Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010391
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5824010391.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom 8. októbra 2024 prejednal
sťažnosťpodanúobvinenýmA.B.,nar.XX.X.XXXX,protiuzneseniuOkresnéhosúduNámestovo,sp.zn.
0T/55/2024 zo 28.8.2024 a takto

r o z h o d o l :

Pod3a § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s?ažnos? obvineného A. B.

z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Námestovo uznesením, sp.zn. 0T/55/2024 z 28.8.2024
podľa § 87 ods. 2 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzala obvineného A. B.
do väzby. Zároveň tým istým rozhodnutím podľa
§ 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného nenahradila dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Lehota väzby začala u obvineného plynúť dňom 27.8.2024 o 14.20 hod. a obvinený väzbu
vykoná v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného z 28.8.2024 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku si obvinený priamo do zápisnice zahlásil voči nemu sťažnosť (č.l. 10
súdneho spisu), ktorú prostredníctvom ustanoveného obhajcu písomne odôvodnil a doručil okresnému

súdu dňa 24.9.2024 (na č.l. 39-41 súdneho spisu).

V písomných dôvodoch sťažnosti obvinený stručne poukázal, že podľa názoru súdu údajne bol vzatý do
väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., ktoré tvrdenie sa nezakladá na pravde s poukazom
na zistené skutočnosti a je založené na nesprávnych dôkazoch. Bol vzatý do väzby za skutok, ktorý
nespáchal. V predmetnom momente motorové vozidlo neriadil a nemôže byť vzatý do väzby len na

základetoho,ževminulostibolsúdnetrestaný.Niejepravda,čovypovedalpolicajt.Zároveňniejejasné,
z akého dôvodu nebola vypočutá príslušníčka C. D. E., ktorá mala byť pri zákroku. Nebol predložený
kamerový záznam z hliadkovej činnosti, ktorý by dal odpoveď na otázku, či jazdil
na predmetnom vozidle alebo nie a či je stíhanie jeho osoby dôvodné. O jeho vyžiadanie bude trvať aj
v konaní pred súdom, aj keď mu je zjavné, že OČTK účelovo tento dôkaz neposkytnú. Policajt F. G. je
voči jeho osobe extrémne zaťažený a má pochybnosť o jeho nezaujatosti voči jeho osobe. Pravidelne

sa stáva, že keď má službu, prejde aj niekoľkokrát okolo jeho domu v rámci hliadkovej činnosti. Má pocit,
akobysahosnažilprovokovať,jevšakvočitomuimúnny.Poukázal,ževtomčasedomapílildrevoarobil
práce okolo domu, keď na predmetnom aute prišli jeho kamaráti – B. H., I. J. a G. E.. Za krátky čas, cca
1,5 minúty prišlo policajné auto a bezdôvodne ho zadržali. Ohradzuje sa od tvrdení prokurátora, že stále
porušuje zákon. Je akurát zjavné, že policajt G. zrejme zahliadol predmetný automobil na ceste. Bez
toho, aby videl, kto je šofér, automaticky mal za to, že ho šoféruje. Namieta zneužitie práva policajtov,

keď bez toho, aby niečo urobil, policajti vstúpili na jeho pozemok, zadržali ho, zobrali kľúče od jeho
vozidla a bez riadneho poučenia ho odviezli na policajnú stanicu. Do väzby bol vzatýna základe tvrdenia jedného policajta, nebola zabezpečená výpoveď druhého člena hliadky,
z neznámych dôvodov neboli vypočutí priami svedkovia incidentu, ktorí môžu objasniť, kto v danom čase
šoféroval auto a či sa vôbec nachádzal s nimi v aute. Uznesenie o vzatí

do väzby je nelogické a nekriticky sa odvoláva na obžalobu, ktorá vôbec nie je preukázaná. Na základe
vyššie uvedeného navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a s poukazom
na neexistenciu priamych dôkazov ho z väzby prepustiť, prípadne nariadiť nad ním dohľad probačného
a mediačného úradníka spolu s uložením primeraných opatrení.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade sťažnosti obvineného, po zistení, že sťažnosť proti
uzneseniu je prípustná v súlade s ust. § 185 ods. 1, ods. 2, vetá druhá Tr. por., v spojení s § 83
ods. 1 Tr. por. bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1 Tr. por.) riadne a včas, t.j. v lehote
ustanovenej zákonom (§ 187 ods. 1 Tr. por.), podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre

rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.

