Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2026

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624204746
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2026:5624204746.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : MINIHOTOVOST,

SE, IČO : 04355211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, zastúpeného
JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, IČO : 42185190, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava -
Dúbravka proti žalovanému : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX/X, D. E., o zaplatenie sumy 350
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 350 eur od 7. 1. 2022 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo
výške 48,35 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 12. 12. 2024 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
350 eur od 7. 1. 2022 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, v rámci ktorej si vyčíslil tiež nárok na
trovy právneho zastúpenia za realizáciu úkonu predžalobnej výzvy vo výške 48,35 eur (odmena podľa §
10 vyhlášky č. 655/2024 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 31,87 eur a réžijný paušál právneho

zástupcu podľa § 16 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 16,48 eur.)

2. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky F. registroval
a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350 eur. Pri tejto registrácii uviedol žalovaný svoje
údaje : „A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX/X, XXXXX D. E. - G.“. Pri tejto registrácii a odoslaní
žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so „Smlouvou o zápůjčce“, ako aj
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré poskytol žalobcovi sú
pravdivé a úplné. Na základe „Smlouvy o zápůjčce č. 620196“ z 9. 12. 2021, uzatvorenej podľa § 2390
českého Občanského zákonníku a zákona č. 145/2010 Sb. - o spotřebitelském úvěru v znení neskorších

predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 350 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100 eur, t.j. zaplatiť mu
celkovú čiastku vo výške 450 eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle uvedenej zmluvy
celkové náklady spojené s úverom vo výške 100 eur boli tvorené výlučne odplatou. Vzhľadom na to, žežalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jeho dlh splatným dňom
6. 1. 2022. Dňa 1. 10. 2024 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná
výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca

si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatnil voči žalovanému
aj zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaný sa napriek písomnej výzve súdu k žalobe nijako písomne nevyjadril.

4. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného bolo možné
povedať, že skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné, tunajší súd podľa § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 12. 3. 2026 tunajší súd
podľa§219ods.3CSPoznámilčasamiestoverejnéhovyhláseniarozsudkunaúradnejtabuliawebovej
stránke súdu, pričom rozsudok bol následne verejne vyhlásený 20. 3. 2026.

5. Súd na zistenie relevantného skutkového stavu vykonal dokazovanie prostredníctvom nasledovných
listinných dôkazov označených a priložených k žalobe (žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol vykonať.)

6. Zo „Smlouvy o úvěru č. 620196“ uzatvorenej medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným (ako

dlžníkom)9.12.2021(č.l.5)vyplynulo,žeuvedenéhodňauzatvorilistranysporuprostriedkamidiaľkovej
komunikácie zmluvu o úvere, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému jednorazový
a bezúčelový úver vo výške 350 eur, bezhotovostne - na účet uvedený v záhlaví zmluvy, a záväzok
žalovaného vrátiť túto sumu žalobcovi v deň splatnosti - 6. 1. 2022, a to spolu s odmenou (poplatkom
za poskytnutie úveru) vo výške 100 eur, teda celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ na základe tejto

zmluvy zaplatiť bola uvedená vo výške 450 eur. Z tejto zmluvy tiež ďalej vyplynulo, že doba trvania
spotrebiteľského úveru bola určená v rozsahu 28 dní, a že ročná percentuálna sadzba nákladov (RPSN)
predstavovala 2547,14 %.

7. Súd mal za nesporné (účinné nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného podľa §

151 CSP v spojení s § 300 CSP, ako aj podľa únijného práva) nasledovné skutkové tvrdenia žalobcu.

8. Žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky F. zaregistroval a požiadal žalobcu o poskytnutie
úveru vo výške 350 eur, pričom pri registrácii uviedol svoje osobné údaje (A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom
C. XX/X, XXXXX D. E. - G.). Odoslaním tejto žiadosti o poskytnutie úveru potvrdil, že súhlasí s vyššie

uvedenom zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a potvrdil tiež, že
údaje, ktoré žalobcovi poskytol sú pravdivé a úplné. Následne, na základe tejto zmluvy o úvere žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350 eur. Dňa 1. 10. 2024 bolo žalovanému
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný však ku
dňu spísania žaloby žalobcovi neuhradil žiadnu platbu.

9. Vo vzťahu k uvedeným nesporným skutkovým tvrdeniam súd dokazovanie nevykonával, a osvojil
si ich ako zistený skutkový stav, vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania upravenú v článku 17
Základných princípov CSP.

10. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva,
v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu
dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia
a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam
v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným

skutkovým okolnostiam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo
bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje,
apretomožnomaťzato,ževzmyslevnútroštátnehopráva(§150ods.1vspojenís§300CSP)bremeno
tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v civilnom
spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP vôbec neobstojí, pretože toto ustanovenie sa

týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza do úvahy až v prípade, ak nemožno skonštatovať
nespornosť skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až
1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: 17Co 364/2017.)11. Takto zistený skutkový stav súd potom právne kvalifikoval podľa nasledovných hmotnoprávnych
ustanovení.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov,
účinného v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
účinného v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 517 ods. 1, prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia uvedenej zmluvy, ďalej len „nariadenie“) výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba H. I. B. platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

23. V danom prípade ide o konanie s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka sídla žalobcu (Česká

republika.) Právomoc Okresného súdu Liptovský Mikuláš ako súdu Slovenskej republiky bol daná podľa
čl. 18, ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EU) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel Ia“), pretože
tu išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa čl. 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel Ia, pričom tomuto záveru
právomoci nebráni ani čl. 26 nariadenia Brusel Ia. Smerovanie obchodovania alebo podnikania na

územie Slovenskej republiky podľa článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Brusel Ia vyplýva jednak zo
skutočnosti, že zmluva o úvere upravovala výšku úveru v eurách, ako aj zo skutočnosti, že žalovaný
ako spotrebiteľ sa registroval cez webovú stránku F. (viď aj komentár k článku 17 nariadenia Brusel Ia
Wolters Kluwert v ASPI.) Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, ktoré sa má aplikovať na tento zmluvný
záväzok, tunajší súd podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.

