Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 29Co/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325204007
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325204007.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana
Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. E. XXX, proti žalovaným: 1. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, H., 2. I. J., G., K.:
XX XXX XXX, G. G. L. G. XX, F., 3. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. M. XXX/XX, J. C., o určenie
neplatnosti zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy a právnych úkonov smerujúcich k realizácii dražby, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.
k. 28C/87/2025-77 zo dňa 18.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

29Co/31/2026-
ICŠ: 2325204007

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326
ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou,
podanou súdu prvej inštancie dňa 12.12.2025, domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil
neplatnosť zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy, uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade

dňa 21.06.2018 a právnych úkonov žalovaného v 2. rade smerujúcich k realizácii dražby nehnuteľnosti,
vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D.,
k. ú C. D., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX,
vo vchode č. 0, postaveného na parc. reg. C KN parc. č. 11/16 - zastavaná plocha a nádvorie, parc.
č. 11/17 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/35 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/45
- zastavaná plocha a nádvorie, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 283/10 000 - in k celku. Žalobkyňa dňa 22.01.2026
podala na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil
žalovanémuv3.radepovinnosťstrpieťužívaniepredmetnejnehnuteľnostižalobkyňoudoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa
21.06.2018 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným v 1. rade ako veriteľom zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bola suma 19.419,49 eur, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému v 1. rade v lehote

do 31.01.2019 spolu s dohodnutým úrokom vo výške 500,- eur. V ten istý deň uzavrela žalobkyňa ako
záložca so žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, ktorým na
zabezpečenie svojho záväzku zriadila v prospech záložného veriteľa ťarchu na nehnuteľnosti, vedenej
Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D., k. ú
C. D., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vo
vchode č. 0, postaveného na parc. reg. C KN parc. č. 11/16 - zastavaná plocha a nádvorie, parc.

č. 11/17 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/35 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/45
- zastavaná plocha a nádvorie, s spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločnýchzariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 283/10.000 - in k celku. Vklad tejto záložnej zmluvy
povolil Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 16.07.2018 pod č. V 2926/2018.
V bode 7.4 čl. VII záložnej zmluvy žalobkyňa splnomocnila žalovaného v 1. rade k výkonu záložného

práva vrátane vykonania právneho úkonu súvisiaceho s predajom zálohu. Dňa 17.01.2019 žalobkyňa
odvolala v súlade s § 33b Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v záložnej zmluve zo
dňa 21.06.2018 v celom rozsahu. Žalobkyňa dňa 07.06.2023 podala na súd prvej inštancie žalobu,
ktorou sa pôvodne domáhala, aby súd určil, že kúpna zmluva, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade
v zastúpení žalobkyne ako predávajúcej a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej bol

prevod vlastníckeho práva k zálohu, je neplatná. V priebehu konania žalobu zmenila tak, že žiadala,
aby súd určil, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti je žalobkyňa. Okresný súd Galanta žalobu
zamietol, pričom Krajský súd v Trnave dňa 19.11.2025 rozhodnutie potvrdil. Následne začali žalobkyni
prichádzať listy, aby opustila predmetný byt, inak aktuálny vlastník podá žalobu na jeho vypratanie.
Žalobkyňa nepredpokladá, že predmetný byt nadobudol žalovaný v 3. rade za účelom vlastného
bývania, ale je tu reálne nebezpečenstvo, že ho nadobudol za účelom jeho ďalšieho predaja a získania

zisku, čomu nasvedčuje dohodnutá kúpna cena vo výške 49.100,- eur, ktorú považuje žalobkyňa za
značne podhodnotenú. Okrem toho žalovaný v 1. rade podal žalobu na Okresný súd Galanta pod sp.
zn. 30C/35/2025, kde žiada od žalobkyne zaplatiť 13.490,07 eur s príslušenstvom, napriek tomu, že
previedol vlastnícke právo k bytu, čím uspokojil svoju pohľadávku o niekoľkonásobne viac. V predmetnej
nehnuteľnosti žije žalobkyňa (dôchodkyňa), jej dcéra s partnerom a tromi maloletými deťmi. Naliehavý

právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 21.06.2018 spočíva v ohrození
bývania a ďalšej existencie jej šesťčlennej rodiny, užívajúcej predmetný byt. Z tohto dôvodu žalobkyňa
zároveň podáva aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia pripojila rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/41/2025-346 zo dňa
19.11.2025, mailovú komunikáciu s N. I., návrh na urovnanie, uznesenie Okresného súdu Galanta č.

k. 22C/119/2023-90 zo dňa 17.12.2025 o pokračovaní v konaní, predvolanie na pojednávanie na deň
05.02.2026 k sp. zn. 22C/119/2023.

