Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 50T/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124010807
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124010807.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová v senáte zloženom

z členov senátu Mgr. Evy Minďárovej a A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. októbra 2025
v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaného C. C., nar. XX.XX.XXXX v D. A., C.,
s povoleným trvalým pobytom na území SR, na adrese D., E. X spod obžaloby Krajského prokurátora
v Košiciach, sp. zn. 1 Kv 3/08 pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v období od 10.7.2006 do 31.1.2008 na rôznych miestach v D. F. G. H. I., G. J. C., G. H. K. a v ďalších

lokalitách mestských častí G. E. L. D. vládneho programu, vo viacerých prípadoch spoločne so C. F.,
C. F., I. K. a M. I. alebo jednotlivo, priamo alebo prostredníctvom telefonických rozhovorov sa vyhrážali
A. K. tým, že ho usmrtia, že usmrtia jeho rodinných príslušníkov, že mu dorežú tvár a odrežú uši, že
znásilnia jeho tehotnú družku a vyrežú plod z jej tela s tým, že v dvoch prípadoch ho aj fyzicky napadli,
a to všetko za tým účelom, aby ho donútili vyplatiť čiastku vo výške D./XX/XXXX X XX.XXX,XXX Eur
(XXX.XXX,- C.) za ním uskutočnený predaj osobného motorového vozidla N.. K. XXX O. B. D. B., k čomu
ho splnomocnil C. C., ktorému predmetné vozidlo do XX.X.XXXX patrilo, pričom M. I. sa vyhrážkami ku

konaniu ostatných obvinených pripojil až dňa X.X.XXXX, pretože nebolo dokázané , že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na Mestskom súde v Košiciach sa viedlo trestné stíhanie proti obžalovaným C. F., C. F., I. K. a pôvodne
aj proti C. C. vedené pod sp.zn. D./XX/XXXX.

Podľa § 283 ods. 1 Tr. poriadku súd uznesením sp.zn. XXX/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX prerušil trestné
stíhanie u obžalovaného C. C., nar. XX.XX.XXXX v D. A., C. M. do skončenia trestného stíhania, resp.
výkonu trestu odňatia slobody obžalovaného v cudzine.

Obžalovaný C. C. bol vylúčený na samostatné konanie vzhľadom na to, že bol vydaný na výkon trestu
odňatia slobody do G.. Konanie sa vedie pod novou C.. XXX/X/XXXX.

Uznesením zo dňa 28.08.2024 podľa § 228 ods. 5 Trestného zákona súd rozhodol o pokračovaní v
trestnom stíhaní obžalovaného C. C., nar. XX.XX.XXXX v D. A., C. M., toho času bytom D. X, C. F.,
XXX XX, G..

Obžalovaný C. C. dal dňa XX.XX.XXXX písomný súhlas, aby súd vykonal hlavné pojednávania v jeho
neprítomnosti.Na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX súd prečítal výpoveď obžalovaného C. C. z prípravného
konania zo dňa 1.2.2008 (č.l. 137-138 spisu), ktorý uviedol, že to čo sa mu kladie za vinu v uznesení
o vznesení obvinenia nie je pravda. Poškodeného A. K. pozná od doby, keď mu predal svoje motorové

vozidlo,C.K.XXX,B.P.D.XXXXXN.C.XXXXXX,-C.SpoznalhopripredajicezosobuC.F.,potommali
kontakt ešte dva týždne a následne ho už nevidel, ani spolu netelefonovali. Boli dohodnutí, že poškodený
predá vozidlo cez leasing a keď dostane peniaze, tak mu ich vyplatí a aj jemu tiež niečo zostane, lebo
auto predá drahšie. Keď mu sumu nevyplatil, snažil sa poškodeného telefonicky kontaktovať. Ten sa
vyhováral, že peniaze nemá, lebo mu ich nevyplatili. Trvalo to asi dva týždne a potom si poškodený

zmenil telefónne číslo, lebo sa mu nevedel dovolať. Už sa s poškodeným nestretol. Uviedol, že nie je
pravdou, žeby sa mal poškodenému vyhrážať, chodiť za ním, biť ho. U rodičov poškodeného na K. H.
bol raz so C. F., C. F. a M. I., zvonili, ale nikto neotváral dvere. Myslel si, že je poškodený u rodičov.
Keď nik neotváral, C. F. volal políciu, aby prišli a spýtali sa poškodeného, prečo im nedá peniaze.
Policajti im povedali, že poškodený v byte nie je a že majú vziať papiere a oznámiť to na polícii. Oznámiť
to nešiel, lebo v tom čase išiel domov do Kosova. Kde bývajú rodičia poškodeného vedel z kúpnej

zmluvy, keďže poškodený na zmluvu uviedol adresu K.. Uviedol, že kúpnu zmluvu nepodpisovali pred
notárom, poškodený dal na zmluvu nejakú počiatku, mal nejakú firmu. Pri odovzdaní auta mu podpísal
plnomocenstvo, že môže disponovať s autom. Nie je pravdou, že mu poškodený zaplatil za auto, dal mu
ho „ako darček“ a čuduje sa, prečo polícia prišla pre neho a nie pre poškodeného, keď ho pripravil o auto.

Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prečítal výpovede poškodeného A. K. z prípravného
konania, zápisnice zo dňa X.X.XXXX (č.l. 342-346 spisu), zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 352-358 spisu), zo
dňa XX.XX.XXXX (č.l. 361-364 spisu) v ktorých uviedol, že ešte predtým ako malo dôjsť k žalovanej
trestnej činnosti udržiaval s obžalovanými vzťahy a priznal, že mal odpredať aj osobné motorové
vozidlo značky F. F. B. D. XXX O., ktoré patrilo C. F.. Jednalo sa však o vec, ktorá priamo nesúvisí

s predmetným trestným stíhaním. Na odporúčanie C. F. požiadal C. C. poškodeného, aby za sumu
XX.XXX,XX B. (XXX.XXX,- C.) odpredal jeho vozidlo značky K. XXXX B. D. XXX B.. Obžalovaný C. C.
mal 30.6.2006 písomne splnomocniť poškodeného na predaj vozidla a ten dňa 10.7.2006 vozidlo predal
J. F. za 360.000,- Sk (11.949,81 eur). Pripustil, že peniaze z odpredaja obžalovanému C. C. nevyplatil.
Obžalovanýhopretokontaktoval,poškodenýneustálevyplateniepeňazíodďaľoval,vyhováralsaavtedy

sa mu mal začať obžalovaný C. C. telefonicky vyhrážať a neskôr sa mali pripojiť aj C. F., C. F. a I. K..
Uviedol, že obžalovaný spolu s uvedenými osobami ho hľadali aj na adrese jeho trvalého bydliska v
D., G. H. K. P. XX, kde sa rozprávali s jeho rodičmi. Hrozby údajne postupne stupňovali a mali sa týkať
nielen jeho osoby, ale ja jeho rodinných príslušníkov a v tom čase jeho družky A. J. D.. Vypovedal, že C.
F. s ďalšími nestotožnenými osobami, ho mali chytiť na ulici I. Q. D., nasadiť mu na hlavu vrece, zbiť ho,

držať na neznámom mieste a následne prepustiť. V R. XXXX na J. C. Q. D., v blízkosti nemocnice, ho
mal chytiť C. F. a keď ho držal, telefonicky mal privolať aj C. F. a I. K.. Mali ho odviesť do záhradkárskej
lokality pri C. D.. Mali ho zbiť, ale jemu sa podarilo ujsť. Presne v tom istom období ho mal na sídlisku
Nad jazerom naháňať I. K., ktorý sa mal snažiť telefonicky privolať ďalšie osoby, ale poškodenému sa
opätovne podarilo ujsť. Vypovedal, že dňa X.X.XXXX ho vo vozidle A. S. uvidel C. F., ktorý bol vo vozidle,

ktoré šoféroval M. I.. Poškodenému sa podarilo vojsť do bytu rodičov na ulici K. P. XX Q. D., kam sa
mal dostaviť aj C. F., C. F. a C. C. a všetci sa mali domáhať otvorenia dverí do bytu a vyhrážať sa na
adresu matky poškodeného. Poškodený privolal hliadku polície ale pripustil, že hliadku polície privolal
aj C. F., čím jeho obranu potvrdzoval. Uviedol, že do tohto konania sa v ten istý deň zapojil aj M. I., ktorý
mal snahu poškodeného zadržať. Vzhľadom na jeho oznámenie na políciu, boli obžalovaní zadržaní

príslušníkmi polície XX.X.XXXX L. X.X.XXXX.
Rozpory vo výpovedi poškodeného A. K., ktoré sa týkajú skutočností, ktoré mal uviesť svedkyni A. J.
D., a ktoré sa týkajú presného popisu udalostí pred bytom na ulici K. P. XX, ako aj spôsobe vyhrážania
sa zo strany obžalovaného, v porovnaní s výpoveďami jeho rodičov sú zhrnuté v závere odôvodnenia
rozsudku.

Poškodený A. K. si nárok na náhradu škody neuplatnil.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2025 súd prečítal výpoveď svedkyne A. J. D. z prípravného konania
zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 172-173). Svedkyňa uviedla, že na prelome rokov XXXX L. XXXX mala s
poškodeným A. K. blízky vzťah, ktorý však netrval dlho a ukončila ho. V O. M. XXXX jej spomenul,

že má nejaké problémy, načo reagovala tak, že mu povedala, aby si ich aj vyriešil. Pamätala si, že jej
vravel o nejakom motorovom vozidle, ale nič bližšie uviesť nevedela. Poškodený jej mal tvrdiť, že je
podnikateľ, čo ako neskôr zistila nebola pravda a aj vzhľadom na tieto tvrdenia poškodeného a problémy,
ktoré následne vznikli medzi nimi ho označila za nevierohodnú osobu. Ďalej uviedla, že jej vravel, že honiekto sleduje, ale keďže mal neustále problémy s množstvom ľudí, ktorým nevracal peniaze, prestala
jeho vyjadrenia brať vážne. Spomenul jej bližšie nekonkretizované problémy s L.. Spomenula si, že
začula meno „ C.“ , ale z uvedených dôvodov tomu nevenovala pozornosť. Poškodený jej uviedol, že ho

prenasledovali L., jeden z nich ho udrel po hlave zbraňou. Povedal jej, že sa mu vyhrážajú, že jej vyrežú
dieťa, bola prekvapená, že sa niekto vyhráža takýmto spôsobom. Nebola svedkom toho, že by sa jej
ktorýkoľvek z obžalovaných vyhrážal a o skutočnosti, že sa jej mali údajne vyhrážať prostredníctvom
poškodeného sa dozvedela až pri svojom výsluchu na vtedajšom oddelení T. D., kde ju ako svedkyňu
vypočúvali vo viacerých veciach týkajúcich sa A. K.. Žiadne zranenia na poškodenom nevidela a o

tom, že mal byť vydieraný, vedela výlučne z jeho rozprávania, pričom ona sama nikdy nebola priamou
svedkyňou žiadneho obdobného konania zo strany obžalovaných.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2025 súd prečítal výpoveď svedkyne L. K. z prípravného konania zo
dňa 31.1.2008 (č.l. 186-188), matky poškodeného A. K.. Uviedla, že C. F., C. F., C. C. a I. K. pozná len z
videnia, lebo mali chodiť k nim a klopať na dvere, pričom C. F. sa predstavil, ostatní nie, a preto ostatné

