Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010906
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3823010906.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Milana
Straku a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. C. B., trvale
bytomB.C.B.,D.E.XXX,naneverejnomzasadnutíkonanomvTrenčínedňa09.apríla2026,osťažnosti
prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 25T/35/2023 zo dňa 28. mája 2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/35/2023 zo dňa 28. mája 2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bolo rozhodnuté nasledovne:

„Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. C.

B., trvale bytom B. C. B., D. E. XXX, rozvedeného, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že:

dňa 31.01.2021 v čase od 10:30 hod. do 11:00 hod. v D. E. v kuchyni rodinného domu č. XXX, potom
ako došlo medzi ním a jeho bývalou manželkou - poškodenou F. B., t.č. G., opakovane k slovnému

sporu týkajúceho sa púšťania hudby poškodenou počas prípravy jedla, ktorú hudbu jej obžalovaný
neustále vypínal a počas ktorého slovného sporu obžalovaný trikrát sotil poškodenú, aby jej tým zabránil
v opätovnom zapnutí hudby, vykrúcal jej pravú ruku a následne jej povedal, že ju zabije, čím vzbudil
u poškodenej obavu o jej život a zdravie,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Bánovciach nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy,

na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č.
372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.“

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor okresnej prokuratúry sťažnosť,
z obsahu ktorej vyplýva, že prokurátor sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, pričom podľa jeho
názoru prvostupňový súd na základe spisového materiálu a vykonaného dokazovania nesprávne zistil

a vyhodnotil skutkový stav a z uvedeného dôvodu i nesprávne vyhodnotil konanie obžalovaného po
právnej stránke, čo malo za následok, že došlo k pochybeniu spočívajúcom vo formulácii záveru, že
žalovaný skutok po zohľadnení výsledkov dokazovania nie je trestným činom, ale mal by byť prejednaný
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Ďalej uviedol, že samotným predmetom vyhrážky je
usmrtenie. Už samotný obsah hrozby predstavuje zásah do najvyššie chránenej hodnoty - života. Vo
všeobecnosti sa takáto vyhrážka nepovažuje za spoločensky bezvýznamnú ani pri ojedinelom incidente,

o to viac, ak ide o prípad domáceho násilia. Čo sa týka osobného vzťahu obžalovaného a poškodenej,
vyhrážka bola smerovaná voči blízkej osobe - bývalej manželke,s ktorou v čase skutku obžalovaný žil v spoločnej domácnosti. Domáce prostredie a dlhodobé
napätie medzi partnermi zvyšujú zraniteľnosť obete, a tým aj nebezpečnosť konania obžalovaného, čo
zákonodarca reflektuje tiež kvalifikovaným znakom skutkovej podstaty

- blízka osoba. Z hľadiska spôsobu a intenzity konania v danom prípade nešlo o verbálny exces
- obžalovaný vyhrážku podporil fyzickým násilím (sotenie, vykrúcanie ruky) a opakovane bránil
poškodenej v bežnej činnosti. Tým eskaloval konflikt a zvyšoval reálnosť svojej hrozby. Pokiaľ ide o
bezprostredný vplyv vyhrážok na poškodenú, okamžité volanie polície na linku 158 ako aj popis strachu
v hovore sprevádzaný rozrušením až prechodom do plaču svedčia, že obava nebola imaginárna, či

predstieraná. Takáto intenzívna obava napĺňa materiálnu stránku skutkovej podstaty stíhaného prečinu.
V danom kontexte je nevyhnutné poukázať aj na predchádzajúce správanie obžalovaného, kedy
sa obžalovaný už v minulosti dopustil priestupku násilného charakteru voči poškodenej, čo zvyšuje
vierohodnosť obavy poškodenej. Na základe uvedeného prokurátor žiadal, aby krajský súd zrušil
napadnuté uznesenie a aby súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný sa dňa 10. októbra 2025 písomne vyjadril k sťažnosti prokurátora, pričom vo svojom
vyjadrení uviedol, že sťažnosť prokurátora vzhľadom na jej odôvodnenie dôvodná nie je. Argumentácia
prokurátora je vecne nesprávna a vychádza z formalistického
a selektívneho hodnotenia dôkazov. Obžalovaný uviedol, že vykonané dokazovanie nepreukázalo a ani
zo skutkovej vety trestného činu popísaného v podanej obžalobe nevyplýva žiadna príčinná súvislosť