2. Súd prvej inštancie pri posúdení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal
z toho, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je

osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity). Súd je povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska
presvedčivý a až následne, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie
neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku (vo veci

samej) musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom
štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

3. Súd prvej inštancie si pripojil spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/50/2023, z obsahu ktorého
vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou, v znení jej zmeny, domáhala určenia vlastníckeho práva voči

žalovanému v 3. rade k predmetnej nehnuteľnosti. Po vykonaní dokazovania Okresný súd Galanta
vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 26C/50/2023 - 276 zo dňa 21.11.2024 tak, že žalobu zamietol. V
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ako predbežnú otázku vyhodnotil, že napádaná zmluva o
pôžičke je platná, vrátane záložnej zmluvy ako aj kúpnej zmluvy, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti, t. j. právny úkon smerujúci k výkonu záložného práva. Uvedené rozhodnutie

potvrdil Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 24Co/41/2025 - 346 zo dňa 19.11.2025. Obe rozhodnutia
nadobudli právoplatnosť dňa 09.12.2025.

4. Súd prvej inštancie nemal z obsahu spisu osvedčené skutočnosti, ktorými je nariadenie neodkladného
opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku (vo veci samej) musí na

strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania
vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy
o pôžičke zo dňa 21.6.2018, záložnej zmluvy zo dňa 21.6.2018 a právnych úkonov smerujúcich k
realizácii dražby. Žalobkyňa však nepreukázala žiaden dôvod neplatnosti napádanej zmluvy o pôžičke,ani záložnej zmluvy a ani existenciu akejkoľvek prekážky, ktorá by bránila žalovanému v 1. rade
vo výkone záložného práva priamym predajom zálohu. Žalobkyňa v tomto konaní používa tú istú
argumentáciu ako v konaní vedenom pod sp. zn. 26C/50/2023, v ktorom nebola úspešná. Žalobkyňa

neosvedčila, že by jej svedčal akýkoľvek právny titul predmetnú nehnuteľnosť užívať. Naopak žalovaný
v 3. rade ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti má legitímne právo svoje vlastnícke právo k
predmetnému bytu vykonávať. Súd teda nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe
predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie
dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými

tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov
by bolo právo strany ohrozené. Súd prvej inštancie zároveň z podaného návrhu žalobkyne nemal
osvedčenúhrozbuvznikuškodyaleboinejujmy.Súčasnenebolasplnenáanipodmienkaproporcionality,
keď nariadením neodkladného opatrenia by sa obmedzilo vlastnícke právo žalovaného v 3. rade
neprimeraným spôsobom. Uloženie povinnosti žalovanému v 3. rade, aby strpel užívanie predmetnej

nehnuteľnosti žalobkyňou, by bolo v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia a
znamenalo by nedôvodné a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie (vyhodnotiac odvolanie podľa jeho obsahu) zmenil a návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. a), b),
e), g), f), h) CSP. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že na základe rozhodnutia Krajského súdu
v Trnave zo dňa 19.11.2025 sp. zn. 24Co/41/2025 súd prvej inštancie bezodkladne začal konanie o
vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, pričom už dňa 06.03.2026 má byť vyhlásený rozsudok vo veci
vypratania. Žalobkyňa má za to, že súd konal arbitrárne, bez náležitého zohľadnenia skutkového stavu

veci, keď v dôsledku pôžičky vo výške 19.419,49 eur hrozí žalobkyni a jej rodine strata nehnuteľnosti v
hodnote približne 75.000,- eur. Poukázala pritom na výrazný nepomer medzi výškou poskytnutej pôžičky
a hodnotou zabezpečenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa opakovane prejavila snahu riešiť vzniknutú situáciu
splácaním záväzku, avšak k dohode so žalovanými nedošlo. Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.06.2018
uzavrela v časovej tiesni a pod tlakom okolností, v snahe uhradiť iný záväzok, pričom má za to, že

