Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202992
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325202992.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobkyne: A. B., C. D.,

nar.XX.XX.XXXX, XXX XX D. E. XXX, zastúpená: JUDr. Marián Šalata, advokát so sídlom Mlynárska
15, 0401 Košice-Juh, IČO: 52 012 760, proti žalovanej: F. C., C. C., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX
G. E. XX, zastúpená: JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o.,v.z. JUDr. Vieroslava Bednárová, so
sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 47 250 631, v konaní vypratanie nehnuteľností a vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti zamieta.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2 850,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2025 sa domáhala na žalovanej vypratania a
odovzdania žalobkyni rodinného domu so súpisným číslom XX, H. na pozemku parcela I. E. XXX/X o
výmere XXX F., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX, vedeného J.
K. F., katastrálny odbor, nachádzajúci sa v katastrálnom území: G., obec: G., okres: F. ako aj náhrady

trov konania.

Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – rodinného domu so
súpisným číslom XX, postaveného na pozemku parcela I. E. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX, vedeného J. K. F., katastrálny odbor,
nachádzajúci sa v katastrálnom území: G., obec: G., okres: F., o veľkosti podielu 1/1.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa, ako prenajímateľ so žalovanou, ako nájomcom uzatvorila dňa
03.01.2022 ústnu nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo prenechanie predmetu
nájmu, vyššie popísaného rodinného domu so súpisným číslom XX v obci G. na dočasné užívanie
žalobkyňou za odplatu, predstavujúcu mesačné nájomné vo výške 150 eur.
Žalovaná platila mesačné nájomné žalobkyni podľa vzájomnej dohody v hotovosti k jej rukám, a to stále
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
Žalobkyňa uviedla, že v januári 2025 sa so žalovanou dohodli na zvýšení nájomného počnúc mesiacom

február 2025 zo sumy 150 eur na 200 eur mesačne.
Žalovaná aj napriek dohode o zvýšení nájomného, dohodnuté nájomné prestala platiť a nájomné za
mesiac január 2025 zaplatila iba vo výške 100 eur.Z dôvodu neplatenia nájomného žalobkyňa dňa 21.03.2025 ústne vypovedala nájomnú zmluvu a
následne dňa 30.04.2025 písomne vyzvala žalovanú na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti v lehote
15 dní od doručenia výzvy na vypratanie nehnuteľnosti.

Žalovaná prevzala výzvu na vypratanie nehnuteľnosti dňa 02.05.2025, avšak nehnuteľnosť nevypratala
a naďalej ju užíva bez právneho dôvodu.
Žalobkyňa opakovane telefonicky a aj osobne kontaktovala žalovanú vo veci vyprania predmetnej
nehnuteľnosti, tá jej oznámila, že ju má dať na súd.
Zo zistení žalobkyne aktuálne spoločne so žalovanou neoprávnene užívajú predmetný rodinný dom,

manžel žalovanej H. C. rok narodenia XXXX a ich deti H. C. rok narodenia XXXX, L. C. rok narodenia
XXXX, M. C. rok narodenia XXXX, H. C. rok narodenia XXXX a jej maloletý syn N. B., nar: XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa listom zo dňa 13.10.2025 vyzvala žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v bežnom nájomnom za užívanie predmetného rodinného domu žalovanou a jej
rodinnými príslušníkmi bez platenia. Konkrétne sa jednalo o doplatok dlžného nájomného za mesiac
január 2025 vo výške 50 Eur a nasledujúce zvýšené nájomné 200 eur za mesiace február 2025 až

október 2025, čo predstavovalo sumu 1.850,- eur. Žalovaná aj napriek tomu, že predmetnú výzvu
prevzala dňa 15.10.2025 na túto nereagovala.

2. Žalovaná písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že so žalobou nesúhlasí, pričom nepoprela
skutočnosť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti – rodinného domu so súp. č. XX,

postaveného na pozemku parcela I. E. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, zapísaného na LV č. XXX, vedeného J. K. F., katastrálny odbor, nachádzajúci sa v kat. Území
G., obec: G., okres: F., veľkosť podielu 1/1.
Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe darovacej zmluvy v r. 2020 od F. C., nar.
XX.XX.XXXX.