mená nevedela. Chodili za nimi údajne tri osoby, ktoré hľadali jej syna a zo začiatku jej nepovedali z
akého dôvodu, povedali len, nech sa im ozve, že s ním potrebujú rozprávať. Neskôr jej povedal C. F., že
jej synovi dal auto, aby ho predal, jej syn to neurobil, preto nemá ani auto, ani peniaze. Povedal jej tiež,
aby synovi povedala, nech sa C. F. ohlási. C. na to reagoval tak, nech sa do toho nestará, že to je jeho
vec, a tvrdil jej, že im predal auto, peniaze odovzdal a C. F., ako aj iné osoby, pýtajú peniaze naďalej.

K udalosti z 31.1.2008 vypovedala, že v ten deň jej telefonoval C., aby mu otvorila bránu a videla
ako behal po chodníku a za ním jeden z tých troch osôb, ktoré mali za nimi chodiť. Syn jej povedal,
že to je C. K., keď pribehol ku schodom, naťahoval za ním ruky a snažil sa C. ťahať dole, C. vbehol
do brány, bránu zatvorila, zľakla sa čo sa robí. C. F. ostal za bránou a rukou im mal hroziť. Svedkyňa
zatvorila dvere bytu a, zostali v byte, a keď sa pozrela z okna von, videla aj C. F. a ešte nejakého

muža, ktorého nekonkretizovala. Ďalej uviedla, že tieto osoby sa nejakým spôsobom dostali do vchodu
bloku, klopali im na dvere a nadávali údajne aj na adresu J. D., vtedajšej družky poškodeného A. K.,
pričom sa mali vyhrážať ublížením na zdraví, ktorú nešpecifikovala . Keďže situácia neustávala, jej syn
volal políciu, a to dvakrát, lebo dlhšiu dobu policajti neprichádzali. Po príchode hliadky tam už útočníci
neboli, a keď sa policajti pýtali, či chce podať trestné oznámenia, odpovedala, že nie. Zdôvodnila to

tým, že má z týchto osôb strach.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2025 súd prečítal výpoveď svedka O. K. z prípravného konania zo
dňa 8.4.2008 (č.l. 259-260). Svedok uviedol, že je otec poškodeného A. K.. Ďalej uviedol, že keď šiel
jedného dňa z práce, C. F. ho zastavil a pýtal sa , či je otcom A. K.. Uviedol, že „ niekedy potom“ otvoril

osobám C. F., C. F., I. K. dvere, a tí mali do dverí vložiť nohu - neupresnil ktorí z uvedených osôb to
mal urobiť - a preto privolal políciu. Obžalovaný a C. F., C. F., I. K. hneď nato odišli. Neuviedol ani dátum
kedy malo ku konfliktu dôjsť. Dôvodom, pre ktorý hľadali jeho syna bol problém s nejakým vozidlom.
Jemu osobne sa C. F., C. F., I. K. nevyhrážali, iba si so svedkom navzájom nadávali. Odohralo sa to
podľa svedka niekedy v R. M. XXXX, pričom uvedené osoby mali za jeho synom chodievať asi 1,5 roka.

Celkovo za ním boli asi 4 - 5 krát, svedok nevedel presne uviesť dátum. V uvedený deň 31.1.2008 mal
počuť vyhrážky od C. F., C. F., I. K., ktorí sa mali vyjadriť, že „poťahajú syna autom po celých D.“ a mali
sa vyjadriť, že v tom čase ťarchavej družke ich syna vyrežú „decko z brucha“. Tieto slová mala počuť
aj jeho manželka L. K., ktorá túto skutočnosť nepotvrdila. Na otázku, či ku skutku, ktorý je predmetom
obžaloby, došlo v E. XXXX uviedol, že presný dátum nevie, ale následne svoje tvrdenie opravoval, keď

uvádzal odlišný popis osôb, ktoré sa na mieste činu mali nachádzať, ako aj odlišný priebeh deja. Aj
touto výpoveďou a jej vyhodnotením sa súd zaoberá v ďalšej časti odôvodnenia. Nevedel odpovedať
na otázku, koľkokrát bol on osobne prítomný pri údajných konfliktoch s osobami C. F., C. F., I. K..

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2025 súd vypočul svedka C. F. a svedka C. F., ktorí zhodne po

zákonnom poučení a zložení prísahy využili svoje právo a odmietli vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2025 súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka I. K. z prípravného
konania, zo dňa 01.02.2008 (č.l. 133-134), v ktorej uviedol, že poškodeného A. K. nepozná a žiadnej
trestnej činnosti sa nedopustil. Poškodeného videl až pri vykonávaní konfrontácií na polícii. Chodieval

do K. K. G. H. A. Q. D., ale s nikým nemal žiadne problémy. Dodal, že pokiaľ mal nejaké problémy C. F.,
on sa o tieto nezaujímal a ten mu o nich ani bližšie nerozprával. C. C. poznal z uvedeného baru, osobu
meno U. K. poznal už dávno predtým, M. I. nepoznal a nepoznal ani poškodeného O. D.. Poprel, že by
sa nachádzal v čase, kedy malo dôjsť k napadnutiu v bare „ H. S.“.Zo zápisnice z konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom A. K. zo dňa 13.3.2008 (č.l. 148 spisu)
vyplýva, že poškodený K. uviedol, že obžalovaného C. pozná, prvýkrát ho počul v telefóne, keď mu

