Rozsudok · Ochrana osobnosti · Rozhodnutie

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38C/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121204767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7121204767.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpeného: JUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova
18, Humenné, proti žalovanej: Slovenská republika – Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova
2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným
rozhodnutím

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 202,25 EUR a titulom
nemajetkovej ujmy sumu 3.240 EUR, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.801,91 EUR
od 12.11.2020 do zaplatenia do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaná zaplatí na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.7.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 41.978,46 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 41.978,46 EUR od 7.11.2020

do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 08.01.2014 rozhodnutím
vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby - východ, odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, MV SR z, sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013 bolo voči jeho osobe začaté trestné stíhanie
a vznesené obvinenie pre trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Tr. zák.,
lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že dňa 09.01.2013 v čase okolo 11:30 hod. F. G. H., G..

F. I. J. D. ústne trestné oznámenie od K. H., trvale bytom H. L. XX o podozrení zo spáchania trestného
činu pytliactva podľa § 310 Tr. zákona v poľovnom revíri D. M. H., kde mu bolo oznámené, že v
uvedenom poľovnom revíri bolo nájdené uhynuté telo jeleňa v dôsledku strelného poranenia, po čom
obvinený, ktorému bola oznámená uvedená skutočnosť, nevykonal žiadne úkony, dôsledne nepreveril
tvrdenie predsedu poľovníckeho združenia, že jeleň uhynul od zlej potravy a bol riadne obhliadnutý
veterinárnym lekárom, o príčine úmrtia nájdeného jeleňa následne aj zavádzal oznamovateľa, čím
umožnil neobjasnenie trestného činu pytliactva podľa § 310 Tr. poriadku, nezabezpečil miesto nálezu

a hlavne stopy a takto umožnil prípadnému páchateľovi trestného činu vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti, pričom takto obvinený A. B. C. postupoval v rozpore s ustanovením čl. 28 písm. m)
Nariadenia P PZ č. 18/2011, čím svojím konaním porušil povinnosti uložené ustanovením § 48 ods. 3
písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZV a JS SR a ŽP. Proti tomutouzneseniudňa23.01.2014podalsťažnosť,ktorábolazostranyOkresnejprokuratúryVranovnadTopľou,
uznesením sp. zn. Pv 974/13/7713-12, zo dňa 10.03.2014 zamietnutá ako nedôvodná. Taktiež využil aj
postup podľa § 363 Tr. poriadku a dňa 27.05.2014 podal návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní na Generálnu prokuratúru SR, ktorý bol zo strany generálneho prokurátora
uznesením IVPz 147/14/1000-9, zo dňa 27.08.2014 odložený ako nedôvodný. Rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 12T/41/2015, zo dňa 5.9.2016 bol žalobca zo strany prvostupňového
súdu uznaný za vinného z prečinu marenia úlohy verejného činiteľa podľa § 327 ods. 1 Tr. zákona za
čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 800 EUR, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo

výmere 4 mesiacov. Následne, rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9To/33/2017 – 440, zo dňa
25.04.2018 však bol žalobca spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený, nakoľko súd konštatovala, že
skutok, pre ktorý bol obžalovaný, nie je trestným činom. Z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že na
základe skutočností, ktoré boli známe už v štádiu prípravného konania, neexistovalo ani podozrenie, že
by zo strany obžalovaného došlo k spáchaniu trestného činu pytliactva, a teda obžalovaný postupoval
v súlade s internými predpismi, túto skutočnosť zaznamenal aj vo svojom hlásení a Krajský súd dospel

k záveru, že skutok, ktorý bol kladený obžalobou za vinu obžalovanému, nie je trestným činom. V
súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní zaplatil svojmu obhajcovi sumu 1.978,46 EUR. Žalobca
si zároveň voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 40 000 EUR
s poukazom na to, že za dobu trestného stíhania v trvaní 4 rokov a viac ako 3 mesiacov, sa musel
zúčastňovať úkonov v prípravnom trestnom konaní, neskôr aj v konaní pred súdom, bola tu hrozba trestu

odňatia slobody, v spojení s prepustením zo služobného pomeru príslušníka PZ, čo všetko zanechalo u
žalobcu trvalé následky v zmysle psychickej traumy. Žalobca dôvodil, že trestné stíhanie voči nemu bolo
realizované v rozpore so zákonom, bolo teda spôsobilé vyvolať okrem vzniku materiálnej škody aj vznik
nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv a iba samotné konštatovanie práva nie je dostatočným
zadosťučinením, preto sa domnieva, že má nárok aj na nemajetkovú ujmu v peniazoch v primeranej

výške 40 000 EUR, s prihliadnutím práve na jeho osobu, na doterajší život a prostredie, v ktorom žil a
pracoval, na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov,
ktoré vznikli v jeho súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení. Zníženie spoločenského postavenia
u žalobcu sa prejavilo v pochybnostiach verejnosti a jeho kolegov v práci vo vzťahu k jeho odbornosti
vykonávať funkciu policajta, v ich viere v údajné protispoločenské správanie, vo vzniku uštipačných

narážok zo strany verejnosti, známych, aj kolegov, ktorým musel čeliť a všeobecne, vo vzniku jemu
spoločensky nepríjemných situácií v rodinnom i spoločenskom živote tým, že po dobu takmer 4,5 roka
bol vystavený z dôvodu vedenia trestného konania stresu, úzkosti a frustrácii. Žalobca listom zo dňa
17.08.2020 požiadal žalovaného, aby predbežne prejednal jeho nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby - východ, odboru

inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, MV SR zo dňa 08.01.2014 pod sp. zn. ČVS:
SKIS-242/OISV-V-2013, ktorý listom zo dňa 6.11.2020 jeho finančný nárok neuznal.

3. Na svoje skutkové tvrdenia žalobca predložil, resp. označil dôkazy : Žiadosť o prerokovanie nároku
na náhradu škody, Uznesenie o vznesení obvinenia ČVS:SKIS-242/OISV-V-2013 zo dňa 8.1.2014,

Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 24.1.2014, Uznesenie Okresnej prokuratúry
Vranov nad Topľou pod sp. zn. Pv 974/13/7713-12 zo dňa 10.3.2014, Návrh na zrušenie právoplatného
rozhodnutia v prípravnom konaní zo dňa 27.05.2014, Uznesenie Generálnej prokuratúry sp. zn. IV Pz
147/14/1000-9 zo dňa 27.08.2014, Odpoveď na žiadosť o prerokovanie na nároku na náhradu škody,
Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9To/33/2017-440 zo dňa 25.4.2018.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe dňa 13.8.2021 vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že žaloba
bola na súd podaná po uplynutí zákonnej trojročnej (subjektívnej) premlčacej lehoty, odo dňa, kedy sa
žalobca dozvedel o škode (§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) a to aj po odrátaní lehoty predbežného
prerokovania nároku (§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.), čo však bude možné verifikovať až

prostredníctvom príslušného trestného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 41/2015.
Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, na
základe ktorého by mu prináležal nárok na náhradu škody s odkazom na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k II. ÚS 163/2013-50, podľa ktorého, uznesenie o vznesení obvinenia
nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca

pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Podľa žalovanej,
konajúci prokurátor konal dôsledne v súlade so zákonom (Trestným poriadkom), pričom uznesenie
o vznesení obvinenia nebolo zrušené pre nezákonnosť ani v konaní podľa § 363 a nasl. Trestného
poriadku generálnym prokurátorom SR, keď dňa 27.8.2014 sp. zn. IV Pz 147/14/1000-9 odložil podnetobvineného, ako nedôvodný a skonštatoval splnenie všetkých zákonných podmienok na postup podľa
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku. Náležitým je poukázať i na tú skutočnosť, že dôvody vznesenia
obvinenia a podania obžaloby vzhliadol i Okresný súd Vranov nad Topľou vo svojom odsudzujúcom

rozsudku zo dňa 5.9.2016 sp. zn. 12T/41/2015. Žalovaná ďalej uvádza, že v žalobnom návrhu sa
žalobca domáha úhrady sumy vo výške 41.978,46 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy
41.978,46 EUR od 7.11.2020 do zaplatenia, ktorá suma má pozostávať zo súhrnu skutočnej škody
(trovy obhajoby v trestnom konaní vo výške 1.978,46 EUR) a z nemajetkovej ujmy (vo výške 40.000
EUR). V súvislosti so skutočnou škodou spočívajúcou v trovách trestného konania poukázal na to, že

musí ísť o účelne vynaložené náklady na obhajobu, za ktoré v danom prípade je možné považovať iba
náklady stanovené v rozsahu tarifnej odmeny podľa príslušných vyhlášok ministerstva účinných v čase
poskytovania právnych služieb. V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy žalovaná poukázala na ust. §
17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. a osobitný právny predpis, zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných
činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorých suma odškodnenia nesmie presiahnuť
päťdesiatnásobok minimálnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje sumu cca 31.150 EUR, preto v

predmetnej veci navrhla aplikovať citované zákonné ustanovenie. Žalovaná zároveň namietala, že
žalobca dostatočným spôsobom nezdôvodnil opodstatnenosť výšky požadovanej nemajetkovej ujmy, že
dôvody uvádzané žalobcom sú všeobecné, vágne a ničím nepreukázané a spôsob určenia požadovanej
výšky nemajetkovej ujmy žalobcom je neznámy a nevysvetlený. Vo vzťahu k žalobcom požadovanej
nemajetkovej ujme žalovaná považuje za nevyhnutné poukázať na to, že v zmysle ustálenej súdnej

praxe prezentovanej napríklad uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.10.2018
sp.zn. 7Cdo 100/2017 povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa
dlžník dostáva do omeškania. S prihliadnutím na uvedené neobstojí požiadavka žalobcu priznať úrok
z omeškania vo výške 5,00 % od 07.11.2020 do zaplatenia. Žalovaná neuznáva žalovaný nárok v celom

rozsahu.

