Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 56Csp/161/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125215969
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125215969.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom XXX XX, C. XX, zast. A. D. E., advokátom so sídlom Zámocká 28, 091 01 Stropkov proti
žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava,
zast. Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 1.155,-eur

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700,-eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.155,-eur. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice – okolie pod sp.zn. 13Csp/1065/2020 bol v postavení spotrebiteľa v celom rozsahu úspešný.
Rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie č.k. 13Csp/1065/2020-200 zo dňa 11.10.2022, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9CoCsp/7/2023-2321 zo dňa 13.12.2023 súd žalobu
o zaplatenie sumy 2.310,43 eur s príslušenstvom zamietol. Súd konštatoval, že spotrebiteľská úverová
zmluva,odktorejsivtedajšížalobca(terajšížalovaný)odvodzujesvojupohľadávku,neobsahujesprávny

údaj o celkovej výške úveru a ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej „RPMN“) v zmysle zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zhode s § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) si žalobca uplatnil primerané finančné zadosťučinenie za porušenie
jeho spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť. Uviedol, že primerané finančné zadosťučinenie má
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má funkciu relutárnu
predstavujúcu obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného zadosťučinenia za to, že spotrebiteľ

podstúpil súdne konanie, v ktorom bol úspešný. Zadosťučinenie len v symbolickej výške nemôže byť
primeraným ani spravodlivým. Uplatnené finančné zadosťučinenie 1.155,-eur predstavuje cca 50 %
z výšky nedôvodne požadovaného nároku v základnom konaní (2.310,43 eur), pretože vo veciach,
v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom suma, o ktorú sa
dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť, pričom zo strany žalovaného sa jedná
o recidívu. Poukázal na to, že právna predchodkyňa žalovaného SLSP, a.s. poskytla žalobcovi úver vo
výške 5.877,22 eur, na úver bola zaplatená suma 11.408,52 eur, t.j napriek preplateniu úveru o 5.531,30

eur žalovaný požadoval v súdnom konaní ďalšie finančné prostriedky vo výške 2.310,43 eur. Za úver
5.877,22 eur mal podľa žalovaného zaplatiť až 13.718,95 eur, nepočítajúc trovy a ďalšie poplatky.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
vychádzajúc z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za takéto porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný

so žalobcom neuzatvoril spotrebiteľský úver. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože nie je
osobou, ktorá vyhotovila zmluvu, dohodla sa so žalobcom na jej obsahu, ani ktorá vypočítala hodnotu
RPMN a dohodla spôsob zaplatenia poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaný od postupcu v dobrej
viere pohľadávku len odkúpil a uplatnil si ju na súde, čo je jeho základným ústavným právom. Žalobca
nepreukázal, že by uplatnil na súde porušenie svojho spotrebiteľského práva zo strany žalovaného, a ani

len netvrdí, z akého dôvodu by mal byť práve žalovaný osobou, ktorá by za porušenie spotrebiteľských
práv žalobcu zodpovedala. Účelom ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je, aby dôsledkom
akejkoľvek úspešnej obrany spotrebiteľa v spore automaticky vznikol nárok na finančné zadosťučinenie.
Uvedené by bolo v rozpore so základným ústavným právom na súdnu ochranu. Každý môže pred
súdom uplatniť svoje, hoci aj domnelé právo, pričom len súd môže posúdiť, či takéto právo existuje
a je potrebné mu poskytnúť ochranu. Je absurdné, ak by bol ktokoľvek za aplikáciu jeho ústavného

práva na súdnu ochranu sankcionovaný osobitným zadosťučinením pre protistranu, len z dôvodu, že
súd žalobu zamietne. V prípade straty sporu znáša neúspešná strana trovy konania protistrany, čím
zákonodarca zabezpečuje, aby nedochádzalo k zneužívaniu súdov a šikanovaniu iných osôb neustálym
uplatňovaním nedôvodných žalôb. Primerané finančné zadosťučinenie je na mieste ako osobitná
kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii, pričom takáto ujma musí

byť tvrdená, aj riadne preukázaná. Žalobcovi ako spotrebiteľovi súd v predchádzajúcom súdnom konaní
poskytol súdnu ochranu a bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100%. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za stavu, kedy neexistuje zákonný dôvod na
to, aby žalovaný zodpovedal za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu by znamenalo výklad ust. § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa contra legem.

