Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212220259
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2212220259.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Ivana Hutňanová, advokátka so sídlom Krížna 17D, 811 07
Bratislava, proti žalovaným: 1. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX, XXX XX F. B., zastúpený: JUDr.
László Lengyel, advokát so sídlom Športová 978/45, 929 01 Dunajská Streda, 2. Allianz - Slovenská

poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody
spôsobenej trestným činom, o odvolaní žalobkyne v časti trov konania v zastavenej časti konania proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/384/2012-808 zo dňa 17.6.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. o trovách konania vo vzťahu
k zastavenej časti 2 095,40 eura m e n í tak, že žalovaným 1. a 2. n e p r i z n á v a voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v späťvzatej časti 2 095,40 eura.

II. Žalobkyňa má voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 2 095,40
eura zastavil, výrokom II. uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť
žalobkyni titulom náhrady za bolesť vrátane jej zvýšenia sumu 11 188,95 eura, titulom náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane jej zvýšenia sumu 13 597,80 eura a titulom náhrady ušlého
príjmu sumu 17 994,11 eura, to všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Výrokom III. vo
zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Výrokom IV. znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a úrazová chirurgia: MUDr. Ronald Suchý, evidenčné číslo znalca: 914417, DIČ: XXXXXXXXX,
priznal nárok voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade na náhradu trov dôkazu v rozsahu

100%. Výrokom V. priznal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v späťvzatej časti 2 095,40 eura
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a výrokom VI. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
z priznanej sumy vo výške 100 %, o ktorom rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 2, § 106 ods. 1, 2, § 110 ods. 3, §
112, § 420, § 427, § 441, § 442 ods. 1, § 444, § 445, § 447, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej „zákon č. 437/2004 Z. z.“), § 144, §
145 ods. 1, 2, § 251 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C. s. p.“).1.2 Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 18.03.2022 vzala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy
570 eur titulom vecnej škody na motocykli, titulom vecnej škody na odeve v sume 100,26 eura, titulom
nákladov liečenia (náklady na lieky a zdravotné pomôcky) v sume 313,70 eura, nákladov na dopravu vo

výške 621,72 eura a titulom doplatku poistného uhradeného Sociálnej poisťovni v sume 489,72 eura a v
tejto časti konanie žiadala zastaviť. Prvoinštančný súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy 2 095,40
eura so súhlasom žalovaných 1. a 2. vo výroku I. napadnutého rozsudku zastavil.

1.3 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa utrpela v dôsledku trestného činu

žalovaného 1. pri dopravnej nehode dňa 14.03.2011 ťažkú ujmu na zdraví, ktorá si vyžiadala liečbu
spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 9 až 12 mesiacov. Náhradu škody na zdraví si uplatnila vo výške
13 957,35 eura titulom náhrady za bolesť vrátane jej zvýšenia, náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej “SSU“) vrátane jej zvýšenia v sume 34 033,80 eura a náhradu ušlého príjmu v sume
17 994,11 eura. Žalovaný 1. bol uznaný za vinného zo spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví žalobkyne
závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom) a trestným

rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T/77/2012 zo dňa 24.04.2012 (právoplatný dňa
14.05.2013) bol odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Citovaným trestným rozkazom bola žalobkyňa
odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalovaný 2. bol v čase škodovej
udalosti poisťovateľom žalovaného 1. v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

1.4 S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že
vzhľadom na vek, v ktorom bola žalobkyňa poškodená na zdraví, vzhľadom na trvalé poškodenie
jej zdravia a na rozsah tohto poškodenia ako aj vzhľadom na možný vývoj jej zdravotného stavu do

budúcna a možnosti ďalšieho uplatnenia žalobkyne v jednotlivých oblastiach života, keď na prahu plne
produktívneho veku stratila v dôsledku dopravnej nehody, na ktorej nenesie žiadnu vinu, možnosť
pokračovať vo svojom predošlom živote a uplatniť sa v spoločnosti, boli dané všetky predpoklady na
priznanie ňou uplatnených nárokov. Po zohľadnení čiastočného späťvzatia rozhodol tak, ako je uvedené
v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku.

