Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125013778
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125013778.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka v trestnej veci proti odsúdenému A. B.
pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Košice
sp. zn. 36PP/18/2025 zo dňa 21.01.2026 na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 20. marca

2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa§ 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje napadnuté uznesenie.

II. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd zamieta žiadosť odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C., t. č. vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Košice o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného

súdu Humenné sp. zn. 1T 37/2021 zo dňa 19.10.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 3To 10/2024 zo dňa 11.6.2024 a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 77/2024 zo
dňa 16.12.2024.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 36PP/18/2025 zo dňa 21. januára 2026 podľa § 66 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C., t.č. vo

výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Košice, podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 37/2021 zo dňa 19.10.2023 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 10/2024 zo dňa 11.6.2024 a rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 1T 77/2024 zo dňa 16.12.2024.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určil na nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody skúšobnú dobu

vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov s probačným dohľadom vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odsúdenému uložil zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej

dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, v písomných dôvodoch ktorej uviedol, že
napádané uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia splnenia materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia a nesprávneho posúdenia osoby odsúdeného, jeho doterajšieho spôsobu
života a jeho preukázanú kriminálnu recidívu.Ako ďalej uviedol odsúdený bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný, a to za úmyselnú trestnú činnosť
závažného charakteru, zahŕňajúcu opakovane násilné aj majetkové delikty - najmä opakované trestné
činy lúpeže, ublíženia na zdraví, porušovania domovej slobody, výtržníctva, ako aj drogovú trestnú

činnosťaohrozovaniepodvplyvomnávykovejlátky.Vniekoľkýchprípadochišlookvalifikovanéskutkové
podstaty spáchané závažnejším spôsobom konania. Za takmer všetky tieto skutky mu bol ukladaný
nepodmienečný trest odňatia slobody. Ide teda o osobu, u ktorej trestná činnosť nie je ojedinelým
zlyhaním, ale dlhodobým a opakovaným životným vzorcom správania sa.

Z hľadiska prognózy vedenia riadneho života na slobode je tiež zásadné, že odsúdený už bol v minulosti
z výkonu trestu podmienečne prepustený, avšak v skúšobnej dobe sa neosvedčil, v dôsledku čoho bol
nariadenývýkonzvyškutrestu.Inštitútpodmienečnéhoprepusteniatakbolvovzťahukjehoosobeužraz
aplikovanýazlyhal,pričomodsúdenýnapriektejtošancipokračovalvpáchanítrestnejčinnosti.Uvedené
jednoznačne svedčí o tom, že predchádzajúci miernejší zásah zo strany štátu neviedol k náprave jeho
správania.

Za tejto situácie sa javí súčasná deklarovaná sebareflexia odsúdeného ako účelová a motivovaná
výlučne snahou o dosiahnutie predčasného prepustenia z výkonu trestu. Nemožno vylúčiť, ba naopak je
vysoko pravdepodobné, že ide o vedomý kalkul ziskov a strát zo strany odsúdeného, ktorý sa vzhľadom
na svoje opakované pobyty vo výkone trestu naučil adaptovať svoje správanie na podmienky ústavného
režimu tak, aby dosiahol priaznivé hodnotenie potrebné pre podmienečné prepustenie bez toho, aby

došlo k reálnej zmene jeho hodnotového nastavenia.
V tejto súvislosti osobitne zdôraznil význam hodnotenia odsúdeného zo strany ústavu na výkon trestu,
ktorý konštatoval nepriaznivú resocializačnú prognózu a vysoké riziko recidívy trestnej činnosti. U
osoby, ktorá strávila podstatnú časť svojho dospelého života vo výkone trestu odňatia slobody, je takýto
odborný záver mimoriadne relevantný a nemožno ho bez ďalšieho preklenúť subjektívnymi tvrdeniami

odsúdeného o jeho polepšení.
Ponúkané záruky rodinných príslušníkov je potrebné vnímať ako tendenčné a nedostatočné, keďže ani v
minulosti neboli schopní svojím vplyvom zabrániť odsúdenému v opakovanom páchaní trestnej činnosti.
Ich deklarovaná ochota dohliadať na správanie odsúdeného tak nemôže založiť dôvodnú nádej, že
odsúdený po prepustení povedie riadny život.

Rovnako aj uvádzaný prísľub zamestnania je podľa názoru prokurátora nepresvedčivý, keďže nebol
podložený žiadnym hodnoverným potvrdením zo strany potenciálneho zamestnávateľa. Odsúdený iba
uviedol, že v minulosti pre uvedený subjekt pracoval po veľmi krátke časové obdobie, čo nezakladá
reálny predpoklad jeho stabilného pracovného zaradenia po prepustení.
Napokon sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že odsúdený má po vykonaní aktuálneho trestu ku dňu

01.03.2026 bezprostredne nastúpiť na výkon ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov. Podmienečné prepustenie by tak v danom prípade neviedlo k jeho reálnemu začleneniu do
spoločnosti, ale len k dočasnému prerušeniu výkonu trestu, čím by sa poprel samotný účel tohto inštitútu.

S poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že u odsúdeného neboli splnené materiálne podmienky

pre podmienečné prepustenie, keďže nie je dôvodné očakávať, že po prepustení povedie riadny život,
a preto navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh odsúdeného na podmienečné
prepustenie zamietol.

K dôvodom sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril aj odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu,

kde uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadreniami prokurátorky, ktorá svoje závery opiera o úmyselnú
trestnú činnosť závažného charakteru odsúdeného a že jeho trestná činnosť nie je ojedinelým
zlyhaním. Prvostupňový súd objektívne a správne právne posúdil splnenie materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia z výkonu trestu na slobodu a správne posúdil osobu odsúdeného, keď
mu uložil primerané opatrenia dostatočne dlhú skúšobnú dobu vo výmere 36 mesiacov a s probačným

dohľadom vo výmere 18 mesiacov.

Konajúci súd postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.5.2022
sp. zn. I. ÚS 36/2022 v zmysle ktorého sa má :
„ Posudzovať predpoklad, či v budúcností povedie riadny život a že tento sa nemôže predstavovať ako

mechanickýodkaznapredchádzajúcukriminálnuminulosťodsúdenéhoči„nevyužitieposkytnutejšance
" podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia jednotlivca,
zo strany všeobecného súdu je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k
spáchaniu trestnej činnosti.Podľa názoru odsúdeného prokurátorka prezentuje názor, že odsúdený sa už nikdy v živote nenapraví
a bude sa opakovane dopúšťať páchania trestnej činnosti, pričom tento svoj záver opiera o hodnotenie

odsúdeného vypracovaného ÚVTOS Košice, v ktorom je konštatované, že resocializačná prognóza po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy
trestnej činností CRA nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti vysoké. Vychádzajúc z uvedeného by
odsúdený mohol čokoľvek uviesť na svoju obhajobu, prokurátor by stále tvrdil, že odsúdený sa nemôže
zmeniť a napraviť po prípadnom prepustení na slobodu, lebo bude páchať trestnú činnosť.

Odsúdený uviedol, že doteraz prežité obdobie v ústave na výkon trestu odňatia slobody mu ukázalo
osobné zlyhanie v jeho živote, všetko si prehodnotil a uvedomil si, že osobnú slobodu na verejností
nedokázal rešpektovať v občianskom spolunažívaní, mať k nej úctu, vysoko si ju vážiť a správne ju
užívať. Doplnil, že neuvážene si sám skomplikoval každodenne fungovanie svojho života a uvedomuje
si, že jej prinavrátenie je náročne a je potrebné z jeho strany všetko zmeniť od základu.

Zdôraznil, že uložené tresty sú pre neho zásadným poučením a dodal, že bude zodpovedne a dôsledne
dbať o vylúčenie požívania alkoholu z jeho strany, pretože práve alkohol spôsobil jeho skratové konanie
a tým aj porušenia zákona. Poukázal na vytvorenie pevného rodinného zázemia a na skutočnosť, že
rodinní príslušníci ako dôveryhodné osoby podali návrh na prevzatie záruky za ďalšie jeho správanie sa.

Mestský súd preskúmal a prehodnotil splnenie materiálnych podmienok na možné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu na slobodu a dospel k záveru a predpokladu, že odsúdený bude v
budúcností, t. j. po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život.

Stotožňujúc sa s obsahom uznesenia mestského súdu o prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody navrhujú, aby nadriadený súd potvrdil uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 36PP/18/2025
zo dňa 21.01.2026.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr.

por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť, ako
aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora je
dôvodná.

Predovšetkým je nutné konštatovať, že mestský súd zákonným spôsobom a v dostatočnom

rozsahu vykonal náležité dokazovanie vo vzťahu k žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
a v odôvodnení napadnutého uznesenia vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotil všetky relevantné
skutočnosti, ktoré tvorili podklad preskúmavaného rozhodnutia. Teda súd podrobne posúdil všetky
zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. a dospel k odôvodneným záverom.

Nadriadený súd preskúmal, z pohľadu sťažnostnej argumentácie prokurátora, úvahy prvostupňového
súdu, týkajúce sa splnenia materiálnej podmienky, spočívajúcej v odôvodnenosti očakávania vedenia
riadneho života, a dospel k záveru, že mestský súd nepriznal dostatočný význam posúdeniu osoby
odsúdeného a jeho doterajšieho spôsobu život, najmä početnosti a závažnosti jeho kriminálnej
minulosti. V rovnakom duchu sa sťažnostný súd nestotožnil s názorom mestského súdu aj pokiaľ ide

o otázku polepšenia odsúdeného počas výkonu trestu.

Ako správne uviedol sťažovateľ odsúdený bol doposiaľ 11-krát trestne stíhaný a to za úmyselnú trestnú
činnosť, zahŕňajúcu násilné aj majetkové delikty, dokonca dvakrát aj za trestný čin lúpeže a dokonca
aj za drogovú trestnú činnosť. Vo viacerých prípadoch skutočne išlo o kvalifikované skutkové podstaty

trestných činov, pričom ani opakované výkony nepodmienečného trestu odňatia slobody nedokázali
predísť recidíve odsúdeného. Nemožno prehliadnuť ani už raz zrealizované podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, v skúšobnej dobe ktorého sa odsúdený neosvedčil. Teda je možné
sa stotožniť s prokurátorom, že doposiaľ vykonané tresty nemali očakávaný účinok na odsúdeného
a aktuálne deklarovaná sebareflexia a snaha po vedení riadneho života vyznievajú pre súd málo

presvedčivo a skôr účelovo, ako úprimne.Významnou skutočnosťou pri posudzovaní očakávania vedenia riadneho života odsúdeného je aj
hodnotenie odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ktorý konštatoval nepriaznivú
resocializačnú prognózu a vysoké riziko recidívy.

Súd sa stotožnil s úvahami sťažovateľa aj pokiaľ ide o schopnosť rodinných príslušníkov pozitívne
ovplyvniť ďalšie správanie odsúdeného a formálnosť prísľubu zamestnania sa odsúdeného po
prepustení z výkonu trestu.

Na základe uvedených skutočností dospel nadriadený súd, narozdiel od prvostupňového súdu k záveru,
že nie je dostatočné preukázané polepšenie a ani predpoklad, že možno od odsúdeného očakávať, že
povedie riadny život a preto nadriadený súd napadané rozhodnutie zrušil v celom rozsahu.

Keďže vec bola náležite skutkovo objasnená a išlo v podstate len o iné posúdenie splnenia materiálnych
podmienok podmienečného prepustenia, rozhodol o žiadosti odsúdeného samotný nadriadený súd tak,

že žiadosť odsúdeného zamietol.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodňuje tým, že na podklade dokazovania vykonaného na verejnom
zasadnutí mestského súdu mal aj nadriadený súd za preukázané, že odsúdený svoju žiadosť
o prepustenie z výkonu trestu odôvodňuje zmenou svojho postoja k páchaniu trestnej činnosti, hlbokou

sebareflexiou a uvedomením si príčin, ktoré boli spúšťačom jeho kriminálneho správania. Odsúdený
prejavuje snahu viesť riadny život, pričom v tomto smere mu preukazujú podporu aj jeho najbližší rodinný
príslušníci.

Z hodnotenia odsúdeného vypracovaného ÚVTOS Košice zo dňa 9.12.2025 vyplýva, že odsúdenému

bolo súdom uložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Dňa 5.8.2024 bol prevedený
z výkonu väzby do výkonu trestu odňatia slobody v ústave Košice, pričom správanie a jeho vystupovanie
počas pobytu v eskortnej cele a následne v nástupnom oddiele bolo na požadovanej úrovni a adaptácia
na podmienky a špecifiká oddielu prebehli bez komplikácií. Interné nariadenia a predpisy odsúdený
dodržiaval, ústavný poriadok neporušoval. K príslušníkom ZVJS sa snaží správať slušne, príkazy

a nariadenia plní, v osobných veciach má požadovaný poriadok, osobnej hygiene venuje patričnú
pozornosť, pričom neboli zaznamenané žiadne vzťahové problémy medzi menovaným a ostatnými
odsúdenými. Odsúdený úspešne absolvoval kurz „Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu motorových
vozíkov“, tiež priebežne sa zúčastňuje prednášok na aktuálne spoločenské témy a tiež sa zapája do
kultúrno-osvetových činností, bol členom výtvarného krúžku a vedomostného krúžku. V období od