F. C. s manželom O. C. boli bezdetní, pričom si vzali žalovanú do pestúnskej starostlivosti z detského
domova vo veku jej 9 rokov. Žalovaná bývala s pestúnmi v predmetnej nehnuteľnosti od svojich 9
rokov. Spolu sa o nehnuteľnosť starali, udržiavali ju, bývali tam ako rodina. Neskôr žalovaná uzatvorila
manželstvo s H. C., nar. XX.XX.XXXX, pričom v predmetnej nehnuteľnosti bývajú doposiaľ spolu s ich
štyrmi deťmi: H. C. nar. XX.XX.XXXX, M. C. nar. XX.XX.XXXX / ktorá v súčasnosti pracuje a býva v H./,

H. C. nar. XX.XX.XXXX a maloletý L. C. nar. XX.XX.XXXX. Spolu s nimi býva v predmetnej nehnuteľnosti
aj syn H. maloletý N. B., nar. XX.XX.XXXX.
Manžel F. C. O. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX a neskôr F. C. cca 3 roky po jeho smrti opustila spoločnú
domácnosť a odišla do P. M. F.. Po smrti nevlastného otca žalovanej žalobkyňa začala F. C. – ako
vlastníčku nehnuteľnosti a nevlastnú matku žalovanej častejšie navštevovať, pričom jej aj žalobkyňa

pomohla vybaviť pobyt v zariadení P. M. F.. Počas života nevlastného otca žalobkyňa ich rodinu
nenavštevovala, prišla do G. len sporadicky, a to v čase sviatku všetkých svätých na hroby.
Žalovaná mala so svojimi nevlastnými rodičmi pekný vzťah, bol normálny, bez väčších konfliktov, tešili
sa z vnúčat a pomáhali žalovanej pri ich výchove.
Žalovaná sa domnieva, že žalobkyňa presvedčila jej nevlastnú mamu F. C., aby jej predmetný rodinný

dom darovala. Žalovanú veľmi prekvapila skutočnosť, že predmetný rodinný dom bol prepísaný na
žalobkyňu.
Žalovaná uviedla, že s jej nevlastnou mamou F. C. bolo dohodnuté, že v predmetnom dome môžu
bývať a tento naďalej užívať až do času, kedy najmladší syn žalovanej L., nar. XX.XX.XXXX, dovŕši 18
rokov. Žalovaná uviedla, že nevie uviesť, či táto skutočnosť je uvedená aj písomnej v Darovacej zmluve,

nakoľko na jej opakovanú žiadosť jej žalobkyňa darovaciu zmluvu odmietla ukázať.
Žalovaná v ďalšej časti potvrdila skutočnosť, že žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti uzatvorila
so žalovanou ústnu nájomnú zmluvu zo dňa 03.01.2022 na dobu neurčitú, ktorej predmetom bolo
prenechanie rodinného domu so súp. č. XX v obci G. do užívania žalobkyne za odplatu, a to
predstavujúcu mesačné nájomné vo výške 150 eur. Predmetnú dohodnutú sumu žalovaná pravidelne

žalobkyni uhrádzala, pričom túto jej vždy na žiadosť žalobkyne uhradila k rukám, pričom musela za týmto
účelom vycestovať do Q., aby jej odovzdala dohodnutú sumu nájmu.
Žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užíva od jej 9 rokov, túto postupne opravili, udržiavajú dom v rámci
nevyhnutných opráv na vlastné náklady, majú v ňom svoje zariadenie a pravidelne uhrádzajú aj mesačné
poplatky súvisiace s energiami / plyn, elektrika, TV poplatky/ vo výške 215 eur mesačne.

V januári 2025 prišiel manžel žalovanej, ako aj starší syn žalovanej H. C. o prácu, pričom odvtedy sú
nezamestnaní, nepoberajú žiadnu dávku, nemajú žiaden príjem, hľadajú si novú prácu.
Žalovaná je taktiež dlhodobo nezamestnaná, pričom nepoberá žiadnu dávku, je evidovaná na úrade
práce, je momentálne v hmotnej núdzi.O danej skutočnosti, že manžel žalovanej, ako aj starší syn, ktorý uhrádzal nájomné, prišli o prácu a
sú bez príjmu, o tomto informovala žalovaná žalobkyňu, pričom ju opakovane žiadala, aby počkala s
úhradou nájmu s tým, že keď si nájdu novú prácu a budú mať príjem, postupne jej dlžnú sumu splatia.

Žalovaná poprela tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná súhlasila s navýšením nájmu na sumu 200 eur
mesačne, tak ako to uvádza žalobkyňa v žalobe. Podľa žalovanej žalobkyňa sa so žalovanou dohodli
na nájomnom vo výške 150 eur mesačne, ktorý bol zo strany žalovanej aj pravidelne uhrádzaný až do
januára 2025, kedy žalovaná z dôvodu finančnej núdze uhradila žalobkyni sumu nájmu len vo výške
100 eur.