oznámil, že mu predali auto. Osobne ho videl až v R. XXXX, kedy prišiel pred blok jeho rodičov na K.
H. Q. D.. Osobne sa s ním stretol až na konfrontácii. Obžalovaný C. uviedol, že poškodeného pozná
od konca E. XXXX. Spoznal ho tak, že mu volal C. F. s tým, aby prišiel do biznis baru, že má kupca
na jeho osobné motorové vozidlo, následne mu bol predstavený. Poškodený mu sľúbil, že mu predá
auto, vymenili si telefónne čísla. Správanie obžalovaného voči poškodenému bolo také, že kontakt začal

telefonátmi, ktoré boli výhražného charakteru. Poškodený tvrdil, že sa mu obžalovaný v telefonátoch
vyhrážal, že mu zareže otca a mamu, že mu poreže tvár, že ho zabije atď. Neskôr to boli návštevy u jeho
rodičov, kedy v lete bola volaná polícia. Obžalovaný tam bol so C. F., C. F. a I. K.. Obžalovaný ho fyzicky
nenapadol. Na otázku na poškodeného, či bol niekedy v byte obžalovaného uviedol, že nikdy tam nebol.
Na ďalšiu otázku kedy došlo k odovzdaniu kúpno-predajnej zmluvy, kto bol prítomný, či existuje písomný
doklad o platbe za vozidlo, poškodený uviedol, že samotnú kúpno-predajnú zmluvu nerobil, k platbe

došlo pri prevzatí splnomocnenia na prepis vozidla, písomný doklad o platbe nemá. Na ďalšiu podotázku
poškodenému že vo svojej výpovedi uviedol, že kúpno-predajnú zmluvu vypisoval sám a teraz tvrdí, že ju
nevypisoval sám, uviedol, že vo výpovedi priznal, že by to mohlo byť jeho písmo, ale nie si je vedomý, že
by pri plnom vedomí takúto zmluvu urobil. Ak by takú zmluvu robil, robil by ju u notára. Uviedol, že kúpno-
predajnú zmluvu zo dňa 3.7.2006 mu priniesol obžalovaný, auto išlo pre spol. O. a vtedy zistil, že auto

je predané pre C.. O., C. a obžalovaný je len ako sprostredkovateľ. O tom, kde bola zmluva vyhotovená
nevie. Na to poškodený uviedol, že takúto zmluvu na ulicu E. nikdy nedoniesol, ani by ju nenapísal. Na
ďalšiu otázku poškodenému aby uviedol, ako sa na kúpno-predajnú zmluvu dostali pečiatky s nápisom
A. K., K. XX, D. s IČO-m a pečiatka spol. O., C., A. X, D. uviedol, že na ulici I. ho odchytil C. F. s ľuďmi,
ktorýchnepoznal,pričommalprisebetietopečiatky,kúpnezmluvy,živnostenskélistyafaktúry.Následne

ho naložili do nejakého auta a pustili až neskoro v noci. Poškodený si pamätá, že mal vrece na hlave, bol
zbitý a pamätá si, že niečo podpisoval. Z auta ho vyhodili na C. D., avšak nie je si vedomý, že by tam bol
obžalovaný. Na Ďalšiu otázku komu poškodený odovzdal peniaze vo výške 430 000.- Sk uviedol, že to
bol človek, ktorý je podobný obžalovanému, ale s určitosťou vie, že to nebol obžalovaný. Doniesol ho C.
F., ktorý mu predstavil majiteľa vozidla pod menom C. C., ktorému po prevzatí splnomocnenia na prepis

dal peniaze do ruky. Obžalovaný na to uviedol, že nerozumie, čo poškodený rozpráva, nerozumie tomu,
ako môže iný človek predať jeho auto. Auto mu osobne predal, v jednom prípade bol dokonca s ním a R.
O. v predajni L. L. G. E.. Poškodený mu sľúbil, že mu auto predá za vyššiu sumu, ako mu ponúkala C..
L. L., preto mu auto dal, aby mu zohnal kupca. Neskôr mu poškodený povedal, že má kupca a potrebuje
splnomocnenie na predaj, preto sa osobne stretli, pričom mal poškodený pripravené splnomocnenie

a požiadal ho, aby ho overil u notára. Splnomocnenie obžalovaný overil a nechal ho v K. K. H. K..
Poškodený mu na druhý deň zavolal a doniesol mu zmluvu o predaji vozidla. Peniaze nežiadal, lebo mu
poškodený povedal, že auto predal cez leasingovú spoločnosť a peniaze mu budú poukázané na jeho
účet, ktorý mu poskytol. Peniaze neprišli ani po dvoch týždňoch, preto obžalovaný žiadal poškodeného,
aby mu doniesol nejaký doklad, kedy peniaze dostane. Poškodený mu tvrdil, že peniaze mu nabehnú,

bola pri tom aj R. O.. Poškodený na výpoveď obžalovaného uviedol, že to nie je pravda, pretože listiny,
ktoré mu boli predložené, nikdy nevidel a myslel si, že ide o koláž. Na ďalšiu otázku poškodeného, aby
uviedol, čo robil C. C. dňa X.X.XXXX na K. Q. D. uviedol, že obžalovaný prišiel neskôr so C. F. a I. K.
a I. so C. F.. Obžalovaný mu sám búchal na dvere jeho rodičov a sa mu vyhrážal, že ho zareže, ďalej
uviedol, že neskôr mu volal C. a z jeho telefónu mu obžalovaný povedal a vyhrážal sa, že mu rozreže

