Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/51/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203693
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625203693.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale pobytom B. XXXX/XX, C.,
v súčasnosti u otca, dieťa rodičov: matka D. E. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale pobytom B. XXXX/XX, C.,
a otec F. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale pobytom E. G. H., t. č. G. XXX, v konaní o zmene úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/151/2025 - 13 zo dňa 13.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 9P/151/2025 - 13 zo dňa 13.11.2025 Okresný súd Liptovský
Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa tento domáhal dočasného zverenia maloletého syna do svojej
osobnej starostlivosti, prípadne jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok
I.). Súčasne prvostupňový súd začal konanie vo veci samej o zmene úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností (výrok II.) a ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní
(výrok III.).
Pri posudzovaní návrhu vychádzal z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a
§ 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Prvostupňový súd zároveň prihliadal na charakter neodkladného opatrenia ako mimoriadneho
procesného prostriedku, ktorý možno nariadiť len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
účastníkov alebo zabrániť hrozbe ujmy, ktorú by nebolo možné neskôr odstrániť.
Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu tým, že otec neosvedčil existenciu naliehavých

dôvodov, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah súdu do pomerov maloletého dieťaťa. Zo samotného
návrhu otca mal za preukázané, že maloletý sa v čase podania návrhu už fakticky zdržiaval v domácnosti
otca, a to s vedomosťou a súhlasom matky, ktorá podľa tvrdení otca do tohto pobytu nezasahovala.
Prvostupňový súd poukázal na to, že faktický pobyt maloletého u otca trval už niekoľko týždňov a nebol
zdrojom akútneho konfliktu medzi rodičmi ani dôvodom na okamžité autoritatívne usporiadanie pomerov.
Súd prvej inštancie konštatoval, že otázka prípadnej zmeny osobnej starostlivosti si vyžaduje rozsiahle

dokazovanie, presahujúce rámec dokazovania v rozhodovaní o neodkladnom opatrení.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie
podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil naliehavé okolnosti prípadu a neprávom uprednostnil matku,
hoci v skutočnosti podľa otca dlhodobo zanedbávala starostlivosť o maloleté dieťa. Uviedol, že matka
podľa jeho tvrdení nezabezpečovala maloletému riadnu stravu, vhodné oblečenie, potrebnú podporu

pri školských povinnostiach, pričom maloletý prichádzal do školy hladný, bez desiatej a s nedostatkomzákladných potrieb. Namietal, že prvostupňový súd nehodnotil jeho dôkazy o tom, že po presune
maloletého k otcovi došlo k zlepšeniu jeho fyzického stavu, stravovania a celkového životného režimu.
Otec zdôraznil, že matka plánuje zmenu bydliska do prostredia, ktoré je pre maloletého neznáme

a súčasne po bytovej stránke nedostatočné. Tvrdil, že matka sa o dieťa nezaujímala, avšak bude
ho teraz ovplyvňovať. V odvolaní taktiež uviedol, že počas pobytu dieťaťa v jeho domácnosti mu
zabezpečoval spolu so svojou matkou všetky jeho potreby, pričom finančné prostriedky zasielané
maloletému preukazoval výpismi z účtu, ktoré k odvolaniu pripojil.
Podľa otca súd prvej inštancie neprihliadol na naliehavosť situácie. Z týchto dôvodov navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Odvolanie považovala za nedôvodné a tvrdenia otca
označila za nepravdivé, účelové a nezodpovedajúce skutočným pomerom v rodine. Zdôraznila, že sa
o maloletého od jeho narodenia riadne starala, zabezpečovala mu každodennú osobnú starostlivosť,
školské povinnosti, zdravotnú starostlivosť, režim dňa aj sledovanie jeho psychického a fyzického

stavu. Uviedla, že otec sa na starostlivosti o dieťa dlhodobo nepodieľal, a to ani osobne, ani finančne,
pričom si vyživovaciu povinnosť plnil len sporadicky a s výraznými omeškaniami, čo jej spôsobovalo
opakované finančné ťažkosti. K svojmu vyjadreniu pripojila podrobné mesačné prehľady zaplateného a
nezaplateného výživného vrátane dlhov, ktoré voči nej otec podľa nej stále má.
Matka ďalej uviedla, že problémy maloletého so školskou dochádzkou, správaním, záškoláctvom,

nočným túlaním sa a nerešpektovaním autorít riešila dlhodobo, v súčinnosti so školou, školským
psychológom a pediatrom. Zdôraznila, že otec podľa nej autoritu matky pred maloletým podkopával, v
problematickom správaní ho podporoval a so školou nekomunikoval, čo mala potvrdzovať aj priložená
komunikácia so školou.
K vyjadreniu pripojila rozsiahlu SMS komunikáciu dokumentujúcu zhoršený prospech, nedostatočnú