Žalovaná uviedla, že si je vedomá svojej povinnosti doplatiť žalobkyni dlžnú sumu na nájomnom.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala na podanej žalobe.
Z obsahu vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že Darovacou zmluvou zo dňa 07.09.2020, ktorou žalobkyňa
nadobudla predmetnú nehnuteľnosť – rodinný dom so súpisným číslom XX, zapísaný na LV č. XX v k.ú.
G. od svojej tety F. C., nebolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bývania žalovanej a jej

rodinných príslušníkov v tejto nehnuteľnosti a rovnako ani k takémuto zmluvnému záväzku predmetná
darovacia zmluva žalobkyňu nezaväzuje.
Podľa žalobkyne aktuálna výška dlžného nájomného a bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v
bežnom nájomnom za užívanie predmetného rodinného domu žalovanou a jej rodinnými príslušníkmi
bez platenia predstavuje ku dňu 18.03.2026 sumu 2 850 eur.

4. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením zástupcu
žalobkyne, písomným vyjadrením zástupcu žalovanej, výsluchom žalovanej, výpisom z LV č. Darovacou
zmluvou, Listom žalobkyne súd zistil tento skutkový stav:

5. Zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.

6. Zástupkyňa žalovanej mala za to, že podaná žaloba je z časti nedôvodná, a to v rozsahu o vypratanie
nehnuteľnosti. Poukazovala na skutočnosť, že výpoveď zo strany žalobkyne nebola daná v zákonnej
forme, pretože výpoveď je potrebné podať písomnou formou. Z tohto dôvodu nájom naďalej trvá.

V súvislosti s dlžným nájomným zástupkyňa žalovanej uviedla, že, že žalovaná neplatila žalobkyni
nájomné z dôvodu finančnej situácie, pričom žalovaná žiadala žalobkyňu o strpenie s tým, že dlžné
nájomné doplatí. Od januára 2025 sa nachádza žalovaná vo finančnej tiesni a doposiaľ dlžné nájomne
neuhradila. Je si toho vedomá a vlastne má za to, že sa pokúsi čím skôr dlžnú sumu uhradiť.

7. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že neplatili žalobkyni ani to pôvodné nájomne vo výške 150
eur mesačne, pretože nemali finančné prostriedky na to, aby mohli platiť nájomné. Syn žalobkyne síce
pracoval v Nemecku, teraz je už doma a za prácu v Nemecku nedostal výplatu. Žalobkyňa uviedla, že
je nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, avšak nepoberá žiaden
príspevok okrem rodinných prídavkov. Toho času má jedno nezaopatrené dieťa, ktoré má 16 rokov.

V súvislosti so splácaním nájomného uviedla, že jej pomôže dcéra, ktorý býva v H..

8. Z výpisu LV číslo XXX kat územie G. vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zapísaný rodinný
dom súpisné číslo XX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

9. Z obsahu listu žalobkyne zo dňa 30.04.2025 vyplýva, že predmetným listom žalobkyňa vyzývala
žalovanúnavypratanienehnuteľnosti,atorodinnéhodomuL.E.XXM.J.G.vlehote15dníoddoručenia
výzvy.

10. Z obsahu výzvy žalobkyne zo dňa 13.10.2025 vyplýva, že predmetnou výzvou žalobkyňa vyzývala

žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 850 eur v lehote do 7 dní od doručenia výzvy.

11.ZobsahuDarovacejzmluvyzodňa07.09.2020vyplýva,žepredmetnouzmluvouF.C.C.H.akodarca
darovala žalobkyni ako obdarovanej rodinný dom súpisné číslo XX v katastrálnom území G.. ( čl. 46 )

12. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť
iba čiastočne.13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 677 ods.1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno,

ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

Podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu
možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v
jednomesačnej lehote.

14. Predmetom žaloby boli dva nároky žalobkyne. Prvým nárokom žalobkyne bol nárok na vypratanie
rodinného domu súpisné číslo XX, ktorý je zapísaný na LV číslo XXX kat. územie G.. Žalobkyňa tento
nárok odôvodňovala tým, že na základe ústnej nájomnej zmluvy zo dňa 03.01.2022 prenajala predmetný
rodinnýdomžalovanejsdohodnutýmnájomnýmvovýške150eurmesačneatonadobuneurčitú.Zákon
nevyžaduje pre platné uzavretie nájomnej zmluvy písomnú formu.