ženu a vyreže jej dieťa z brucha. V rámci tohto telefonátu sa striedalo viacero ľudí. Obžalovaný na to
uviedol, že dňa 9.1.2008 mu volal C., aby prišiel na K., pretože videl, ako ide poškodený domov a chcel
sa s ním porozprávať ohľadom peňazí, ktoré mu dlžil. Prišiel na ulicu K. svojim autom, C. F. a M. I.
tam už boli. I. pozná od XX/XXXX, preto bol prekvapený, že tam bol. Neskôr prišiel aj C. na svojom
aute. I. K. tam nebol. Obžalovaný uviedol, že zazvonil na zvonček s menom K., rozprával sa s matkou

poškodeného či je doma, žiadal od nej telefónne číslo. Dňa 9.1.2008 sám priamo zvonil na zvonček pri
vchodových dverách spolu so C. F., nikto mu neotváral, pričom obžalovaný uvádza, že nič nekričal osobe
poškodeného. Následne prišli policajti, kde im C. F. povedal, že mu poškodený dlží peniaze. Policajtom
vysvetľovali, čo sa tam udialo. Neskôr bol v K. K., kde volal poškodený C., a prosil C., aby ho nedávali na
políciu, že peniaze zaplatí v priebehu 4-5 dní. Obžalovaný C. povedal, že pôjde vec oznámiť na políciu,

pričom mu C. povedal, že ak pôjde na políciu, peniaze už neuvidí. Preto nepodal trestné oznámenie.
Peniaze nedostal, odišiel do D. a vrátil sa až dňa XX.X.XXXX. Poškodený uviedol, že nepopiera, že volal
C., pretože sa mu vyhrážali a chcel nejako ukľudniť situáciu. Je pravda, že telefonicky kontaktoval C.
F.. Na otázku obhajcu, odkiaľ poškodený vedel, že na dvere bytu jeho rodičov búchal C. C. uviedol, žebol za dverami, počul ako búcha a kričí a videl ho cez kukátko. Na ďalšiu podotázku aby uviedol, že na
základe čoho previedol vozidlo K. G. nového majiteľa F. uviedol, že na základe splnomocnenia, ktoré
dostal pri odovzdaní peňazí a následne vozidlo prepísal on. Na ďalšiu podotázku aby vysvetlil, ako sa

mu podarilo prepísať auto, keď tvrdí, že splnomocnenie na prepis vozidla podpísal C. C., ktorý podľa
neho nebol vlastníkom vozidla, uviedol, že auto kupoval dňa X.X.XXXX, lebo až vtedy bolo overené
splnomocnenie, vlastník vozidla bol C. C. až po XX.X.XXXX, preto robil prevod až po tomto dátume. Na
ďalšiu otázku, aby uviedol, kedy došlo k jeho napadnutiu na I. H., uviedol, že to bolo asi po pol roku, už
si to nepamätá, v čase kúpi vozidla nebol v bezvedomí. Poškodený zároveň uviedol, že keď mal vreco

na hlave v aute, nie je si vedomý, aby niečo písal. Na ďalšiu otázku koľkokrát bol v byte rodičov v čase,
keď tam mal byť obžalovaný C. okrem 9.1.2008 uviedol, že v lete 2006 po tom, ako kúpil auto, rozprával
sa s otcom, pričom okrem obžalovaného tam bol I., C. L. C.. Obžalovaný sa poškodenému vyhrážal,
pričom otec poškodeného to vie dosvedčiť. Bývajú na prízemí a obžalovaný bol pod oknom. Potom to
bolo ešte raz, kedy prišiel obžalovaný so C. a rozprával sa s mamou poškodeného cez dvere. Na ďalšiu
otázku na poškodeného, aby vysvetlil, ako sa mu mohol obžalovaný vyhrážať, keď v tom čase bol krátku

dobu na Slovensku a jeho slovná zásoba bola veľmi obmedzená, nech uvedie, ako a v akom jazyku sa
mu vyhrážal, uviedol, že slová vyhrážky vedel veľmi dobre aj lámavou slovenčinou, hovoril slovensky
s cudzím prízvukom. Čo sa týka samotného auta, poškodený si je istý, že auto kúpil od osoby, ktorá bola
podobná osobe C. C., ale nebol to on, ale doklady boli na jeho meno. Pri kúpe vozidla dostal vodičák,
technický preukaz a videl aj nemecký certifikát o vozidle. Na otázku obžalovaného na poškodeného,

prečo sa poškodený pred ním skrýval, keď bol v byte jeho matky, keď tvrdí, že za auto zaplatil, prečo si
neuložil číslo, z ktorého sa mu mal vyhrážať, aby ho mohol ukázať polícii, poškodený uviedol, že sa bál
o svoj život, myslel si, že ho chce podviesť a predať jedno vozidlo viackrát. Preto nešiel ani na políciu. Na
políciu išiel až vtedy, keď jeho partnerka bola tehotná. Obžalovaný ďalej uviedol, že trestné oznámenie
na poškodeného nepodal, lebo čakal na svoje peniaze, pretože mu C. povedal, aby radšej počkal, lebo

ak dá vec na políciu peniaze nikdy neuvidí. Bol to je prvý predaj aj kúpa vozidla, ktoré bolo evidované
na jeho meno. Čakal peniaze od leasingovej spoločnosti.

Podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy:

Z plnej moci udelenej C. C., ako predávajúci, a splnomocnencom A. K. zo dňa XX.XXXXXX vyplýva,
že predmetom splnomocnenia mal byť predaj osobného motorového vozidla značky K. XXXX, B.: D. B.,
U. I., V., žiadosť o zapísanie uvedeného W. do evidencie zo dňa XX.XX.XXXX a vykonanie zmeny –
odhlásenie vozidla zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčenie o evidencii C. XXXXXX. Zo zmluvy o dodávke
tovaru – kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi S. O. C. C. C. A. X, D. a predávajúcim

C. C. v zastúpení A. K. vyplýva, že predmetom predaja je osobné motorové vozidlo značky K. XXXX,
B.: D. B., U. I., V.. Zo správy B. D. C. , C. vyplývajú všetky podklady a korešpondencie vrátane zmlúv,
ktoré spoločnosť eviduje k dňu XX.XX.XXXX voči dlžníkovi - poškodenému A. K.. Z lekárskej správy zo
dňa XX.XX.XXXX od A. S. D. vyplýva, že poškodený bol na čerpacej stanici na C. G. E. zbitý neznámou
osobou.

Z odpisu registra trestov X. S. C. vyplýva, že obžalovaný nemá doposiaľ záznam v registri.

Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Košice, sp.zn. XXX/XX/XXXX, ktorý uznesením zamietol
odvolanie prokurátora D. S. D. a potvrdil rozsudok A. C. D. C.. D./XX/XXXX N. O. X.XX.XXXX, ktorý

podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaných C. F., nar. X.X.XXXX v W., M. C., trvale bytom
H. Y. P. XX, D., súkromného podnikateľa, C. F., nar. XX.X.XXXX v D. A., M. C., trvale bytom K. P.X,
D., prechodne bytom Q. P.X, D., súkromného podnikateľa, I. K., nar. XX.X.XXXX v S., M. C., štátneho
príslušníka Republiky Srbsko, trvale bytom E. P. XXX/X S., s povoleným tolerovaným pobytom na území
Slovenskej republiky na adrese H. D. P. XX, D. spod obžaloby Krajského prokurátora v Košiciach, sp. zn.

X D. X/XX pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak,
že v období od XX.X.XXXX O. XX.X.XXXX na rôznych miestach v D. hlavne na ul. I., G. J. C., G. H. K. a
v ďalších lokalitách mestských častí G. E. a D. Q. S., vo viacerých prípadoch spoločne alebo jednotlivo,
priamo alebo prostredníctvom telefonických rozhovorov sa vyhrážali A. K. tým, že ho usmrtia, že usmrtia

jeho rodinných príslušníkov, že mu dorežú tvár a odrežú uši, že znásilnia jeho tehotnú družku a vyrežú
plod z jej tela s tým, že v dvoch prípadoch ho aj fyzicky napadli, a to všetko za tým účelom, aby ho
donútili vyplatiť čiastku vo výške XX.XXX,XXX B. (XXX.XXX,- SK) za ním uskutočnený predaj osobného
motorového vozidla N.. K. XXX O. B. D. B., k čomu ho splnomocnil C. C., ktorému predmetné vozidlodo 10.7.2006 patrilo, pričom obvinený M. I. sa vyhrážkami ku konaniu ostatných obvinených pripojil až
dňa 9.1.2008,pretože nebolo dokázané , že sa stal skutok, pre ktorý boli stíhaní.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného C. F., nar. X.X.XXXX v W., M. C., trvale bytom
H. Y. P. XX, D., súkromného podnikateľa spod obžaloby D. S. Q. D., sp. zn. X D. X/XX pre skutky
kvalifikovanéakopokračovacízločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák,spoukázaním
na ustanovenie § 138 písm. a), písm. b) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., ktorých sa mal dopustiť tak, že

1. v období od mesiaca A. XXXX O. XX.X.XXXX na rôznych miestach v D., prevažne pred obytným
blokom na H. S. P. XX, vo viacerých prípadoch priamo alebo prostredníctvom mobilného telefónu
sa vyhrážal O. D. a jeho rodičom, že menovaného usmrtí, že mu odreže hlavu, uši a poreže tvár s
cieľom prinútiť O. D. vrátiť od firmy obvineného požičané finančné prostriedky vo výške XX.XXX,XXX B.
(XXX.XXX,- SK) a príslušenstvo, pričom dňa XX.X.XXXX W. XX.XX F. pred zadnou časťou obchodného

centra A. na ul. K. G. Q. D. za tým istým účelom fyzicky napadol O. D. a ohrozoval ho bližšie
nestotožneným nožom,

2. dňa XX.X.XXXX W. XX.XX F. pred vchodom do K. „H. S.“ Q. obchodnom centre A. G. H. K. G. Q.
D. fyzicky zaútočil na E. A. tak, že ho päsťou udrel do oblasti ľavej očnice, spôsobiac jej pomliaždenie,

s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré
bol stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodeného E. A., nar. XX.X.XXXX v D., naposledy bytom D., K.
G. P. XX, zomrelého dňa XX.X.XXXX - jeho dedičov -a poškodeného O. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D.,

H. S. P. XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

V závere samotného rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX úplne explicitne krajský súd zdôrazňuje, že
samotná formulácia skutkov v bode 1/, v bode 2/, v bode 3/ obžaloby je neurčitá nekonkrétna, nie
je zrejmé, ktorú časť skutkového deja respektíve aké vyhrážky a ktorí obžalovaní ich adresovali

poškodenému K., respektíve jeho rodičom. Absolútne je irelevantné tvrdenie prokurátora ohľadom
existencie dlhu poškodeného. Krajský súd vo vzťahu k uvedenému zdôrazňuje, že pokiaľ neexistuje dlh,
nemôže dôjsť k trestnému činu vydierania.

Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané
spáchanie skutku obžalovaným.

Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania, jednotlivých dôkazov svedčiacich v prospech aj
neprospech obžalovaného dospel k nasledujúcemu záveru:

Obžalovaný C. C. v prípravnom konaní uviedol, že sa nikomu nevyhrážal, celé konanie považuje za
úplne zvláštne v tom, že on mal byť poškodený a nie obžalovaný, keďže poškodeného K. splnomocnil
na predaj svojho motorového vozidla a doposiaľ peniaze za predaj auta od K. nedostal, čo poškodený
nepoprel.

Z pohľadu súdu je úplne normálne, aby sa osoba obžalovaného domáhala vysvetlenia, prečo mu
nebola vyplatená kúpna cena za predaj osobného motorového vozidla, čo aj korešponduje s výpoveďou
obžalovaného, že navštívil poškodeného na C. G. E., na adrese trvalého pobytu, ktorá bola uvedená
vsplnomocnenípriprepiseauta,keďžemupoškodenýmobilnýtelefónnedvíhal.Vyhrážaniepreukázané

nebolo, poškodený uviedol, že sa mu osoba C. C. nevyhrážala, ale vyhrážal sa mu C. F..

Súd poukazuje na rozporné výpovede poškodeného A. K., ktorý vypovedal nejednoznačne,
nekonzistentne a nevierohodne. Pri svojom výsluchu dňa XX.X.XXXX na polícii neoznačil za páchateľov
obžalovaného C. C. ani I. K.. Spomenul ich až dňa X.X.XXXX a túto zmenu výpovede zdôvodnil tým,

že on mal za to, že aj tieto osoby sa mu vyhrážali. Z čoho tak usúdil nepovedal, pričom následne dňa
XX.X.XXXX nepotvrdil, že obžalovaný C. C. dňa X.X.XXXX akýmkoľvek spôsobom útočil alebo sa mu
vyhrážal, uviedol iba, že mu vulgárne vynadal. Ďalšia odlišnosť v jeho výpovedi bola pri vykonanej
konfrontácii dňa XX.X.XXXX, kde na str. 5 zápisnice o konfrontácii vypovedal, že obžalovaný C. C. sa mumal vyhrážať slovami, že ho „zareže a vyreže dieťa z brucha jeho družky“, avšak v priebehu konfrontácie
už na str. 8 predmetnej zápisnice svoje vlastné predchádzajúce tvrdenie negoval, keď za osobu, ktorá
sa mu takto mala vyhrážať označil C. F.. Rozdielne opísal aj miesto, kde malo k údajným vyhrážkam

dôjsť. Uvádzal najskôr, že to bolo na mieste a v čase, keď obžalovaný spolu s C. F., C. F., I. K. schádzali
po schodoch vedúcich od jeho bytu (výpoveď z 1.2.2008) a neskôr, že sa malo jednať len o telefonické
vyhrážania (výpoveď 13.2.2008).

Poškodený A. K. nejednoznačne opisoval aj situáciu, ktorá mala podľa jeho tvrdenia nastať pri jeho

prenasledovaní obžalovaným a osobami C. F., C. F., I. K., keď uviedol, že ho mala pri vchodových
dverách bytu čakať jeho matka L. K., a že na schodoch pred vchodom do bytu ho mal dobehnúť C. F.,
ktorý ho zároveň mal udrieť pištoľou do hlavy. V tejto súvislosti bola vypočutá - ako je uvedené vyššie
- matka poškodeného L. K., ktorá tiež vypovedala odlišne. Spočiatku uviedla, že syna čakal pri bráne
bloku, nie pri dverách ich bytu, pričom po vbehnutí syna do bloku bránu uzamkla, vošla s ním do bytu a
zatvorila dvere. Vôbec nespomenula, že jej syna niekto prenasledoval, nespomenula ani žiadne osoby

na schodoch a ani to, že by jej syna niekto udrel zbraňou do hlavy, pričom poškodený tvrdil, že jeho
matka to vidieť mala. Dokonca vyvrátila aj ďalšie tvrdenie poškodeného, ktorý vypovedal, že cez priezor
v dverách sledoval osoby obžalovaných, pretože uviedla, že tento priezor na dverách bytu bol prekrytý.
Ako nevierohodnú a rozpornú súd vyhodnotil aj výpoveď otca poškodeného, O. K., ktorý uviedol, že
dňa X.X.XXXX v čase, v ktorom sa mal obžalovaný a osoby C. F., I. K., E. I. so C. F. vyhrážať jeho

synovi pred ich bytom doma nebol, počul to len z rozprávania manželky. V minulosti boli u nich 4-5 krát .
Počul ako tieto osoby vulgárne nadávajú a vyhrážajú sa, ale uviesť ktoré osoby to konkrétne boli uviesť
nevedel, uviedol, že sa jednalo sa však o bratov.
SvedkyňaA.J.D. nebolapriamymsvedkomskutku,skutočnosti,ktoréuviedlavnímalasprostredkovane
od poškodeného.

Na to, aby bol skutok trestným činom, sa vyžaduje naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Všetky tieto
obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu sú rovnocenné a pri absencii čo i len jednej z nich,
nevyhnutným následkom je záver, že skutok nie je trestným činom.

Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona:

(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

(2)Odňatímslobodynaštyrirokyaždesaťrokovsapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu,
d) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

e) spoločným konaním najmenej dvoch osôb.

Toto ustanovenie upravuje základnú skutkovú podstatu trestného činu zločinu vydierania.

Objektom trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka.

Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným
konaním, resp. uvedenou hrozbou. Nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer.

Trestný čin vydierania je zločinom.

Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba.

Z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie

(§ 17 TZ),

Násilímsarozumiepoužitiefyzickejsilynaprekonaniealebozamedzeniekladenéhoaleboočakávaného
odporu. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba, no je možné spáchať ho aj proti inejosobe alebo veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného. V zmysle § 122 ods. 7 TZ je
trestný čin spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite
inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo

ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Hrozba násilia predstavuje jednak hrozbu bezprostredného násilia, ale aj hrozbu takým násilím, ktoré
nemá byť vykonané ihneď, ale v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti. Hrozba násilia pri trestnom
čine vydierania nemusí byť bezprostredná. Pri porovnaní s hrozbou bezprostredného násilia je hrozba

násilím širšia, pretože môže obsahovať hrozbu, že násilie bude použité s odstupom času (napr. v liste,
telefonicky a pod.). Osoba, ktorej je hrozba adresovaná, nemusí byť ani prítomná, pretože hrozbu možno
uskutočniť napríklad aj listom, telefonátom, odkazom. Pri vyhrážaní telefónom alebo elektronickou
poštou sú miestom činu tak miesto, odkiaľ bolo telefonované alebo správa zaslaná, ako aj miesto, kde
bola prijatá. Hrozba násilím môže smerovať priamo voči napadnutému, ako aj proti inej osobe (napr.
jeho manželke, dieťaťu a pod.) alebo jeho majetku.

Hrozbainejťažkejujmyznamenáhrozbuspôsobeniamajetkovejujmy,vážnejujmynacti,dobrejpovesti,
dobrom mene, rozvrate manželstva alebo rodinného života a pod. Pojem "hrozba inou ťažkou ujmou"
je pojem širší ako pojem "hrozba násilím". Inou ťažkou ujmou môže byť aj začatie trestného stíhania v
dôsledku oznámenia trestného činu, ktorým páchateľ poškodenému hrozí, a núti ho tak, aby niečo konal,

opomenul alebo trpel, pričom nie je rozhodujúce, či poškodený skutočne trestný čin spáchal (k tomu
porovnaj R 27/1982). Pri posudzovaní, či ide o "hrozbu inou ťažkou ujmou" sa musí prihliadať na osobné
pomery napadnutého, lebo ujmu môže pociťovať každý človek inak. Treba prihliadať na vyspelosť,
skúsenosti, psychický stav napadnutého a pod. Bez významu nie je ani postavenie napadnutého v
spoločnosti, pretože aj zníženie jeho spoločenského statusu môže spĺňať povahu inej ťažkej ujmy.

Za inú ťažkú ujmu sa považuje taká ujma, ktorá sa ako ťažká javí objektívne a napadnutý ju ako ťažkú
pociťuje

Cieľom trestného činu vydierania v zmysle § 189 ods. 1 TZ je, aby páchateľ donútil iného, aby niečo

konal, opomenul alebo strpel.

Pojem "konal" najčastejšie znamená vydanie peňazí, vydanie inej veci v budúcnosti, vypratanie bytu a
pod.

Pojem "opomenul" znamená nevykonanie toho, čo by inak donucovaná osoba vykonala (v danom
prípade nejde o opomenutie konania v zmysle § 122 ods. 1 TZ, teda opomenutia takého konania, na
ktoré je osoba podľa svojich okolností a pomerov povinná, pretože pri trestnom čine vydierania sa
obmedzuje sloboda rozhodovania človeka v akomkoľvek smere a ide o opomenutie konania v najširšom
slova zmysle.

Pojem "strpel" znamená napríklad strpenie sexuálneho zneužívania alebo sexuálnych praktík, ako je
súlož, ohmatávanie intímnych oblastí, vyzliekanie, ale aj napríklad strpenie odňatia veci a pod.

Ustanovenie § 189 ods. 2 TZ je kvalifikovanou skutkovou podstatou vo vzťahu k § 189 ods. 1 TZ.

K písm. a)

Kvalifikačným znakom uvedeným pod písmenom a) je spáchanie trestného činu vydierania závažnejším
spôsobom konania.

Kvalifikačný znak násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy ako
závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. d) TZ sa nepoužije, pretože tieto znaky sú už
obsiahnuté v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu a opätovné pripočítanie okolnosti
odôvodňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby by bolo v rozpore s § 38 ods. 1 TZ, v ktorom je upravená

zásada ne bis in idem. Trestný čin bude spáchaný so zbraňou [§ 138 písm. a) TZ] nielen vtedy, ak sa
použije na priame fyzické násilie, ale aj vtedy, ak sa zbraň použije na zastrašovanie poškodeného ( R
XX/XXXX-XX.).Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Prokurátor ani obžalovaný prostredníctvom obhajcu po dotaze súdu na hlavom pojednávaní postupom
podľa § 272 ods. 2 Tr. por. ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, preto súd v súlade so
zásadami kontradiktórneho procesu vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Na
tomto mieste na doplnenie súd uvádza, že súd už nemá žiadnu povinnosť vykonávať dôkazy pokiaľ ide
o vinu. Dokazovanie je teda doménou strán, pričom úradnú povinnosť na obstarávanie dôkazov majú
len orgány činné v trestnom konaní (prokurátor a policajt) a na zdôraznenie prokurátor má dôkazné

bremeno ohľadne otázky viny.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán tak, ako to má na mysli

ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku a dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený a
po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní je možné konštatovať, že nebolo bez pochybností
preukázané, že skutok tak ako je uvedený v obžalobe sa stal.

Súd mal za to, že v konaní obžalovaného absentuje zákonom požadovaná podmienka existencie

subjektívnej aj objektívnej stránky, ktorá by zakladala skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., a ktorá by odôvodňovala záver o existencii viny. Nebolo preukázané, že došlo
ku skutku v bode 1/ obžaloby a preto súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a oslobodil
obžalovaného C. C. spod obžaloby D. S. Q. D., sp. zn. X D. X/XX Q. zmysle § 285 písm. a) Tr. poriadku.,
t.j., že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poškodený A. K. sa v trestnom konaní k náhrade škody nepripojil, preto súd o náhrade škody
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba

oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.