táto zmluva, ako aj s ňou súvisiaca záložná zmluva a právne úkony spojené s dražbou sú neplatné.
Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti predmetných právnych úkonov spočíva v
bezprostrednom ohrození jej bývania a existencie jej šesťčlennej rodiny, ktorá predmetný byt užíva.
Žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovaný v 3. rade predmetnú nehnuteľnosť neužíva na bývanie, neplní
si povinnosti spojené s jej užívaním a existuje dôvodná obava, že nehnuteľnosť nadobudol za účelom

jej ďalšieho prevodu so ziskom. Nasvedčuje tomu aj kúpna cena vo výške 49.100,- eur, ktorá je
podľa žalobkyne výrazne nižšia ako trhová hodnota nehnuteľnosti, odhadovaná minimálne na 75.000,-
eur. Z uvedených dôvodov žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáha, aby jej a členom jej rodiny bolo priznané právo užívať predmetný byt až do právoplatného
skončenia konania o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, záložnej zmluvy zo dňa 21.06.2018 a

právnych úkonov súvisiacich s dražbou. Žalobkyňa namietala, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
nesprávne vychádzal z tvrdenia uvedeného v rozhodnutí Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/50/2023,
podľa ktorého sú predmetné zmluvy platné, hoci predmetom uvedeného konania nebolo posudzovanie
platnosti zmlúv, ale určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej
uviedol, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku, ani hrozbu vzniku ujmy a že nebola splnená

podmienka proporcionality. Podľa názoru žalobkyne je však hrozba vzniku nenahraditeľnej ujmy zrejmá,
keďže jej a jej rodine bezprostredne hrozí strata bývania. Žalobkyňa má za to, že existuje reálne riziko, že
ešte pred rozhodnutím vo veci samej (vedenej na Okresnom súde Galanta sp. zn. 28C/87/2025) dôjde k
vyprataniu nehnuteľnosti a jej následným opakovaným prevodom na ďalšie osoby, čím sa výrazne sťaží
alebo znemožní ochrana práv žalobkyne.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumentáciu žalobkyne predostretú v odvolacom konaní,

bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo
veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel
k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi žalobkyne a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec

aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. V zmysle § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné

odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak

je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a
tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo
ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na
súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúcastrana žiada. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo
stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom
na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený

na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná
ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkovzisťujelennajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetkyrozhodujúceskutočnosti).Vkonaní

o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho
navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a
nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

19. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie

neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené
skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a
procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti
a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami
a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia
žalobe (ktorú podal alebo mieni podať) je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej

zamietnutia. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne, je povinnosť
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie
návrhu.

20. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samé
osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája, a skutočnosť,
že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie

samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho
práva, t. j. splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a či v dôsledku neodkladného opatrenia

nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný
navrhovateľom tvrdenému porušeniu jeho práv, aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad
nevyhnutnú mieru.

21. Žalobkyňa sa v konaní vedenom na súde prvej inštancie vedenom pod sp. zn. 28C/87/2025

domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil neplatnosť zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy,
uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 21.06.2018, a právnych úkonov žalovaného
v2.radesmerujúcichkrealizáciidražbynehnuteľnostivedenejOkresnýmúradomGalanta,katastrálnym
odborom na LV č. XXXX, okres Galanta, obec C. D., k. ú C. D., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na
3. poschodí bytového domu so súpisným č. XXX, vo vchode č. 0, postaveného na parc. reg. C KN parc.

č. 11/16 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/17 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/35 -
zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 11/45 - zastavaná plocha a nádvorie, a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 283/10 000 -
in k celku. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti
žalovanémuv3.radestrpieťužívaniepredmetnejnehnuteľnostižalobkyňoudoprávoplatnéhoskončenia

konania vo veci samej sp. zn. 28C/87/2025.

22. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie koná bez riadneho zohľadnenia skutkového
stavu, poukazuje na výrazný nepomer medzi výškou pôžičky a hodnotou nehnuteľnosti, namietaneplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 21.06.2018, ktorú uzavrela v časovej tiesni a pod tlakom, ako
aj neplatnosť súvisiacej záložnej zmluvy a právnych úkonov spojených s dražbou. Návrh odôvodňuje
ohrozením bývania šesťčlennej rodiny, ktorá predmetnú nehnuteľnosť užíva. Ďalej uvádza, že žalovaný

v 3. rade nehnuteľnosť neužíva a namieta nesprávne právne posúdenie veci.

23. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podanému podľa ust. § 325 ods. 2
písm. d) CSP) odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní
neosvedčila existenciu právneho titulu, z ktorého by bolo možné vyvodiť jej oprávnenie predmetnú

nehnuteľnosť užívať. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobkyňa sa v konaní vedenom
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26C/50/2023 domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorej prevod vlastníckeho práva bol predmetom kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie
v danom konaní ustálil, že žalobkyňa v konaní nepreukázala žiaden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorou žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ previedol vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti
na žalovaného v 3. rade ako kupujúceho (v konaní sp. zn. 26C/50/2023 ako žalovaný v 2. rade),

ani existenciu žiadnej prekážky, ktorá by bránila žalovanému v 1. rade vo výkone záložného práva
priamym predajom nehnuteľnosti, žalobkyňa teda nepreukázala, že by jej svedčalo vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam. Súd preto uzavrel, že napádaná kúpna zmluva je platná, pričom za platné
vyhodnotil aj uzavretú zmluvu o pôžičke i záložnú zmluvu. Súd prvej inštancie preto rozsudkom č. k.
26C/50/2023-276 zo dňa 21.11.2024 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.

k. 24Co/41/2025-346 zo dňa 19.11.2025 žalobu zamietol.

24. K odvolacej námietke žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa
žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z rozhodnutia č. k. 26C/50/2023-276 zo dňa
21.11.2024, hoci v danom konaní sa platnosť zmlúv neposudzovala, ale riešilo sa vlastnícke právo,

odvolací súd uvádza, že súd posudzoval platnosť zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy ako predbežnú
otázku a dospel k záveru, že obe zmluvy obsahujú podstatné náležitosti a ako také sú platné.
Posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke bolo v predmetnom konaní nevyhnutné vzhľadom na
skutočnosť, že zakladá existenciu hlavného záväzku vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam ako zmluve akcesorickej. Za situácie, keď sa žalobkyňa domáhala určenia, že

je vlastníčkou nehnuteľnosti a jej žaloba o určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti
bola právoplatne zamietnutá, bolo potom nutné konštatovať neosvedčenie podmienok pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia a nedôvodnosť námietok žalobkyne vo vzťahu k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Na základe uvedeného odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvej
inštancie, že uloženie povinnosti žalovanému v 3. rade (aby strpel užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou)

by daného skutkového stavu znamenalo nedôvodné a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva
žalovaného v 3. rade.

25. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v
tomto konaní, ktoré je z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, neosvedčila skutočnosti, ktorými

odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, jej naliehavosť a nevyhnutnosť. Správny bol preto
záver súdu prvej inštancie, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia pri tomto návrhu na základe
dôkazov predložených žalobkyňou preukázaná nebola.

26. Neodkladné opatrenie nie je bežným nástrojom zabezpečenia práva. Ide o výnimočný prostriedok

zasahujúci vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. K odvolacej argumentácii žalobkyne poukazujúcej na dôležitosť inštitútu neodkladného
opatrenia spojeného s cieľom dosiahnutia požadovanej súdnej ochrany je potrebné uviesť, že
poskytnutie procesnej ochrany porušeného alebo ohrozeného práva neodkladným opatrením je možné
len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré

v posudzovanej veci splnené neboli.

27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumentyúčastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvej inštancie o trovách konania

prvoinštančného) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu šlo len o čiastkové rozhodnutie v konaní
majúcom pokračovať, v ktorom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

30. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

29Co/31/2026-
ICŠ: 2325204007
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže

zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona
č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).