Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425203002
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4425203002.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XXX/X, F., proti oprávnenej: G. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X,
H. I., o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 22. októbra 2025 č. k. 9Pc/15/2025-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľa

na zrušenie vyživovacej povinnosti k oprávnenej s účinnosťou od 01.07.2025 určenej na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 12P/76/2012-77 zo dňa 29.11.2012,
a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 62 ods. 1, § 65 ods. 3, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) a § 31, § 52 a § 157
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Vecne dôvodil tým, že pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k
plnoletej oprávnenej dcére musel v prvom rade skúmať, či došlo k podstatnej zmene pomerov, konkrétne
či oprávnená nadobudla schopnosť sama sa živiť. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom samotné
nadobudnutie plnoletosti pre trvanie vyživovacej povinnosti nemá žiaden právny význam. Keďže išlo
o návrh na úplné zrušenie vyživovacej povinnosti, a nie len o jej zníženie, súd skúmal jedine tú
skutočnosť, či je dieťa schopné samo sa živiť a či je zárobkovo činné. Z vykonaného dokazovania mal

súd jednoznačne preukázané, že oprávnená naďalej nie je schopná sama sa živiť, keďže listinnými
dôkazmi (rozhodnutím riaditeľky školy zo dňa 4. júna 2025) preukázala, že od septembra 2025 nastúpila
na štúdium a je študentkou prvého ročníka denného vyššieho odborného štúdia na strednej odbornej
školevštudijnomodborecestovnýruchahotelierstvo.Súdprvejinštanciepreúčelyzrušeniavyživovacej
povinnostineprihliadolnaargumentáciunavrhovateľaojehozlýchmajetkovýchazdravotnýchpomeroch
(invalidný dôchodok, chystaná operácia srdca, vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu), nakoľko pre
vyhovenie takémuto návrhu musia byť objektívne naplnené predpoklady na strane dieťaťa, napríklad

že ukončí štúdium a zamestná sa, čo sa v tomto prípade nepreukázalo. Zároveň poukázal na fakt, že
o obsahovo totožnom návrhu navrhovateľa bolo už právoplatne rozhodnuté v roku 2024 (rozsudkom
sp. zn. 8Pc/7/2024), kedy bol jeho návrh taktiež zamietnutý z dôvodu trvajúceho štúdia dcéry, z čoho
mohol povinný jasne usúdiť, že rovnaké podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti pretrvávajú aj vsúčasnosti. Na základe týchto zistení uzavrel, že u oprávnenej nedošlo k žiadnej zmene pomerov, nie
je schopná sama sa živiť, a preto návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

V konaniach podľa CMP je aplikácia tohto ustanovenia podľa názoru súdu kogentná a zákon pri úprave
trov konania neobsahuje žiadne výnimky, ktoré by umožnili odchýliť sa od tohto ustanovenia.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom určenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší

jeho vyživovaciu povinnosť od 01.07.2025, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
nové konanie. Súdu vytkol nesprávne posúdenie schopnosti oprávnenej samostatne sa živiť. Namietal,
že súd sa nesprávne obmedzil len na konštatovanie o jej prijatí na nadstavbové štúdium, avšak vôbec
nezisťoval, či toto štúdium skutočne navštevuje alebo či je objektívne naďalej odkázaná na výživné.
Samotné rozhodnutie o prijatí na školu podľa neho nepreukazuje jej neschopnosť samostatne sa
živiť. Ďalej namietal nezohľadnenie závažnej zmeny pomerov na jeho strane. Poukázal na to, že je

poberateľom invalidného dôchodku len vo výške 374,80 eur, nachádza sa pred vážnou operáciou srdca
a jeho reálne možnosti zárobku sú výrazne obmedzené. Súd tieto skutočnosti nedostatočne vyhodnotil.
Súdu prvej inštancie vyčítal aj nesprávny záver o nepreukázaní jeho tvrdení. Upozornil na to, že priamo
v súdnom spise sa nachádzajú lekárske správy, potvrdenia zo Sociálnej poisťovne, ako aj zoznam jeho
výdavkov, a preto súd nesprávne a v rozpore s obsahom spisu konštatoval, že v tomto smere nepredložil

žiadne dôkazy. Súdu prvej inštancie tiež vytkol opomenutie hodnotenia proporcionality bremena, pretože
vôbec nezisťoval, či má oprávnená aj iné (vlastné) zdroje príjmu, ani to, či matka primerane prispieva
na jej výživu.

4. Oprávnená sa vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa a uviedla, že jeho návrh na zrušenie vyživovacej

povinnostiodmietaapovažujehozanepredmetný.Uviedla,žeještudentkoutrojročnéhonadstavbového
štúdia, nemá ešte ukončené vzdelanie, a preto zatiaľ nie je schopná sama sa živiť a je naďalej odkázaná
na výživné. Ďalej poukázala na svoju nepriaznivú sociálnu a rodinnú situáciu, pričom zdôraznila, že je
študentkou bez zamestnania a žije s chorou matkou. Jej matka je podľa nej samoživiteľka, ktorá taktiež
poberá invalidný dôchodok, a to dokonca v nižšej čiastke, než akú poberá samotný navrhovateľ. Na

základe týchto skutočností tvrdenia otca o dôvodnosti zrušenia výživného v plnom rozsahu odmieta.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), oprávnenou osobou, navrhovateľom (§ 359 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 CSP ) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP)

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti k plnoletej oprávnenej, pôvodne určenej vo výške 80 eur mesačne.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne
vysvetlil dôvody, pre ktoré zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti.
Rozhodnutie bolo presvedčivé a odvolaciemu súdu dávalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie
správnostidôvodovsúduprvejinštancie(§387ods.2CSP).Argumentáciusúduprvejinštancieodvolací

súd dopĺňa len za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami navrhovateľa.