3.10.2024 do 29.10.2025 bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách, pričom jeho pracovná
morálka bola hodnotená kladne, rovnako aj jeho správanie voči osobám, s ktorými prichádzal do
styku, a to až do 30.10.2025, keď bol na návrh objednávateľa z pracoviska vyradený z dôvodu, že v
poslednom období komentoval pokyny a zadané úlohy objednávateľa a pristupoval k nim vlažne. Dňa
11.3.2025 mu bola uložená disciplinárna odmena v súvislosti so zapájaním do činnosti zameraných

na všeobecný rozvoj osobnosti, najmä na udržiavanie čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných
priestorov oddielu, do ktorých sa pravidelne zapájal. Vzťahy s vonkajším prostredím odsúdený udržiava
všetkými dostupnými formami so svojimi rodičmi a bratom. Rodinné vzťahy sú z jeho strany hodnotené
pozitívne a kontakt s vonkajším prostredím považuje za dostačujúci. Odsúdený disciplinárne potrestaný
nebol. ÚVTOS zhrnul, že odsúdený stanovený program zaobchádzania sa snaží priebežne plniť,

avšak dodal, že nemožno vylúčiť, že jeho súlad s právnymi normami platnými vo výkone trestu a s
požiadavkamiprogramuzaobchádzaniajemotivovanýsnahouokladnéhodnotenie,asúčasnemôžebyť
dôsledkom jeho opakovaných pobytov vo výkone trestu, keďže z aktuálneho skráteného výpisu klienta
je zrejmé, že pred výkonom tohto trestu bol deväťkrát súdne trestaný, z toho šesťkrát bol rozhodnutím
súdu odsúdený na nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody. Na základe uvedeného mal ÚVV

a ÚVTOS za to, že vzhľadom na časté pobyty vo výkone trestu tak odsúdený získal vyšší stupeň
skúseností, na základe čoho dokáže pružnejšie reagovať na právne normy platné vo výkone trestu,
ako aj na požiadavky vyplývajúce z programu zaobchádzania. ÚVTOS správanie odsúdeného počas
výkonu trestu celkovo hodnotil ako pozitívne, avšak bez výraznejších pozitívnych osobnostných zmien.
Resocializačnúprognózupoprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodypodľanástrojahodnoteniarizika

recidívy trestnej činnosti CRA je nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké a z tohto dôvodu
neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.Zo skráteného výpisu odsúdeného vyplýva, že odsúdený aktuálne v čase podania žiadosti vykonával
trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/37/2021 zo
dňa 19.10.2023 vo výmere 1 rok, s predpokladaným koncom trestu ku dňu 1.3.2026. Na výkon ďalšieho

trestu by mal odsúdený nastúpiť ku dňu 1.3.2026, a ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 1T/77/2024 zo dňa 16.12.2024 s výmerou trestu 10 mesiacov.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/37/2021 zo dňa 19.10.2023 bol A. B. právoplatne
uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

spáchaného formou spolupáchateľstva a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1
rok a na výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Zároveň došlo
k zrušeniu výroku o treste uloženého skorším trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn.
4T/53/2020 zo dňa 30.7.2020.

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/77/2024 zo dňa 16.12.2024 po schválení dohody o

vine a treste bol A. B. právoplatne uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona, ktorý spáchal v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a pre
výkon trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Súdvychádzajúczpreukázanýchskutkovýchzisteníkonštatuje,žebolasplnenáformálnapodmienkana
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t.j. lehota na podanie návrhu o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s
§ 66 ods. 3 Tr. zák.

Pokiaľ ide o posúdenie splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie súd skúmal, či
u odsúdeného došlo k skutočnému polepšeniu, teda, či uňho naozaj prebehol proces vnútornej premeny
jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci čoho musí
zvážiť aj závažnosť a povahu trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností
a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu

života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti.

Odsúdeným aktuálne vykonávaný, resp. nariadený trest sa týka relatívne menej závažnej trestnej
činnosti, oproti predchádzajúcej jeho trestnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej odsúdený prezentuje kritický
postoj. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že program zaobchádzania sa snaží priebežne plniť a jeho celkové

správanie možno hodnotiť ako pozitívne, avšak bez výraznejších pozitívnych osobnostných zmien,
pričom ústav zároveň konštatuje, že prispôsobenie povinnostiam môže byť účelové a vo výraznej miere
podmienené častými pobytmi v ústave na výkon trestu. Uvedené môže svedčiť o istej vypočítavosti
a snahe získania neodôvodených výhod na základe poznania systému hodnotenia.

Zmena vnútorného postoja musí byť skutočná, nielen predstieraná, resp. nesmie byť len následkom
automatickej adaptácie na prostredie výkonu trestu. Polepšenie vyžaduje, aby odsúdený skutočne
potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. V tomto zmysle nie je
prejavom skutočnej zmeny ani účelové správanie odsúdeného v súlade s vnútorným poriadkom ústavu
na výkon trestu, no bezo zmeny vnútorného hodnotového nastavenia.