Ak by aj súd dospel k názoru o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, odmietal výšku požadovaného
finančného zadosťučinenia. Výšku žiadaného finančného zadosťučinenia žalobca ničím nepodložil. Pre
priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi a určenie jej výšky nie je podstatná jeho sankčná
a represívna funkcia. Uplatňovanie sankcií proti zákonom zakázanému správaniu dodávateľov je
prioritne zverené odvetviam verejného práva, predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu, ktoré

disponujú širokým rozsahom oprávnení ukladať za nezákonné konanie sankcie. Primerané finančné
zadosťučinenie by malo ujmu primerane kompenzovať, nie nahrádzať.
Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú nielen z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného, ale aj čo do uplatnenej výšky, ktorá je šikanózna a rozporná s dobrými mravmi.

3. Žalobca v následnom písomnom podaní zo dňa 24.11.2025 (tzv. replika) poukázal na to, že ust.
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní
muselo obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia, pretože samotné právne závery,
ktoré sú postačujúce pre kvalifikovanie porušenia spotrebiteľského práva, vyplývajú z odôvodnenia
rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zo strany žalovaného (vtedajšieho žalobcu) išlo o

nedôvodné uplatňovanie peňažného plnenia z pohľadávky. Pre vznik nároku na primerané finančné
zadosťučinenie ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje vznik ani hrozbu ujmy.
V danom prípade išlo o reálnu hrozbu vzniku ujmy, keďže žalovaný viedol voči žalobcovi súdne
konanie. Z východísk, na ktorých stavia žalovaný posudzovanie pasívnej vecnej legitimácie vyplýva,
že postupník nemôže byť nikdy porušovateľom spotrebiteľských noriem, a preto ho nemožno zaviazať

ani na povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie úspešnému spotrebiteľovi. Rozsudkami v
základnomkonaníbolžalovanýidentifikovanýakosubjekt,ktorýporušilspotrebiteľsképrávaapovinnosti
ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Žalovaný ako subjekt podnikajúci
v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku odkúpil spolu so
všetkými právami a povinnosťami a domáhal sa zaplatenia pohľadávky. Žalovaný v základnom konaní

neprejavil žiadnu sebareflexiu. Výsledok základného konania dokazuje, že právo žalovaného súdiť
sa nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných obdobných konaní
o nesprávnosti svojej argumentácie. Zákonnou povinnosťou dodávateľa je postupovať s odbornou
starostlivosťou a nie „skúšať“ súdnu moc, či bude v konaní voči spotrebiteľovi úspešný. Z tohto dôvodu
akourčitýsankčnýmechanizmuszákonodarcazaviedolinštitútprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia.

Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi
normami žalobca považuje uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Uplatnená výška
zodpovedá svojmu účelu, pretože finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako kompenzáciu, ale
ako satisfakciu. Prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľneprísnejšie. Finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od
porušovania práv spotrebiteľov. Primeranosť sumy 1.155,-eur je vzhľadom najmä na postoj žalovaného
a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalobcovi preukázateľne hrozil zásah do

jeho majetkovej sféry a uplatňovaním prostriedkov procesnej obrany v súdnom konaní bol narušený
nielen jeho bežný život. Aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia je vecou voľnej úvahy
súdu, táto by mala zodpovedať individuálnym konkrétnym danostiam tej ktorej veci, s dôrazom na
objektívne kritériá. Jediným objektívnym kritériom je výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ
spotrebiteľovi spôsobil alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva. V rozhodovacej praxi

prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške, v akej bola
v súvislosti s obohatením sa dodávateľa alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na
úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená.

4. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 11.12.2025 (tzv. duplika) zdôraznil, že porušenie
spotrebiteľských práv žalovaným voči žalobcovi nebolo konštatované žiadnym výrokom rozhodnutia,

ktorý je ako jediný právne záväzný. Subjektívna dedukcia žalobcu, že prehra sporu žalovaným (v
základnom konaní v postavení žalobcu) z akéhokoľvek dôvodu bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú
legitimáciu žalovaného v tomto konaní, je nesprávna a nemôže obstáť. Samotný neúspech v súdnom
konaní nielen že automaticky neznamená porušenie práv protistrany (keď vo výroku rozhodnutia žiadne
porušenia práv spotrebiteľa konštatované neboli), ale najmä nemá predstavovať odmenu za výhru v

spore (akomkoľvek), nakoľko úspešná strana v spore v takom prípade disponuje náhradou trov konania,
a teda všetky náklady spojené s takýmto konaním jej sú nahradené.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom – rozsudkom Okresného súdu
Košice – okolie č.k. 13Csp/1065/2020-200 zo dňa 11.10.2022 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č.k. sp.zn. 9CoCsp/7/2023-2321 zo dňa 13.12.2023, ktorými bola žaloba EOS KSI Slovensko s.r.o. voči
žalovanému (žalobcovi v tomto konaní) o zaplatenie sumy 2.310,43 eur s príslušenstvom zamietnutá.
V odôvodnení rozhodnutia zo dňa 11.10.2022 prvoinštančný súd v odseku 32 konštatoval, že úver
poskytnutý zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí podľa § 4
ods. 2 písm. e) a písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z., keďže súd mal zo zmluvy o úvere a z výpisu z účtu za

preukázané, že žalovanému (v tomto spore v postavení žalobcu) bola reálne vyplatená suma ponížená
o cenu spracovateľského poplatku. Pre nesprávne uvedený údaj o výške úveru je súčasne nesprávny aj
údaj výšky RPMN, keďže žalobca (v tomto spore v postavení žalovaného) resp. jeho právny predchodca
privýpočteRPMNvychádzalznesprávnychúdajov(celkovávýškaúveru).Zuvedenéhodôvodunemôže
byť správny ani samotný výpočet RPMN, a teda ani výška RPMN ako ďalšia náležitosť zmluvy o úvere.

6. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné

zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

7. Procesná obrana žalovaného spočívala predovšetkým v námietke nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie v spore z dôvodu, že on nie je subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, pri ktorej súd konštatoval nesprávne údaje o celkovej výške úveru a RPMN.

8. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z
hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta.
Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.

9. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom,

že na základe zmluvy uzavretej medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom),
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo
bezodplatne. Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nebola zistená, žalovaný preto platne vstúpil
na základe postúpenia pohľadávky do práv a povinnosti postupcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Aj keď žalovaný spotrebiteľskú zmluvu nekoncipoval, ako nadobúdateľ pohľadávky nie je zbavený
zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere uzavretej jeho právnym
predchodcom. Žalovaný inicioval spor voči žalobcovi a vykonával práva veriteľa z úverovej zmluvy, a

preto ho možno označiť za porušiteľa práva spotrebiteľa, čo zakladá jeho pasívnu vecnú legitimáciu
v spore v zmysle § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa.

10. Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou rozsahu zodpovedných subjektov podľa § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa (rozsudok sp. zn. 7Cdo/80/2020 z 24.8.2022, publikovaný pod R 47/2022). Z

dikcieschválenejprávnejvetyuvedenéhorozhodnutiaokreminéhovyplýva,žezodpovednýmsubjektom
v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o
bankách, môže byť veriteľ (postupca) alebo veriteľ (postupník). Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II.
ÚS 97/2021 z 25.2.2021 odobril právne závery, ktorými bolo žalobcovi (spotrebiteľovi) priznané finančné
zadosťučinenie vo vzťahu k veriteľovi (postupníkovi) napriek tomu, že tento namietal, že nie je pasívne
vecne legitimovaným v spore (obdobne ako to namieta v tomto prípade).

