Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899675
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1301899675.17

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Miroslavy Saxovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: 1/ JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič
- Stavebno obchodní firma Hodonín, Mešťanská 9, Hodonín, Česká republika, 2/ akad. mal. a soch.
Mira Trančíková, Puškinova 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ JUDr. Ján Benčura, správca konkurznej
podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Záhradnícka 41, Bratislava, 2/ ARTEMA, spol. s r.o., Vajnorská 89,

Bratislava, X/ U.. X. A., S. XX, I., 4/ GALTEX spol. s r.o., Ulica 8. mája 16, Bratislava, 5/. U.. Z. Š., S. X,
I., X/ U.. D. Š., M. XX, I., X/ U.. O. F., Z. X. XX, I., žalovaní 2/ až 7/ zastúpení advokátkou JUDr. Denisou
Jánošíkovou, Klincová 35, Bratislava, o určenie vlastníctva a vypratanie nehnuteľností, na odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 12C/34/2001-720,
zo dňa 27.5.2016, v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k.
12C/34/2001-860, zo dňa 25.1.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 12C/34/2001-720, zo dňa
27.5.2016, v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k.
12C/34/2001-860, zo dňa 25.1.2023, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ až 7/ nepriznáva proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ trovy
prvostupňového konania 975,54 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právneho
zástupcu žalovaného 1/ (výrok I.); žalobkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ až 7/ spoločne a
nerozdielne trovy prvostupňového konania 5.629,65 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia,
k rukám právnej zástupkyne žalovaných 2/ až 7/ (výrok II.); žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 1/ trovy prvostupňového konania ku dňu späťvzatia žaloby žalobkyňou 2/ 975,54 eura,

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ (výrok III.);
žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ až 7/ spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového
konania ku dňu späťvzatia žaloby žalobkyňou 2/ 5.629,65 eura, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalovaných 2/ až 7/ (výrok IV.); žalobcovi 1/ uložil povinnosť
zaplatiť žalovaným 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania 3.242,62
eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalovaných 2/, 3/, 5/,

6/ a 7/ (výrok V.); žalovaným 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok
VI.); žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok VII.); žalobkyni 2/ náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal (výrok VIII.).

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 17.12.1999
domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim - žalovaným 1/ a kupujúcim -

žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. E. A., zapísaným na LV
č. XXX, na pozemkoch parc. č. XXXXX/X - trafostanica, parc. č. XXXXX/X - opravárenská dielňa a parc.č. XXXXX/XX - odovzdávacia stanica a vypratania týchto nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/. Uznesením
č. k. 12C/34/2001-194 zo dňa 19.7.2006 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili ako
žalovaný X/ U.. X. A., žalovaný 4/ GALTEX spol. s r.o., žalovaný X/ U.. Z. Š., Ž. X/ U.. D. Š. a žalovaný X/

U..O.F..Uznesenímč.k.12C/34/2001-227zodňa27.11.2007pripustilzmenunávrhu,ktoroužalobcovia
žiadali určiť, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a uložiť žalovaným
2/, 3/ a 5/ sporné nehnuteľnosti vypratať. Uznesením č. k. 12C/34/2001-377 zo dňa 27.2.2009 pripustil
zmenu návrhu, ktorou žalobcovia žiadali určiť, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom vlastníctve
žalobcov 1/ a 2/ a uložiť žalovaným 2/, 3/, 5/ až 7/ sporné nehnuteľnosti vypratať. Uznesením č.

k. 12C/34/2001-398 zo dňa 17.9.2009 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili ako
žalovaný X/ Ľ. D., Ž. X/ U. D., Ž. XX/ U. D., Ž. XX/ A. D.. Uznesením č. k. 12C/34/2001-418
zo dňa 28.1.2010 zastavil konanie o návrhu žalobkyne 2/ na základe späťvzatia; súčasne rozhodol,
že žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ náhradu trov konania
2.324,50 eura. Uznesením č. k. 12C/34/2001-458 zo dňa 17.5.2010 konanie voči žalovaným 1/ a 4/ na
základe späťvzatia zastavil; súčasne rozhodol, že žalobca 1/ je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu

trov konania 2.324,50 eura k rukám právneho zástupcu a žalovanému 4/ náhradu trov konania 1.045,80
eura k rukám právneho zástupcu. Uznesením č. k. 12C/34/2001-483 zo dňa 7.9.2010 pripustil zmenu
návrhu, ktorou žalobca 1/ žiadal určiť, že sporné nehnuteľnosti sú v jeho vlastníctve a uložiť žalovaným
1/ až 5/ sporné nehnuteľnosti vypratať. Uznesením č. k. 12C/34/2001-486 zo dňa 7.9.2010 konanie voči
žalovaným 6/ až 9/ (pôvodne označení ako žalovaní 8/ až 11/) na základe späťvzatia zastavil; súčasne

rozhodol, že žalovaným 6/ - 9/ náhradu trov konania nepriznáva; uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 6.10.2010. Rozsudkom č. k. 12C/34/2001-512 zo dňa 26.11.2010 žalobu zamietol a žalovaným 1/ až
5/ rade (v uznesení označení ako žalovaní 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/) náhradu trov konania nepriznal. Doplňujúcim
uznesením č. k. 12C34/2001-606 zo dňa 18.6.2012 uložil žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovaným 2/
až7/náhradutrovkonania6.988,59eurakrukámichprávnehozástupcuaotrováchkonaniažalovaných

8/ až 11/ rozhodol tak, že sa im náhrada trov konania nepriznáva; predmetné uznesenie nadobudlo v
II. výroku právoplatnosť dňa 24.7.2012.

3. Súd prvej inštancie ďalej v rámci prehľadu priebehu celého konania uviedol, že uznesením č. k.
3Co/414/2012-639 zo dňa 30.7.2015 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej

inštancie č. k. 12C 34/2001-418 zo dňa 28.1.2010 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 3Co/415/2012-640 zo dňa 30.7.2015 Krajský súd
v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 12C/34/2001-458 zo dňa 17.5.2010 v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č.
k. 3Co 413/2012-638 zo dňa 30.7.2015 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý
rozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.Uznesenímč.k.3Co/416/2012-639zo
dňa 30.7.2015 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 12C
34/2001-606 zo dňa 18.6.2012 v napadnutej časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti žalobkyni 2/ zaplatiť
žalovaným 2/ až 7/ náhradu trov konania 6.988,59 eura, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Podaním zo dňa 29.10.2015 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu 2/ prostredníctvom jej právneho
zástupcu na vyplnenie tlačiva na preukázanie jej majetkových, osobných, sociálnych a ďalších pomerov,
s odvolaním sa na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/414/2012-639 zo dňa 30.7.2015.
Právny zástupca žalobkyne 2/ na danú výzvu uviedol, že žalobkyňa 2/ nie je účastníčkou konania od

9.9.2009 a preto nie je dôvod, aby „podávala tlačivo na oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie“.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súd len výnimočne nemusí úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150
OSP. Zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má

súduumožniť,abyprirozhodovaníonáhradetrovkonaniamoholprihliadnuťkzvláštnostiamjednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a k dosiahnutiu spravodlivosti pre
účastníkov konania. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa na nepriznanie trov konania, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci a nesmie odporovať dobrým mravom. Nie je teda možné kedykoľvek, bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania;
vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromvšetkýchúčastníkovkonaniaajepotrebnévziaťdoúvahynielenpomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávneného účastníka.

6. Nakoľko žalobkyňa 2/ svoje majetkové a sociálne pomery neuviedla, nemohol súd prvej inštancie z
jej viny tieto vyhodnotiť. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ má vysokoškolské vzdelanie, podľa
výpisu z Obchodného registra je štatutárom a spoločníčkou viacerých obchodných spoločností, ohľadom
nehnuteľností zo Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.4.1992 viedla niekoľko desiatok súdnych konaní
v snahe získať späť vlastníctvo a majetok vysokej hodnoty, pričom v týchto bola zastúpená advokátom.

