Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/158/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124253653
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124253653.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátuJUDr.SlávkyMaruščákovejaJUDr.RastislavaPelluvsporežalobcu:A.B.,smiestompodnikania
C. XXX, XXX XX C., IČO: 50997700, zastúpený JUDr. Michaelom Medviďom, advokátom so sídlom
Wurmova 1131/4, 040 01 Košice, IČO: 42245672, proti žalovanému: EPA BAU s.r.o., so sídlom D. XXX,
XXXXXD.,IČO:53911342,zastúpenýJUDr.DušanomPavčíkom,advokátomsosídlomKuzmányho57,

Košice, IČO: 31262961, v konaní o zaplatenie 23.179,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 26Cb/49/2024-111 zo dňa 02.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 26Cb/49/2024-111 zo dňa 02.07.2024 v napadnutom I.
a III. výroku a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,

že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23.177,50 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo sumy 23.177,50 Eur od 11.03.2024 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
23.179,50 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 23.179,50 eur od 11.03.2024 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe Zmluvy o dielo č. 2024/22 medzi žalobcom a žalovaným,
v ktorej dojednali cenu 25 eur/1hod práce, vykonával so svojimi subdodávateľmi - fyzickými osobami
na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku v meste Jetzendorf a to podľa potvrdenia o
odpracovaných hodinách v období od 08.01.2024 do 14.01.2024, od 15.01.2024 do 21.01.2024, od
22.01.2024 do 28.01.2024, od 29.01.2024 do 04.02.2024, od 05.02.2024 do 08.02.2024, a za vykonané
práce vystavil žalovanému faktúru č. 20240004, splatnú 25.02.2024, na sumu 19.554,50 eur (celková

cena za vykonané práce na diele podľa podkladov preukazujúcich odpracované hodiny v meste
Jetzendorfe je 31.927,50 eur, pretože im stiahli z posledných 2 faktúr 30%, z uvedenej sumy žalobca
uhradil žalovanému za prvý týždeň 8.625 eur, zostatok je 23.302,50 eur. Od uvedenej sumy žalovaný
odpočítalcenuzaubytovanie3.750euratedavýslednásumanaúhraduje19.554,50eur).Ďalejuviedol,
že jeho pracovníci vykonávali pre žalovaného na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku
v meste Mittelbrunn v období 12.02.2024 - 16.02.2024 a 14.02.2024 - 22.02.2024 a za vykonané

práce vystavil žalovanému faktúru č. 20240003 na sumu 3.625 eur, splatnú dňa 10.03.2024 (v meste
Mittelbrunn mal žalobca len dvoch svojich ľudí počas dvoch týždňov a to A. E. a F. G.. Za prvý týždeňmali 72 odpracovaných hodín čo predstavuje 1.800 eur. Za druhý týždeň mali 86 odpracovaných hodín
čo predstavuje 2.150 eur. Spolu 3.950 eur - 325 eur ubytovanie = 3.625 eur). Žalovaný mu teda doposiaľ
neuhradil faktúru č. 20240004 zo dňa 11.02.2024 na sumu 19.554,50 eur a rovnako tak aj faktúru

č.20240003 zo dňa 25.02.2024 na sumu 3.625 eur.

4. Žalovaný v podanom odpore k žalobe uviedol, že s uplatnenou výškou nesúhlasí. Potvrdil, že
so žalobcom uzavrel dňa 02.01.2024 Zmluvu o dielo č. 2024/22, predmetom ktorej bol záväzok
žalobcu vykonať v prospech žalovaného stavebné dokončovacie a elektroinštalačné práce pri realizácii

interiérov a exteriérov podľa zmluvy a príloh zmluvy na jednej strane, a záväzok žalovaného zaplatiť
za riadne vykonané práce odmenu vo výške 25 eur za každú odpracovanú hodinu. Uvedené práce
boli realizované pre Hlavného objednávateľa v Nemecku podľa tam platných technických noriem a
predovšetkým podľa pokynov a požiadaviek Hlavného objednávateľa t. j. Zadávateľa objednávky v
Nemecku. V zmysle Prílohy č. 1 k zmluve, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, mal žalobca vykonávať
spomínané práce podľa pokynov Hlavného objednávateľa/Zadávateľa: adisam Baugellschaft mbH,