medzi tvrdeným skutkom a postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby v zmysle § 360 odsek
2 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona. Poškodená dokonca ani
nie je označená statusom blízkej osoby. Tento fakt OČTK opakovane svojvoľne ignorovali, dokonca
ignorovali aj dôvod vzniku incidentu popísaný samotnou poškodenou. V zápisnici o výsluchu poškodenej
zo dňa 01.02.2021 poškodená uviedla „bolo to v podstate len kvôli tej hudbe spôsobené“. Počas

svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že obžalovaného nepovažuje za blízku
osobu. K rozporom týkajúcim sa ňou tvrdených dôvodov vzniku hádky sa poškodená vyjadriť nevedela.
Subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa pritom vyžaduje aj pri
kvalifikačnom použití ustanovenia § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona. V skutkovej vete trestného
činu, pre ktorý bola podaná obžaloba, úplne absentuje príčinná súvislosť medzi popísaným skutkom a

tým, že vo vzťahu k osobe obžalovaného má byť poškodená blízkou osobou (pravdepodobne OČTK
mysleli bývalou manželkou). Pokiaľ ide o znalecký posudok H. B., práve znalec počas svojho výsluchu
dňa 11.11.2022 vysvetlil popis osobnosti poškodenej tak, že situácie, ktoré prežíva vyhodnocuje vo
veľkej miere emocionálne a menej racionálne, a že tým pádom môže dochádzať ku skresľovaniu jej
nazerania, a že v ďalšom vyšetrení sa mu javilo, že sa tieto dôvody rozvíjajú, pretrvávajú. Rovnako

tak znalecký posudok č. 129/2022 vypracovaný znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia,
s.r.o. dňa 06.07.2022 preukazuje, že u poškodenej prevažuje hyperemocionalita nad racionalitou,
pithiatická autoštylizácia do role obete, ktorá negatívne vykresľuje obžalovaného (svojho exmanžela), s
bagatelizáciou vlastného podielu viny na disharmónii vzťahu. Pokiaľ ide o údajné fyzické útoky popísané
v obžalobe, tieto nie je možné vierohodne preukázať výlučne výpoveďou poškodenej, aj vzhľadom

na vyššie popísané závery dvoch znalcov. Obžalovaný fyzické útoky popísané v obžalobe popieral a
svedkyňa A. B. jasne uviedla, že priamym svedkom takýchto útokov nebola, pretože jej vo výhľade
bránila stena. Svedkyňa A. B. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že nevie o čom
konkrétne sa obžalovaný a poškodená hádali. V tomto kontexte potom vyznieva nedôveryhodne jej
tvrdenie, že počula výraz „zabijem ťa“, keď nič iné z hádky nepočula. Svedkyňa počas svojej výpovede

nehovorila o fyzickom konflikte popísanom v podanej obžalobe. Svedkyňa vypovedala o vzájomnom
strkaní a sácaní sa, pričom potvrdila, že nemala dobrý výhľad (pretože jej zavadzala stena) a nevidela
kto konflikt začal, ani nevidela kto komu vykrúcal ruku. Výsluch poškodenej potvrdil, že práve ona bola
osobou, ktorá napriek žiadostiam obžalovaného opakovane hudbu zapínala a aktívne pristupovala jeho
smerom. Uvedené je v priamom rozpore s očakávanými prejavmi osoby, ktorá má strach alebo obavy

z obžalovaného, ani osoba, ktorá sa snaží konflikty nevyhľadávať. Preto podľa názoru obžalovaného
v tomto prípade poškodená nie je obeťou, práve naopak, je osobou, ktorá konflikt vyvolala a eskalovala.
Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú
zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti prokurátora
preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 09. apríla 2026 podľa § 192 odsek 1Tr. poriadku správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a
zistil, že sťažnosť prokurátora, hoci je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas a na správnom
mieste, nie je dôvodná.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvého stupňa po preskúmaní obžaloby a
vyhodnotení dôkazov vykonaných v prípravnom konaní dospel k záveru, že hoci sa skutok stal, nie
je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý má byť prejednaný ako priestupok. Zo spisového materiálu
vyplýva, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 31. januára 2021

v čase od 10.30 hod. do 11.00 hod., došlo v kuchyni rodinného domu v D. E. I. XXX ku konfliktu
medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý vznikol v súvislosti s púšťaním hudby zo strany poškodenej,
pričom obžalovaný hudbu opakovane vypínal a poškodená ju opätovne zapínala. Súd prvého stupňa po
preskúmaní obžaloby a vyhodnotení dôkazov vykonaných v prípravnom konaní postupoval v zmysle §
10 odsek 2 Tr. zákona a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, vyhodnotil závažnosť konania obžalovaného ako