Súd prvej inštancie mal potom za to, že z povahy prejednávanej veci a výšky trov konania vyplýva,
že v danej veci nejde o výnimočný prípad a preto je od žalobkyne 2/ spravodlivé žiadať, aby znášala
trovy konania, ktoré je v súlade s § 142 ods. 1 OSP úspešným žalovaným povinná nahradiť, nakoľko
títo konanie nevyvolali, a keďže v súdnom konaní sa dali zastúpiť advokátmi, čím im trovy na právnom
zastúpenílegitímnevznikli,bolobyvrozporesdobrýmimravmiarozhodnutiebymalonepriaznivýdopad
najmä na majetkové pomery oprávnených účastníkov, ak by im súd ako v konaní úspešným účastníkom

náhradu trov konania nepriznal. Keďže k zastaveniu konania v časti návrhu žalobkyne 2/ došlo pre
jej správanie, keď dospela k záveru, že na podanom návrhu ďalej netrvá, súd prvej inštancie priznal
žalovaným 1/ až 7/ voči nej náhradu trov prvoinštančného konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia. Opätovne preto rozhodol o trovách prvoinštančného konania žalovaných 1/ až 7/ rade v
časti zastaveného konania voči žalobkyni 2/ v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá OSP; uložil žalobkyni

2/ povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ trovy prvoinštančného konania vo výške 975,54 eura (výrok I.) v
podrobnej špecifikácii; uložil žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ - 7/ trovy prvoinštančného
konania vo výške 5.629,65 eura (výrok II.) v podrobnej špecifikácii.

7.Zároveňsúdprvejinštancieuložilžalobcovi1/povinnosťzaplatiťžalovanému1/trovyprvoinštančného

konaniakudňuspäťvzatiažalobyžalobkyňou2/vovýške975,54eura(výrokIII.)vpodrobnejšpecifikácii;
uložil žalobcovi 1/ povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ - 7/ trovy prvoinštančného konania ku dňu späťvzatia
žaloby žalobkyňou 2/ vo výške 5.629,65 eura (výrok IV.) v podrobnej špecifikácii. Opätovne rozhodol
aj o trovách prvoinštančného konania žalovaných 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ v časti po zastavení konania voči
žalovaným 1/ a 4/, podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 142 ods. 1 OSP a úspešným žalovaným

2/, 3/, 5/ až 7/ priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v podrobnej
špecifikácii vo výške 3.242,62 eura voči v konaní neúspešnému žalobcovi 1/ (výrok V.).

8. O náhrade trov I. odvolacieho konania, v ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.
3Co/414/2012-639 zo dňa 30.7.2015 zrušil odvolaním žalobkyne 2/ napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie č. k. 12C/34/2001-418 zo dňa 28.1.2010, súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v
zmysle § 142 ods. 1 OSP, keď žalobkyňa 2/ bola v tomto odvolacom konaní úspešná, avšak náhradu trov
tohtoodvolaciehokonaniaprotineúspešnémužalovanému1/jejnepriznal,nakoľkosiichnávrhompodľa
§ 151 ods. 1 OSP neuplatnila a ani nevyčíslila. O náhrade trov II. odvolacieho konania, v ktorom Krajský
súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co/416/2012-639 zo dňa 30.7.2015 zrušil odvolaním žalobkyne 2/

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 12C/34/2001-606 zo dňa 18.6.2012, súd prvej inštancie
rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keď žalobkyňa 2/ bola v tomto odvolacom
konaní úspešná, avšak náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným 2/ až 7/
jej nepriznal, nakoľko si ich návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnila a ani nevyčíslila (výrok VIII.).
O náhrade trov III. odvolacieho konania, v ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č.

k. 3Co/415/2012-640 zo dňa 30.7.2015 zrušil odvolaním žalobcu 1/ napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie č. k. 12C/34/2001-458 zo dňa 17.5.2010, súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu
v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keď žalobca 1/ bol v tomto odvolacom konaní úspešný, avšak náhradu trov
tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným 1/ až 4/ mu nepriznal, nakoľko si ich návrhom
podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnil a ani nevyčíslil (výrok VII.). O náhrade trov IV. odvolacieho konania,

v ktorom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Co/413/2012-638 zo dňa 30.7.2015 zrušil
odvolaním žalovaných 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ (v súčasnosti už označení ako žalovaní 1/ až
5/) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 12C/34/2001-512 zo dňa 26.11.2010 v časti výroku o
náhrade trov konania, súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 OSP,
keď žalovaní 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ (v súčasnosti už označení ako žalovaní 1/ až 5/) boli