Zamdorfestraße 100a, 81677 Műnchen, Nemecko, v termíne od 08.01.2024 do 31.06.2024 na mieste/
stavbe: Neu-Wohnbau, Pfaffehofener Straße 3, 853 05 Jetzendorf, Nemecko. Žalobca na predmetný
projekt so svojimi spolupracovníkmi aj nastúpil, avšak nevykonal ho podľa zmluvy a pokynov Hlavného
objednávateľa. Žalobca tieto práce vykonal nesprávne, na mieste výkonu prác spôsobil Hlavnému
objednávateľovi škodu, ktorá bola zo strany nemeckého partnera žalovaného (Hlavného objednávateľa)

predbežne vyčíslená na sumu 75.290 eur. Okamžite po tom, ako Hlavný objednávateľ kontaktoval a
konfrontoval žalovaného s uvedenou skutočnosťou, žalovaný obratom kontaktoval aj žalobcu s tým,
že platby za uvedený projekt sú zo strany Hlavného objednávateľa pozastavené, nakoľko prebieha
šetrenie a vyčísľovanie škôd po práci, ktorú po sebe zanechal práve žalobca a jeho spolupracovníci.
Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi faktúru č. 20240004

zo dňa 11.02.2024 na sumu 19.554,50 eur a rovnako tak aj faktúru č.20240003 zo dňa 25.02.2024 na
3.625 eur. O pozastavení platieb zo strany Hlavného objednávateľa bol žalobca zo strany žalovaného
ihneď informovaný telefonicky aj e-mailovou správou. Dňa 09.02.2024 o 21:22 hod. zaslal žalovaný
žalobcovi e-mail, kde mu oznámil komplikácie na projekte, kde žalobca a jeho spolupracovníci pracovali,
ako aj na úpravu splatnosti faktúr. Žalovaný preposlal žalobcovi celú komunikáciu s nemeckým

Hlavným objednávateľom, teda o vzniku škody, ako aj posunutí splatnosti faktúr (teda aj ich úhrad)
žalobca veľmi dobre vedel. V predmetnej e-mailovej správe žalovaný žalobcu vyzval na vyhotovenie
stavebného denníka v nemeckom jazyku, prípadne aj fotodokumentáciu, pričom stavebný denník
žalobca nevyhotovil. Rovnako e-mailovou správou zo dňa 20.02.2024 o 10:49 hod. žalovaný upovedomil
žalobcu, že zaslal Hlavnému objednávateľovi upomienku, ktorú žalovaný žalobcovi preposlal na

vedomie. Žalovaný informoval žalobcu, že všetky platby z dôvodu výskytu veľkého množstva chýb
a vzniknutých škôd na stavbe, kde žalobca s jeho spolupracovníkmi pracovali, sú pozastavené a
požiadal žalobcu o trpezlivosť (dôkaz: 2 x e-mailová správa zaslaná žalobcovi zo strany žalovaného,
časť v nemeckom jazyku). V zmysle čl. IV. bodu 8. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ
nie je v omeškaní s lehotou splatnosti po dobu, po ktorú nemohol svoju povinnosť plniť následkom

okolností vzniknutých na strane zhotoviteľa. Žalovaný ďalej poukázal na čl. V. bodu 1. Zmluvy, čl. V.
bodu 2. Zmluvy, čl. V. bodu 3. Zmluvy, čl. V. bodu 5. Zmluvy. Z ustanovení čl. V. Zmluvy je zrejmé,
že žalobca zodpovedá za škody, ktoré vznikli pri realizácií dotknutých prác, preto je na mieste, že
žalovaný neuhradil žalobcovi ním vystavené faktúry po tom, čo mu nemecký Hlavný objednávateľ vznik
takýchto škôd oznámil a zaslal ich predbežné vyčíslenie. Dôsledkom spôsobu výkonu týchto prác zo

strany žalobcu v rámci realizácii diela podľa zmluvy, vznikla škoda, za ktorú po jej exaktnom vyčíslení
žalobca v zmysle zmluvy aj zodpovedá. Preto v spojení s vyššie uvedeným čl. IV. bodom 8 Zmluvy
žalobca nemal v čase podania žaloby hmotnoprávny nárok na zaplatenie ním vystavených faktúr (hoci
splatných) a žalovaný ani neporušil svoju zmluvnú povinnosť podľa zmluvy. Hlavný objednávateľ /
Zadávateľ oznámil žalovanému vznik škody začiatkom februára 2024, čo žalovaný začal obratom riešiť

