Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125208727
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125208727.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: A. B. – A. +, s miestom
podnikania, C. D. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomRačianska71,81311Bratislava,
IČO: 00 166 073, v konaní o určenie neexistencie právnych účinkov elektronického zariadenia, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 5C/79/2025-35 zo dňa 08.01.2026, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým uznesením
rozhodol takto, cit.:

„I. Súd návrh na nariadenie neodkladného zariadenia zo dňa 23.10.2025 zamieta.
II.O trovách tohto konania rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“

2. Svoje rozhodnutie založil na ust. 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, § 333, § 334 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ,,CSP“), §
62 ods. 1 a 2, §62a, § 63 ods. 1 a 2 vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, § 23 ods. 1 a 3 veta prvá
zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, č. l. 3 ods.
34, č. l. 25 ods. 2, č. l. 35 ods. 3 a č. l. 42 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 910/2014 z 23.07.2014
o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu
a o zrušení smernice 1999/93/ES.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci po preskúmaní návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobca neosvedčil relevantným spôsobom pre
účely nariadenia neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť
pomery sporových strán a svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca v návrhu
síce označil dôkazy, ktoré by mali podporiť jeho tvrdenia, avšak k žalobe nepredložil žiadnu z uvedených
listín. Žalobca taktiež nekonkretizoval, v čom spočíva potreba bezodkladnej úpravy pomerov a prečo

je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k jeho naliehavosti a nevyhnutnosti. Ak tvrdil,
že mu hrozí nejaká škoda, nešpecifikoval, aká škoda mu môže vzniknúť. Žalobca teda neosvedčil, že v
danom prípade existuje potreba okamžitej súdnej ochrany a naliehavosť potreby nevyhnutného zásahu
zo strany súdu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle vyjadrení
žalobcu bolo predmetné uznesenie vydané dňa 22.8.2023, teda takmer dva roky pred podaním návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, čo taktiež nesvedčí o naliehavosti poskytnutia neodkladnej ochrany

žalobcovi. Len tvrdenie žalobcu o tom, že konanie žalovaného (resp. Okresného súdu Prešov) by viedlo
k vzniku ťažko napraviteľnej ujmy spočívajúcej v tom, že by mohla viesť k úkonom s bezprostrednýmdopadom na majetkové a podnikateľské práva žalobcu, nepostačuje na to, aby súd upravil pomery
medzi stranami formou neodkladného opatrenia.

4. Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na to, že súd už v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí na základe predložených dôkazov vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti
úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní o veci samej. Hodnoverné osvedčenie nároku
vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je
v danom štádiu konania so zreteľom na všetky okolnosti prípadu vyššia než pravdepodobnosť jej

zamietnutia (porov. uznesenie NS SR sp.zn. 1Obo/8/2019, sp.zn. 1Obdo/79/2020). Súd prvej inštancie
sapretozaoberalvprimeranomrozsahuajpravdepodobnosťouúspechužalobcuvovecisamej.Žalobca
savovecisamejdomáhaurčenia,žeuznesenieOkresnéhosúduvPrešovesp.zn.82Er/164/2017zodňa
22.8.2023, doručené žalobcovi v elektronickej podobe, nemá právne účinky elektronického úradného
rozhodnutia vo forme verejnej listiny.
Na základe súdneho prieskumu opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

obligatórneho posúdenia predbežného skutkového a právneho posúdenia práva, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v podanej žalobe neoznačil žiadne
ustanovenie právneho predpisu, ktoré by pripúšťalo určiť neexistenciu právnych účinkov elektronického
súdneho rozhodnutia, tak ako to požaduje určiť v petite žaloby. Existenciu osobitného predpisu, ktorý
by oprávňoval žalobcu podať týmto predpisom určovaciu žalobu tak, ako to požaduje žalobca v danom

prípade, nevzliadol ani súd. Preto sa súdu prvej ističe už v tomto štádiu konania predbežne javí, že ak
základ nároku nie je daný a nemôže mu byť poskytnutá ochrana, nemôže byť poskytnutá ochrana ani
nároku na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý je uplatňovaný v rámci konania vo veci samej.

5. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj takáto žaloba bola prípustná, žalobca v predmetnej

veci dostatočne neosvedčil danosť práva uplatneného žalobou. Iba samotné tvrdenie žalobcu o absencii
kvalifikovanej časovej pečiatky bez akýchkoľvek ďalších relevantných skutkových tvrdení nemohol
súd považovať za hodnoverné osvedčenie nároku, pričom je potrebné zdôrazniť, že aj keď žalobca
označil dôkazy, ktoré by mali osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, takéto dôkazy k žalobe a k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil. V súvislosti s tým dal súd do pozornosti aj rozhodnutie

Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 307/2020, kedy Ústavný súd SR akceptoval postup odvolacieho súdu,
ktorý nenariadil neodkladné opatrenie v súvislosti s nedostatočným osvedčením premlčania záložného
práva. Iba tvrdenie o premlčaní záložného práva bez potrebnej špecifikácie nepovažoval za osvedčenie
dočasnej potreby úpravy pomerov účastníkov. Podľa ústavného súdu je tento názor ústavne konformný

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výroku I. podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie ako rozhodnutie
vydané súdom bez procesnej právomoci, zastavil konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa
pod sp.zn. 5C/79/2025 pre absolútnu procesnú nulitu, pripadne subsidiárne a vyslovil, že Okresný súd
Stará Ľubovňa nebol oprávnený konať, a vec vrátil Okresnému súdu Prešov ako zákonnému súdu po

splnení zákonných procesných podmienok.

7. Namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné a protiústavné, keďže bolo vydané súdom,
ktorému v rozhodnom čase chýbala procesná právomoc konať. Procesná právomoc Okresného súdu
Stará Ľubovňa mala vzniknúť na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove o prikázaní veci.

Toto uznesenie však žalobcovi nebolo nikdy riadne doručené. Bez riadneho doručenia rozhodnutia
o prikázaní veci rozhodnutie nenadobúda účinnosť, delegácia veci nenastáva a procesná právomoc
delegovaného súdu nevzniká. Samotný administratívny akt alebo fyzický presun súdneho spisu nie je
procesným titulom, nenahrádza účinné rozhodnutie a nemôže založiť právomoc súdu konať. Okresný
súd Stará Ľubovňa preto konal bez zákonného oprávnenia.

8. Uviedol, že v čase vydania uznesenia odvolacieho súdu bol zákonným sudcom sudca Okresného
súdu Prešov, kde bol vedený zákonný spis. Následné presunutie veci na Okresný súd Stará Ľubovňa,
dodatočnédoručenieuzneseniaKrajskémusúduvPrešovedňa13.01.2023prostredníctvomOkresného
súdu Stará Ľubovňa a pokračovanie v konaní, predstavuje faktické odňatie veci zákonnému sudcovi bez

zákonného dôvodu. Základne právo na zákonného sudcu je garantované ex ante, nevznikne dodatočne
a nie je ho možné ,,napraviť“ administratívnym postupom.9. Ďalej uviedol, že úkony vykonané orgánom bez právomoci sú postihnuté absolútnou procesnou
vadou, ktorá spôsobuje ich právnu nulitu. Okresný súd Stará Ľubovňa nemohol skúmať naliehavosť
návrhu, nemohol hodnotiť osvedčenie nároku a nemohol aplikovať § 325 a nasl. CSP, pretože konanie

ako také právne neexistovalo. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení vydané v nulitnom konaní je
nepreskúmateľné vecne a nespôsobilé vyvolať právne účinky.

