Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoEk/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220628
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8115220628.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION,
a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, proti povinnej
O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. G. 3, o vymoženie 2.413,49 eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 04.11.2015, č.k. 90Er 455/2015-14, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že exekúcia je nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko v tejto

exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch. Je zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení. Na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej
všetky spory bude rozhodovať rozhodcovský súd, čím je podľa súdu prvej inštancie obmedzené aj
právo slabšej zmluvnej strany - od povinného domáhať sa ochrany na všeobecnom súde SR. Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do

takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh

na štátnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie považoval výkon práv
oprávneného podľa tejto rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa
a dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú § 52 a nasl. OZ a Smernica 93/13/
EHS. Dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ

ňou viazaný nie je, táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasledujúce OZ.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil rozpor exekučného titulu so zákonom,
a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol aby odvolací súd uznesenie
zmenil a žiadosti súdneho exekútora vyhovel. Alternatívne navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Je toho názoru, že zakladať oprávnenia štátnemu orgánu nie je
možné ani zákonom prípustné len na základe judikatúry najvyššieho súdu či súdnej praxe, ktorá jenejednotná. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o
úvere, ktorú obsahuje rozhodcovská doložka. Rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené ako súd
dospel k týmto záverom. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z
povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti
než akou v prospech tejto interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj
premenené historického výkladu. Exekučný súd je teda oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako

exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno
preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný súd teda nie je oprávnený skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný.
Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zamietnutia žiadosti, ktoré majú povahu

skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že
oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Jeho právny predchodca postupoval podľa § 93b Zákona o bankách, ktorý
jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je
klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho

osobnej a zmluvnej slobody. Podľa oprávneného ďalej exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nesprávne neaplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a zároveň sa ako exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktoré majú iné súdy toho
istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku a konanie by prebiehalo na riadnom súde, exekučný súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom

by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala
náležite naplánovať. Ďalej zdôrazňuje, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a
takto sa podieľa aj na výbore predsedajúceho člena sporu. Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé
a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí

SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ďalej tvrdí, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym
záverom ako rozhodcovský súd. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom
a novovytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastníkom na

takomto zisťovaní skutkového stavu. Takýto výklad je neprípustný, okrem iného aj preto, že vyžaduje
inú úpravu procesných práv a povinností účastníkov exekučného konania než akú obsahuje exekučný
poriadok a odporuje systematike zákonnej úpravy pokiaľ ide o prieskum rozhodcovských rozsudkov
všeobecnými súdmi. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS 93/13/

EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne
sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne
indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou
určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu,
konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvej inštancie tak v preskúmavanom rozhodnutí

urobil, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia iných
súdov v pôsobnosti SR, ktoré podporujú ním vyjadrenú právnu argumentáciu v podanom odvolaní.
exekučný súd tak svojím postupom znemožnil uplatniť oprávnenému svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Rozhodcovská
arbitrážnaamediačná,a.s.,zriaďovateľsúdu,ktorývydalexekučnýtitulječlenomzáujmovéhozdruženia

Rozhodcovská a mediačná, a. s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktoré vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73
ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe týchto dôvodov oprávnený navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Ďalšie vyjadrenia vo veci predložené neboli.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“),preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného
súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Podľa ustanovenia § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov

rozhodcovského konania zaväzovať.

8. Podľa odseku 2 na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy

účinné do 31. decembra 2014.

9. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú Smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je
rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu

silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď

po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. (Pozri
uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51)

10. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých

rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo/146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný.“ (Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo
143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011)

11. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav,

keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej
zmluve, pretože podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
(Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012)

12. Občiansky zákonník od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.13. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

14. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom

súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

15. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 odsek
1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

16. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy,akmedzizmluvnýmistranamibolavsúladesustanovením§3zákonač.244/2002Z.z.uzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,žemajetkovéspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknúvurčenom

zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej, buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (ustanovenie § 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže
byť podkladom pre exekučné konanie.

17. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie žiadosť exekútora o udelenie poverenia
zamietol.Soprávnenýmniejemožnésúhlasiť,žeišloonaplnenieustanovenia§93bzákonač.483/2001
Z.z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“).

18. Podľa ustanovenia § 93b Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné

ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť
voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a
pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné

preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

19. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť obchodných podmienok.
Podstatou obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď
záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť
pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v

nevýhodnompostaveníoprotidodávateľovi.(PozriMostazaClarobod25-28,uzneseniePOHOTOVOSŤ
C-76/10 bod 37 a iné)20. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie
došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv

poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Naviac kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (Čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Takže aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v

časti rozhodcovskej doložky opodstatnená. (Pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE
66/2012)

21. Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným

spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na
to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok
C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.:
„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť

sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy

ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na
procesarobímutomenejobtiažnym.Keďjeneprerokovanájurisdikčnáklauzulazahrnutávtakejzmluve
v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice.“

22. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku(MostazaClaroC-168/05)tak,akoexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,

že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,
ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa

účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci
kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.

23. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Pozri

Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon)

24. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v

rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež
C-40/08 Asturcom)

25. Vada konania spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie na ťarchu oprávneného revidoval skutkový

stav, na ktorom je založený exekučný titul bez toho, aby dal oprávnenému možnosť k takto vykonaným
dôkazom a k takto novovytvorenej procesnej situácii vyjadriť, bola odstránená tým, že ku skutkovým
zisteniam súdu prvej inštancie mal oprávnený možnosť vyjadriť svoje námietky v podanom odvolaní,pričom odvolací súd posúdil vec aj z uvedeného dôvodu. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Cdo 7/2013)

26. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).