Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/173/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200807
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225200807.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: otec – C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., adresa na
doručovanie: E. D. XX, D. XXX, D., zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Barbora Vrbová,
Wilsonova 6, Bratislava, a matka – B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, D., v konaní o návrhu otca

na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 10.04.2025, č.k. 9P/35/2025-60 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 07.05.2025 č.k. 9P/35/2025-77 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa
07.05.2025 č.k. 9P/35/2025-77 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 10.04.2025, č.k. 9P/35/2025-60 vo výroku I. zastavil
konanie. II. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Opravným
uznesením zo dňa 07.05.2025 č.k. 9P/35/2025-77 opravil bod 3 odôvodnenia v časti týkajúcej sa
označenia predmetu konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl.

2 odôvodnenia preambuly, kap. I, čl. 1 ods. 2 písm. a/, kap. II oddiel 2 čl. 8 ods. 1, čl. 13 ods. 1, kap.
II. oddiel 3 čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Rady (ES)“),
ustanovením § 161 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2
ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Uviedol, že z návrhu
zistil, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt na adrese H. I. X/X, A., Maďarsko. Na základe uvedeného

konštatoval, že v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu podľa kap. II. oddiel 2 čl.
8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES), pretože matka spolu s maloletý dieťaťom býva v Maďarsku, kde má
dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Uzavrel, že je v záujme maloletého dieťaťa, ako aj z dôvodu
vhodnosti a hospodárnosti konania, aby o návrhu otca rozhodol súd toho štátu, kde má maloletý obvyklý
pobyt. Konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP pre nedostatok právomoci na konanie na strane súdov
Slovenskej republiky, ktorý predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 52 CMP. Opravné uznesenie zo dňa 07.05.2025 č.k. 9P/35/2025-77 vydal v súlade
s ust. § 224 CSP z dôvodu zrejmej nesprávnosti v texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode
3.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Poukázal na bod 4 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd uvádza, že v zmysle bodu 12 odôvodnenia preambulyNariadenia Rady (ES), kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto
nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To
znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou

určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv
a povinnosti. Uviedol, že v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 25. novembra 2021 vo veci
C-289/20 IB jednoznačne vyplýva, že obvyklý pobyt sa určuje podľa centra záujmu na určitom mieste
a prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu.
Poukázal na to, že maloletý a jeho rodičia sú občanmi Slovenskej republiky, všetci majú trvalé bydlisko

tak, ako uviedol v návrhu. Maloletý navštevuje Základnú školu J. X, E., má poskytovanú zdravotnú
starostlivosť u B. K. H. v Zdravotnom stredisku L. X, D. a matka pracuje v predajni E.- J. J.. Maloletý ani
rodičia neovládajú maďarský jazyk, všetci rodinní príslušníci žijú na území Slovenskej republiky. Dá sa
konštatovať, že 95% aktívneho času sa maloletý a jeho rodičia zdržiavajú na území Slovenskej republiky,
pričom rodičia sa rozhodli len z ekonomických dôvodov postaviť dom v obci A., Maďarsko. Obec A.
sa nachádza bezprostredne pri hraniciach SR a ide o obvyklý spôsob občanov SR si uspokojovať

svoje bytové potreby a to hlavne z dôvodov lepšej cenovej dostupnosti nehnuteľností ako v Bratislave.
Uvedené nič nemení na centre záujmu občanov SR. Vyslovil názor, že napadnutým rozhodnutím súd
odoprel účastníkom právo na prístup k súdu a na spravodlivý proces.

4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, dospejúc k
záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety ústavného zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, právne
záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky.

8. Podľa kap. I čl. 1 ods. 2 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) č. 2202/2003 toto nariadenie sa uplatňuje bez
ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:
a/ rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva,

b/ nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

9. Podľa kap. I. čl. 1 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b/ sa môžu
týkať najmä:
a/ opatrovníckeho práva a práv styku s dieťaťom,

b/ opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov,
c/ určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré
dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú,
d/ umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa,
e/ opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

10. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES) Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

11. Podľa čl. 13 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) Ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa a právomoc
nemožno založiť podľa článku 12, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.13. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

14. V predmetnej veci súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci konať vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

15. Pod pojmom právomoc súdu sa vníma okruh otázok a právnych vzťahov, ktorých prejednanie a

rozhodnutie patrí do kompetencie súdov. V právnom poriadku Slovenskej republiky je právomoc súdov
vymedzená v ust. § 3, 4 CSP, podľa ktorých súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory
a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Zjednodušene možno povedať,
že pojem právomoc predstavuje kompetenciu súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Nedostatok
právomocispôsobujevždyneodstrániteľnúvadukonaniasnevyhnutnýmnásledkomvoformeuznesenia

o zastavení konania.

16. V prejednávanej veci sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Z návrhu otca a podaného odvolania voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie
vyplýva, že maloletý a jeho rodičia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, maloletý navštevuje

základnú školu v D., kde má zabezpečenú aj zdravotnú starostlivosť. Argumenty otca v podanom
odvolaní ďalej spočívajú v tvrdeniach, že maloletý aj rodičia majú trvalý pobyt naďalej evidovaný aj na
území Slovenskej republiky, kde obaja rodičia pracujú a hoci matka býva s maloletým v A., t.j. v blízkosti
hranice so Slovenskou republikou, ich centrum života je v D..

17. Odvolací súd udáva, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem je rozhodujúcim
prvkom pre určenie právomoci členského štátu, ktorý je oprávnený prejednať a rozhodnúť vec
o poručníctve, opatrovníctve a podobných inštitútov k maloletému dieťaťu. Tieto pojmy je potrebné
vykladať tak, že ide o súhrn osobitných skutkových okolností a faktorov, ktoré s ohľadom na súčasný
pobyt, rodinné a spoločenské zázemie dieťaťa vytvára prostredie pre jeho zdravý rozvoj a vývoj. Preto

v tomto smere nie je rozhodujúce, kde majú účastníci konania administratívnym spôsobom prihlásený
trvalý pobyt, ale to, kde majú títo účastníci miesto obvyklého pobytu, t.j. kde je ich ťažisko každodenného
života, pričom toto kritérium je najpodstatnejšie k stavu ku dňu začatia súdneho konania.

18. Pojem „obvyklý pobyt“ nemá legálnu definíciu, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt

na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre
koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba
fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať
sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde
pracuje, študuje a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý

prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým
snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby
o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“.

19.Súdprvejinštanciesavdanejveci zaoberalotázkouprávomocisúdu nakonanievoveciúpravypráv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pričom jeho závery o zastavení konania pre neodstrániteľnú
podmienku konania, a to nedostatok právomoci slovenského súdu na konanie vo veci, keď uzavrel, že
maloletý má obvyklý pobyt na adrese H. I. X/X, A., Maďarsko, bez akéhokoľvek skúmania a posúdenia
obvyklého pobytu dieťaťa, odvolací súd vyhodnotil ako predčasné.

20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že maloletý sa narodil v D. (pripojený rodný list dieťaťa) a z listín
pripojených otcom k návrhu je zrejmé, že otec dieťaťa je štátnym občanom Slovenskej republiky
a pracuje na území Slovenska. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie
zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletého, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky,
z hľadiska zabezpečenia dôkazov na posúdenie jeho centra života a s tým súvisiaceho vyhodnotenia

jeho obvyklého pobytu. Uvedená okolnosť je podstatná z hľadiska posúdenia právomoci súdu na
konanie, keď v danom prípade sa javí, že ide o rodinu bývajúcu v blízkom pohraničí, ktorá naďalej
s najväčšou pravdepodobnosťou ponechala maloletému vzdelávanie a lekársku starostlivosť na území
Slovenskej republiky, kde obaja rodičia podľa udaní otca aj pracujú (tzv. pendleri).21. Daným postupom, keď súd prvej inštancie bez náležitého overenia si otázky obvyklého pobytu
maloletého rozhodol o zastavení konania pre nedostatok právomoci, zaťažil konanie vadou a svojim

nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom, aby uskutočňovali svoje procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým konanie zastavil pre nedostatok právomoci bez overenia podstatných skutočností pre posúdenie
jeho právomoci na konanie, bolo jednoznačne predčasné a týmto konaním došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

22. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a odvolania otca, ktorý nesúhlasil so zastavením konania
pre nedostatok právomoci slovenského súdu a namietal porušenie práva účastníka na spravodlivý
proces, dospel odvolací súd k záveru, že námietky otca sú dôvodné.

23. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd v danom štádiu konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie

podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 CSP vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej
inštancie bude doplniť dokazovanie zabezpečením listinných dôkazov preukazujúcich, ktoré školské
zariadenie maloletý navštevuje, kto mu poskytuje zdravotnú starostlivosť, kde má svoje aktivity, zistiť,
kde sa maloletý zdržiava a kde má vytvorené sociálne väzby, k uvedeným okolnostiam prípadne vypočuť
účastníkov konania, dôsledne skutkovo a právne posúdiť existenciu právomoci súdu na prejednanie

návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ku dňu začatia konania (až do
súčasnosti) a v nadväznosti na prijatú úvahu zvoliť následný postup v konaní. V prípade ak dospeje
k záveru o nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky, je povinný vydané rozhodnutie riadne
a dôsledne odôvodniť, vyporiadajúc sa v ňom s podstatnými skutkovými tvrdeniami otca (a prípadne aj
matky)vzťahujúcimisakposúdeniu právomocisúduvovecitýkajúcejsamaloletéhodieťaťa.Vopačnom

prípade, ak dospeje k záveru, že má právomoc na konanie, vo veci vykoná dokazovanie a na základe
jeho výsledkov meritórne rozhodne.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí
( § 52, § 58 CMP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).