5. Žalobca v replike zo dňa 17.9.2021 k námietke premlčania uviedol, že toto tvrdenie žalovanej nie
je opodstatnené, nakoľko žaloba bola podaná v rámci subjektívnej premlčacej lehoty z nasledovných
dôvodov: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu bola podaná na Ministerstvo vnútra SR

dňa 17.08.2020, odtiaľ bola postúpená na Generálnu prokuratúru SR, ktorá žalobcovi svoje stanovisko
oznámila dňa 4.11.2020, t. čas, kedy lehota neplynula bolo 79 dní, o ktorý sa predlžila premlčacia lehota.
Nakoľko žalobca sa o škode dozvedel dňa 25.4.2018 oznámením rozhodnutia Krajského súdu Prešov
sp. zn. 9To/33/2017 zo dňa 25.4.2018, tak trojročná subjektívna lehota by mu uplynula dňa 25.4.2021,
plus 79 dní, takže trojročná premlčacia lehota by bola žalobcovi uplynula až dňa 12.7.2021. Žaloba bola

na Okresný súd Košice I. podaná dňa 30.6.2021, teda v rámci premlčacej lehoty. S ďalším názorom
žalovanej, že žalobca nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia, nemožno súhlasiť, pretože s poukazom
na judikatúru (z roku 2016 a roku 2009), ktorú v podanej žalobe uviedol žalobca je zrejmé, že nárok
na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od

1. júla 2004. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej náhrady škody tá pozostáva z vynaložených trov právneho
zastúpenia na obhajobu žalobcu v trestnom konaní a nemateriálnej ujmy, pričom z prehľadu úkonov
právnej služby vykonaných v trestnom konaní pri obhajobe žalobcu je zrejmé, že išlo predovšetkým o
účasť na úkonoch trestného konania a písomné podania, ktoré boli uskutočnené v záujme klienta. Čo
sa týka nemajetkovej ujmy má za to, že žalobcom požadovaná výška je adekvátna, a to s prihliadnutím

na jeho osobu, doterajších život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli v jeho súkromnom živote a v
spoločenskom uplatnení.

6. Žalovaná v podaní zo dňa 8.11.2022 k výške uplatnenej škody, ako aj k jednotlivým úkonom právnej

služby uviedla, že žalobca sa v žalobe domáha náhrady škody pozostávajúcej z trov obhajoby v trestnom
konaní vo výške 1.978,46 EUR podľa Vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 25.5.2018, ktoré
pozostávajú z 1.) odmeny advokáta v celkovej výške 1.641,54 EUR, 2.) náhrady cestovného v celkovej
výške 146,30 EUR, 3.) náhrady za stratu času v celkovej výške 190,62 EUR. Trovy právneho zastúpenia
žalobcu spočívajúce vo vyúčtovanej odmene advokáta za jednotlivé právne služby, ktoré si, resp. jeho

právny zástupca uplatnil, a ktoré je možné považovať za účelne vynaložené pozostávajú z odmeny za
12 úkonov právnej služby, a to Odmena advokáta v celkovej výške 1.641,54 EUR pozostáva z 12 úkonov
právnej služby :1) 23.1.2014 Prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom vyúčtovaná suma 60,11
EUR, suma max. uplatniteľná v konaní 60,11 EUR,
2) 24.1.2014 Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, vyúčtovaná suma 60,11 EUR, suma max.

uplatniteľná v konaní 60,11 EUR,
3) 30.1.2014 Účasť pri vyšetrovacích úkonoch – výsluch obvineného 185 min., vyúčtovaná suma 120,22
EUR, suma max. uplatniteľná v konaní 120,22 EUR,
4) 20.3.2014 Účasť pri vyšetrovacích úkonoch – výsluch svedkov 245 min, vyúčtovaná suma 120,22
EUR, suma max. uplatniteľná v konaní 120,22 EUR,

5) 27.5.2014 Návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní, vyúčtovaná suma
60,11 EUR, suma max. uplatniteľná v konaní 60,11 EUR,
6) 28.10.2015 Sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení z úkonov trestného konania, vyúčtovaná suma
61,75 EUR, suma max. uplatniteľná v konaní 61,75 EUR,
7) 18.11.2015 Účasť na hlavnom pojednávaní, vyúčtovaná suma 61,75 EUR, suma max. uplatniteľná
v konaní 61,75 EUR,

8) 27.02.2016 Účasť na hlavnom pojednávaní, vyúčtovaná suma 63,58 EUR, suma max. uplatniteľná
v konaní 63,58 EUR,
9) 27.04.2016 Účasť na hlavnom pojednávaní, vyúčtovaná suma 63,58 EUR, suma max. uplatniteľná
v konaní 63,58 EUR,
10) 5.9.2016 Účasť na hlavnom pojednávaní, vyúčtovaná suma 63,58 EUR, suma max. uplatniteľná

v konaní 63,58 EUR,
11) 16.12.2016 Odôvodnenie odvolania, vyúčtovaná suma 63,58 EUR, suma max. uplatniteľná v konaní
63,58 EUR,
12) 25.4.2018 Účasť na verejnom zasadnutí na KS PO, , vyúčtovaná suma 67,00 EUR, suma max.
uplatniteľná v konaní 67,00.

Ku každému z týchto úkonov právnej služby patrí žalobcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý, keďže bol právnym
zástupcom žalobcovi riadne fakturovaný nasledovne:- 5 x RP vo výške 7,21 € (za úkony vykonané v roku
2014) 36,05 EUR, 2 x RP vo výške 7,41 € (za úkony vykonané v roku 2015) 14,82 EUR, 4 x RP vo výške

7,63 € (za úkony vykonané v roku 2016) 30,52 EUR, 1 x RP vo výške 8,04 € (za úkony vykonané v roku
2018) 8,04 EUR. K náhrade cestovného v celkovej výške 146,30 EUR, žalovaná neuznala tento nárok čo
do dôvodu a výšky, pretože z vyčíslenia trov konania nevyplýva účelnosť vykonania ciest, a to za akým
účelombolijednotlivécestyvykonané,akýmmotorovýmvozidlomapod.,pričompodľaust.§7zákonač.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je právny zástupca pri vyčíslovaní trov konania povinný predložiť

technický preukaz použitého motorového vozidla na preukázanie spotreby pohonných látok. K náhrade
za stratu času v celkovej výške 190,62 EUR žalovaná uviedla, že za účelné je možné považovať výlučne
túto náhradu za stratu času z dôvodu účasti právneho zástupcu žalobcu na hlavných pojednávaniach
OS VT a verejnom zasadnutí na KS PO v celkovej výške 190,62 EUR. Žalovaná neuznala žalobcom
uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s úkonmi, ktoré nevyplývajú zo súdneho

spisu, a to :26.2.2014 Porada s klientom, 17.11.2014 Porada s klientom, 29.9.2015 Porada s klientom,
22.10.2015 Porada s klientom, 10.2.2016 Porada s klientom, 2. 9.2016 Porada s klientom, 24.4.2018
Poradasklientom,pretožežalobcanepredložilvkonanížiadendôkaz,preukazujúcireálneuskutočnenie
predmetných úkonov, a preto tieto žalovaná neuznáva čo do dôvodu a výšky. Žalovaná ďalej uviedla,
že za podanie týkajúce sa veci samej nemožno považovať návrhy na doplnenie dokazovania, rôzne

žiadosti, námietky a návrhy procesného charakteru, ktoré nie sú vymedzené v ust. § 14 vyhlášky a pre
tieto úkony neprichádza do úvahy ani použitie ods. 8 ust. § 14 vyhlášky. Z uvedeného dôvodu žalovaná
neuznala čo do dôvodu a výšky uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s úkonom
(uvádzané zhodne s označením úkonov zahrnutých vo Vyúčtovaní): 27.1.2014 Námietka zaujatosti voči
OP VT, 21.11.2014 Žiadosť o preskúmanie postupu policajta, 8.1.2015 Žiadosť o preskúmanie postupu

prokurátora, Námietka zaujatosti voči OP VT, 14.10.2015 Námietka zaujatosti voči OP VT.

7. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovanej (zo dňa 8.11.2022) dňa 22.12.2022 uviedol, že s námietkami
žalovanej nesúhlasí, nakoľko vyúčtovanie predložené v tomto konaní bolo vykonané presne a úplne
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to podľa platného a účinného znenia v čase vykonanie jednotlivých

úkonov. Teda za úkony vykonané v roku 2014 sa použije 1/12 VZ z roku 2010, čo je 60,11 EUR, za úkony
v roku 2015 sa použije 1/12 VZ z roku 2011, čo je 61,75 EUR , za úkony vykonané v roku 2016 sa použije
1/12 VZ z roku 2012, čo je 63,58 EUR a za úkony vykonané v roku 2018 sa použije 1/12 VZ z roku 2014,
čoje67,00EUR.Kukaždémuztýchtoúkonovpatrížalobcovipodľa§16ods.3vyhláškyajrežijnýpaušálvo výške 1/100 VZ za príslušný rok. Zároveň pripojil Technický preukaz od osobného motorového vozidla
zn. D. H. EČ:N. D., ktorého majiteľom bola v čase vykonania jednotlivých úkonov spoločnosť N. C. O., D.
ako je zrejmé z predloženého úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov v období

vykonania jednotlivých úkonov bol B. B. N. vedúcim organizačnej zložky uvedenej spoločnosti, preto
mal oprávnenie toto motorové vozidlo používať. K poradám s klientom uviedol, že žalobca preukázal
dôvodnosť výšky podľa jednotlivých Záznamov o poradách s klientom, ktoré sú podpísané klientom.
Z prehľadu úkonov právnej služby vykonaných v trestnom konaní pri obhajobe žalobcu je zrejmé, že
išlo predovšetkým o účasť na úkonoch trestného konania a písomné podania, ktoré boli uskutočnené

v záujme klienta a v súlade so zásadami zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a taktiež vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z..

8. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.6.2022 uviedol, že v policajnom zbore som slúžil
XX P. G. P. XXXX Q. P. XXXX, D. XX P. F. O. ako odmena prišla trestné stíhanie za zneužitie právomoci
verejného činiteľa. Vznesením obvinenia pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia dňa 8.1.2014

sa začala jeho nočná mora a psychická trauma, nakoľko bol opakovane predvolávaný na výsluchu v
prípravnom konaní a potom neskôr na súdne pojednávania, čo všetko u ublížilo na jeho cti, nakoľko na
policajnej stanici pôsobil R. F. D. O., O. P. D. P., R. F. S. N. XX P.. Okolie po vznesení obvinenia to vnímalo
tak, že je trestne stíhaný a predsa naďalej vykonáva funkciu staršieho referenta pri riadení policajnej
stanice, že tam nemá čo robiť. Bol predmetom posmeškov zo strany nadriadených a podriadených. Po

začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia mu bola viackrát odmietnutá odmena, ktorá mu patrila,
ale keďže sa bránil a platí prezumpcia neviny, tak mu po určitej dobe odmeny boli prideľované. Aj doma
to ovplyvnilo život s manželkou, začali sa viac hádať, prejavila sa u neho nespavosť, nechutenstvo do
jedla a zdravotné problémy. Žalobca uviedol, že napriek odporúčaniam svojich nariadených po vznesení
obvinenia 8.1.2014, aby požiadal o uvoľnenie, tak neurobil, lebo mal pôžičky na dom a auto, preto zotrval

a jeho pracovný pomer N. M. A. X.X.XXXX D. XX. J. P. F. O., odchodom do výsluhového dôchodku. Čo sa
týka pracovného zaradenia žalobcu po 8.1.2014, tak žalobca tvrdil, že sa dozvedel, že mal byť povýšený
do hodnosti majora, čo sa však následne pre trestné stíhanie už neuskutočnilo. Žalobca uviedol, že
vznesenie obvinenia nemalo žiaden vplyv na výšku jeho mesačného príjmu, iba na odmeny, ktoré mu
boliodopieranépreto,žeboltrestnestíhaný.Neskôrmubolivyplácanéodmenyzozákona,zaodslúžené

roky, ale odmeny, o ktorých rozhodoval nadriadený, mu boli krátené. Žalobca uviedol, že jeho priatelia
a kolegovia situáciu vyhodnotili tak, že ako odmenu za dosahované výsledky dostalo trestné stíhanie,
boli na jeho strane, radili mu, aby sa vykašľal na prácu, aby si dal žiadosť na odchod do civilu a aby
skončil s políciou. Vždy pracoval podľa svojho vedomia a svedomia pri dodržiavaní zákonov a trestné
stíhanie pociťoval ako krivdu, ktoré bolo vykonštruované, na margo toho uviedol, že v danom čase slúžili

ako trojčlenná hliadka, pričom bol trestne stíhaný len on. Podľa neho išlo o N. F. D. T. – O. R. I. D. T.,
ktorí mali medzi sebou nezhody, a následkom bolo to, že ho chceli odtiaľ odstrániť, lebo bol prísny tak
na úseku poľovníctva, ale aj pri dokumentovaní trestnej činnosti. Preto bolo na neho podané anonymné
oznámenie na Útvar inšpekčnej služby, ktoré bolo prešetrené, a ktoré dospelo až do trestného stíhania
a vznesenia obvinenia. Nič sa však nepotvrdilo, obvinenie bolo nezákonné, nedôvodné.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. č. 38C/25/2021 – 193 zo dňa 4.4.2023 tak, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.599,66 EUR titulom náhrady škody a sumu 1.760 EUR titulom
nemajetkovej ujmy do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V II. Výroku rozsudku žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol a v III. Výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

10. O odvolaní žalobcu proti rozsudku sp. zn. č. 38C/25/2021 – 193 zo dňa 4.4.2023 rozhodol Krajský
súd v Košiciach pod sp. zn.: 6Co/105/2023 - 259 dňa 21.8.2024 tak, že zrušil rozsudok okrem výroku I. a
v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou

súdu po vrátení veci bude opakovane posúdiť nárok žalobcu vo vzťahu k uplatnenej náhrade skutočnej
škody za aplikácie ust. § 14 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z., so zameraním aj na posúdenie účelnosti
úkonov. Zároveň súd prvej inštancie opakovane posúdi uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
vychádzajúc z kritérií stanovených v § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré dôsledne vyhodnotí
s dôrazom na dĺžku trvania nezákonného zásahu, osobu poškodeného, prostredie v ktorom žije a

pracuje, závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom živote a pri jeho spoločenskom uplatnení.
Opakovane posúdi aj nárok na príslušenstvo uplatnený v žalobe.

Zistený s k u t k o v ý stav :11. Dňa 8.1.2014 bolo uznesením vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby - Východ, Úradu inšpekčnej
služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod sp. zn. ČVS:
SKIS-242/OISV-V-2013 voči žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin marenia úlohy verejným

činiteľompodľa§327ods.1Tr.zák.,lebonapodkladezistenýchskutočnostíboldostatočneodôvodnený
záver, že dňa 09.01.2013 v čase okolo 11:30 hod. F. G. H., G.. F. I. J. prijal ústne trestné oznámenie od
K. H., trvale bytom H. L. XX o podozrení zo spáchania trestného činu pytliactva podľa § 310 Tr. zákona
v poľovnom revíri PZ M. H., kde mu bolo oznámené, že v uvedenom poľovnom revíri bolo nájdené
uhynuté telo jeleňa v dôsledku strelného poranenia, po čom obvinený, ktorému bola oznámená uvedená

skutočnosť, nevykonal žiadne úkony, dôsledne nepreveril tvrdenie predsedu poľovníckeho združenia, že
jeleň uhynul od zlej potravy a bol riadne obhliadnutý veterinárnym lekárom, o príčine úmrtia nájdeného
jeleňa následne aj zavádzal oznamovateľa, čím umožnil neobjasnenie trestného činu pytliactva podľa §
310 Tr. poriadku, nezabezpečil miesto nálezu a hlavne stopy a takto umožnil prípadnému páchateľovi
trestného činu vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti, pričom takto obvinený A. B. C. postupoval
v rozpore s ustanovením čl. 28 písm. m) Nariadenia P PZ č. 18/2011, čím svojím konaním porušil

povinnostiuloženéustanovením§48ods.3písm.a)zákonač.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkov
PZ, SIS, ZV a JS SR a ŽP. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 23.1.2014.

12. Žalobca proti tomuto uzneseniu dňa 23.01.2014 podal sťažnosť, ktorá bola zo strany Okresnej
prokuratúry Vranov nad Topľou, uznesením pod sp. zn. Pv 974/13/7713-12 zo dňa 10.03.2014

zamietnutá ako nedôvodná.

13. Žalobca zároveň dňa 27.05.2014 podal na Generálnu prokuratúru SR návrh na zrušenie
právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Tr. poriadku.

14.GenerálnaprokuratúraSRpodč.IVPz147/14/1000-9dňa27.08.2014rozhodlatak,ženávrhžalobcu
na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Tr. poriadku ako nedôvodný
odkladá.

15. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/41/2015 zo dňa 5.9.2016 bol žalobca

zo strany prvostupňového súdu uznaný za vinného z prečinu marenia úlohy verejného činiteľa podľa §
327 ods. 1 Tr. zákona za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 800 EUR, spolu s náhradným
trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Voči uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorý písomne odôvodnil dňa 16.12.2016.

16. Rozsudkom Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 9To/33/2017 – 440 zo dňa 25.04.2018 bol rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/41/2015 zo dňa 5.9.2016 zrušený a žalobca bol spod
obžaloby Okresného prokurátora Vranov nad Topľou sp. zn. Pv 974/13/7713-35 zo dňa 25.2.2015 v
celom rozsahu oslobodený. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že skutok, pre ktorý bol
žalobca obžalovaný, nie je trestným činom, nakoľko dospel k záveru, že zo skutočností, ktoré boli

známe už v štádiu prípravného konania vyplýva, že neexistovalo ani len podozrenie, že by zo strany
obžalovaného došlo k spáchaniu trestného činu pytliactva, ale naopak, že obžalovaný postupoval v
súlade s internými predpismi, keď zistené skutočnosti zaznamenal vo svojom hlásení.

17. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.5.2018, B. B. N. prijal od žalobcu sumu výške

1.978,46 EUR ako trovy právneho zastúpenia č.k. 12T/41/2015.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia na zistený skutkový stav :
18. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

20. Podľa čl. 13 dohovoru každý koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí
mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby
pri plnení úradných povinností.21. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (k žalobcom tvrdenej škode malo dôjsť nezákonným rozhodnutím
zo dňa 8.1.2014, preto súd na posúdenie nároku aplikoval zákon v znení účinnom do 28.2.2019) (ďalej v

texte len „citovaného zákona“) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci pri výkone verejnej moci.

22. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci :
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

24. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

25. Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

26. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a
11. ) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

28. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

29. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

30. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

31. Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu 8a).

32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi (v znení účinnom do 30.6.2016) na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhradyza sťaženie spoločenského uplatnenia; 1) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno
zvýšiť. 2) Ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v
sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak právo na odškodnenie majú viacerí poškodení, rozdelí sa

uvedená suma medzi nich rovnakým dielom. Poškodený trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia
alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v
sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

33. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

34. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

35. Podľa ust. § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (účinnej do 14.6.2019, ďalej v texte len „vyhlášky č. 655/2004 Z.z.“) výpočtovým
základomnaúčelyvýpočtutarifnejodmenyadvokátazazastupovanieklientavtrestnomkonaníakonaní
o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrokkalendárnehoroka,ktorýoštyrirokypredchádzarokuurčujúcemuvýpočtovýzákladpodľaodseku
3.

36. Podľa ust. § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí
podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin,
na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna
dvanástina výpočtového základu.

37. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,

d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

38. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

39. Podľa ust. § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na zabezpečenie dôkazu,
b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
c)návrhyasťažnostivoveciach,oktorýchsarozhodujenaverejnomzasadaní,okremnávrhunaobnovu

konania,
d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.40. Podľa ust. § 14 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v
odsekoch 1 až 5, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

41. Podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

42. Podľa ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

43. Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec
písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem

cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1
km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec
použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije. Sumu základnej
náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1
ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Pri

použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.

44.Podľaust.§1opatreniaMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodinySlovenskejrepublikyč.632/2008
Z.z. účinného do 31.5.2019 suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre
a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050 eura,

b) osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

P r á v n e vyhodnotenie :
45. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený titulom skutočnej škody, ktorý tvoria náklady na
obhajobou v trestnom konaní vo výške 1.978,46 EUR, ako aj nárok žalobcu uplatnený titulom náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 EUR. Nakoľko súd prvej inštancie už právoplatne (dňa 22.4.2023)
rozsudkom pod sp. zn. č. 38C/25/2021 – 193 zo dňa 4.4.2023, v I. výroku priznal žalobcovi titulom
náhrady škody sumu 1.599,66 EUR, tak zostáva rozhodnúť ešte o zvyšnej časti žalovanej sumy vo
výške 378,80 EUR (uplatnená suma 1.978,46 – 1.599,66), a nakoľko súd v I. výroku právoplatne priznal
žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 1.760 EUR, tak zostáva rozhodnúť ešte o zvyšnej žalovanej

sume vo výške 38.240 EUR (uplatnená suma 40.000 – 1.760).

46. Podľa § 4 ods. 1 písm. f / zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(keďže ide o procesné zastúpenie, tak v znení aktuálnej právnej úpravy, od 01.01.2013) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (zákona č.
153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

47. Pasívna legitimácia žalovanej, v mene ktorého je v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci oprávnená konať Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky vyplýva zo zákona č. 514/2003 Z.z. a je definovaná ako objektívna zodpovednosť štátu, ktorej
sa štát nemôže zbaviť. Pri určení orgánu konajúceho v mene štátu, súd vychádzal z napadnutého
rozhodnutia vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby - Východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly
a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013
zo dňa 8.1.2014.

Námietka p r e m l č a n i a :
48. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.49. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

50. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

51. Pokiaľ je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej moci, plynie trojročná premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktorým bola spôsobená škoda.

52. V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. sa plynutie premlčacej lehoty práva na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby - Východ, Úradu

inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod sp.
zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013 zo dňa 8.1.2014 prerušilo doručením žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanej, t. j. od 17.8.2020 a táto lehota spočívala až do dátumu
vyjadrenia žalovanej k tejto žiadosti, do 4.11.2020, spolu v rozsahu 79 dní. Keďže o oslobodzujúcom
rozsudku sa žalobca dozvedel dňa 25.4.2018 (Krajský súd Prešov sp. zn. 9To/33/2017, tak 3-ročná

subjektívna lehota trvala do 25.4.2021, plus 79 dní, t. j. do 12.7.2021. A nakoľko žaloba bola na Okresný
súd Košice I. podaná dňa 30.6.2021, tak súd skonštatuje, že bola podaná v rámci plynutia premlčacej
doby, na základe čoho je táto námietka žalovanej nedôvodná.

N e z á k o n n o s ť rozhodnutia:

53. Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 3 upravuje právo osoby voči štátu na náhradu škody,
ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci. Toto právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

54.Predpokladomkvalifikácierozhodnutiaako„nezákonného“je,žesajednáoprávoplatnérozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená a ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. V tomto prípade ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu
úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

55. Súd rozhodujúci o náhrade škody (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) je viazaný rozhodnutím orgánu,
ktorý predtým vyslovil nezákonnosť pôvodného rozhodnutia.

56. V prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súdna judikatúra má za to, že „ten, proti
komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení
ďalších zákonných predpokladov (ako napr. vopred prerokovaný nárok na náhradu škody písomne
podanou žiadosťou), podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody

spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

57. V tomto spore žalobca označil za „nezákonné rozhodnutie“ rozhodnutie vyšetrovateľa Odboru
inšpekčnej služby - Východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky pod sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013 dňa 8.1.2014, ktorým bolo

vznesené obvinenie voči žalobcovi pre trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1
Tr. zákona. Je nesporné, že Okresný prokurátor Vranov nad Topľou pod sp. zn. Pv 974/13/7713-35 dňa
25.2.2015 vzniesol voči žalobcovi obžalobu, spod ktorej bol žalobca oslobodený rozsudkom Krajského
súdu Prešov pod sp. zn. 9To/33/2017 – 440 zo dňa 25.04.2018.

58. Žalovaná v rámci obrany v spore namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo v danom čase legitímne,
nebolo a nie je nezákonné, keďže v čase vznesenia obvinenia existovalo dôvodné podozrenie zo
spáchania trestného činu žalobcom. Preto v čase vydania napadnutého uznesenia o vznesení obvineniavyšetrovateľom PZ boli splnené všetky zákonné predpoklady, a z rovnakého dôvodu toto uznesenie
nebolo ani prokurátorom zrušené.

59.Vsúladesplatnoujudikatúrouavyššiecit.zákonnýmiustanoveniami,keďžerozhodujúcimmeradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je len neskorší výsledok trestného
konania, tak je zrejmé, že rozhodnutie vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby - Východ, Úradu
inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod
sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013 dňa 8.1.2014, ktorým bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie

a vznesené obvinenie, a ktoré bolo zrušené oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov pod sp.
zn. 9To/33/2017 – 440 zo dňa 25.04.2018, je potrebné považovať za „nezákonné rozhodnutie“ v zmysle
§ 3 ods. 1, písm. a) citovaného zákona.

60. Zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek
zavinenie (§ 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z.) a štát sa jej nemôže zbaviť.

61. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalobca sa v trestnom konaní
bránilzákonnýmiprostriedkamiprotivznesenémuobvineniutým,žedňa23.01.2014podalsťažnosťproti
rozhodnutie vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby - Východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly
a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013

zodňa8.1.2014,ktorábolazostranyOkresnejprokuratúryVranovnadTopľou,uznesenímpodsp.zn.Pv
974/13/7713-12 zo dňa 10.03.2014 zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca zároveň dňa 27.05.2014 podal
na Generálnu prokuratúru SR návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa
§ 363 Tr. Poriadku, ktorý však Generálna prokuratúra SR pod č. IVPz 147/14/1000-9 dňa 27.08.2014,
ako nedôvodný odložila.

62. Z toho vyplýva záver, že postupom žalobcu v trestnom konaní bola splnená zákonná podmienka
podľa § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona pre priznanie práva na náhradu škody.

63. Je potrebné uviesť, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať

a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov,
ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv občana. V takejto situácii nie je
preto rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich
podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

64. Je preto namieste skonštatovať, že žalobca zločin, z ktorého bol dňa 8.1.2014 obvinený nespáchal,
z čoho je možné vyvodiť záver, že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec začaté a ďalej po
dobu 4 rokov a 3 mesiacov vedené, t.j. v konečnom dôsledku je v zmysle platnej judikatúry potrebné
toto rozhodnutie vyšetrovateľa Odboru inšpekčnej služby - Východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie
kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-

V-2013 zo dňa 8.1.2014 považovať za nezákonné, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre základ nároku
uplatnený žalobou.

Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e :
65. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90).

66. Podľa názoru ústavného súdu sú podstata a zmysel základného práva v zmysle čl. 46 ods. 3 ústavy
popreté takým výkladom ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, ktorý vyžaduje, aby zrušujúce rozhodnutie súdu vydané na základe mimoriadneho opravného
prostriedku výslovne konštatovalo nezákonnosť zrušeného právoplatného rozhodnutia (či už vo výroku,
alebo v odôvodnení), ak na takéto konštatovanie nedávajú procesné pravidlá občianskeho súdneho
konania tomuto súdu žiadny priestor a ak sa má v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci takéto posúdenie uskutočniť na základe zohľadnenia okolností konkrétneho

prípadu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 159/2012-28).

67. Tento právny názor judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí zo 7. júla 2016, sp. zn. I.ÚS
320/2016-49.68. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie
je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa

ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade
neviaženasprávnosťalebonesprávnosťpostupuorgánovčinnýchvtrestnomkonaníprizačatítrestného
stíhania, ale na samotný výsledok celého trestného stíhania. Čiže rozhodujúce je, ako skončilo trestné
stíhanie. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného stíhania ukazujú, že nejde o
trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak

najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia (Uznesenie NS SR
sp. zn. 4M Cdo 15/2009).

69. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo

k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej
úpravy stále použiteľné (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 15/2009)

70. Rovnaký právny názor zaujal Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (z 30. novembra 2009
pod sp. zn. 4 Cdo 183/2009, sp.zn. 1 Cdo 53/93, sp.zn. 1 Cdo 194/2010, sp.zn.č. 4 Cdo 54/2011, sp.
zn. 4 Cdo 295/2011).

71. Súd poukazuje aj na to, že aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že právo na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom nie je
právom absolútnym (uznesenie NS SR sp. zn. 4 MCdo 20/2009).

72. Avšak, súdna prax od publikovania judikátu R 37/2014 sa ustálila v tom, že ak došlo k zastaveniu

trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby (ako je to v tomto prípade), treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti prípadu a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom
zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

Náhrada š k o d y spočívajúca v trovách trestného konania :
73. Podľa žaloby, mala v dôsledku nezákonného rozhodnutia zo dňa 8.1.2014 žalobcovi vzniknúť škoda
v zmysle vynaložených trov právneho zastúpenia (1.978,46 EUR), ktoré pozostávajú z:
1.) odmeny advokáta v celkovej výške 1.641,54 EUR,

2.) náhrady cestovného v celkovej výške 146,30 EUR,
3.) náhrady za stratu času v celkovej výške 190,62 EUR.

74. Od 1.7.2013 do 14.6.2019 platil § 1 ods. 4 vyhlášky, teda výpočtový základ sa počíta 4 roky spätne.

75. Výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta je nasledovný :
- 1/12 výpočtového základu v roku 2014 bola 67 EUR, štyri roky spätne bol 2010 čo je 60,11 EUR,
- 1/12 výpočtového základu v roku 2015 bola 69,91 EUR, štyri roky spätne bol 2011 čo je 61,75 EUR,
- 1/12 výpočtového základu v roku 2016 bola 71,50 EUR, štyri roky spätne bol 2012 čo je 63,58 EUR,
- 1/12 výpočtového základu v roku 2018 bola 76,75 EUR, štyri roky spätne bol 2014 čo je 67 EUR.

76. Tarifná odmena bola v čase poskytovania jednotlivých úkonov vo vyhláške upravená v ust. § 9 až
14 vyhlášky. Z toho dôvodu súd pri výpočte tarifnej odmeny aplikoval ust. § 1 ods. 4 vyhlášky.77. Režijný paušál je upravený v § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. pod hotovými výdavkami a náhradou za stratu
času. Právny zástupca žalobcu má za úkony vykonané v roku 2014 nárok na režijný paušál vo výške
8,04 EUR, za rok 2015 8,39 EUR, za rok 2016 8,58 EUR a za rok 2018 9,21 EUR. Právny zástupca

však požadoval režijný paušál za rok 2014 len vo výške 7,21 EUR, za rok 2015 vo výške 7,41 EUR, za
rok 2016 7,63 EUR, za rok 2018 vo výške 8,04 EUR. Súd mu preto v súlade so zásadou že nemožno
priznať viac, ako je žalované, priznal režijný paušál len v žalovanej výške.

78. Náhrada za stratu času je upravená v § 17 ods. 1 vyhlášky, t.j. pod hotovými výdavkami a náhradou

za stratu času. Právny zástupca žalobcu má za úkony vykonané v roku 2014 nárok na náhradu za stratu
času vo výške 13,40 EUR, za rok 2015 vo výške 13,98 EUR, za rok 2016 vo výške 14,30 EUR a za
rok 2018 vo výške 15,35 EUR. Právny zástupca však požadoval náhradu za stratu času za rok 2014
len vo výške 12,02 EUR, za rok 2015 vo výške 12,35 EUR, za rok 2016 12,71 EUR, za rok 2018 vo
výške 13,40 EUR. Súd mu preto v súlade so zásadou že nemožno priznať viac, ako je žalované, priznal
náhradu za stratu času len v požadovanej výške.

79. Právo obvineného na nestranného sudcu, prísediaceho, prokurátora, policajta a iných konajúcich
osôb (OČTK) je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a treba ho
považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, resp. čl. 17 ústavy.
Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva na nestranného sudcu a

iných osôb, orgánov činných v trestnom konaní tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel, nie
iba za teoreticky (mutatis mutandis II. ÚS 116/2011, II. ÚS 266/2013, II. ÚS 175/2017).

80. Preto bolo nevyhnutné umožniť žalobcovi podať námietku zaujatosti voči OP VT dňa 14.10.2015,
a nakoľko bola vypracovaná právnym zástupcom, tak išlo o úkon právnej služby, za ktorý patrí žalobcovi

náhrada trov. Nešlo v tomto prípade o zjavne nedôvodné uplatnenie námietky.

81. Okrem toho, má v zmysle § 210 TP obvinený (ako aj poškodený a zúčastnená osoba) právo
kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol
preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní

alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor
je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť. Žiadosť má formu podania, pričom
nezáleží na tom, či ide o prieťahy policajtom zavinené (napr. nečinnosťou), alebo nezavinené, ďalej
k odstráneniu nedostatkov v postupe policajta, ktoré môžu spočívať v tom, že policajt urobil, alebo
neurobil určité rozhodnutie, opatrenie alebo postupoval, či nepostupoval v súlade so zákonom, resp.

v rámci svojej právomoci proti takému rozhodnutiu nezakročil. Ide napr. o preskúmanie rozhodnutia
policajta o pribratí znalca, preskúmanie rozhodnutia policajta o odmietnutí nazrieť do spisu, preskúmanie
dôvodov, ktorými policajt odôvodnil odmietnutie návrhov na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania, preskúmanie porušenia práva na preštudovanie spisu v primeranej lehote a pod..

82. Porady s klientom súd považuje za preukázané na základe potvrdení o jednotlivých poradách
právneho zástupcu s klientom, ktoré obsahujú miesto konania porady, dátum a čas porady, predmet
a podpis klianta. Predmetné porady sa navyše uskutočnili vždy pred dôležitým procesným úkonom, kedy
bolo dôvodné radiť sa o procesnej taktike, čo svedčí o účelnosti týchto trov konania.

83. Ceny pohonných hmôt sa pohybujú na úrovni priemerných cien pohonných hmôt zverejnených na
stránke Štatistického úradu SR.

84. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pojem škody
nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§

25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

85. Z hľadiska rozsahu náhrady škody treba primerane použiť aj všeobecné zásady, charakteristické pre
právnu úpravu, týkajúcu sa trov konania. Ide predovšetkým o zásadu, podľa ktorej každý účastník platí
trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu. V súvislosti s náhradou trov konania
ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a
teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil; pritom záleží na účastníkovi samotnom, aké
finančné prostriedky na svoju obranu v súdnom konaní vynaloží. Pre účely náhrady škody treba preto

za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať
náklady v rozsahu tarifnej odmeny.

86. Jednotlivé úkony právnej pomoci pri priznávaní náhrady škody, spočívajúcej v náhrade trov právneho
zastúpenia, je možné posudzovať iba z pohľadu účelnosti jednotlivých úkonov, výška ktorých zodpovedá

tarifnej odmene advokáta určenej osobitným právnym predpisom, účinným v čase urobenia úkonov
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/402/2015, ktoré bolo publikované v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 17/2018).

87. O účelne vynaložených trovách konania nie je možné hovoriť napríklad vo vzťahu k trovám
vynaloženým na úkon, ktorý bol na ochranu práva urobený nadbytočne, resp. na úkon, ktorý k náprave

protiprávneho stavu nemohol viesť. Účelnosť vynaložených trov konania musí preukázať ten, kto tvrdí,
že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody.

88. Požiadavka účelnosti je jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli

považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej
súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď
procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (pozri nález
Ústavného súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08).

89. Súd po opätovnom posúdení účelnosti výdavkov vynaložených v rámci trestného konania vedeného
proti žalobcovi, považuje nižšie uvedené úkony právnej služby za trovy konania účelne vynaložené
žalobcom ako poškodeným, na zaplatenie odmeny advokátovi za obhajobu, a to v rozsahu tarifnej
odmeny. Náhrada žalobcovi tak patrí za nasledujúce úkony právnej služby :

- prevzatie a príprava zastúpenia z 23.1.2014 (§ 14 ods. 1 písm. a) ) á 60,11 EUR + režijný paušál 7,21
EUR
- sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 24.1.2014 ( § 14 ods. 1 písm. b) ) á 60,11 EUR +
režijný paušál 7,21 EUR
- účasť na výsluchu obvineného zo dňa 30.1.2014 v čase od 9.25 do 12.05 ( § 14 ods. 1 písm. c) ) á

120,22 EUR ( 2x 60,11 EUR)+ režijný paušál 7,21 EUR
- porada s klientom dňa 26.2.2014 (§ 14 ods. 2 písm. a) ) á 40,07 EUR ( 2/3 z 60,11 EUR)+ režijný
paušál 7,21 EUR
- účasť pri výsluchoch svedkov dňa 20.3.2014 v čase od 9.05 do 13.05 ( § 14 ods. 1 písm. c) á 120,22
EUR ( 2x 60,11 EUR)+ režijný paušál 7,21 EUR

- návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní ( § 14 ods. 1 písm. b) z 27.5.2014
á 60,11 EUR + režijný paušál 7,21 EUR
- ďalšia porada s klientom zo dňa 17.11.2014 ( § 14 ods. 2 písm. a) á 40,07 EUR ( 2/3 z 60,11 EUR )
+ režijný paušál 7,21 EUR
- žiadosť o preskúmanie postupu policajta zo dňa 21.11.2014 á 30,06 EUR ( 1 z 60,11 EUR) ( § 14 ods.

3 písm. c ) v spojení s ust. § 14 ods. 8 ) + režijný paušál 7,21 EUR
- žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 8.1.2015 á 30,88 EUR ( 1 z 61,75 EUR) ( § 14 ods.
3 písm. c ) v spojení s ust. § 14 ods. 8 ) + režijný paušál 7,41 EUR
- ďalšia porada s klientom zo dňa 29.9.2015 ( § 14 ods. 2 písm. a) á 41,16 EUR ( 2/3 z 61,75 EUR )
+ režijný paušál 7,41 EUR

- námietka zaujatosti voči OP VT z 14.10.2015 á 30,88 EUR ( 1 z 61,75 EUR) ( § 14 ods. 3 písm. c
v spojení s ust. § 14 ods. 8 ) + režijný paušál 7,41 EUR
- ďalšia porada s klientom zo dňa 22.10.2015 ( § 14 ods. 2 písm. a) á 41,16 EUR ( 2/3 z 61,75 EUR )
+ režijný paušál 7,41 EUR
- sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení z úkonov trestného konania zo dňa 28.10.2015

( § 14 ods. 1 písm. b) á 61,75 EUR + režijný paušál 7,41 EUR
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2015 ( § 14 ods. 1 písm. c) á 61,75 EUR + režijný paušál
7,41 EUR- ďalšia porada s klientom zo dňa 10.2.2016 ( § 14 ods. 2 písm. a) á 42,38 EUR ( 2/3 z 63,58 EUR )
+ režijný paušál 7,63 EUR
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 17.2.2016 ( § 14 ods. 1 písm. c) á 63,58 EUR + režijný paušál

7,63 EUR
- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.4.2016 ( § 14 ods. 1 písm. c) á 63,58 EUR + režijný paušál
7,63 EUR
- ďalšia porada s klientom zo dňa 2.9.2016 ( § 14 ods. 2 písm. a) á 42,38 EUR ( 2/3 z 63,58 EUR )
+ režijný paušál 7,63 EUR

- účasť na hlavnom pojednávaní dňa 5.9.2016 ( § 14 ods. 1 písm. c) á 63,58 EUR + režijný paušál
7,63 EUR
-odôvodnenieodvolaniazodňa16.12.2016(§14ods.1písm.b)á63,58EUR+režijnýpaušál7,63EUR
- ďalšia porada s klientom zo dňa 24.4.2018 ( § 14 ods. 2 písm. a) á 44,66 EUR ( 2/3 z 67 EUR ) +
režijný paušál 8,04 EUR
- účasť na verejnom zasadnutí na KS v PO dňa 25.4.2018 ( § 14 ods. 1 písm. c) á 67 EUR + režijný

paušál 8,04 EUR
- náhrada za stratu času dňa 30.1.2014 za cestu E. – F. I. J. a späť 2 polhodiny x 12,02 EUR ( 1/60
výpočtového základu) t.j. 24,04 EUR,
- náhrada za stratu času dňa 20.3.2014 za cestu E. – F. I. J. a späť 2 polhodiny x 12,02 EUR ( 1/60
výpočtového základu) t.j. 24,04 EUR,

- náhrada za stratu času dňa 18.11.2015 za cestu E. – F. I. J. a späť 2 polhodiny x 12,35 EUR ( 1/60
výpočtového základu) t.j. 24,70 EUR,
- náhrada za stratu času dňa 17.2.2016 za cestu E. – F. I. J. a späť 2 polhodiny x 12,71 EUR ( 1/60
výpočtového základu) t.j. 25,42 EUR,
- náhrada za stratu času dňa 5.9.2016 za cestu E. – F. I. J. a späť 2 polhodiny x 12,71 EUR ( 1/60

výpočtového základu) t.j. 25,42 EUR,
- náhrada za stratu času dňa 25.4.2018 za cestu E. – D. a späť 5 polhodín ( mal by nárok na 6 polhodín
keďže cesta trvá 1 hod. a 4. min., avšak požadoval len 5 polhodín) x 13,40 EUR ( 1/60 výpočtového
základu) t.j. 67 EUR,
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z E.- F. I. J. a späť dňa 30.1.2014 - 50 km x 0,183EUR/km t.j.

9,15 EUR
- náhrada PHM za cestu dňa 30.1.2014 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,441 EUR/1
l t.j. 19,16 EUR
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z E.- F. I. J. a späť dňa 20.3.2014 - 50 km x 0,183EUR/km t.j.
9,15 EUR

- náhrada PHM za cestu dňa 20.3.2014 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,428 EUR/1
l t.j. 19,07 EUR
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z E.- F. I. J. a späť dňa 18.11.2015 - 50 km x 0,183EUR/km
t.j. 9,15 EUR
- náhrada PHM za cestu dňa 18.11.2015 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,229 EUR/1

l t.j. 17,69 EUR
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z E.- F. I. J. R. späť dňa 17.2.2016 - 50 km x 0,183EUR/km
t.j. 9,15 EUR
- náhrada PHM za cestu dňa 17.2.2016 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,132 EUR/1
l t.j. 17,02 EUR

- náhrada cestovných výdavkov - cesta z E.- F. I. J. a späť dňa 5.9.2016 - 50 km x 0,183EUR/km t.j.
9,15 EUR
- náhrada PHM za cestu dňa 5.9.2016 - 50 km x spotreba 13,90 l/100 km x cena PHM 1,228 EUR/1
l t.j. 17,68 EUR
- náhrada cestovných výdavkov - cesta z E.- D. a späť dňa 25.4.2018 - 50 km ( mal nárok na 142 km,

požadoval len 50 km) x 0,183EUR/km t.j. 9,15 EUR
- náhrada PHM za cestu dňa 25.4.2018 - 50 km (mal nárok na 142 km, požadoval len 50 km) x spotreba
13,90 l/100 km x cena PHM 1,342 EUR/1 l t.j. 52,48 EUR.