15. Pretože žalovaná prestala žalobkyni platiť dohodnuté nájomné, žalobkyňa dala žalovanej výpoveď
z nájmu a to taktiež iba v ústnej forme.
Pre platnosť výpovede je však potrebné podľa Občianskeho zákonníka dať nájomcovi výpoveď z nájmu
v písomnej forme, s tým, že výpovedná doba je trojmesačná.

16. V konaní nie je spornou skutočnosťou, že žalobkyňa dala žalovanej výpoveď z nájmu iba v úst
nej forme a preto je potrebné považovať výpoveď žalobkyne za neplatnú. Z uvedeného teda vyplýva,
že nájomný vzťah doposiaľ nebol platne skončený a preto súd žalobu o vypratanie rodinného domu
zamietol.

17. V súvislosti s tvrdením žalovanej v písomnom vyjadrení, ktorá poukazovala na to, že predchádzajúca
vlastníčka rodinného domu F. C. jej umožnila bývať v rodinnom dome až do toho času kedy najmladší
syn žalovanej L. dovŕši 18 rokov, súd poukazuje na to, že ani z obsahu výpisu LV číslo XXX ani z
obsahu darovacej zmluvy nevyplýva zriadenie vecného bremena resp. umožnenia bývania žalovanej s

jej rodinou až do času kedy jej syn L. dovŕši 18 rokov.

18. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia tak ako ho uplatnila žalobkyňa súd
konštatuje, že z dôvodu platnosti nájomného vzťahu, ktorý nebol doposiaľ platne ukončený, žalobkyňa
mánároknazaplateniedlžnéhonájomnéhonievšaknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Súdnapriek

tomu, že žalobkyňa požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia a nie je zaplatenie nájomného
žalobe v tejto časti vyhovel pretože súd nie je viazaný právnym odôvodnením žaloby.

19. V konaní je nespornou skutočnosťou že žalovaná užíva predmetný rodinný dom aj spolu so členmi
svojej rodiny s tým, že pôvodné nájomné bolo dohodnuté vo výške 150 eur mesačne, ktoré žalobkyňa

aj riadne platila až do mesiaca január 2025, kedy žalobkyni zaplatila iba sumu vo výške 100 eur, a to
z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Žalovaná tak nezaplatila žalobkyni nájomné za mesiac
január 2025 vo výške 50 eur.

20. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa požadovala od žalovanej platenie nájomného od mesiaca

február2025vovýške200eurmesačne,pričomžalovanánezaplatilažalobkyniodmesiacafebruár2025
žiadne platbu. Žalovaná počas konania uviedla, že s takto navrhovanou výškou nájomného nesúhlasil
jej syn, ktorý aj platil nájomné. Podľa názoru súdu však táto skutočnosť svedčí iba o tom, že nájomné
bolo žalobkyňou stanovené od mesiaca február 2025 vo výške 200 eur mesačne.

21. Pretože žalovaná nezaplatila žalobkyni od mesiaca február 2025 až do termínu pojednávania žiadne
nájomné, súd teda priznal žalobkyni sumu 2 850 eur, ktorú predstavuje nájomné za mesiace február
2025 až marec 2026, spolu 14 mesiacov po 200 eur + dlžné nájomné za mesiac január 2025 vo výške
50 eur.22. V súvislosti so žiadosťou žalovanej o umožnenie splácania dlžnej sumy splátkami, súd poukazuje
na to, že samotná žalovaná uviedla na pojednávaní, že nie je zamestnaná nemá žiaden príjem okrem

rodinných prídavkov na jedno dieťa, a preto podľa názoru súdu nebolo možné povoliť žalovanej
splácanie dlžnej sumy splátkami, a to z dôvodu, že nie je ani predpoklad, aby žalovaná bola schopná
splácať žalobkyni dlžné nájomné splátkami, a to vzhľadom na svoj finančný príjem.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou

úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

25.Vdanejveciotrováchkonania súdrozhodolpodľa§255ods.2CSP, zdôvodu,žepredmetomžaloby
boli dva nároky, pričom žaloba v časti o vypratanie bola zamietnutá a žalobe o zaplatenie nájomného
bolo vyhovené, z čoho vyplýva, strany sporu mali v konaní rovnaký úspech a preto, súd vyslovil, že
žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.