v tomto odvolacom konaní úspešní, avšak náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému
žalovanému 1/ im nepriznal (výrok VI.), nakoľko si ich návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnili a
ani nevyčíslili.9. Proti uzneseniu v rozsahu výrokov I., II., III., IV. a V. podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali
uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalovaným nepriznať trovy konania, resp. zrušiť a vrátiť vec na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Mali za to, že pokiaľ súd prvej inštancie v záhlaví uznesenia nesprávne

označilakožalovanéhoX/O..O.O.,správcukonkurznejpodstatyŽELSTAV,A-Z,spol.sr.o.,Štefánikova
15, Bratislava, pričom O.. O. O. bol zbavený uvedenej funkcie dňa 30.9.2008 a dňa 11.7.2011 zomrel,
tento nemôže byť účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu sú „všetky“ rozhodnutia súdu prvej
inštancie od 30.9.2008, resp. od 11.7.2011 postihnuté vadou podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP a sú
preto nezákonnými - nespravodlivými rozhodnutiami. Žalobcovia v odvolaní ďalej namietli nesprávnosť

výrokov II., IV. a V., pretože v spise sa nachádzajú splnomocnenia žalovaných 2/ až 7/, ktoré nie sú
podpísané ich právnou zástupkyňou, čo je prekážkou v konaní priznaných trov. Uvedené má podľa
žalobcov ten následok, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť a konanie
o trovách zastaviť.

10. V ďalšom žalobcovia poukázali na dôvody podania žaloby v predmetnom spore. Uviedli, že žalovaný

2/ počas prieťahu v konaní zavineného súdom predal predmet sporu na parc. č. XXXXX/X žalovanému
3/ (teda konateľovi žalovaného 2/), na parc. č. XXXXX/X a XXXXX/XX žalovanému 4/, ktorý ho následne
predal žalovaným 5/, 6/ a 7/ (teda konateľom žalovaného 4/). Predávali tak sami sebe a súd prvej
inštancie im priznal trovy konania napriek tomu, že predávali, aj keď im v tom bránil žalobný návrh zo dňa
17.12.1999; predávali skôr, ako súdy rozhodli vo veci samej. Podľa žalobcov tento stav zavinil súd prvej

inštancie, pretože predmet sporu nezabezpečil proti scudzovaniu a s týmito nezákonnými prevodmi sa
nevysporiadal. V uvedenom však vzhliadli ďalší dostatočný dôvod na postup podľa § 150 ods. 1 OSP.
Uviedli, že súd prvej inštancie pripustil na ich návrh zmenu účastníkov na strane žalovaného a túto
skutočnosť, vynútenú konaním žalovaných, hodnotil ako časté zmeny návrhu. Po uplynutí 3 rokov museli
meniť titul z bezpodielového spoluvlastníctva na podielové, čo by malo byť považované za vynútenú

zmenu návrhu. Príčina povinnosti upraviť petit bola vždy a jednoznačne mimo zavinenia žalobcov;
vyplývalabuďzozákonaaleboprávnychúkonovvýlučnenastranežalovaných.Ďalšieprocesnépostupy
a zjavne nesprávne rozhodnutia boli opakovane zrušené odvolacím súdom (v štyroch konaniach). V
konečnom dôsledku to nedoznalo zmeny pri posudzovaní mimoriadnych okolností prípadu a neboli
prieťahy v konaní a úkony žalovaných posudzované za zreteľa hodné skutočnosti podľa § 150 ods. 1

OSP.

11. To, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí nariadil posúdiť aj možnú aplikáciu § 150 ods.
1 OSP bolo záväzným pokynom, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný a ktorý túto otázku musel riešiť
ako prioritnú. To, čo žalovaní oznamovali, dokladovali a mimo pojednávania vykonali, nie je obvyklým

postupom a to sú mimoriadne skutočnosti, ktoré mali byť dostatočným dôvodom na nepriznanie trov
konania. Ak žalovaný prevedie predmet sporu na iného, musí dôjsť k zmene účastníkov na jeho strane a
procesne sa začína od znovu. Uvedené má ten následok, že nielen žalovaný 1/, ale aj žalovaní 2/ až 7/
boli povinní pravdivo informovať súd na prvom pojednávaní a do spisu založiť dôkazy, na základe akého
listinnéhodôkazusastaliúčastníkmikonania.Ajvtomtoprípadetedapochybilsúd,čojejedenzdôvodov

hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP. Súd prvej inštancie vytkol žalobkyni 2/, že odmietla
podaťmajetkovépomery;oodmeneO..O.vovýške65miliónovSksavšaknehovorí.Žalovaný2/kupuje
nehnuteľnosti, o ktorých vie, že sú v spore, že Krajský súd Bratislava v konaní sp. zn. 27S/17/1998, zo
dňa 6.10.1998 zrušuje prevody, ktorými došlo k zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností. Konateľ
žalovaného 2/ (U.. A.) o všetkom vedel, lebo bol nájomca predmetných nehnuteľností. Vedel aj to,