1.5 O nároku na náhradu trov konania v späťvzatej časti – o zaplatenie 2 095,40 eura (výrok V.), rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 C. s. p.. V tejto časti vzala žalobkyňa v priebehu konania za
súhlasu žalovaných 1. a 2. žalobu čiastočne späť, procesne tak zavinila zastavenie konania v tejto časti,
prvoinštančný súd preto priznal v späťvzatej časti - čo do zaplatenia 2 095,40 eura, náhradu trov konania

žalovaným 1. a 2. vo výške 100%.

1.6 Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prvoinštančný súd ďalej zobral do úvahy výsledok sporu v
tom, že žalobkyni bolo priznané bolestné vrátanej jeho zvýšenia a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia, vrátane jej zvýšenia súdom, výška ktorých závisela od znaleckého posudku, resp. závisela

od úvahy súdu. Z týchto dôvodov súd priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovaným 1. a 2. náhradu trov
konania v rozsahu 100 % zo sumy, ktorá bola žalobkyni priznaná. Úspech vo veci súd skúmal vo vzťahu
čo do právneho základu veci a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňa bola čo do základu nároku
úspešná preto jej prináleží nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z priznanej sumy (výrok VI.
rozsudku).

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný 1. odvolanie v celom rozsahu okrem výrokov I., III. a V.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s. p..

3. Žalovaný 2. podal odvolanie proti výrokom II., IV. a VI. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e)

a h) C. s. p..

4. Odvolanie podala aj žalobkyňa, a to proti výroku III., v rozsahu zamietnutia žaloby čo do sumy 20 436
eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodov daných ustanovením §
365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. a voči výroku V. o nároku na náhradu trov konania v späťvzatej časti

z dôvodov daných ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.. Vo vzťahu k výroku V. navrhla, aby súd
aplikoval § 257 C. s. p., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa a nárok na náhradu trov konania žalovaným nepriznal. Navrhla tiež, aby súd
prihliadol na jej zdravotné, sociálne, majetkové, osobné a zárobkové pomery a na povahu sporu, resp.na žalobou uplatnené nároky, ktoré majú svoj základ v škode spôsobenej trestným činom žalovaného
1. na zdraví žalobkyne, pričom žalobkyňa dopravnú nehodu nezavinila, resp. na jej spôsobení nemala
vôbec žiaden podiel. Argumentovala tým, že naopak, žalovaní nijako nepocítia, ak im súd neprizná nárok

na náhradu trov konania. Následky nepriznania tohto nároku budú pre žalovaného 2. zanedbateľné,
pretože ide o akciovú spoločnosť a poisťovňu, rovnako aj pre žalovaného 1, ktorý žije a pracuje v
zahraničí a následky nepriznania nároku na náhradu trov konania nebudú mať v ich majetkovej sfére
také dopady ako opačné rozhodnutie v majetkovej sfére žalobkyne. Ak by súd priznal nárok na náhradu
trov konania žalovaným, tak žalobkyňa by reálne tieto zaplatiť nemohla, pretože okrem invalidného

dôchodku a úrazovej renty nemá iný príjem, takže jej rodičia musia finančne pomáhať už s nevyhnutnými
životnými nákladmi. Žalobkyňa je jednoznačne v nepriaznivej zdravotnej, finančnej a sociálnej situácii,
ktorú nepochybne je možné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C. s. p..
Rovnako niet žiadnych pochýb, že aplikáciu § 257 C. s. p. podporuje aj špecifický druh konania, v ktorom
si žalobkyňa uplatnila nároky na náhradu škody spôsobenú na jej zdraví, a to protiprávnym konaním
žalovaného 1. ako poistenca žalovaného 2.. Žalobkyňa má za to, že ide o také výnimočné dôvody, ktoré

prevyšujú záujem na odškodnení žalovaných za náklady, ktoré im v tomto konaní vznikli a domnieva sa,
že tým boli splnené podmienky na aplikáciu § 257 C. s. p. a na to, aby súd prvej inštancie žalovaným
nárok na náhradu trov konania voči nej nepriznal. Vo vzťahu k napadnutému výroku V. sa domáhala,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade v späťvzatej časti 2 095,40 eura nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni neprizná a

zároveň žalobkyni prizná voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

5. Žalovaný 2. vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne vo vzťahu k napadnutému výroku V. o náhrade trov
konania v späťvzatej časti a navrhovanej aplikácii ustanovenia § 257 C. s. p. uviedol, že tento návrh

považuje za absurdný, pretože žalobkyňa bola počas celého konania právne zastúpená a žalovaní by
nemali niesť zodpovednosť za kvalitu poskytovania právnych služieb.

6. Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“) rozsudkom z 29. marca 2023 sp. zn. 24Co/147/2022,
24Co/148/2022 - 958 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o priznaní náhrady

bolestného a jej zvýšenia v sume 11 188,95 eura; náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a jej
zvýšenia v sume 13 597,80 eura a v sume 17 994,11 eura z titulu náhrady ušlého príjmu; Zmenil
napadnutý výrok V. tak, že žalovaným 1. a 2. nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
späťvzatej časti 2 095,40 eura. V zamietajúcom výroku III. v časti o zaplatenie sumy vo výške 20 436 eur
z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, vo výroku IV. o náhrade trov dôkazu a vo výroku

VI. o náhrade trov konania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na
ďalšie konanie.

7. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1. a 2..

8. Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením z 25. júna 2025 sp. zn. 8Cdo/4/2024 prvým výrokom
dovolanie odmietol, druhým výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacie konania a tretím
výrokomrozsudokKrajskéhosúduvTrnavez29.marca2023sp.zn.24Co/147/2022,24Co/148/2022vo
výrokuotrováchkonaniavovzťahukzastavenejčasti zrušil avecmuvrozsahuzrušenia vrátil naďalšie
konanie. Dovolací súd považoval za dôvodnú námietku dovolateľov vo vzťahu k aplikácii ustanovenia

§ 257 C. s. p. na rozhodnutie o trovách konania v zastavenej časti konania, keď argumentovali tým
že odvolací súd nepostupoval v súlade s § 382 C. s. p. a tým zaťažil konanie vadou zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) C. s. p.. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolací súd pri posudzovaní
odvolania žalobkyne proti výroku o trovách konania v zastavenej časti neumožnil stranám sporu sa
k možnej aplikácii ustanovenia § 257 C. s. p. vyjadriť, i napriek tomu, že žalovaným bolo odvolanie

žalobkyne na vyjadrenie doručené, v ktorom žalobkyňa aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p. žiadala.
Dovolací súd konštatoval, že ustanovenie § 257 C. s. p. predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 C. s. p.), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C. s. p.).
Súd podľa neho nemusí uložiť neúspešnej strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté
úspešnej strane, resp. nemusí strane, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením uložiť, aby tieto

trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa rovnako ako výnimočné okolnosti zákon
neuvádza ani exemplifikatívne (vo forme príkladného výpočtu) a výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle
ustálenej judikatúry (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, či3MCdo/46/2012), ustanovenie § 257 C. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v konkrétnej
veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení

povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej
strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým
na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe
prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 C. s. p. a v ňom obsiahnutej formulácie existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je

naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde, a ich postoj v konaní. K dôvodom hodným osobitného zreteľa teda môže dôjsť vo vzťahu
k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, a teda tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Zároveň je potrebné prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli

strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Z uvedeného dôvodu dovolací súd
zrušil napadnutý výrok o trovách konania vo vzťahu k zastavenej časti z dôvodu porušenia procesných
práv dovolateľov v intenzite znamenajúcej porušenie práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a vec vrátil tunajšiemu
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).

9.Dovolacísúduložilodvolaciemusúduopätovnerozhodnúťoodvolanížalobkyneprotivýrokuotrovách
konania vo vzťahu k zastavenej časti s tým, že v prípade aplikácie ustanovenia § 257 C. s. p. je potrebné
v súlade s § 382 C. s. p. vyzvať žalovaných na vyjadrenie sa k možnosti použitia § 257 C. s. p. pri
rozhodnutí o trovách konania.

10. Tunajší odvolací súd, po vrátení veci dovolacím súdom opätovne preskúmal odvolanie žalobkyne vo
vzťahu k napadnutému výroku V. prvoinštančného súdu a vyzval žalovaných 1. a 2. aby sa v zmysle §
382 C. s. p. písomne vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 257 C. s. p..