prípravu na vyučovanie a výchovné problémy maloletého, ako aj neplnenie vyživovacej povinnosti zo
strany otca.
Matka sa dištancovala od tvrdenia, že by maloletého zanedbávala. Uviedla, že maloletý bol u nej riadne
zabezpečený, mal primerané ošatenie, stravu aj hygienu; tvrdenia otca o hladovaní dieťaťa považovala
za účelové. Zdôraznila, že domácnosť otca nepovažuje za stabilné a disciplinované prostredie, pretože

podľa nej otec nevyžaduje plnenie školských povinností, nerešpektuje odporúčania odborníkov a
ponecháva dieťa bez kontroly.
Záverom matka uviedla, že pomery medzi účastníkmi nevyžadujú neodkladný zásah súdu. Navrhla
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok vyplýva, že dňa 19.11.2025 vykonal
šetrenie pomerov v domácnosti matky, ktorá podľa jeho zistení žije v priestrannom, zrekonštruovanom
a hygienicky udržiavanom byte. Maloletý má v byte vlastnú izbu, mladšie deti majú spoločný priestor.
Matka uviedla svoje príjmy (rodičovský príspevok, prídavky, výživné) aj pravidelné výdavky na
domácnosťadeti.Úradpoukázalnatvrdeniamatky,podľaktorýchmaloletýdlhodobovykazovalzávažné

výchovné a školské problémy, pričom matka mala podozrenie aj na užívanie návykových látok. Matka
ďalej uvádzala, že otec podľa nej nie je vhodným výchovným vzorom, v minulosti mal mať problémy
so zákonom, nepracoval a nechával sa finančne podporovať svojou matkou. Taktiež uvádzala, že otec
nerešpektoval jej výchovné opatrenia, oslaboval jej autoritu a pri problémoch maloletého so školou
nespolupracoval. Matka oznámila, že maloletý odišiel k otcovi 11.10.2025, hoci s tým nesúhlasila, avšak

nedokázala tomu zabrániť.
Z priloženej správy Strednej odbornej školy lesníckej a drevárskej, ktorú navštevuje maloletý, vyplývalo,
že tento vykazoval závažné problémy v školskom prostredí: neprospieval, mal vysoký počet absencií
vrátane neospravedlnených hodín, prichádzal neskoro na vyučovanie, nedodržiaval školský poriadok,
zanedbával domácu prípravu a mal problémy s disciplínou. Škola uvádzala, že matka o problémoch

vedela, aktívne ich riešila a pravidelne so školou komunikovala už od nástupu maloletého do 1. ročníka.
Naopak, spolupráca zo strany otca bola minimálna až absentovala: otec nereagoval na kontakt školy a
o jeho súčinnosť nebolo možné sa opierať. Škola zaznamenala aj podozrenia na kontakt maloletého s
návykovými látkami, ktoré vychádzali z jeho správania a opakovaných absencií.
Z predložených príloh - správ H. C. týkajúcich sa oboch maloletých dcér matky vyplývalo, že matka

zabezpečovala pre obe stabilné, bezpečné a materiálne primerané rodinné prostredie. Obe deti
mali v materskej škole pravidelnú dochádzku, boli riadne adaptované, sociálne primerane rozvinuté,
upravené, s primeraným správaním a bez akýchkoľvek výchovných problémov. Školské zariadenie
uvádzalo, že matka s ním aktívne spolupracovala, priebežne komunikovala, reagovala na odporúčaniapedagógov, zúčastňovala sa aktivít, zabezpečovala všetky potrebné pomôcky aj mimoškolské aktivity
detí a uhrádzala poplatky načas. Obe správy sa zhodovali v tom, že rodinné prostredie matky bolo
stabilné, podnetné a primerané zdraviu a vývinu detí a neboli v ňom zistené žiadne nedostatky.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kysucké Nové Mesto vo svojej správe o prešetrení pomerov u
otca zo dňa 1.12.2025 poukázal na tvrdenia otca, podľa ktorých sa maloletý zdržiava v domácnosti otca
už približne tri mesiace. Otec býva v rodinnom dome svojej matky, v ktorom má maloletý samostatnú
izbu so základným vybavením. Domácnosť bola vyhodnotená ako hygienicky vyhovujúca a materiálne

zabezpečená. Pri pohovore vykonanom bez prítomnosti rodičov maloletý uviedol, že sa u otca cíti dobre,
má tam dostatok jedla, oblečenia a podporu zo strany starej matky. Popísal napätý vzťah s matkou,
avšak dobré vzťahy so sestrami aj so starými rodičmi z matkinej strany. Maloletý však zároveň uviedol,
že sa nevie rozhodnúť, či chce byť zverený otcovi alebo preferuje striedavú starostlivosť. Úrad nezistil
nedostatky v materiálnych podmienkach u otca.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal uznesenie
napadnuté súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, považujúc ho za vecne správne.

7. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vzal do úvahy dovtedy
vykonané dokazovanie a podklady, ktoré mal k dispozícii, pričom dospel k správnemu záveru, keď
návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. neodkladným opatrením
zamietol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len
konštatuje správnosť jeho záverov. Dodáva, že ani podľa jeho názoru neexistuje naliehavá potreba
úpravy pomerov k maloletému zásahom súdu, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia je mimoriadnym procesným prostriedkom, ku
ktorému súd pristupuje len vo výnimočných prípadoch, keď ide o ohrozenie záujmov dieťaťa.