11. Vychádzajúc z uvedených záverov súd dospel k záveru o danosti pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v spore.

12. Z vyššie cit. ustanovenia § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že jedinou podmienkou

priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez
ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Z tohto pohľadu možno nazvať súdne konanie, v
ktorombolspotrebiteľúspešnývochranealeboobranesvojhoporušenéhopráva,akozákladnékonanie.
Ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva alebo
ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Základným zákonným
predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je teda porušenie práva
alebo povinnosti podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane
spotrebiteľa, o spotrebiteľskom úvere, ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku

z porušenia práva alebo povinnosti. Porušenie práva spotrebiteľa nemusí byť konštatované vo výroku
rozsudku v základnom konaní, rozhodujúci je úspech spotrebiteľa v konaní z dôvodu porušenia jeho
spotrebiteľských práv.

13. Citované ustanovenie § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa má plniť funkciu satisfakčnú

i sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie

vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje, je že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, napr. aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,
nevyžaduje.

14. Žalobca v základnom konaní na súde úspešne uplatnil nárok vyplývajúci z porušenia jeho práva ako
spotrebiteľa, a preto má nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že porušenie jeho práv
je spôsobilé privodiť mu ujmu ako spotrebiteľovi a túto ujmu mu aj privodilo. Je nepochybné, že žalovaný
je podnikateľom v oblasti spotrebiteľských úverov, a preto má konať v súlade so zákonmi na ochranu
spotrebiteľa. Z právoplatného rozhodnutia súdu o zaplatenie 2.310,43 eur s príslušenstvom vyplýva,

že súd konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru z dôvodu absencie správnej
celkovej výšky úveru a RPMN. Uvedený záver nemusí byť súčasťou výroku rozhodnutia, postačuje jeho
uvedenie v odôvodnení rozhodnutia, o ktorý sa opiera výrok rozhodnutia súdu.

15. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/107/2021, na ktoré poukazoval žalovaný, sa

na prejednávaný prípad nevzťahuje, pretože v konaní pred Okresným súdom Košice-okolie sp.zn.
13Csp/1065/2020, na rozdiel od veci preskúmavanej Najvyšším súdom SR, bolo súdom nepochybne
konštatované porušenie spotrebiteľského práva.16. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákonná úprava neustanovuje žiadne kritériá, ktoré
by je potrebné zohľadniť pri určení výšky zadosťučinenia. Tieto kritériá sú v súdnej praxi opakovane
uvádzané a judikované. Pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je významné, o

aké vážne porušenie práva spotrebiteľa išlo. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky
okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia, čo však neznamená
svojvôľu pri jej určovaní, pretože pri jej stanovení je nutné zohľadniť rôzne kritériá, a to závažnosť
a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov,
nevyhnutnosť domáhania sa práv v základnom konaní a pod..

17. Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia je teda potrebné brať do úvahy kritériá ako vzniknutú,
resp. hroziacu ujmu; rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti a výšku majetkového plnenia,
ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa; časové trvanie závadného stavu; nevyhnutnosť
domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa;
reparáciu vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa, t.j. v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi

vrátené majetkové plnenie dodávateľom, na ktoré dodávateľ nemal právny nárok; odškodnenie v
iných obdobných prípadoch porušenia práv spotrebiteľa a satisfakčnú, sankčnú a preventívnu funkciu
odškodnenia.