a upovedomil o tejto skutočnosti aj žalobcu. Hlavný objednávateľ konštatoval realizáciu diela, teda
vykonávanie dotknutých prác žalobcom a jeho spolupracovníkmi ako „strašné“, čo bližšie vysvetľuje
v e-mailovej komunikácii. Dňa 15.03.2024 Hlavný objednávateľ zaslal žalovanému súpis škôd, ktoré
boli spôsobené žalobcom a jeho spolupracovníkmi pri realizácii diela v meste Jetzendorf v Nemecku.
Z uvedeného rozpisu škôd je zrejmé, že ide o škody závažné a nie nepatrné. Súhrnný výpočet škôd,

vyčíslených Hlavným objednávateľom, tak predstavuje celkom sumu vo výške 75.290 eur. Nakoľko
komunikácia medzi Hlavným objednávateľom a žalovaným prebiehala v nemeckom jazyku, pre účely
tohtosúdnehokonaniadalžalovanýpredmetnúe-mailovúkomunikáciu,vrátanevyčísleniaškodyúradnepreložiť z jazyka nemeckého do jazyka slovenského (dôkaz: úradný preklad vyčíslenia škody a e-
mailovej komunikácie príloha č. 2).

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluva o dielo
zo dňa 02.01.2024 č. l. 11-14, príloha k zmluve č. l. 15, faktúra č. 202400004 č. l. 16, faktúra č. l. 21,
vyjadrenie žalovaného č. l. 30-31, prílohy č. l. 35-46, vyjadrenie žalobcu č. l. 53 a vyjadrenie žalovaného
č. l. 53 + prílohy na č. l. 85. Zároveň v rámci označenia vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nie
celkom zrozumiteľne uviedol, že „ďalej listiny žalobcu č. l. 17-19 nie sú v slovenskom jazyku a taktiež

č. l. 22-23, tieto strany nerozporujú, čiže súd ich berie do úvahy, to sa týka aj súpisu prác, ktoré sám
žalovaný potvrdil, že boli vykonané a taktiež listina č. l. 84 je v nemeckom jazyku, ale strany nerozporujú.
Mail - 2.str., č. l. 35 - príloha k odporu, súd na túto prílohu nebude prihliadať, keďže nie je v slovenskom
jazyku“. ), zistil skutkový stav, podľa ktorého:
5.1. Strany sporu uzatvorili Zmluvu o dielo č. 2024/22, v ktorej dojednali cenu 25 eur za jednu
hodinu práce. Žalobca vykonával so svojimi subdodávateľmi - fyzickými osobami na základe objednávky

žalovaného práce v Nemecku, v meste Jetzendorf, a to podľa potvrdenia odpracovaných hodín v období
08.01.2024 do 14.01.2024, od 15.01.2024 do 21.01.2024, od 22.01.2024 do 28.01.2024, od 29.01.2024
do 04.02.2024 a od 05.02.2024 do 08.02.2024 a za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému
faktúru, ktorá bola splatná 25.02.2024 na sumu 19.554,50 eur. Súčasne pracovníci žalobcu vykonávali
pre žalovaného na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku v meste Mittelbrunn v období

od 12.02.2024 do 16.02.2024 a od 14.02.2024 do 22.02.2024 a za vykonané práce žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 2024/003 na sumu 3.625 eur. Práce boli preberané a v prípade, že nemecký
stavbyvedúci videl nedostatky, hodiny vo výkaze boli krátené, o čom svedčí výkaz z 08.02.2024 a z
03.02.2024. Žalovaný predmetné faktúry neuhradil z dôvodu, že žalobca práce vykonal nesprávne,
na mieste výkonu prác spôsobil Hlavnému objednávateľovi škodu, ktorá bola zo strany Hlavného