10. Otázka procesnej právomoci súdu prvej inštancie je otázkou, ktorú je odvolací súd povinný
preskúmať z úradnej povinnosti, bez ohľadu na rozsah námietok. Ak by odvolací súd potvrdil napadnuté

uznesenie alebo sa vecne zaoberal jeho dôvodnosťou, bez predchádzajúceho vyriešenia otázky
právomoci by došlo k prehlbovaniu protiústavného stavu a porušeniu čl. 48 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na
včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12.Predmetomodvolaciehoprieskumujeuzneseniesúduprvejinštancie,ktorýmzamietolnávrhžalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd prikázal:

- Okresnému súdu Prešov, aby sa zdržal vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti
a akéhokoľvek úradného použitia elektronického vyhotovenia uznesenia Okresného súdu Prešov zo
dňa 22.08.2023, sp.zn. 82Er/164/2017, ako elektronickej verejnej listiny, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod touto spisovou značkou;
- prikázal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu, LL.M, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov

smerujúcich k vymoženiu pohľadávky v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. Ex 95/2017, na podklade
označeného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 22.08.2023, až do právoplatného skončenia
konania o určovacej žalobe.

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od

zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu
neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva,
spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe
a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím
návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh,

pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba,
naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre

rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a
jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na
žalobcovi, aby osvedčil, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného
počas konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa máposkytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať

ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie
sa pri rozhodovaní dôsledne spravoval vyššie citovanými ustanoveniami zákona a uvedenými zásadami
právnej teórie a rozhodovacej praxe, v súlade s nimi posúdil skutkové i právne dôvody návrhu podaného

žalobcom a správne rozhodol, pokiaľ jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a spôsobom právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie a za správny považuje jeho záver, že žalobca opisom rozhodujúcich
skutočností hodnoverne neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana súdom. Žalobca neosvedčil relevantným spôsobom, pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia, skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán a svoje
tvrdenia nepodporil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že žalobca neosvedčil, že v danom prípade existuje potreba okamžitej súdnej ochrany a naliehavosť
potreby nevyhnutného zásahu zo strany súdu, keď len tvrdenie žalobcu o tom, že konanie žalovaného

(resp. Okresného súdu Prešov) by viedlo k vzniku ťažko napraviteľnej ujmy spočívajúcej v tom, že
by mohla viesť k úkonom s bezprostredným dopadom na majetkové a podnikateľské práva žalobcu,
nepostačovalo. V konečnom dôsledku tieto závery súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní výslovne
ani nenamietal, preto sa odvolací súd podrobnejšie dôvodmi zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia ani nezaoberal.

19. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu
prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesplnení procesných podmienok a o porušení práva
žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca namietal, že uznesenie Krajského súdu v Prešove o prikázaní
veci súdu prvej inštancie nebolo doručené žalobcovi, nenadobudlo tak účinnosť, nedošlo preto

k prikázaniu veci na súd prvej inštancie, a teda nebola založená právomoc súdu prvej inštancie konať
a rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Odvolací súd uvádza, že procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný Civilný
sporovýporiadok(§161ods.1)akopodmienky,zaktorýchmôžesúdkonaťarozhodnúť.Teóriacivilného

práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t.j.
v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc,
príslušnosť, zákonné obsadenie súdu – vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne
v ust. § 365 ods. 1 písm. c)], procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita,
procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne

plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka
rozsúdenejveci).Skúmaniesplneniaprocesnýchpodmienokjeúradnoupovinnosťousúdupočascelého
priebehu konania (MOLNÁR, Peter. § 365 [Odvolacie dôvody]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,
BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný
sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1389–1390, marg. č. 2.).

21. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má
za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy
upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva.

22. Podľa § 39 ods. 1 CSP ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože
jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie.

23. Podľa § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený
príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.24. Podľa § 235 ods. 2 CSP uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné
odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní
ukladá nejaká povinnosť.

25. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení iných zákonov zákonný

sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom
a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.10.2025 bol na Okresný súd Prešov doručený návrh žalobcu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.VecbolapridelenánarozhodnutiesudcoviOkresnéhosúduPrešov,
JUDr. Michalovi Drimákovi, PhD., pod spisovou značkou 16C/41/2025. Na základe oznámenia sudcu