593/2008 zo 17. 6. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Rím I“), podľa ktorého
sa na tento zmluvný záväzok aplikovať slovenské občianske právo (spotrebiteľské právo), a to napriek
„kvázi“ dohode zmluvných strán (v „smlouve o úvěru“) o tom, že rozhodné právo má byť české občianske
právo, pretože aj podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I ani prípadná (dojednaná) voľba rozhodnéhopráva nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno
odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe ods. 1 rozhodným.
Ustanovenia slovenského občianskeho spotrebiteľského práva zamerané na ochranu spotrebiteľa sú

kogentnejpovahy,apretoniejemožnésaodnichodchýliťpodľaslovenskéhoobčianskehoprávaformou
dohody.

24. Na právny vzťah vzniknutý z tejto zmluvy možno aplikovať ustanovenia zmluvy o úvere § 497 a nasl.
OBZ, ako aj súčasne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 OZ a nasl., nakoľko táto

zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom v tejto zmluve sa veriteľ zaviazal, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (resp. odplatu.)

25. Aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov v tomto prípade neprichádzala do
úvahy, pretože neboli naplnené definičné znaky žiadnej z foriem úveru upravených v tomto zákone.

26. Podľa § 497 OBZ bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný poskytnuté peňažné prostriedky (istinu úveru)
vovýške350eurvrátiťžalobcovi,kčomuvšak(anisčasti)nedošlo,pretosúdvyhovelžalobeozaplatenie
tejto istiny spotrebiteľského úveru vo výške 350 eur (nárok na odplatu si žalobca v tomto konaní nakoniec
neuplatňoval.)

27.Žalovanýsapodľa§517ods.1OZdostaldoomeškaniavdeňnasledujúcipodátumesplatnostiúveru
dojednaného v zmluve (6. 1. 2022), t. j. 7. 1. 2022. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia predstavovala
výška percentuálnej sadzby úroku z omeškania (podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia) len 5
% ročne (keďže základná sadzba H. bola k touto dňu 0 %), a preto súd žalobcovi priznal podľa § 517 ods.
2 OZ v spojení s § 3 nariadenia nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo (súdom priznanej

sumy, ktorá je zhodná so žalobcom uplatnenou sumou) vo výške 350 eur od 7. 1. 2022 až do zaplatenia.

28. Súd v rámci rozhodovania vo veci samej podľa § 121 ods. 3 OZ a vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi voči žalovanému aj žalobcom uplatnený (hoci z jeho
strany nesprávne právne kvalifikovaný v rámci nároku na náhradu trov konania) nárok na náhradu

výdavkov spojených s uskutočneným úkonom - predžalobnou výzvou realizovanou zástupcom žalobcu
(advokátom), ktorá bola zaslaná žalovanému 1. 10. 2024 vo výške 48,35 eur (odmenu advokáta ako
zástupcu k tomuto úkonu právnej služby podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky a režijný paušál vo
výške 16,48 eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky), pretože tu správne (súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou uplatneného nároku žalobcom) išlo o hmotnoprávny nárok na náhradu nákladov spojených

s uplatnením práva podľa § 121 ods. 3 OZ, teda o druh príslušenstva pohľadávky, ktorý je súčasťou
rozhodnutia vo veci samej (viď v tomto smere aj uznesenie Ústavného súdu SR z 30. 11. 2021, sp. zn. :
III.ÚS642/2021,ods.17),keďžepodľa§251CSPsúzatrovykonaniapovažovanévšetkyvýdavky,ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, avšak keďže v prípade výdavkov
spojených s predžalobnou výzvou nejde o výdavky, ktoré by vznikli počas konania, a tiež poukazujúc

na to, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, kde
je upravená odmena advokáta za úkon právnej služby - predžalobná výzva, je len podzákonným
predpisom, ktorý nie je vykonávacím predpisom k (zákonnému ustanoveniu) § 251 CSP, a teda nemôže
zmeniť jeho znenie (v zmysle rozširovať alebo zužovať v ňom uvedenú zákonnú definíciu trov konania),
a v ktorom zákonnom ustanovení je vyjadrené, že úspešnej strane sporu možno priznať nárok na

náhradu len tých trov konania, ktoré vznikli v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia,
a tiež s dodatkom, že ustanovenia tejto vyhlášky neupravujú obsah procesných právnych vzťahov medzi
sporovými stranami v civilnom konaní, ale obsah hmotnoprávnych vzťahov medzi klientom a advokátom,
keďže táto vyhláška vykonáva ustanovenia zákonných predpisov o advokácii, a nie CSP.

29. Porovnaním žalobného petitu, v ktorom sa žalobca domáhal istiny vo výške 350 eur s príslušenstvom
a výroku rozsudku, v ktorom mu bol priznaný nárok na istinu vo výške 350 eur s príslušenstvom, súd
dospel k záveru, že plne úspešným v tomto konaní bol žalobca, a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd súčasne podľa § 262ods. 2 CSP vyslovil, že po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške tejto náhrady samostatným
uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.