objednávateľa predbežne vyčíslená na sumu 75.290 eur.
6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, §
541, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 ObZ, článku V. bod 1, 2, 3, 5 predmetnej zmluvy a žalobe
v časti o zaplatenie sumy 23.177,50 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 23.177,50 eur
od 11.03.2024 do zaplatenia vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6.1. Súd prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia uviedol, že v danej právnej veci bolo nesporným,
že strany uzavreli Zmluvu o dielo 2024/22, v ktorej dojednali cenu 25 eur za jednu hodinu práce. Taktiež
nesporným bolo, že žalobca vykonával so svojimi subdodávateľmi - fyzickými osobami na základe
objednávky žalovaného práce v Nemecku, v meste Jetzendorf, a to podľa potvrdenia odpracovaných

hodín v období 08.01.2024 do 14.01.2024, od 15.01.2024 do 21.01.2024, od 22.01.2024 do 28.01.2024,
od 29.01.2024 do 04.02.2024 a od 05.02.2024 do 08.02.2024 a za vykonané práce žalobca vystavil
žalovanému faktúru, ktorá bola splatná 25.02.2024 na sumu 19.554,50 Eur. Ďalej pracovníci vykonávali
pre žalovaného na základe objednávky žalovaného práce v Nemecku v meste Mittelbrunn v období
od 12.02.2024 do 16.02.2024 a od 14.02.2024 do 22.02.2024 a za vykonané práce žalobca vystavil

faktúru č. 2024/003 na sumu 3.625 eur. Práce boli preberané a v prípade, že nemecký stavbyvedúci
videl nedostatky, hodiny vo výkaze boli krátené, o čom svedčí výkaz z 08.02.2024 a z 03.02.2024. Z
predloženého súpisu nedostatkov, ktoré boli spomínané predtým, nevyplýva, v akom období mali tieto
nedostatky vzniknúť a žalovaný ich dodatočne nepredložil.

6.2. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávka žalovaného,
ktorú uvádza ako údajnú výšku spôsobenej škody vo výške 75.290 eur nie je zo strany žalovaného
preukázaná. Mal za to, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal výšku spôsobenej škody,
ohľadom popretia uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno a zo strany žalovaného nedošlo k
účinnému popretiu nároku, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky.

6.3. K žalovaným namietaným viacerým porušeniam zmluvných povinností tak, ako ich špecifikoval v
podanom odpore, súd skonštatoval, že predmetom konania nie je zodpovednostný nárok, ktorý by mal
svoj základ v porušení právnej povinnosti, a preto procesnú obranu žalovaného v tejto časti vyhodnotil
ako irelevantnú, ktorá nemá dopad na žalobcom uplatnený nárok a nemá vplyv na povinnosť žalovaného

zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Na takto dohodnutú povinnosť zaplatiť cenu diela súd vykonal
dokazovanie so záverom, že žalobca svoj nárok uplatnený v konaní spoľahlivo preukázal. Súčasne
podotkol, že tým nie je dotknuté právo žalovaného domáhať sa voči žalobcovi či už splnenia zmluvných
povinností alebo nárokov plynúcich z takéhoto porušenia.6.4. Na základe vykonaných listinných dôkazov nakoniec súd prvej inštancie skonštatoval, že v kontexte
stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany tieto umožňovali prijať záver,

že žalobca v konaní spoľahlivo preukázal splnenie zmluvne dohodnutej podmienky pre vznik práva
žalobcu na zaplatenie ceny diela. Žalovaný nerozporoval, že žalobca so svojimi spolupracovníkmi
vykonal práce v meste Jetzendorf a Mittelbrunn, nerozporoval žalovanú pohľadávku čo do výšky ani čo
do právneho dôvodu. Obrana žalovaného spočívala v tom, že v procesnej obrane poukázal na náhradu
škody, ktorá mala vzniknúť zo skrytých vád na diele, lebo za viditeľné vady boli krátené hodiny vo

výkazoch odpracovaných hodín podpísané nemeckým stavbyvedúcim. V rámci koncentrácie konania,
podľa súdu, žalovaný nepreukázal výšku spôsobenej škody v procesnej obrane.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie odmieta, keďže nereflektuje