V nadväznosti na uvedené dospel súd k záveru, že u odsúdeného napriek tomu, že sa snaží plniť
svoje povinnosti, dodržiavať režim a pokyny, mal záujem o pracovné zaradenie, pracoval aj na
svojom osobnostnom raste a dosiahol aj disciplinárnu odmenu, nemožno celkom jednoznačne hovoriť
o dostatočne výraznejšom osobnostnom prerode a preto u odsúdeného nejde po kvalitatívnej stránke

o také podstatné polepšenie, ktoré by bolo možné považovať za dostatočný predpoklad pre očakávanie,
že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, čím sa vlastne súd dostáva k hodnoteniu aj
druhej materiálnej podmienky.

Naplnenie druhej podmienky je podmienené naplnením prvej podmienky. To znamená, že od

odsúdeného je možné očakávať, že bude viesť riadny život, len ak počas výkonu trestu preukázal
polepšenie plnením svojich povinností a svojím správaním. A contrario, nesplnenie podmienky pozitívnej
prognózy budúceho správania odsúdeného má za následok zamietnutie návrhu na podmienečné
prepustenie.Naplnenie uvedených dvoch materiálnych podmienok sa posudzuje na základe viacerých faktorov, ktoré
súvisia najmä s plnením povinností a správaním vo výkone trestu odňatia slobody - teda napĺňaním

tzv. programu zaobchádzania, ale aj osobnosťou odsúdeného, postojom k vlastnej trestnej činnosti,
povahou a závažnosťou tejto trestnej činnosti, pre ktorú sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, resp. trestnou minulosťou všeobecne, zaradením odsúdeného podľa vonkajšej a vnútornej
diferenciácie výkonu trestu. Trestná minulosť nesmie byť hodnotená mechanicky, ale treba posúdiť,
aká dlhá doba uplynula od spáchania trestnej činnosti, z akých dôvodov prišlo k jej spáchaniu a pod.

Na základe týchto faktorov a ďalších, ako sú vzdelanie, intelekt, pracovné návyky a s tým súvisiaca
zamestnateľnosť, závislosti od návykových látok, sociálne zázemie (najmä udržiavanie kontaktov s
rodinou alebo inými blízkymi osobami), možnosti ubytovania po prepustení, predchádzajúca trestná
činnosť a predchádzajúce podmienečné prepustenia alebo premeny trestov, sa stanovuje tzv. riziko
sociálneho zlyhania, teda pravdepodobnosť recidívy, čo slúži súdu najmä na posúdenie naplnenia druhej
materiálnej podmienky.

Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil všetky podstatné skutočnosti a dospel k záveru, že
trestná minulosť odsúdeného v podobe 11 odsúdení za rôznorodú trestnú činnosť, po vykonaní
6 nepodmienečných trestov odňatia slobody vyvoláva odôvodnené pochybnosti, či v prípade
podmienečného prepustenia povedie riadny život. Tieto pochybnosti zvýrazňuje ešte jeden fakt a tým

je, že v minulosti už bol raz odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody,
avšak sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Odsúdený prakticky kontinuálne žije kriminálnym spôsobom
života posledných 20 rokov. Sťažnostný súd na základe uvedeného dospel k rovnakému názoru
ako sťažovateľ, teda že odsúdený nie je schopný plniť podmienky stanovené mu pri podmienečnom
prepustení, keďže aj predchádzajúce snahy o jeho nápravu viacnásobným výkonom nepodmienečného

trestu odňatia slobody, ho od páchania trestnej činnosti neodradili. Odsúdený teda nedáva záruky, že
od neho možno, napriek hrozbe premeny trestu, očakávať vedenie riadneho života, čím aj podľa názoru
krajského súdu, nie sú naplnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia.
Za ďalšie svoju úlohu pri úvahách súdu zohral aj výslovne negatívny záver ústavu, ktorý konštatoval
nepriaznivú resocializačnú prognózu a vysoké riziko recidívy trestnej činnosti.

Vyššie uvedené zistenia sú podľa názoru krajského súdu tak zásadné, že ani odsúdeným prezentovaná
snaha o začlenenie do spoločnosti v spojení s pomocou a podporou jeho najbližšej rodiny a ani
podstúpenie liečby jeho závislosti nepresvedčili konajúci súd, že možno od odsúdeného očakávať, že
v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život a to dokonca ani v sprísnenom režime
probačného dohľadu za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.