Preskúmaním dôvodov napadnutého uznesenia, ako aj príslušného spisového materiálu sťažnostný súd
konštatuje, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o väzbe (§
2 ods. 10 Tr. por.) a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 176 ods. 2 Tr. por. Východiská, ktoré

zvolilokresnýsúdprerozhodnutieoväzbeobvineného,akonkrétneformulovanýväzobnýdôvodpodľa§
71 ods. 1 písm. c) Tr. por. na základe zistených a odôvodnených konkrétnych skutočností v trestnej veci
obvineného sú tiež správne. Zároveň sa zaoberal možnosťou náhrady väzby miernejším prostriedkom
a jeho nevyužitie tiež primeraným spôsobom odôvodnil.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších
konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,

ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne
stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

Krajský súd sa stotožnil s výrokmi sťažnosťou napadnutého uznesenia sudkyne pre prípravné konanie.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia a predloženého spisového materiálu dospel krajský súd
k záveru, že u obvineného sú splnené tak formálne, ako aj materiálne podmienky väzby.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že poverený policajt OO PZ Dolný Kubín uznesením ČVS: ORP-539/

NO-DK-2024 z 28.8.2024 vzniesol obvinenie A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., v súbehu s prečinom ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:
dňa 27.8.2024 v čase okolo 14.17 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky VW PASSAT,
evidenčné číslo D., VIN K., farby šedá metalíza - tmavá, po ceste číslo I/78 v obci L. M., pri predajni

COOP Jednota s popisným číslom XXX/XXX, v smere na ulicu B., pričom bol hliadkou Obvodného
oddelenia PZ Námestovo predpísaným spôsobom zastavovaný, kde vodič na toto znamenie nereagoval
a ďalej pokračoval v jazde v smere na ulicu M. v obci L. M., pričom odbočil do dvora rodinného domu
s popisným číslom XXXX/XX, kde zaparkoval vozidlo a z tohto vozidla vystúpil, pričom bol hliadkou po
predchádzajúcom poučení vyzvaný

na vykonanie dychovej skúšky, čo dňa 27.8.2024 v čase o 14.20 hod. odmietol a odber krvi a ani
iného biologického materiálu nežiadal, a zároveň takto konal aj napriek tomu, že mu bol rozhodnutím
Okresného súdu Námestovo pod číslom konania 0T/44/2019 zo dňa 24.4.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.5.2019 a vykonateľnosť dňa 31.5.2019, uložený doživotný trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá.

Sudkyňa pre prípravné konanie sa dôsledne zaoberala splnením formálnej podmienky, ako aj
materiálnych podmienok pre obmedzenie osobnej slobody sťažovateľa väzbou a dospela k správnemu
záveru, že v danom štádiu trestného stíhania zistené skutočnosti dostatočne nasvedčujú, že sa skutokstal, tento má znaky trestných činov a je dôvodné podozrenie, že sa ho mal dopustiť obvinený. V tejto
súvislosti krajský súd odkazuje
na doteraz zabezpečené dôkazy, najmä výpoveď svedka F. G., listinné dôkazy - trestný

rozkaz Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/44/2019 z 24.4.2019, právoplatný 31.5.2019, správa
o objasňovaní priestupku z 27.8.2024, výpis z evidencie priestupkov, ktorých podrobný opis je súčasťou
odôvodnenia napadnutého uznesenia. Svedok F. G. - člen policajnej hliadky opísal, ako obvinený prešiel
na motorovom vozidle popred hliadku, pričom videl obvineného, ako šoféruje motorové vozidlo, tohto
poznal z predchádzajúcich služobných činností a vedel, že obvinený má uložený zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá; tiež uviedol spôsob jeho zastavovania svetelnou a zvukovou signalizáciou, pričom
malicelýčasjehomotorovévozidlonadohľad,ktoréobvinenýzastavilažpredrodinnýmdomom,vystúpil
z vozidla a po pár sekundách boli pri ňom. Obvinený javil známky požitia alkoholu a po poučení ho
vyzvali na vykonanie dychovej skúšky, ktorú odmietol. Je nutné dodať, že zabezpečená dôkazná situácia
vo veci bola základom pre postup prokurátora podľa § 204 ods. 1 Tr. por., s odovzdaním zadržanej
podozrivej osoby z prečinu súdu v zákonom stanovenej lehote, súčasne podal obžalobu a predložil