výsledky vykonaného dokazovania a nevychádza z vykonaných dôkazov v tomto konaní (predovšetkým
z obsahu obligačného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v kontexte uzatvorenej Zmluvy o dielo č.
2024/22 zo dňa 02.01.2024). Má za to, že súd prvej inštancie absolútne odignoroval jeho námietky
prezentované v konaní v rámci jeho procesnej obrany a úplne odignoroval obsah obligačného záväzku
sporových strán zo zmluvy o dielo, ktorá je odrazom zmluvnej voľnosti (zmluvnej autonómie) účastníkov

tohto obligačného záväzku, ktorý je tak typický pre oblasť súkromného práva. Vzhľadom na to sa so
závermi súdu prvej inštancie nestotožňuje ani po stránke skutkovej, ani po stránke právneho posúdenia
veci, pretože súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v otázke priznania žalobcom uplatneným
nárokom z vystavených faktúr, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ako celku a súčasne
vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym, resp. neúplným skutkovým zisteniam, nepostačujúcim

na vyvodenie záverov obsiahnutých do I. a III. výroku rozsudku.

8.2. Ďalej odvolateľ uviedol, že v danom prípade bola medzi účastníkmi zmluvy o dielo (žalobcom a
žalovaným)včl.IV.bode8.dohodnutáodkladaciapodmienkasplatnostivystavenejfaktúryakoprejavich
autonómnej zmluvnej voľnosti, ktorá podmienka v podobe „odkladu“ splatnosti vystavenej faktúry mala

nastať za predpokladu, ak nastanú okolnosti brániace objednávateľovi plniť (vyplatiť vystavené faktúry)
z dôvodu okolností vzniknutých na strane Zhotoviteľa (žalobcu), ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti
s konaním žalobcu (teda v dôsledku ním spôsobenej škody). Odkladací charakter takejto podmienky
pritom vyplýva priamo z obsahu citovaného ustanovenia zmluvy o dielo. Odkladacia podmienka, ktorá
mala „oddialiť“ splatnosť faktúry za dielo vystavenej žalobcom pre okolnosti (prekážky) na jeho strane,

bola oboma účastníkmi zmluvy pritom dobrovoľne dojednaná a žiaden z účastníkov ju ani nerozporoval,
a preto na takúto podmienku mal náležite prihliadať aj konajúci súd prvej inštancie.
Podľa žalovaného z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tak žalovaný ako i žalobca boli plne
oboznámení s obsahom zmluvy, ktorú podpísali, a teda aj žalobca bol plne oboznámený so znením
čl. IV. bodu 8. zmluvy o „odklade splatnosti“ vystavenej faktúry (resp. o skutočnosti, že žalovaný

sa s jej úhradou nedostane do omeškania po dobu, po ktorú nemohol svoju povinnosť (uhradiť
vystavenú faktúru) plniť následkom okolností vzniknutých na strane žalovaného ako zhotoviteľa). Týmito
okolnosťami je skutočnosť, že žalobca mal žalovanému v súvislosti s vykonaním diela spôsobiť škodu.
O tejto škode a o dôvodoch, pre ktoré došlo k pozastaveniu splatnosti vystavených faktúr (resp.
nenastúpeniu samotných účinkov ich splatnosti) s poukazom na vyššie citované ustanovenie čl. IV.

bodu 8. Zmluvy, pritom žalovaný žalobcu riadne informoval (o čom do konania predložil aj relevantné
dôkazy). Žalobca mal teda plnú vedomosť o tom, prečo a pod vplyvom akých okolností, žalovaný napriek
doručeniu vystavených faktúr, sa ich neuhradením nedostáva do omeškania.

8.3. Žalovaný v odvolaní opakovane zdôraznil, že dôvodom nevyplatenia vystavených faktúr je

spôsobenie škody žalobcom na strane žalovaného, ktoré je v priamej príčinnej súvislosti s odkladom
splatnosti žalobcom vystavených faktúr. Poukázal na to, že už vo svojej duplike zo dňa 30.05.2024
poukázal na to, že súdu prvej inštancie bolo predložené „predbežné“ vyčíslenie škody, úradne preložené
z jazyka nemeckého do jazyka slovenského. Súčasne v tejto súvislosti uviedol, že až po exaktnejšpecifikácii predmetnej škody zo strany nemeckého Hlavného objednávateľa, bude táto bez meškania
predložená súdu. Teda, súdu prvej inštancie bolo zo strany žalovaného v rámci jeho procesnej obrany v
konaní riadne oznámené, že objektívne otázka vyčíslenia a ustálenia spôsobenej škody (u ktorej existuje