že prenajímateľ na jeho podnet predmet sporu rekonštruoval za nemalé finančné prostriedky, ktoré si
následne aj sám v kúpnej zmluve pripočítal na svoj vrub, teda sledoval iba to, že kúpna cena bola
veľmi výhodná. Uvedené má ten následok, že žalobca 1/ zostal na dôchodku s dôchodkom vo výške
hraničiacej s chudobou. To, že sú dôležité majetkové a osobné pomery účastníkov, nikto nerobí sporné.
Ale nemalo by byť sporným ani to, že prvý úkon žalovaného bol a je rozhodujúcim. Nezákonným

prevodom vlastníctva na žalovaných musel byť o kupujúcich rozšírený petit „o nových vlastníkov“. Tým,
že došlo k prevodom predmetu sporu, vznikli nové trovy konania. Uloženie povinnosti ich zaplatenia
žalobcom je nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi.

12. Žalobcovia ďalej uviedli, že je pravdou, že ich zastupoval advokát. Tento však prevzal zastupovanie

s tým, že bude odmenený podielovou odmenou; na jeho odmenu však nezostalo. Poukázali na to, že
podľa § 150 ods. 1 OSP súd bol a je povinný skúmať osobné a majetkové pomery nielen žalobcov,
ale osobné a majetkové pomery všetkých účastníkov. Záverom uviedli, že preukazovať a dokladovaťosobné a majetkové pomery je nedôstojné, neľudské a porušujúce právo na ochranu osobných údajov,
súkromia a majetkových pomerov.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutej časti
uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Žalobcovia v úvode odvolania namietli v napadnutom uznesení nesprávne označenie žalovaného
1/ (O.. O. O., správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava).
Uvedenú zrejmú nesprávnosť súd prvej inštancie napravil opravným uznesením č. k. 12C/34/2001-860,
zo dňa 25.1.2023, ktorým opravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia žalovaného 1/
na: 1/. O.. O. I., správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., so sídlom Záhradnícka 41,
Bratislava, Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na vydanie opravného uznesenia inštruoval súd prvej

inštancie v pokyne zo dňa 15.3.2018 a následne aj v pokyne zo dňa 15.12.2022 s tým, že O.. O. O. bol
zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty dňa 30.9.2008 a dňa 11.7.2011 zomrel. Uvedená zrejmá
nesprávnosť, ktorú súd prvej inštancie napravil opravným uznesením, potom nemá žiaden vplyv na
zákonnosť či spravodlivosť napadnutého uznesenia, ako uvádzali žalobcovia.

15. K ďalšej odvolacej námietke nedostatku plnomocenstiev, ktoré neboli podpísané právnou
zástupkyňou žalovaných 2/ - 7/ O.. B. O.Š. odvolací súd uvádza, že totožnou odvolacou námietkou
(vo vzťahu k žalovaným 5/, 6/ a 7/) sa zaoberal už v uznesení č. k. 3Co/414/2012, 3Co/416/2022-639
zo dňa 30.7.2015. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ splnomocnili O.. B. O.
na svoje zastupovanie v danej veci plnomocenstvami zo dňa 14.4.2008 a O.. B. O. svojim podpisom

splnomocnenia aj prijala (plnomocenstvá založené na č. l. 299 a č. l. 300). Žalovaný 4/ O.. B. O.
splnomocnil na zastupovanie dňa 22.2.2008 a O.. B. O. svojim podpisom potvrdila aj prijatie tohto
splnomocnenia (plnomocenstvo na č. l. 289). Pokiaľ ide o plnomocenstvá žalovaných 5/, 6/ a 7/ udelené
O.. B. O., tieto žalovaní 5/ a 7/ podpísali dňa 17.1.2008 (č. l. 270 a 271) a žalovaná 6/ dňa 18.1.2008 (č. l.
268). Je pravdou, že na plnomocenstvách udelených žalovanými 5/, 6/ a 7/ založených v spise absentuje

podpis advokátky, avšak len z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť záver, že by O.. B. O. zastupovanie
uvedených žalovaných neprevzala. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné rozlišovať
medzi dohodou o splnomocnení, ktorá môže mať charakter napr. príkaznej zmluvy a plnomocenstvom,
ktoré je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa a po formálnej stránke sa ním preukazuje,
že došlo k uzavretiu dohody o splnomocnení medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. V zmysle