13. V prvom rade odvolací súd uvádza, že výživné na oprávnenú v sume 80 eur mesačne bolo určené
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/76/2012-77 zo dňa 29.12.2012. Následne sa matka
oprávnenej v roku 2019 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenej (v

tom čase bola oprávnená ešte maloletá). Tento návrh matky oprávnenej bol súdom rozsudkom č. k.
16P/24/2019-73 zo dňa 21.05.2019 zamietnutý. Zohľadnený bol vtedy zdravotný stav otca oprávnenej,
s tým súvisiaci jeho znížený príjem, zohľadnená bola tiež skutočnosť, že otcovi oprávnenej pribudla
nová vyživovacia povinnosť voči dcére B.. Navrhovateľ sa v roku 2024 domáhal zrušenia vyživovacej
povinnosti voči oprávnenej. Tento jeho návrh bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa

19.04.2024 v konaní vedenom pod sp. zn. 8Pc/7/2024 zamietnutý z dôvodu, že oprávnená nenadobudla
schopnosť samostatne sa živiť.

14. Pokiaľ ide o výhradu navrhovateľa, že súd prvej inštancie nemal riadne preukázané, že oprávnená
reálne kontinuálne pokračuje v príprave na povolanie nadstavbovým štúdiom, táto výhrada neobstojí.

Súd prvej inštancie mal túto skutočnosť potvrdenú vykonaným dokazovaním priamo z vyjadrenia
oprávnenej a v konaní skutočnosť, že oprávnená nielen bola prijatá na nadstavbové štúdiou, ale ho aj
reálne navštevuje, nebola žiadnym relevantným spôsobom spochybnená. Z uvedeného je dostatočne
zrejmý a preukázaný skutkový záver súdu prvej inštancie, že vyživovacie povinnosť voči oprávnenej
naďalej trvá, nakoľko táto doposiaľ nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť.

15. Ostatné výhrady navrhovateľa (že sa súd prvej inštancie nezaoberal zmenou pomerov spočívajúcou
v skutočnosti, že je poberateľom invalidného dôchodku a je pred vážnou operáciou, resp. že
nezohľadňoval výdavky navrhovateľa) neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Ak by aj navrhovateľ navrhoval iné rozhodnutie ako je zrušenie vyživovacej povinnosti (teda napr.

jej zníženie), čoho sa ale nedomáhal, odvolací súd uvádza, že z dokazovania zrealizovaného súdom
prvej inštancie nevyplýva skutkový záver, ktorý by svedčil hoci aj len pre prípadné zníženie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa. Hoci je pravdou, že medzičasom bol navrhovateľ uznaný za invalidného
dôchodcuahocijenesporné,žetátoskutočnosťpreukazujezníženieschopnostinavrhovateľazadovážiť
si príjem v porovnaní so zdravou osobou, treba uviesť, že rovnako so sebou prináša príjem v podobe

invalidného dôchodku (v prípade navrhovateľa v sume 374,80 eur). Odvolací súd nespochybňuje ani
skutočnosť, že navrhovateľ má zdravotné problémy, že sa lieči na chronické zlyhávanie srdca a je
pred operáciou. Samotná prípadná operácia sama o sebe však nie je hmotnoprávnym dôvodom zániku
vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Navrhovateľ okrem poberania dôchodku pracuje (uvádza to sám
vo vyjadrení z 24.09.2025 a vyplýva to aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2025. Ak teda

aj uvádza navrhovateľ, že má výdavky spojené s vyživovacou povinnosťou voči maloletej B. (vznik
tejto vyživovacej povinnosti bol už vo vzťahu k posúdeniu výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa
voči oprávnenej zohľadňovaný v roku 2019) a zároveň má vlastné výdavky na nájom vo výške 80
eur, elektrinu 32 eur, HomeCredit 226 eur, voda 200 eur ročne, plyn 500 eur ročne, výdavky na lieky
a stravu v sume 100 eur a výdavky na Magio TV a internet v sume 123 eur, odvolací súd poukazuje

na ustanovenie § 62 ods. 5 zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri akceptácii tohto
ustanovenia by neprichádzalo do úvahy ani prípadné zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa vočioprávnenej,obzvlášť,aktátovyživovaciapovinnosťbolaurčenáeštevroku2012,kedysaspotrebiteľské
ceny spojené s úhradou oprávnených výdavkov pohybovali na nepomerne nižšej úrovni a zároveň jej
výdavky boli objektívne nižšie, už len pri vyhodnotení veku oprávnenej v roku 2012, kedy mala 6 rokov

a v súčasnosti, kedy má 20 rokov.

16. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie argumenty
navrhovateľa neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože závery
súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej

súvislosti, sú dostatočné a správne, a súd vec správne právne posúdil. Preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny
a rovnako potvrdil aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania.

17. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu

trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).