kauzálny nexus vo vzťahu k aktivácii čl. IV. bodu 8. Zmluvy), závisí od toho, ako túto škodu vyčísli Hlavný
objednávateľ v Nemecku. Súd prvej inštancie ale „nevyčkal“ do predloženia tohto dôkazu do konania v
rámci procesnej obrany žalovaného (napriek skutočnosti, že žalovaný súdu riadne oznámil objektívne
dôvody, pre ktoré nebolo možné doposiaľ predložiť predmetnú špecifikáciu a vyčíslenie spôsobenej
škody). Žalovaný zároveň uviedol, že do konania v čase pred vydaním

meritórneho rozhodnutia mohol predkladať len také dôkazy, ktorými objektívne disponoval a
disponovať mohol. Keďže špecifikácia a vyčíslenie spôsobenej škody boli závislé od záverov
Hlavného objednávateľa diela, bolo nevyhnutné počkať na výsledky sumarizácie spôsobených
škôd, ktoré záviselo od tretieho subjektu (Hlavného objednávateľa), ktorý ale nebol účastníkom súdneho
konania, a teda ho „nezaťažovala časová tieseň“ pre včasné uplatnenie prostriedkov jeho procesnej
obrany v tomto konaní.

8.4. Nakoniec žalovaný uviedol, že po vydaní rozsudku vo veci samej, obdŕžal od Hlavného
objednávateľa špecifikáciu a vyčíslenie spôsobenej škody o konaní žalobcu pri realizácii zazmluvneného
diela, vrátane vyjadrenia stavbyvedúceho, ktorú súčasne predložil ako dôkaz do tohto konania v
odvolacom konaní, keďže ide o „dovolený“ prípad novôt v sporovom konaní. Žalovaný zároveň predložil

sprievodný email, prostredníctvom ktorého mu Hlavný objednávateľ spomínané dokumenty zaslal.
Všetky listinné dokumenty boli úradne preložené z jazyka nemeckého do jazyka slovenského, aby boli
použiteľné ako dôkaz v konaní pred
slovenským súdom. Žalovaný tiež zdôraznil, že trvá na svojom vypočutí v konaní.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôkazy predložené žalovaným v odvolaní nie sú dôkazmi
o vzniku škody ale jedná sa len o subjektívne hodnotenie neurčitej osoby. Škoda je úbytok na majetku,
pričom žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o tom, že materiál kúpil, nepredložil faktúru za opravu
vykonanú napr. treťou osobou a doklady o úhrade, že faktúru uhradil a pokladničný doklad, že materiál
kúpil. Prezentovaná škoda je celkom vymyslená. V predložených dôkazoch je uvedené, že žalobca

vykonával práce pod vedením stavbyvedúceho, ktorý uvádzal, že žalobca nevedel dobre nemecky.
Každý je povinný predchádzať škodám. Žalobca bol platený za hodinu práce, nemal vykonať nejaké
konkrétne dielo. Práce boli hneď preberané a v prípade, že stavbyvedúci nebol spokojný s prácou na
výkazoch krátil žalobcovi hodiny. Navyše ak mal stavbyvedúci pochybnosti o kvalite prevedených prác
zo strany žalobcu, a nevedel sa dorozumieť so žalobcom mal možnosť okamžite odstúpiť od zmluvy,

čím by „škode predišiel“.

9.1. Súčasne žalobca uviedol, že nebolo potrebné čakať na žalovaného s predložením dôkazov, pretože
priebeh konania by závisel nie od súdu, ale od strany konania, ktorá je navyše žalovaná a ktorá má
plniť, t.j. koniec súdneho konania by bol neistý, súd nemal takú povinnosť čakať kým žalovaný predloží

dôkazy. Žalovaný mal dostatočne dlhý priestor, aby mohol predložiť dôkazy. Navyše žalovanému nie je
nijak bránené, aby aj okamžite uplatnil nároky na náhradu škody na súde voči žalobcovi. Čo sa týka
vykonania výsluchu žalovaného, žalobca uviedol, že žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom a mal
možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam. Žalovaný nie je svedok, je strana v konaní. Odročenie
pojednávania za účelom výsluchu žalovaného bola obštrukcia zo strany žalovaného s cieľom preťahovať

súdne konanie.