§ 28 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase podpisovania založených plnomocenstiev) možno
plnomocenstvo udeliť písomne alebo ústne do zápisnice. Plnomocenstvom na zastupovanie v konaní
môže byť každá listina vlastnoručne podpísaná účastníkom, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby
ho určitá osoba zastupovala (R 56/1969). Procesné plnomocenstvo je totiž len listinou osvedčujúcou
uzavretie dohody o splnomocnení, t. j. oprávnenie splnomocnenca zastupovať v konaní splnomocniteľa.

Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 1Cdo/100/2019 uviedol, že „splnomocnenie je jednostranný
právny úkon zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu
zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so
zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu urobené v mene zastúpeného.“ V danej
veci z obsahu plnomocenstiev podpísaných žalovanými 5/, 6/ a 7/ jednoznačne vyplýva ich vôľa, aby ich

v konaní pred súdom o prejednávanej veci zastupovala advokátka O.. B. O.. Týmito plnomocenstvami
tak vzhľadom na uvedené žalovaní 5/, 6/ a 7/ vo vzťahu k súdu ako aj tretím osobám osvedčili, že
medzi nimi a advokátkou O.. B. O. došlo k uzavretiu dohody o splnomocnení. Skutočnosť, že O.. B.
O. prevzala aj zastúpenie žalovaných 5/, 6/ a 7/ možno vyvodiť aj z jej ďalšieho postupu v konaní, keď
úkony právnej služby robila aj v mene týchto žalovaných. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že dňa

17.1.2008 substitučne splnomocnila advokáta A.. S. A., aby ju v rozsahu jej splnomocnenia zastupoval
pri zabezpečovaní a obrane nárokov žalovaných 5/, 6/ a 7/ na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa
18.1.2008.Jepretopotrebnéuzavrieť,žežalovaní5/,6/a7/splnomocnilinasvojezastupovanievkonaní
advokátku O.. B. O. a táto ich zastupovanie prijala, riadne v ich mene vykonávala úkony právnej služby,
a preto aj žalovaným 5/, 6/ a 7/ vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia.

16. Pokiaľ v ďalšom texte odvolania žalobcovia poukazovali na dôvody podania žaloby, na priebeh
konania, nutnosť pripustenia vstupu ďalších žalovaných, zmeny petitu, či na postup a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré boli zrušené odvolacím súdom, tak samotné tieto skutočnosti bez ďalšieho niesú dôvodom pre aplikáciu § 150 ods. 1 OSP, ktorej sa žalobcovia odvolaním domáhali. Nedôvodné
bolo tvrdenie ohľadom zavinenia priebehu konania (nutnosť pripustenia vstupu ďalších žalovaných,
zmeny petitu) súdom prvej inštancie, keď tento nezabezpečil predmet sporu proti scudzovaniu.

Ak totiž žalobcovia nenavrhli predbežným opatrením uloženie zákazu nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami, nemohol súd prvej inštancie bez návrhu takýto zákaz uložiť (a teda zabezpečiť
predmet sporu proti scudzovaniu).

17. Odvolací súd už v uznesení č. k. 3Co/414/2012, 3Co/416/2012-639 zo dňa 30.7.2015 a rovnako v

uznesení č. k. 3Co/415/2012-640 zo dňa 30.7.2015 uviedol, že § 150 ods. 1 OSP predstavuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok ako aj zodpovednosti za zavinenie a umožňuje súdu, aby vo
výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi konania, ktorý by inak mal
právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, keď sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, ale súd
dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom

alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite
odôvodnený, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania.

18. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania teda bolo podľa predchádzajúcej procesnoprávnej

úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. - OSP) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom poskytnúť
účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním
musel alebo mal nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie
pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 142 OSP vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok
sporového konania, t. j. že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých

účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri zastavení konania bolo potrebné dôsledne skúmať
zavinenie zastavenia konania účastníkmi a až následne, ak zavinenie nebolo možné pričítať žiadnemu
z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP; § 146
ods. 2 OSP mal postavenie lex specialis vo vzťahu k § 146 ods. 1 písm. c) OSP. Pri rozhodovaní

o trovách konania v súvislosti so zastavením konania tak bolo potrebné zodpovedať otázku, ktorý z
účastníkovzaviniljehozastavenie;zavineniezastaveniasaposudzovalovýlučnezprocesnéhohľadiska,
nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva.
Výnimky z týchto pravidiel musel ustanoviť zákon; tieto sa mali uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo nepriznanie náhrady

trov konania podľa § 150 ods. 1 OSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/2004). Pre ďalšie ozrejmenie odvolací
súd poznamenáva, že ustanovenie § 150 ods. 1 OSP nezakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale súd bol pri jeho použití povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. Nebolo naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné

zásady rozhodovania o trovách konania. Len výnimočne nemusel súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania podľa § 150 ods. 1 OSP; predmetné zákonné ustanovenie malo súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a malo slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa malo vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej

veci. Súd prihliadol najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatilo, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 veta druhá OSP). Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa bolo potrebné prihliadať ďalej k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
všetkých strán sporu a vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale bolo

nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strane sporu.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 OSP boli tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
(práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

19. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 OSP zaoberal vo

vzťahu k žalobkyni 2/, keď uviedol, že žalobkyňa 2/ svoje majetkové a sociálne pomery neuviedla a preto
tieto z jej viny nemohol vyhodnotiť. Poukázal pritom na účasť žalobkyne 2/ vo viacerých obchodných
spoločnostiach, vedenie množstva konaní, zastúpenie advokátom a na skutočnosť, že v predmetnej
veci nejde o výnimočný prípad. Možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 OSP vo vzťahu k žalobcovi 1/ sa súdprvej inštancie nezaoberal, keď neskúmal a vo svojom rozhodnutí ani neprijal žiadne skutkové a právne
závery v tom smere, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bol daný dôvod náhradu
trov konania žalovaným vo vzťahu k žalobcovi 1/ nepriznať celkom alebo sčasti. Z hľadiska aplikácie

ustanovenia § 150 ods. 1 OSP súd prvej inštancie teda neposúdil celý komplex okolností relevantných
pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia; neprihliadol na to,
či žalovaní uviedli skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril, s výnimkou tých, ktoré nemohli
uplatniť, ďalej na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku (práva), k správaniu a postoju
účastníkov v priebehu konania a pod. Nezohľadnil napr. ani to, ako by sa rozhodnutie o trovách konania

podľa § 150 ods. 1 OSP dotklo majetkových pomerov žalovaných, ktorým vznikol nárok na náhradu trov
konania a či by aplikáciou tohto ustanovenia bola dosiahnutá spravodlivá ochrana práv strán sporu.

20. Odvolací súd však viazaný dôvodmi odvolania konštatuje, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne
relevantné skutočnosti pre možnosť aplikácie § 150 ods. 1 OSP (resp.
v súčasnosti § 257 CSP). Pri poukaze na skutočnosť, že pre možnosť aplikácie § 150 ods. 1 OSP

súd bol a je povinný skúmať osobné a majetkové pomery nielen žalobcov, ale osobné a majetkové
pomery všetkých účastníkov, žalobcovia súčasne uviedli, že preukazovať a dokladovať osobné a
majetkové pomery je nedôstojné, neľudské a porušujúce právo na ochranu osobných údajov, súkromia
a majetkových pomerov. Pokiaľ teda samotní žalobcovia netvrdili a teda ani nepreukázali svoje
aktuálne osobné a majetkové pomery odôvodňujúce dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie

náhrady trov konania žalovaným (ktorých špecifikáciu a celkovú výšku v odvolaní nenamietali), nimi
uvedené odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie
v napadnutej časti. Odvolací súd preto uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k.
12C/34/2001-720, zo dňa 27.5.2016, v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného súdu
Bratislava III č. k. 12C/34/2001-860, zo dňa 25.1.2023, v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. až V., v

zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí mali z procesného hľadiska v
odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu

spisu vyplýva, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).