spis na rozhodnutie. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, sp.zn. 0T/55/2024 z 28.8.2024 (na č.l. 11-12
súdneho spisu), voči ktorému obvinený podal odpor podaním doručeným súdu dňa 5.9.2024 (na č.l.
27-28 súdneho spisu) s návrhom na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní – výsluchom
svedkov, ktorých menoval aj v predmetnej sťažnosti.

Existencia dôvodného podozrenia predpokladá danosť takých skutočností a informácií, ktorými možno
nezávislého a objektívneho pozorovateľa presvedčiť o tom, že konkrétna osoba sa mohla dopustiť
trestného činu. Skutočnosti zakladajúce podozrenie však nemusia byť na úrovni dôkazov potrebných
k odôvodneniu odsúdenia alebo podania obžaloby, pretože pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú
o vine, resp. nevine obvineného. V rámci rozhodovania o väzbe nie je úlohou súdov s konečnou

platnosťou hodnotiť vykonané dôkazy a uzatvárať právnu kvalifikáciu stíhaného skutku, pretože
takéto hodnotenie je vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré nasleduje po vykonaní celého
dokazovania v súlade
so zásadou bezprostrednosti a ústnosti po podaní obžaloby.

Zároveň prvostupňový súd podrobne uviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodil dôvodnú obavu,
že obvinený v prípade prepustenia na slobodu by pokračoval v páchaní obdobnej trestnej činnosti.
Sťažnostný súd len opakovane sumarizuje, že dôvodnosť konštatovaných obáv je daná predovšetkým
tým, že obvinený sa v minulosti dopustil opakovane v štyroch prípadoch rovnakej trestnej činnosti -
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. Z týchto je potrebné zvýrazniť

posledné dve rozhodnutia súdu, a to odsúdenie na základe trestného rozkazu Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 0T/44/2019 zo dňa 24.4.2019, právoplatného dňa 31.5.2019, ktorým mu bol uložený
pôvodne podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou 30 mesiacov,
ako aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na doživotie. Napriek tomuto odsúdeniu
bol trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/14/2021 z 10.3.2021, právoplatným

29.3.2021, odsúdený za prečin podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., v spojení s prečinom podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 mesiacov. Skutočnosť, že obvinený je opäť dôvodne podozrivý zo spáchania rovnakej
trestnej činnosti, za ktorú už bol v minulosti opakovane súdom postihnutý, v spojení s jeho kriminálnou
minulosťou vypovedá o jeho sklonoch k páchaniu tejto trestnej činnosti, z čoho vyplýva dôvodná

obava, že by v takomto konaní pokračoval. Ukladaná ochranná protialkoholická liečba (a zmena jej
spôsobu z ambulantnej na ústavnú), ako aj súdom ukladané obmedzenia v tomto smere signalizujú
aj v súčasnosti vážne problémy obvineného s alkoholom. Obvinenému v jeho protiprávnom konaní
nezabránili predchádzajúce tresty uložené súdom, a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ani
uložený trest zákazu činnosti vodiča na doživotie. Preto

s poukazom na osobu obvineného, jeho pretrvávajúce problémy s alkoholom, povahu stíhanej trestnej
činnosti, v tomto štádiu trestného stíhania je podľa názoru krajského súdu väzba najbezpečnejším
prostriedkom prevencie.

Súčasne krajský súd dodáva, že pri rozhodovaní o väzbe nie je reálne sa domnievať, že môže byť

naplnená požiadavka istoty konkrétnych skutočností odôvodňujúcich väzobné dôvody. Vzhľadom na
charakter trestnej činnosti, z ktorej je obvinený dôvodne podozrivý, nemožno vyčkávať až do okamihu,
keď ohrozenie zákonom chránených záujmov na živote, zdraví a majetku občanov bude reálne ajporušené, čo by mohlo mať oveľa závažnejšie následky, ktorým má práve väzba zabrániť, resp. im
predísť. Väzba si tak v prípade obvineného bude plniť preventívnu funkciu.