10. V odvolacej replike, resp. odvolacej duplike strany sporu v podstatnom zotrvali na svojich
vyjadreniach učinených v priebehu konania, odvolaní a vyjadreniach k odvolaniu.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol dôvoduvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. e),
t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, písm. g), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, písm. h), t.j. že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné
odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane

judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -

hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, spočíva v tom, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,ktoré neboli uplatnené, pričom musí ísť o prípustné novoty v zmysle § 366 CSP, v zmysle ktorého
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú

vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tento odvolací teda nie je vnímaný ako
reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu. Odvolateľ pri uplatnení tohto
odvolacieho dôvodu musí argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom podľa písm. e) a/alebo f). Ide o

stav,keďjemožnédoterazzistenýskutkovýstavaktivitoustranysporuviacpriblížiť„pravde“.Prípustnosť
tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že
novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie
nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie tohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť skutkový
základ rozhodnutia, avšak za súčasného uplatnenia koncentračného princípu.

17.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,

vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

19. Podľa § 366 písm. d) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

21. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

22. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Vzhľadom na obsah odvolania a žalovaným uvádzané odvolacie dôvody, považuje odvolací súd za
nevyhnutné najskôr vo všeobecnej rovine uviesť, že námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach
prvoinštančného súdu sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych
skutkových zistení.

Súd nemusí vykonať všetky stranou sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd však musí dbať na to, aby nevylúčil
taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento
skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať,
musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

23.1. V uvedenom smere odvolací súd zo zápisnice z prvého pojednávania zo dňa 02.07.2024, na
ktorom bol i vyhlásený rozsudok zistil, že súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania výsluchom
žalovaného zamietolazároveňvbode30.odôvodneniarozsudkukonštatoval,žežalovanýdostatočným
spôsobom nepreukázal výšku spôsobenej škody a teda neuniesol dôkazné bremeno, hoci právny
zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní žiadal, aby súd vypočul žalovaného práve za účelom

preukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti jej vzniku s prácou žalobcu.
Súčasne súd prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že v rámci koncentrácie
konania žalovaný nepreukázal výšku spôsobenej škody v procesnej obrane.
V danom kontexte je však z písomných vyjadrení žalovaného v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie i prednesu jeho právneho zástupcu na pojednávaní zrejmé, že predlženie splatnosti

predmetných faktúr viazal na vznik škody spôsobenej žalobcom v spojení so zmluvným dojednaním
vymedzeným v článku IV. bod 8. Zmluvy č. 2024/22 a v tejto súvislosti predkladal i vyjadrenia
a dôkazy. Zároveň v lehote na podanie odvolania doručil súdu nové dôkazy, ktoré mu boli od
jeho zmluvného partnera – Hlavného objednávateľa doručené deň pred podaním odvolania a síce
Špecifikáciu spôsobenej škody, Stanovisko stavbyvedúceho a Sprievodný mail, na ktoré žalovaný

poukazoval už v priebehu konania s tým, že ich predloženie je závislé od súčinnosti tohto jeho
zmluvného partnera. Vzhľadom na uvedené považuje tieto prostriedky procesnej obrany odvolací súd
za novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d) CSP, nakoľko ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23.2. Uvedené skutočnosti mali potom za následok, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zrušil,

keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP ( súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy ) vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s vadami vytknutými odvolacím súdom, vykonať
dokazovanie výsluchom žalovaného, resp. návrh na výsluch žalovaného procesne súladným spôsobom
zamietnuť, oboznámením dôkazov predložených ako novoty v odvolacom konaní žalovaným, ako aj
posúdiť určitosť a zmysel dojednania v článku IV. bod 8 Zmluvy o dielo č. 2024/22 a v spojení s ním
posúdiť unesenie dôkazného bremena žalovaným v otázke prípadného vzniku tvrdenej škody žalobcom

a opätovne vo veci rozhodnúť za hodnotenia dôkazov jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti
a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( § 220 CSP ).

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

27. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425
CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).