90. Vzhľadom na uvedené, súd za účelne vynaložené trovy konania považoval náklady na obhajobu

žalobcu v celkovej výške 1.801,91 EUR (špecifikované v bode 80. rozsudku).

91. Súd však za nepreukázané, a teda za neúčelné vynaložené trovy konania považuje úkony uvedené
vo vyčíslení právneho zástupcu žalobcu označené ako : námietka zaujatosti voči OP VT z 27.1.2014,a námietka zaujatosti voči OP VT zo 6.10.2015, pretože uskutočnenie týchto úkonov nevyplynulo zo
žiadnehodôkazu,atonielenzvyšetrovaciehospisu,aleaniztrestnéhospisu.Ztohovyplýva,ženáklady
žalobcu vynaložené na tieto úkony právnej služby, ktoré sa nepreukázali, považuje súd za neúčelne

vynaložené, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

92. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí titulom náhrady škody za účelne
vynaložené trovy trestného konania suma v celkovej výške 1.801,91 EUR, z ktorej mu už bola
právoplatne (dňa 22.4.2023, rozsudkom pod sp. zn. č. 38C/25/2021 – 193) priznaná suma 1.599,66

EUR, preto súd týmto rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 202,25
EUR (1.801,91-1.599,66), a v prevyšujúcej časti žalobcu ako nedôvodnú zamietol (žalovaná suma
1.978,46 – celková priznaná suma 1.801,91).

N e m a j e t k o v á ujma :
93. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 EUR,

pretože podľa jeho tvrdenia vzhľadom na následky trestného stíhania v jeho živote, nepostačuje iba
konštatovanie porušenia práv.

94.Výškanemajetkovejujmyvzmysleust.§17ods.3citovanéhozákonajelimitovanáposúdenímosoby
poškodeného, jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žil a pracoval, ďalej posúdením závažnosti

vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v
súkromnom živote a závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho spoločenskom uplatnení.

95. Základnou podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v okolnostiach
daného prípadu „závažná ujma“, ktorú možno fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.
Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú
ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala
aj každá iná fyzická osoba.

96. Pre ustálenie primeranej výšky nemajetkovej ujmy u žalobcu konkrétnou sumou, súd zohľadnil
konkrétne okolnosti prípadu, a to, že voči žalobcovi sa po dobu 4 rokov a 3 mesiacov viedlo fakticky
bezdôvodne trestné stíhanie, ďalej na výšku trestu, ktorý mu bol súdom uložený vo forme peňažného
trestu vo výmere 800 EUR, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ďalej na
skutočnosť, že žalobca sa od vznesenia obvinenia do skončenia trestného stíhania musel podrobovať

úkonom trestného konania a po celú dobu žil s vedomím trestného stíhania, čo nepochybne negatívne
ovplyvnilo jeho osobný život, osoby trestne stíhanej, a to aj napriek tomu, že až do právoplatnosti
meritórneho rozhodnutia vo veci, sa na neho prihliada ako na nevinného. Ale už samotný fakt trestného
stíhania je záťažou pre každého obvineného a zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca,
do jeho cti a dobrej povesti. Je potrebné poukázať aj na to, že žalobca O. D. XX P. O. F. D. F. D. T. R. F. D.

O., O. P. D. P., ale po vznesení obvinenia voči jeho osobe to spôsobilo v okruhu jeho kolegov a známych
nedôveryhodnosť jeho osoby, bližšie okolnosti žalobca nešpecifikoval. Jeho najbližšie okolie stálo síce
na jeho strane, ale aj v tomto okruhu pociťoval negatívny dopad trestného stíhania. Avšak k strate
zamestnania a platu v dôsledku trestného stíhania nedošlo, jeho pracovný pomer bol ukončený riadne,
ku Q. X.X.XXXX D. XX-XXXX P. J. D. D., odchodom do výsluhového dôchodku. Žalobca nepreukázal

žiadnu súvislosť medzi tvrdenými stratami na odmenách, tieto neboli ani čo do výšky, ani čo do dôvodu
nijako špecifikované. Žalobca takisto nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že mal byť povýšený do hodnosti
majora, k čomu však nedošlo v dôsledku trestného stíhania.

97. Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tak zmyslom tejto náhrady je dať do

vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto
nemajetkovej ujmy, ktorá dotknutej osobe vznikla, a aspoň týmto spôsobom prispieť k zmierneniu
vzniknutého stavu, pričom zákonným kritériom pre priznanie nemajetkovej ujmy je konštatovanie, že
samotné konštatovanie tejto skutočnosti nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného a zásah
je takej intenzity, že poškodenému prináleží náhrada nemajetkovej ujmy, ktorej vznik musí preukázať

poškodený, teda žalobca.

98.Zozistenéhoskutkovéhostavu(zvýpovedežalobcu,azdoplneniavýpovedežalobcudňa29.1.2025)
pre stanovenie výšky náhrady ujmy vyplýva zistenie, že pred začatím trestného stíhania (pred 8.1.2004)žalobca v pracovnej oblasti T. S. F. D. O., O. P. D. P., R. N. F. S. N. XX P.. B. tiež preukázané, že
žalobca nebol v dôsledku začatého trestného stíhania a vznesenia obvinenia odvolaný zo svojej funkcie,
naďalej zotrval v pracovnom pomere, a nebol mu v dôsledku toho krátený služobný plat. Ďalej bol teda

žalobca zamestnaný na svojom pôvodnom mieste, a neodišiel ani na základe jeho vlastnej žiadosti,
ktorú mu ako sám uvádzal, odporúčali kolegovia. Pracovný pomer žalobcu bol ukončený riadne, ku dňu
X.X.XXXX, J. B. D. XX-XXXX P. trvania pracovného pomeru, odchodom do výsluhového dôchodku.
Takže prakticky v pracovnej rovine nedošlo u žalobcu k takmer žiadnym negatívnym dopadom na jeho
pracovné postavenie, na jeho finančné ohodnotenie, ani na kariérny rast, odhliadnuc od straty autority a

negatívneho postoja niektorých jeho kolegov, ktorí mu prestali dôverovať. Ako súd už predtým uvádzal,
tvrdenia žalobcu, že nedostával odmeny, ktoré by mu inak mali patriť, alebo že mal postúpiť na majora,
sa nepreukázali, zostali teda v rovine nepreukázaného tvrdenia. Rovnako aj tvrdenie žalobcu, že stratil aj
finančne,keďžeshodnosťoumajorasaspájavyššiefinančnéohodnotenie,totojetaktiežnepreukázané,
zostalo to v hypotetickej rovine. V spoločenskej oblasti žalobcu bol preukázaný mierny nepriaznivý
negatívny dopad nezákonného rozhodnutia zo dňa 8.1.2014, odklonom niektorých známych, nie však

v miere vnímanej a tvrdenej žalobcom. Súd uznal, že dôsledkom nezákonného rozhodnutia došlo zo
strany okolia vo vzťahu k žalobcovi k strate dôvery, bezúhonnosti a uznal jeho tvrdenie, že pociťoval
neistotu aj vo finančnom zabezpečení rodiny, keďže vyhliadka na pozitívny vývoj bola dlhodobo neistá.
Žalobca však uvádzal, že jeho blízke okolie však pri ňom stálo, to znamená, že v ich sfére nemalo
nezákonné rozhodnutie negatívny dopad. Dopad nezákonného rozhodnutia mal dopad aj na zdravotný

stav žalobcu, pretože v dôsledku toho sa narušil jeho spánkový režim, bol nervóznejší, napätejší, zvýšil
sa mu krvný tlak. Zhoršenie tejto situácie pociťoval žalobca potom, ako bol rozhodnutím trestného
súdu I. inštancie uznaný vinným, a bol mu uložený trest, pretože toto ho ešte viac zneistilo v jeho
postavení poškodeného. Súd však aj napriek tomu, že žalobcom tvrdené negatívne dopady v rôznych
oblastiach jeho života (v zmysle negatívnych názorov okolia, kolegov, a psychickej záťaže u žalobcu)

nedosahovali„významnú“spoločenskúakultúrnuúroveňuznal,ževdôsledkunezákonnéhorozhodnutia
od začiatku trestného stíhania (1/2014) musel žalobca ako dovtedy slušný, čestný a zodpovedný človek
a zamestnanec, reálne pociťovať určitý stupeň psychickej nepohody a neistoty, a diskomfortu a to až
do času, kedy bol žalobca spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený (4/2018). Súd vzal do úvahy, že
trestné stíhanie je nepochybne samo o sebe je vážnym zásahom do života človeka v celom jeho spektre

a má samo o sebe negatívny dopad na život človeka, čo môže objektívne privodiť ujmu na právach
dotknutej osoby.

99. Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd uzavrel, že aj keď žalobca nepreukázal
podstatnú, trvalú a výraznú zmenu pomerov v jeho osobnom, pracovnom, spoločenskom, kultúrnom

živote ako nepriaznivý dopad v dôsledku nezákonného rozhodnutia z 8.1.2014, tak aj napriek tomu,
súd vzal za preukázané tvrdenie žalobcu o psychickom dopade trestného stíhania na jeho osobu aj
bez bližšieho preukazovania skutkových okolností, pretože ide o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a
rozsah sú ako rozhodné skutočnosti náročne preukázateľné. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 754/2016 zo dňa 24.1.2017, ktorý vo svojom rozhodnutí vyslovil, že už

len samotné začatie trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného a zasahuje do súkromného
a osobného života jednotlivca do jeho cti a dobrej povesti.

100. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že žalobcovi patrí nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá
vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v celkovej výške 5.000 EUR, ktorú výšku vzhľadom

na trvanie trestného stíhania v rozsahu 4 roky a 3 mesiace, ako aj na závažnosť samotnej ujmy
popísanú v bode 96. - 98. rozsudku, považuje súd za primeranú. Je tomu tak aj preto, že porovnaním
s inými posudzovanými prípadmi zásahu do osobnostných práv poškodeného nezákonným rozhodnutím
vsenáte,aleajnainýchsúdoch,zistenáintenzitazásahudoosobnostnýchprávužalobcunedosahovala
takej intenzity, aby umožňovala priznanie vyššej sumy náhrady nemajetkovej ujmy (strata zamestnania,

nemožnosť zamestnať sa, strata príjmu, rozvod, strata dôvery blízkych osôb, strata spoločenského
života, a pod.). Na druhej strane však súd uznáva, že už len skutočnosť, že voči žalobcovi bolo vedené
bezdôvodné trestné stíhanie po dobu 4 rokov a 3 mesiacov, mu prinieslo so sebou psychickú záťaž
v podobe dlhodobej neistoty, beznádeje, krivdy, odporu; čo súd uznal aj bez ďalšieho preukazovania
skutkových okolností práve preto, že ide o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a rozsah sú ako rozhodné

skutočnosti náročne preukázateľné.

101. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú
rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciachrovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy
a výškou priznanej náhrady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 288/2017 z
5.decembra 2017).

102. V právnej praxi sa tak ustálilo, že odškodnenie by sa nemalo bez zjavných a podstatných
skutkových odlišností konkrétneho prípadu zásadne odchyľovať od zadosťučinenia priznaného v
skutkovo obdobných prípadoch (por. napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2813/2011 z 27.6.2012).

103. Aj keď určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy
závislé od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných okolností každej veci, ktoré sú spravidla
neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, v dôsledku čoho sa ani
nemôže - v otázke primeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady - vytvoriť ustálená rozhodovacia prax,
tak súd príkladom uvádza závery jednotlivých konaní ohľadne výšky náhrady nemajetkovej ujmy :
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 17.10.2023 sp. zn. 6Co/116/2023 potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 6.280 €, z toho 5.280 € za
nezákonnúväzbua1.000€zanezákonnétrestnéstíhanie(zuplatnenej50.000€),pričomprotižalobcovi
bolo vznesené obvinenie za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/,
c/, ods. 2 písm. d/ TZ;
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18.04.2023 sp. zn. 6Co/33/2023 potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 3.000 €, a v prevyšujúcej
časti rozsudok zmenil a žalobu zamietol za nezákonné trestné stíhanie (z uplatnenej 10.000 €), pričom
proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 TZ;
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.03.2023 sp. zn. 6Co/12/2023 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 3.120 € za nezákonné

trestné stíhanie (z uplatnenej 24.000 €), pričom proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie za zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 TZ;
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19.03.2024 sp. zn. 6Co/42/2023 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 5.000 € za nezákonné
trestné stíhanie (z uplatnenej 20.000 €), za obdobie TS cca 3,5 roka;

- Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 12.12.2023 sp. zn. 6Co/170/2023 zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma spolu vo výške 3.240 € za nezákonné
trestné stíhanie v období cca 11 mesiacov;
- Krajský súd Banská Bystrica z 23. 08. 2016 sp. zn. č. 14 Co 433/2015 priznaná suma 6.000 EUR
(oslobodenie spod obžaloby),

- Krajský súd Banská Bystrica z 22. 09. 2016 sp. zn. č. 12 Co 133/2014 priznaná suma 5.022,75 EUR
(oslobodenie spod obžaloby),
- Krajský súd Banská Bystrica z 20. 10. 2016 sp.z.n.č.16 Co 63/2016 priznaná suma 4.800 EUR
(oslobodenie spod obžaloby),
- NajvyššísúdSRz3.7.2014sp.zn.č.3Cdo298/2013priznanásuma4.350EUR(nezákonnéuznesenie

o vznesení obvinenia a väzba policajtky od 5.7.2003 – 26.9.2003),
- Najvyšší súd SR z 27. 6. 2013 sp.zn.č. 3 Cdo 11/2012 priznaná suma 2.000 EUR (trestné stíhanie v
dĺžke takmer 3 roky, oslobodená spod obžaloby),
-NajvyššísúdSRz26.10.2016sp.zn.č.5Cdo173/2015priznanásuma1.813,76EUR(trestnéstíhanie,
navrhovateľ oslobodený spod obžaloby).

104. Suma uplatnená žalobcom vo výške 40.000 EUR ako náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku
nezákonného rozhodnutia, nemá oporu nielen vo vykonanom dokazovaní, ale ani v žiadnom zákonnom
ustanovení, či v judikatúre, je neprimerane vysoká vo vzťahu k ujme spôsobenej žalobcovi nezákonným
rozhodnutím (odôvodnenie v bode 96. až 100. tohto rozsudku).

105. Žalobcovi nemohol súd priznať nemajetkovú ujmu v žalovanej výške 40.000 EUR z dôvodov vyššie
uvedených, ale aj preto, že náhrada nemajetkovej ujmy má plniť zákonom mienenú satisfakčnú funkciu,
ale v žiadnom prípade nesmie nahrádzať zárobkovú činnosť, či určitý spôsob obohacovania sa.

106. K primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy sa vyjadril Najvyšší súd SR, keď konštatoval, že
priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa a dokonca by mohlo
bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach (rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Cdo 171/2005
zo dňa 27.04.2006).107. Na základe uvedeného, súd zaviazal žalovanú k náhrade nemajetkovej ujmy žalobcovi v dôsledku
nezákonného rozhodnutia v celkovej výške 5.000 EUR, z ktorej už bola žalobcovi právoplatne (dňa

22.4.2023, rozsudkom pod sp. zn. č. 38C/25/2021 – 193) priznaná suma 1.760 EUR, preto v tomto
rozhodnutí súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3.240 EUR (5.000-1.760), a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol (žalovaná suma 40.000 – priznaná suma 5.000).

108. Žalobca si k istine náhrady škody uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej

sumy vo výške 5 % ročne od 7.11.2020 do zaplatenia.

109. Žalobca listom zo dňa 17.08.2020 požiadal žalovanú o predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby -
východ, odboru inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, MV SR zo dňa 08.01.2014 pod
sp. zn. ČVS: SKIS-242/OISV-V-2013, ktorá však listom zo dňa 6.11.2020 jeho finančný nárok neuznala.

110. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu žalobcovi
riadne a včas, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 6.801,91 EUR (náhrada škody 1.801,91 + náhrada nemajetkovej ujmy 5.000) od 12.11.2020 do
zaplatenia, t.j. podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. dňom nasledujúcim po doručení oznámenia

žalovanej žalobcovi (11.11.2020), že neuspokojí nárok žalobcu na náhradu škody (pretože tento deň
nastal skôr, ako došlo k uplynutiu 6 mesačnej lehoty na plnenie 10.3.2021). Vzhľadom na uvedené, súd
žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie uvedené v žalobe, t.j. od 7.11.2020 do 11.11.2020
ako nedôvodnú zamietol.
111. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z dôvodu vyššej sumy určenej na úhradu, súd žalovanej
určil dlhšiu, 60 dňovú lehotu na plnenie.
T r o v y konania :
112. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

113. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

114.Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

115. Zásadu úspechu vo veci je treba uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž
ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo

znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné
a čo je sprevádzajúce (nález Ústavného súdu ČR III ÚS 170/99).

116. V tomto spore súd za základ nároku považoval určenie, že nárok žalobcu je daný, t.j. že do práva
žalobcu bolo zo strany žalovanej protizákonne zasiahnuté, na základe čoho určil, že žalobcovi patrí plná

náhrada trov konania. Určenie výšky nemajetkovej ujmy je v tomto prípade až druhotné, nadväzujúce
na primárne určenie. Rovnako je to aj v prípade, ak výška úhrady je posudzovaná znalcom. Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu „úspech vo veci“, keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu a nie
čo do výšky priznaného nároku.

117. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania, t.j.
v rozsahu 100 % zo súdom priznanej sumy, a žalovanej v dôsledku neúspechu v spore nárok na náhradu
trov konania nevznikol.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenia,naMestskýsúdKošice,
v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 5. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Ochrana osobnosti , Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025