JUDr. Michala Drimáka, PhD. o skutočnostiach podľa § 49 a nasl. CSP a vyjadrení sudcov Okresného
súdu Prešov, predseda Okresného súdu Prešov, JUDr. Marek Čech uznesením č.k. 1SprV/32/2025-15
zo dňa 17.11.2025 vylúčil sudcov Okresného súdu Prešov z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
pod sp.zn. 16C/41/2025 dôvodiac, že sudcovia Okresného súdu Prešov oznámili svoju zaujatosť
predovšetkým vo vzťahu k žalovanému, sudcovia sa tak aj objektívne javia ako zaujatí a nemožno vylúčiť

akúkoľvek pochybnosť v tomto smere. Následne podpredsedníčka Okresného súdu Prešov uznesením
č.k. 1SprV/33/2025-19 zo dňa 17.11.2025 vylúčila predsedu Okresného súdu Prešov z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 16C/41/2025.
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17NcC/4/2025-27 zo dňa 20.11.2025 predmetnú vec prikázal na
ďalšie konanie Okresnému súdu Stará Ľubovňa z dôvodu, že všetci sudcovia Okresného súdu Prešov

bolizprejednaniaarozhodovaniasporuvylúčení.Zobsahuspisuvyplýva,žeuvedenéuznesenienebolo
doručované žalobcovi.
Z potvrdenia o generovaní náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa 15.12.2025 vyplýva, že vec o návrhu žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia bola pridelená náhodným výberom na rozhodnutie sudkyni

Okresného súdu, JUDr. Emílii Mišenkovej s pridelenou značkou 5C/79/2025.

28. ,,Z dikcie odseku dva komentovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom na doručenie
uznesenia je jeho písomné vyhotovenie. Nie každé uznesenie, ktoré sa písomne vyhotovuje, musí byť
vyhlásené (k tomu porovnaj komentár uvedený vyššie). Taktiež nie každé uznesenie, ktoré sa písomne

vyhotovuje, musí súd aj doručiť. Okruh uznesení, ktoré sa doručujú, a to s ohľadom na ich povahu,
sú uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie, uznesenia, pri ktorých je to pre vedenie konania
potrebné, a uznesenia, ktorými sa v konaní ukladá nejaká povinnosť. Písomné vyhotovenie uznesenia
sa doručuje iba v týchto troch prípadoch. Uznesenie sa doručuje do vlastných rúk len v prípade, ak to
ustanoví zákon alebo to nariadi súd (§ 111 ods. 2 CSP). Príkladom uznesení, ktoré je potrebné doručovať

do vlastných rúk, sú: uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby podľa § 142 ods. 2 CSP, uznesenie
podľa § 273 CSP, ktoré obsahuje kvalifikovanú výzvu na vyjadrenie žalovaného pred rozhodnutím súdu
kontumačným rozsudkom bez nariadenia pojednávania, uznesenie, ktorým súd zrušil platobný rozkaz
podľa § 267 ods. 4 CSP a pod“. (LÖWY, Alexandra. § 235 [Vyhlásenie a doručenie uznesenia]. In:
ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana,

TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 955, marg.
č. 2.).

29. Odvolací súd konštatuje, že v prípade uznesenia o prikázaní veci inému súdu podľa § 39 ods. 1
CSP nejde o uznesenie, voči ktorému by bolo prípustné odvolanie, keďže nespĺňa podmienky podľa §

355 ods. 2 CSP. Nejde ani o uznesenie, ktoré sa doručuje, lebo je to pre vedenie konania potrebné.
Pod pojmom vedenie konania, teda procesný postup, sa rozumie len faktická, vydaniu konečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
(to, ako súd viedol konanie alebo spor) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2019, sp.zn.
2Cdo/225/2018). Uznesenie o prikázaní veci inému súdu nepredstavuje samotnú procesnú procedúru

súdu so stranami sporu pred konečným rozhodnutím. Napokon v prípade prikázania veci inému súdu
sa neukladá v konaní nejaká povinnosť strane sporu a iným subjektom.30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že na strane súdu prvej inštancie boli splnené všetky procesné
podmienky na rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď rozhodol
príslušný súd zákonným sudcom na základe uznesenia nadriadeného súdu o prikázaní veci podľa § 39

ods. 1 CSP, ktoré sa nedoručuje stranám sporu. