Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425207570
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1425207570.2

Uznesenie

MestskýsúdBratislavaIVvprávnejvecižalobcov:1/K.G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom:C.XXXX/XX,
J., 2/ O. G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom: R. XXXX/XX, J., obaja zastúpení: Mgr. Michal Píry, advokát,
IČO: 53 533 968, so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava, proti žalovanému: K. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. L. XX, zastúpený: JUDr. Lucia Hricová Pradová, advokát, IČO: 42 317 851 so sídlom Lukavická
57, Lukavice, o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 11.08.2025 domáhali proti žalovanému určenia
neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy.
2. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 22.12.2025 vzali žalobu v celom rozsahu späť a žiadal

konanie zastaviť, nakoľko žalovaný po podaní žaloby zobral výpoveď z nájmu v celom rozsahu podaním
zo dňa 16.09.2025 späť a preto odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Zároveň žiadali priznať
náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Uviedli, že žaloba bola
z ich strany podaná z toho dôvodu, že im bolo dňa 01.07.2025 doručené podanie žalovaného zo dňa
10.06.2025 označené ako „Výpoveď a výzva na vypratanie nehnuteľnosti“, t. j. výpoveď. Žalobcom ako
nájomcomztituluNájomnejzmluvy,právnyporiadokumožňujevzásadelenjedinýspôsob,akýmsaproti

nedôvodnej / nezákonnej výpovedi prenajímateľa brániť. Týmto je práve žalobcami realizované podanie
žaloby v súlade s ustanovením § 137 písm. d) CSP v spojení s ustanovením § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, ktorou sa domáhali v prekluzívnej lehote určenia neplatnosti výpovede. Na možnosť a v
zásade aj jedinú možnosť akou sa proti výpovedi brániť pritom upozornili aj žalovaného v podaní zo dňa
04.08.2025. Až následne, písomným podaním zo dňa 16.09.2025 upovedomil žalovaný, evidentne si
uvedomujúc nedôvodnosť ním podanej výpovede, žalobcov, že svoju výpoveď berie v celom rozsahu

späť. Späťvzatie výpovede v celom rozsahu navyše žalovaný verifikoval / potvrdil aj vo vyjadrení v tomto
súdnom konaní. Preto vzhľadom k odpadnutiu dôvodu, pre ktorý je toto konanie vedené, a to výpovede,
ktorú žalovaný zobral v celom rozsahu späť, nie je dôvod na pokračovanie v tomto konaní. Uviedli, že
výpoveďznájomnejzmluvybolazostranyžalovanéhozobratáspäťažpozačatítohtosúdnehokonania.,
konkrétne po tom, ako si žalovaný uvedomil nedôvodnosť podanej výpovede. Bez ohľadu na dôvody
späťvzatia výpovede zo strany žalovaného sa dá konštatovať, že týmto späťvzatím výpovede došlo pre

žalobcov k dosiahnutiu rovnakého účelu a cieľa, ktorý požadovali docieliť aj v tomto konaní, a to strata
právnych účinkov výpovede nájomnej zmluvy. Žalobcovia týmto konaním žalovaného prakticky docielili
plný úspech podanej žaloby, a to práve a výlučne len z dôvodu „kapitulácie“ žalovaného. Uviedli, že ak
sa pre správanie sa žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný
nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Žalobcovia sú presvedčení, že
späťvzatie žaloby a s tým spojený návrh na zastavenie tohto súdneho konania zapríčinilo výhradne

správanie sa žalovaného, ktorý výpoveď, určenie neplatnosti ktorej je predmetom tohto konania, zobral
v celom rozsahu späť. Týmto konaním zároveň žalovaný bez akýchkoľvek pochybností zavinil vznikvšetkých trov tohto konania. Ak by totižto žalovaný nedoručil žalobcom svoju výpoveď, títo by nemali
dôvod podať žalobu, s podaním ktorej im vznikli trovy konania.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.01.2026 uviedol, že nárok žalobcov na náhradu trov

konania považuje za nedôvodný a rozporný so zásadou spravodlivosti konania. Žalovaný doručil
jednému zo žalobcov O. G. podanie označené ako „Výpoveď a výzva na vypratanie nehnuteľnosti“,
vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý mu bol v tom čase známy. Do uvedeného času
nebola žalovanému predložená žiadna nájomná zmluva, žalobcovia ani právny predchodca žalovaného
nepreukázali existenciu nájomného vzťahu, žalovaný nemal vedomosť, že nájomný vzťah má existovať

aj vo vzťahu k K. G., ktorej iniciály mu neboli známe, pričom zo strany osoby užívajúcej byt nedochádzalo
k úhrade nájomného ani platieb spojených s užívaním bytu. Nájomná zmluva, z ktorej žalobcovia
vyvodzujú svoje práva, bola žalovanému prvýkrát predložená až prostredníctvom ich právneho zástupcu
v odpovedi na výzvu zo dňa 04.08.2025, pričom táto bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená
až koncom augusta 2025. Napriek tomu žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti výpovede už dňa
11.08.2025, teda pred tým, ako sa žalovaný mohol oboznámiť s obsahom nájomnej zmluvy a relevantne

reagovať. Žalovaný bez zbytočného odkladu po tom, ako bola žalovanému preukázaná existencia
nájomného vzťahu a po jej právnom posúdení, podaním zo dňa 16.09.2025 napadnutú výpoveď v
celom rozsahu vzal späť ešte pred uplynutím výpovednej lehoty, a to bez vedomosti o tom, že žaloba
už bola podaná, pričom na základe poskytnutých informácií podal opakovane výpoveď, ktorú právne
spresnil, a adresoval ju aj druhému nájomcovi K. G., ktorej iniciály mu boli v odpovedi jej právneho

zástupcu poskytnuté. Výzva súdu na vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.08.2025 o neplatnosť výpovede z
nájomnej zmluvy bola žalovanému doručená až dňa 07.11.2025, teda po späťvzatí výpovede. K otázke
procesného zavinenia uviedol, že procesné zavinenie nemožno vyvodzovať automaticky. Ústavný súd
SRvosvojejjudikatúredlhodobozdôrazňuje,žerozhodovanieotrováchkonaniajeintegrálnousúčasťou
práva na spravodlivý proces a nesmie byť výsledkom čisto formalistického uplatnenia procesných

pravidiel. Žalovaný zastavenie konania procesne nezavinil, keďže nemal objektívnu možnosť pred
podaním žaloby posúdiť existenciu nájomného vzťahu, ani reagovať na právne tvrdenia žalobcov,
keďže mu neboli poskytnuté relevantné podklady, a teda ak žalovaný nemal pred podaním žaloby
objektívnu možnosť splniť to, čo žalobca požadoval, nemožno mu prisudzovať procesné zavinenie.
Uviedol, že žaloba bola podaná predčasne, keďže túto žalobcovia podali bez toho, aby žalovanému

poskytli reálny priestor na oboznámenie sa s nájomnou zmluvou, ešte pred tým ako bola žalovanému
doručená odpoveď na výzvu zo dňa 04.08.2025, v ktorej ho žalobcovia prostredníctvom právneho
zástupcu vyzývajú na upustenie od konania smerujúceho k vypovedania nájmu a vyprataniu bytu. Ak
žalovaný nemal pred podaním žaloby k dispozícii relevantné informácie alebo nebol oboznámený so
skutkovým stavom rozhodným pre posúdenie veci, nemožno mu prisudzovať procesné zavinenie na

zastavení konania, o ktorom v čase späťvzatia výpovede z nájmu ani nemal vedomosť .Najvyšší súd SR
vo svojej judikatúre jednoznačne uvádza, že „procesné zavinenie treba posudzovať výlučne z hľadiska
procesného, nie hmotnoprávneho“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7MCdo/4/2010). Pre rozhodnutie o
trovách konania preto nie je rozhodujúce, či bola žaloba hmotnoprávne dôvodná, ale či správanie
žalovaného bolo príčinou vzniku zbytočného súdneho konania. V predmetnej veci sú rovnako dané

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov žalobcom. Žalovaný
konal v dobrej viere, po objasnení skutkového stavu konal bezodkladne, a žaloba bola vyvolaná
predčasným a eskalačným postupom žalobcov. Poukázal aj aj na širší procesný kontext predmetnej
veci, ktorý má priamy význam pre posúdenie otázky náhrady trov konania, najmä z hľadiska zásady
spravodlivosti a aplikácie § 257 CSP. Žalobcovia totiž vo vzťahu k tej istej nehnuteľnosti vedú proti

žalovanému aj ďalšie súdne konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. 22C/29/2025, v ktorom
sa K. G. domáha určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorom žalobca tvrdí, že
právny predchodca žalovaného r sa na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou nikdy nestal
vlastníkom nehnuteľnosti, z tohto dôvodu ani žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a že
žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť užívajú ako vlastníci, nie ako nájomcovia. Z uvedeného je zrejmé,

že žalobcovia v rôznych konaniach vedených proti žalovanému zastávajú navzájom rozporné procesné
stanoviská, keď v tomto konaní vystupujú ako nájomcovia domáhajúci sa ochrany, zatiaľ čo v inom
konaní popierajú samotnú existenciu vlastníckeho práva žalovaného a tvrdia, že nehnuteľnosť užívajú
ako vlastníci. Zdôraznil, že práve po tom, ako nadobudol predmetnú nehnuteľnosť a začal si uplatňovať
svoje vlastnícke oprávnenia, najmä požiadavku na riadne plnenie základných povinností užívateľov

bytu, povinnosť platiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, ktoré si žalobcovia dlhodobo neplnili,
pričom byt užívali na náklady vlastníka nehnuteľnosti, začali sa žalobcovia voči žalovanému domáhať
ochrany v rôznych súdnych konaniach, a to aj prostredníctvom navzájom rozporných tvrdení o právnom
titule užívania nehnuteľnosti. Za týchto okolností žalovaný považuje za zjavné, že podanie žaloby ourčenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy nemožno vnímať izolovane, ale ako súčasť širšej
procesnej stratégie žalobcov, ktorá objektívne prispela k eskalácii sporov, zvyšovala mieru právnej
neistoty žalovaného a vylučuje záver o tom, že by žalovaný zavinil zastavenie konania procesne.

Uvedené skutočnosti zároveň predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré
samy osebe odôvodňujú, aby súd žalobcom nepriznal náhradu trov konania, keďže priznanie trov by za
daných okolností predstavovalo neprimeraný a nespravodlivý zásah do práv žalovaného.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd nesúhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný a konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcami
v celom rozsahu zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 256 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP, tak , že žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný podľa názoru súdu procesne zavinil zastavenie konania. Súd
považuje za nesporné, že žalovaný dal žalobcovi 1/podaním zo dňa 10.06.2025 vypovedal nájom
bytu a vyzval na jeho vypratanie.. Taktiež medzi stranami nie je sporné, že žalovaný predmetnú
výpoveď zo dňa 10.06.2025 doručenú žalobcovi 1/ zobral oznámením zo dňa 16.09.2025 späť.
Obdobné podanie žalovaného a to výpoveď a výzva na vypratanie bytu najneskôr do 31.12.2025

vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ vyplýva aj z listiny predloženej žalovaným (čl.49), ktorá sa ale
netýka predmetu konania t.j. určenia neplatnosti výpovede zo dňa 10.06.2025. Pokiaľ ide o procesné
zavinenie zastavenia konania o neplatnosť výpovede zo dňa 10.06.2025, ktorou bola žalobca 1/daná
výpoveď z nájmu bytu vo vlastníctve žalobcu a ktorou bol vyzvaný spolu so spolužijúcimi osobami
na vypratanie bytu do 30.09.2025 a ktorá je predmetom konania, súd musí prisvedčiť argumentácii

žalobcov, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania o neplatnosť predmetnej výpovede zo dňa
10.06.2025. Je nepochybné, že žalovaný predmetnú výpoveď zo dňa 10.06.2025 vzal späť a to až po
podaní žaloby, čím procesne zavinil zastavenie konania. Po späťvzatí predmetnej výpovede žalovaným
odpadol pre žalobcov dôvod pokračovania v konaní o neplatnosť predmetnej výpovede. Argumentáciu
žalovaného, že nemal vedomosť o nájomnej zmluve uzatvorenej jeho právnym predchodcom so

žalobcami, nakoľko mu to predávajúci neuviedol, podľa názoru súdu neobstojí. Skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu (predávajúci) neuviedol žalovanému existenciu nájomnej zmluvy so žalobcami
k prevádzanej nehnuteľnosti, nemôže ísť na ťarchu žalobcom. Navyše žalovaný si mohol uvedené
dokumenty vyžiadať od samotných žalobcov, keďže mal nepochybne vedomosť , že v byte bývajú
resp. mohol žalobcu 1/ pred daním výpovede a žiadosti o vypratanie bytu vyzvať, aby preukázal

žalobca 1/ a osoby bývajúce v byte (t.j. žalobkyňa 2/) právny dôvod užívania bytu. Podanie žaloby na
súd po daní výpovede z nájmu nemožno považovať za predčasné, lebo žalobu je potrebné podať v
prekluzívnej trojmesačnej lehote po doručení výpovede z nájmu bytu. Žalovaný sa aj dovolával aplikácie
§ 257 CSP a dôvodil, že v danom prípade konal v dobrej viere, že po objasnení skutkového stavu
konal bezodkladne, a že žaloba bola vyvolaná predčasným a eskalačným postupom žalobcov. Súd s

poukazom na skutočnosť, že žalovaný dal výpoveď z nájmu pred overením si skutočností od žalobcov
ohľadom ich právneho titulu užívania bytu, keďže mal vedomosť o tom, že byt užívajú, nemohol konať
ani v dobrej viere, na ktorú sa odvoláva, nakoľko si neoveril všetky relevantné skutočnosti pred daním
výpovede, ale až z reakcie - odpovede žalobcov po podaní výpovede. Súd ani skutočnosť, že medzi
stranami sporu prebieha spor o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu nepovažuje za dôvod

hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, pre ktorý by výnimočne nepriznal náhradu
trov konania.
12. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že späťvzatím výpovede zo dňa
10.06.2025 zo strany žalovaného odpadol dôvod vedenia súdneho konania o jej neplatnosť a žalobcoviatak de facto dosiahli úspech v konaní. Preto žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keďže
žalobcovia nemali dôvod v konaní pokračovať. Preto je dôvodné priznať náhradu trov konania žalobcom
proti žalovanému. V konaní nebol daný ani dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Preto súd

priznal žalobcom proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2
vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.