11. Žalovaný 1. vo svojom vyjadrení na výzvu súdu uviedol že v prípade aplikácie § 257 C. s. p. ide o
výnimočné okolnosti, ktoré však v predmetnom prípade absentujú. Poukázal na judikatúru slovenských
súdov pri aplikácii ustanovenia § 257 C. s. p. s tým, že použitie citovaného ustanovenia neodôvodňuje
fakt že strana sporu nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore
zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Konštatoval, že súd prvej inštancie priznal žalovanému 1.

a žalovanému 2. v späťvzatej časti nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výška trov konania
pripadajúca na túto tarifnú hodnotu je zanedbateľná oproti výške trov konania, na ktorú bude priznaný
žalobkyni nárok, a nepredstavuje takú sumu, ktorú by žalobkyňa mohla uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
Žalobkyňa ani nemusí zaplatiť trovy konania žalovaným 1. a 2. – môže svoju pohľadávku z titulu náhrady
trov konania započítať proti pohľadávkam žalovaných v 1. a 2. rade z titulu náhrady trov konania. Podľa

žalovaného 1. je potrebné prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k späťvzatiu žaloby, na
aktivitu strán a súd by mal prihliadnuť tiež na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti. Zdôraznil,
že žalobkyňa bola od začiatku sporu kvalifikovane právne zastúpená, pričom od začiatku predmetného
sporu bolo jednoznačné, že je žaloba v časti, v ktorej ju vzala späť, sporná. Žalobkyňa zastúpená
advokátkou mala vedieť, že svoj nárok bude musieť preukázať dôkazmi a že v prípade neúspechu

bude nútená znášať trovy protistrán. Žalobkyňa túto svoju povinnosť nesplnila. Zobrala podanú žalobu
čiastočne späť až po predbežnom právnom posúdení súdu 1. inštancie. Aplikáciu ustanovenia § 257 C.
s. p. preto považoval žalovaný 1. za neopodstatnenú.

12. Žalovaný 2. vo svojom vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím

prvoinštančného súdu, pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania žalovaným voči žalobkyni v
späťvzatej časti a nevidí priestor na aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p.. Považuje za nevyhnutné, aby
odvolací súd prihliadol na to, z akého dôvodu došlo k späťvzatiu a či by žalobkyňa v tejto časti mala
šancu byt' úspešná spore. Nie je možné len prebrať argumentáciu žalobkyne, že s odstupom času nie
je možné dohľadať a spárovať doklady o kúpe, tieto sú väčšinou nečitateľné, s lekárskymi správami a

predpismi liekov. Žalovaný 2. poukázal na svoje vyjadrenia od počiatku sporu, pokiaľ išlo o späťvzaté
nároky. Aplikácia ustanovenia § 257 C. s. p. podľa žalovaného 2 prichádza do úvahy len výnimočne, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobkyňa
bola v priebehu celého sporu právne zastúpená, žalovaní opakovane vznášali námietky a dožadovali saformulácie žalobného petitu. Je tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že ide o späťvzatie v časti, kde
nároky neboli dôvodné alebo to nebolo možné posúdiť, pretože žalobkyňa nepredložila doklady žiadané
od počiatku sporu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojich nárokov domáhala v súvislosti s dopravnou
nehodou spôsobenou žalovaným 1., ku ktorej došlo dňa 14.03.2011 a v dôsledku ktorej žalovaný 1.
spôsobil žalobkyni ťažkú ujmu na zdraví. Podaním zo dňa 18.03.2022 vzala svoju žalobu čiastočne
späť v rozsahu nároku titulom vecnej škody spolu v sume 670,26 eura, v rozsahu nároku titulom

doplatku poistného uhradeného Sociálnej poisťovni v sume 489,72 eura a v rozsahu nároku titulom
nákladov liečenia - nákladov na lieky a zdravotných pomôcok v sume 313,70 eura a nákladov na
dopravu (cestovných nákladov) pôvodne v sume 2 344,31 eura, po upresnení v sume 621,72 eura,
s odôvodnením, že s odstupom času nie je možné dohľadať a spárovať doklady o kúpe (uviedla, že tieto
sú väčšinou nečitateľné) s lekárskymi správami a predpismi liekov, a preto v tejto časti navrhla konanie
zastaviť.

14. Súd prvej inštancie v späťvzatej časti konanie po súhlase žalovaných 1. a 2. so späťvzatím zastavil
s poukazom na ustanovenie § 144 C. s. p. a § 145 ods. 1 a 2 C. s. p.. O nároku na náhradu trov
konania v späťvzatej časti rozhodol poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyňa
čiastočným späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti, z tohto dôvodu súd

priznal v späťvzatej časti - čo do zaplatenia 2 095,40 eura náhradu trov konania žalovaným 1. a 2. vo
výške 100%.

15. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

16. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie

muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Výnimočné uplatnenie citovaného ustanovenia § 257 C. s. p. je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Citované ustanovenie § 257
C. s. p. tak predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom,

pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému
záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky:
musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je
ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré
môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov

konania.

18. S poukazom na uvedené východiská odvolací súd opätovne preskúmal odvolanie žalobkyne voči
výroku o náhrade trov konania v späťvzatej časti, ktorým navrhovala aplikáciu ustanovenia § 257
C. s. p.. Podstata odôvodnenia navrhovanej aplikácie § 257 C. s. p. spočívala v jej zdravotných,

sociálnych, majetkových, osobných a zárobkových pomeroch a tiež v tom, že uplatnené nároky majú
svoj základ v škode spôsobenej trestným činom žalovaného 1. na jej zdraví. Dopravnú nehodu pritom
nezavinila, resp. na jej spôsobení nemala vôbec žiaden podiel. Nepriaznivú zdravotnú, finančnú a
sociálnu situáciu je podľa žalobkyne možné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom
špecifický druh konania, v ktorom si uplatnila nároky na náhradu škody spôsobenú na jej zdraví, a to

protiprávnym konaním žalovaného 1., zakladá výnimočné dôvody, ktoré prevyšujú záujem na zaplatení
trov žalovaných.19.Odvolacísúd,súhlasnesosvojímpredchádzajúcimrozhodnutímonáhradetrovkonaniavspäťvzatej
časti, vzhľadal podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p.. Opätovne konštatuje, že nezvratné
následky vzniknuté žalobkyni v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, zavinenou žalovaným 1.,

žalobkyňupostihlivmladomproduktívnomveku(21rokov).Tietonásledkybudepociťovaťzvyšoksvojho
života, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v súvislosti s tým, že by práve žalovanému 1., ktorý
túto ujmu žalobkyni spôsobil, mala uhradiť náhradu trov konania, i keď len vo vzťahu k späťvzatej
časti, teda v relatívne nízkej sume. Podľa odvolacieho súdu by išlo o porušenie princípu spravodlivosti.
V prípade žalovaného 2., ktorý je poisťovateľom žalovaného 1., ide o obchodnú spoločnosť, ktorej

majetková podstata je neporovnateľná s príjmom žalobkyne. V prípade rozhodnutia o predmetnej
náhrade trov konania v prospech žalovaného 2. by vzhľadom k situácii žalobkyne, do ktorej sa dostala
konaním žalovaného 1, tiež išlo o porušenie princípu spravodlivosti.

20. Žalovaní vo svojich vyjadreniach poukazovali na to, že nároky žalobkyne v späťvzatej časti boli
nedôvodné, resp. sporné. Odvolací súd tu konštatuje, že práve vzhľadom na to, že tieto nároky neboli

predmetom dokazovania, nie je možné uzavrieť, že boli nedôvodné, a preto ich žalobkyňa vzala
späť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 13.01.2022 odvolací súd zistil, že v rámci predbežného
právneho posúdenia veci prvoinštančný súd konštatoval že samotný nárok z titulu náhrady škody
uplatnený žalobkyňou sa javí ako dôvodný, jednotlivé zložky nároku tvoriace žalobný petit z hľadiska
ich dôvodnosti, opodstatnenosti a najmä preukázanosti ako aj samotnej výšky budú predmetom

dokazovania. Súdom tiež bolo zdôraznené, že v takýchto typoch konania je vždy potrebné prejednávať a
riešiť vec na princípe spravodlivého vyriešenia prípadu i s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva. K jednotlivým nárokom a ich opodstatnenosti sa prvoinštančný súd v rámci predbežného
právneho posúdenia bližšie nevyjadril.

21. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22. Odvolací súd tak dospel k záveru, že je potrebné napadnutý výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie
zmeniť postupom podľa § 388 C. s. p., pretože nie súd dané podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na

jeho zrušenie.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa zásady úspechu
v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom
konaní plný úspech priznal voči žalovaným 1. a 2. náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).