Výrok okresného súdu o vzatí obvineného do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. preto považuje
krajský súd za zákonný, majúci dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch.

Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, sudkyňa pre prípravné konanie sa v čase svojho rozhodovania
zaoberala do úvahy prichádzajúcou náhradou väzby - dohľadom probačného a mediačného úradníka,

nakoľko iný alternatívny prostriedok náhrady väzby (ostatné sú závislé od aktivity obvineného, resp. jeho
obhajcu) nebol súdu predložený. Vychádzajúc zo skutočností, ktoré boli podkladom pre formulovanie
väzobných dôvodov u obvineného, sudkyňa pre prípravné konanie dospela k správnemu záveru, že
v danom prípade nie je namieste nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka,
zvýrazniac najmä skutočnosť, že obvinený nemá žiadny rešpekt k súdnym rozhodnutiam. Správne
z toho sudkyňa pre prípravné konanie vyvodila záver, že osoba obvineného nedáva záruku, že dohľad

probačného a mediačného úradníka by bol účinným nástrojom náhrady väzby. Pretože v napadnutom
uznesení sa sudkyňa pre prípravné konanie zaoberala aj miernejšou formou zásahu do osobnej slobody
obvineného, nebolo potrebné o náhradnom inštitúte väzby opätovne rozhodovať, nakoľko obsahom
sťažnosti neboli nové skutočnosti týkajúce sa či už iných zákonných inštitútov náhrady, resp. ich inej
kvality. V sťažnosti sa obvinený bližšie k náhrade väzby nevyjadril, len z jeho návrhu vyplynulo, že žiada

nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka spolu s uložením primeraných opatrení.
Jeho návrh smeroval len k preskúmaniu aj tejto časti rozhodnutia.

Preto krajský súd uzatvára, že po preskúmaní aj tejto časti rozhodnutia sa stotožnil s názorom okresného
súdu a konštatuje v tejto fáze trestného konania nedostatočnosť tohto inštitútu náhrady väzby. V tejto

súvislosti je vhodné opätovne poukázať na osobu obvineného, jeho sklony k požívaniu alkoholických
nápojov, neúčinnosť doteraz využitých prostriedkov nápravy, vrátane ukladaných trestov, ochrannej
liečby, zvýrazňujúc, že stíhaný skutok je
u obvineného v poradí piatym skutkom rovnakého charakteru. Aj podľa názoru krajského súdu v tomto
štádiu trestného konania je možné obvinenému zabrániť pokračovať v trestnej činnosti len jeho

väzobným stíhaním ako jediným účinným prostriedkom. V daných okolnostiach veci nie je väzobné
stíhanie neprimeraným zásahom do osobnej slobody obvineného.

Pokiaľ obvinený poukázal na skutočnosť, že bol vzatý do väzby za skutok, ktorý nespáchal, a v tejto
súvislosti namietal nedostatočnosť zabezpečených dôkazov a navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, ide

o spôsob jeho obhajoby, ktorá bude predmetom dokazovania pred súdom na hlavnom pojednávaní. Pre
účely rozhodovania o väzbe krajský súd opakovane pripomína, že súdy oboch stupňov mali splnené
zákonné podmienky na väzobné stíhanie obvineného.

Krajský súd preskúmaním predloženej veci musí tiež konštatovať, že sudkyňa pre prípravné

konanie v rámci procesného postupu v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu,
dôsledne postupovala podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktoré toto konanie upravujú.
Procesnému postupu tak nemožno vytknúť žiadnu vadu či nedostatok. Osobitne je potrebné zdôrazniť,
že zákonu zodpovedá aj výrok o začiatku plynutia lehoty väzby, a to od momentu obmedzenia osobnej
slobody obvineného.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého
uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj osvojil, čo pre spôsob rozhodnutia –
zamietnutie opravného prostriedku – umožňuje tak konštantná judikatúra Ústavného súdu SR, ako
aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, dôvodiac, že v dvojinštančnom súdnom konaní

rozhodnutia prvostupňového súdu a sťažnostného súdu tvoria jednotu.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.