18. Súd zohľadnil, že v danom prípade išlo o porušenie viacerých práv žalobcu t.j. porušenie niekoľkých

ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (nesprávna výška úveru a RPMN), celkovú výšku
poskytnutého úveru (6.000 eur resp. reálne 5.877,22 eur) a ako podstatnú aj skutočnosť, že v danom
prípade žalobca uhradil žalovanému resp. jeho právnemu predchodcovi sumu celkom 11.408,52 eur,
teda preplatil úver o 5.531,30 eur. Výšku priznaného zadosťučinenia v sume 700,-eur súd považuje
za primeranú vzhľadom na ujmu, ktorá žalobcovi vznikla. Uvedená suma sa javí ako dostatočná

vzhľadomnarozsahporušeniaprávspotrebiteľavzákladnomkonaní.Išlopritomoopakované,dlhodobé
porušovanie práv spotrebiteľa žalovaným (čo je súdu známe z jeho činnosti) a žalovaný sa takto
dlhodobo bezdôvodne obohacoval na úkor spotrebiteľov. Závadný stav v prejednávanom prípade
trval viac ako 14 rokov (zmluva bola uzavretá v roku 2009 a súd právoplatne vyslovil porušenie
spotrebiteľských práv v roku 2024). Žalobca sa musel voči nekalému konaniu žalovaného brániť súdnou

cestou, čo u neho vyvolalo stav právnej neistoty. Musel vyhľadať právnu pomoc a čakať na výsledok
sporu. Zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu a satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku
konania žalovaného trpieť, rovnako aj sankciou, postihujúcou žalovaného, ktorý protiprávne konal.
Žalovaný v priebehu tohto konania, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, trval na dôvodnosti
svojich tvrdení a vystavoval žalobcu ďalšiemu tlaku. Finančné zadosťučinenie predstavuje pre žalobcu

satisfakciu a odmenu za úspešné bránenie sa voči nepochybne ekonomicky a právne silnejšiemu
dodávateľovi, ktorý sa dopustil niekoľkonásobného porušenia jeho spotrebiteľských práv. Žalobca
svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov, pretože možno predpokladať, že
dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí. Finančné
zadosťučinenie má odradiť žalovaného ako dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Tieto všetky

kritéria vzal súd do úvahy pri posudzovaní primeranosti výšky finančného zadosťučinenia v konkrétnych
okolnostiach prejednávaného prípadu a má za to, že priznaná výška 700,-eur zodpovedá satisfakčnej,
sankčnej i prevenčnej funkcii zadosťučinenia. Finančné zadosťučinenie zároveň nie je nástrojom
obohatenia sa pre žalobcu.

19. Poukazujúc na vyššie vymedzené dôvody súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 700,-eur.

20. Nadväzujúc na odkaz strán sporu na rozhodnutia súdov o výške priznávaného primeraného
finančného zadosťučinenia, súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že súdy určujú výšku finančného
zadosťučinenia vzhľadom na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu, o čom svedčí aj rozpätie

priznávaných súm v prezentovaných rozhodnutiach (od 100,-eur do 3.000,-eur).

21. Lehota na plnenie vyplýva z § 232 ods. 3 CSP.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí

ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24.Priposudzovaníprocesnéhoúspechustránsporusúdzohľadnil,žerozhodnutieovýškeprimeraného
finančného zadosťučinenia je stanovené na základe voľnej úvahy súdu, a preto sporová strana, ktorá

uspeje pri posudzovaní tohto nároku, sa v súlade s ustálenou súdnou praxou považuje za plne úspešnú,
a to v rozsahu priznaného plnenia (uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 56/2017, III. ÚS
475/2018).

25. Žalobca bol teda v konaní plne procesne úspešnou stranou, preto mu vznikol voči žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

26. Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, či už na strane sporu alebo týkajúce sa
predmetu konania, pre ktoré by nemal priznať náhradu trov konania. Za tieto okolnosti nepovažuje
skutočnosť, že v pôvodnom, základnom konaní bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania. Toto
konanie predstavuje iné, samostatné konanie, opierajúce sa o iné okolnosti, i keď nadväzujúce na

základné konanie, a súd v ňom opätovne posudzuje úspech sporových strán v konaní. Žalovaný od
začiatku odmietal žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu a na tom zotrval po celý čas.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).