa
žalobkyňa voči žalovanému domáha primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia §
3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dospel k záveru,
že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný (bod 7 odôvodnenia) a vzhľadom na
výsledok v Základnom konaní žalobkyni priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 450 eur.

14. Pri náhrade trov konania sa uplatňujú dve zásady. Prvou je zásada úspechu (§ 255 C.s.p.), druhou
je zásada zodpovednosti za procesné zavinenie (§ 256 C.s.p.). Zásada úspechu znamená, že náhrada
trov konania sleduje procesný úspech, resp. neúspech strán, ktorý sa pomeriava a na základe toho
sa zlomkom či percentom určí, ktorá strana je v spore úspešná a v akom rozsahu. V sporoch, kde
výška plnenia závisí od úvahy súdu či znalca (§ 264 C.s.p.), žalobcu nemožno sankcionovať za to, že

jeho odhad sumy „nesedel“. Nejde teda o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Primárny je základ (zásah,
zodpovednosť), výška ujmy je irelevantná.

15. Konanie o primerané finančné zadosťučinenie je konaním, kde priznaná výška plnenia (v prípade,
ak súd dospeje k záveru, že základ nároku je daný) závisí od úvahy súdu. Vzhľadom na uvedené
tak žalobkyňa bola v tomto súdnom konaní úspešnou, a preto by v zásade mala mať vzhľadom na
ustanovenie § 255 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov

konania podľa § 257 C.s.p. pritom vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2MCdo/17/2009 zo dňa 28.01.2010).

17.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto

podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú
voľnú úvahu súdu. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek
a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebourčitejprocesnejsituácii,kdesatietočasto
vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu

však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú
dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania
(k tomu pozri nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie,
nie ľubovôle zo strany súdu (k tomu pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).

18. Súd prvej inštancie videl dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu ustanovenia §
257 C.s.p. v tej skutočnosti, že žalobkyňa si právo na primerané finančné zadosťučinenie neuplatnila v
rámci Základného konania. Podľa súdu prvej inštancie sa javí, že primárnym predmetom konania tak
boli advokátke trovy (bod 13.3. odôvodnenia).

19. Zo znenia ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva povinnosť spotrebiteľa
uplatniť si nárok na primerané finančné zadosťučinenie v rámci tzv. Základného konania, t.j. konania,
v ktorom si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Zároveň predmetné ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľanevylučuje, aby nárok na primerané finančné zadosťučinenie bol uplatnený v rámci Základného konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa preto nemožno stotožniť so záverom prvoinštančného súdu, že ide
o pokus účastníka „vyťažiť“ z rozdelenia pohľadávky inak zažalovateľnej len jednou žalobou.

20. Treba prisvedčiť odvolateľke v tom smere, že podanie žaloby v Základnom konaní ešte neznamená
úspešnosť spotrebiteľa v danom konaní. Predmetom Základného konania bolo určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru nakoľko Zmluva o úvere neobsahovala zákonné náležitosti predpokladané
zákonom č. 129/2010 Z.z. a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa ustanovení zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Predmetom tohto súdneho konania bol nárok žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenia vyplývajúci z ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Jedná
sa teda o odlišné právne nároky, ktorá majú svoj základ v odlišných právnych predpisov a ktoré môžu
byť žalovateľné v rôznych súdnych konaniach. V praxi dokonca môžu nastať situácie, kedy pasívne
legitimovanými v týchto súdnych konaniach budú iné osoby (napr. v prípade postúpenia pohľadávky
veriteľa).

21. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru,
že konanie žalobkyne, ktorá uspela v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby,
nepovažuje za zneužitie práva. Práve naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania
nekontaktoval žalobkyňu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobkyňou o primerané

finančné zadosťučinenie je logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva, ktoré spôsobil
žalovaný.Súdujesícezrejmé,žetejtožalobyažalobyoneprijateľnostizmluvnýchpodmienokbynebolo,
ak by vnútroštátny zákonodarca nekonštituoval inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ak však
v základnom konaní bol vydaný spotrebiteľovi vyhovujúci rozsudok, súd PFZ v tomto konaní priznať
musel (bod 10.1. odôvodnenia).

22. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že sám súd prvej inštancie pripustil teoretickú možnosť
nepotrebnosti konania o primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak by samotný žalovaný na
základe výsledkov Základného konania kontaktoval žalobkyňu za účelom odškodnenia. Nakoľko tak
žalovaný neučinil, žalobkyňa bola nútená pristúpiť k podaniu tejto „ďalšej“ žaloby.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade neexistuje dôvod
hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by bolo možné aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p..

24. Preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil rozsudok vo výroku III. tak, že

žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (podľa ustanovenia § 262 ods.
2 C.s.p.).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).