V prejednávanej veci je maloletý fakticky v osobnej starostlivosti otca, ktorú okolnosť matka rešpektuje
a otcovi v starostlivosti nebráni. Skutočnosť, že faktický výkon rodičovských práv a povinností v
súčasnosti neprebieha v súlade s predchádzajúcim rozsudkom, sama osebe nepostačuje na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže táto okolnosť nepreukazuje bezprostredné ohrozenie maloletého ani
potrebu okamžitého zásahu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nebola

daná naliehavosť rozhodovať o pomeroch maloletého formou neodkladného opatrenia.

8. Odvolací súd sa podrobne zaoberal aj odvolacími námietkami otca, avšak tieto neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Otec v odvolaní poukazoval najmä na údajné
zanedbávanie starostlivosti zo strany matky a na potrebu bezodkladného zásahu súdu. Tieto tvrdenia

však neboli podporené objektívnymi zisteniami. Zo správ orgánov sociálnoprávnej ochrany detí
ani zo správ školských zariadení predložených spolu s vyjadrením matky nevyplýva, že by matka
neposkytovala maloletému alebo ostatným deťom vyhovujúce podmienky, zanedbávala ich potreby
alebo ich vystavovala riziku. Naopak, domácnosť matky bola hodnotená ako stabilná, bezpečná a
materiálne primeraná, pričom matka dlhodobo aktívne spolupracovala so školskými a predškolskými

zariadeniami jej detí a mladšie deti v jej starostlivosti prosperujú bez akýchkoľvek ťažkostí.

9. Pokiaľ otec tvrdil, že sa o maloletého osobne stará a zabezpečuje jeho potreby, odvolací súd považuje
zavýznamné,žezáveryškolyapredloženákomunikáciapotvrdzujúpretrvávanievýchovnýchproblémov
maloletého, najmä v oblasti školskej dochádzky, disciplíny a prospechu. Z príloh vyplýva, že maloletý

vymeškal vysoký počet vyučovacích hodín, mal neospravedlnené absencie a neskoré príchody do
školy, pričom zo strany otca bola spolupráca so školou minimálna alebo absentovala úplne. Škola o
veci komunikovala najmä s matkou, ktorá sa snažila situáciu riešiť, poskytovala súčinnosť a reagovala
na odporúčania školy aj odborníkov. Pri hodnotení záujmu maloletého preto odvolací súd prihliadol
na to, že maloletý sa síce v čase rozhodovania zdržiava v domácnosti otca, avšak ide o obdobie

poznačené výraznými problémami v škole, pričom otec vo vzťahu k škole neosvedčil aktívnu výchovnú
angažovanosť ani schopnosť riešiť vzniknuté ťažkosti. Za tejto situácie sa ani odvolaciemu súdu nejaví
v záujme maloletého jeho dočasné zverenie do osobnej starostlivosti otca. Samotný faktický pobytmaloletého u otca, bez preukázania schopnosti zabezpečiť jeho stabilný vývin a riadnu školskú prípravu,
nemôže odôvodniť zmenu výkonu rodičovských práv a povinností formou neodkladného opatrenia.
Odvolací súd prihliadol aj na zásadu stability výchovného prostredia, ktorá uprednostňuje zachovať

doterajší stav, pokiaľ sa nepreukáže jeho nevhodnosť alebo ohrozenie maloletého. Zo zistení v konaní
nevyplýva, že by prostredie u matky nebolo pre maloletého bezpečné či primerané.

10. Napokon z obsahu návrhu aj odvolania vyplýva, že otec sa neodkladným opatrením nedomáha
ochrany maloletého pred bezprostredným ohrozením, ale skôr predčasnej zmeny právneho režimu

osobnej starostlivosti, ktorú však možno dosiahnuť len v konaní vo veci samej po vykonaní riadneho
dokazovania.

11. Odvolací súd pripomína, že účelom neodkladného opatrenia nie je predbežne nahrádzať rozhodnutie
vo veci samej, ani riešiť dlhodobé výchovné či školské ťažkosti maloletého. Ide o dočasný zásah
výnimočného charakteru, ktorý prichádza do úvahy len vtedy, ak je osvedčená bezprostredná potreba

okamžitej ochrany dieťaťa, čo nebol daný prípad. V prejednávanej veci je súčasne maloletý na prahu
dospelosti a jeho názor bude predmetom riadneho zisťovania v konaní vo veci samej; aktuálne prejavy
odmietania školy, výkyvy správania či konflikty s autoritou nie je možné bez ďalšieho stotožňovať s
potrebou okamžitej zmeny osobnej starostlivosti. Ich posúdenie si vyžaduje systematické a odborné
dokazovanie, ktoré rámec neodkladného opatrenia presahuje.

12. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 58 ods. CMP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).