nepatrnú. Uvedený záver okresného súd vyplynul podporne aj z vykonaného dokazovania, z ktorého
vyplynulo, že ani jeden z účastníkov tohto incidentu nebol ten, ktorý by ustúpil a zamedzil tak vyhroteniu
celej situácie, pričom z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou
boli dlhodobo narušené vzájomné vzťahy, opakovane sa vyskytovali hádky, nezhody a invektívy, ktoré
neboli schopní konštruktívne, napr. dohodou vyriešiť. Obžalovaný a poškodená boli čerstvo rozvedení,

avšak neboli ešte majetkovo vysporiadaní, a preto naďalej žili v spoločnej domácnosti.

Podľa § 49 odsek 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
sa priestupku (na úseku občianskeho spolunažívania) dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske
spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z

priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 10 odsek 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná.

Po splnení prieskumnej povinnosti sťažnostný súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
a dôvodne postupoval pri právnom posúdení skutku, keď skonštatoval, že hoci sa skutok stal,
tento nevykazuje všetky obligatórne znaky žalovaného prečinu, avšak konanie obžalovaného by

malo byť prejednané priestupkovým orgánom, keďže vykazuje znaky priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí dôsledne vychádzal zo zabezpečených
dôkazov v prípravnom konaní, pričom správne poukázal na to, že z hľadiska naplnenia znakov skutkovej
podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania je dôležitý celý priebeh incidentu, ako aj správanie
sa zúčastnených po údajnej vyhrážke. Obžalovaný mal potrebu situáciu s poškodenou riešiť napriek

tomu, že sám svoje pocity hodnotil, že z toho nervóznie, i keď mal možnosť sa konfrontácii vyhnúť
tým, že by napr. odišiel z domu preč. Na druhej strane však bolo potrebné prihliadnuť aj na to,
že poškodená po tom, ako obžalovaný po príchode do kuchyne hudbu vypol, išla do konfrontácie
s obžalovaným a hudbu opätovne zapínala. Pokiaľ išlo o fyzické útoky zo strany obžalovaného na
poškodenú a vyhrážanie sa zabitím poškodenej zo strany obžalovaného, svedkyňa A. B. jasne uviedla,

že ich priamym svedkom nebola, pretože jej vo výhľade bránila stena, pričom vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie o čom konkrétne sa obžalovaný a poškodená hádali. Svedkyňa
vypovedala o vzájomnom strkaní a sácaní sa, pričom potvrdila, že nemala dobrý výhľad a nevidela kto
konflikt začal, ani nevidela kto komu vykrúcal ruku. V tejto súvislosti krajský súd pri hodnotení daného
incidentu poukazuje na skutočnosť, že žiadny z účastníkov incidentu neprejavil snahu ustúpiť, a tým

zabrániť vyhroteniu vzniknutej situácie. Aj krajský súd sa potom stotožnil s názorom okresného súdu, že
vo svetle týchto okolností bolo v predmetnej veci správne postupovať v zmysle § 10 odsek 2 Tr. zákona
a vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, vyhodnotiť závažnosť konania obžalovaného ako nepatrnú, čo
vylučuje, aby konanie obžalovaného bolo posúdené ako trestný čin. Súčasne sa tiež stotožnil s tým,

že konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď
napĺňa znaky predvídané ust. § 49 odsek 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. Z obsahu
sťažnosti prokurátora je zrejmé, že vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie vykonanýchdôkazov, pričom podľa jeho názoru vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil
žalovaného trestného činu.
S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje na skutočnosť, že v zásade nemožno

vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého uznesenia len preto, že odvolateľ dospel na
základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom,
než súd prvého stupňa. V danom prípade prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k objasneniu veci, pričom v napadnutom uznesení podrobne
konštatoval jednotlivé dôkazy, a tieto v súlade so zákonom aj náležite vyhodnotil. S poukazom na to, že

odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože tieto konania z hľadiska jeho predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na ďalšie vecne správne
závery a presvedčivú argumentáciu súdu prvého stupňa vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého
uznesenia odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť prokurátora podľa § 193 odsek 1

písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.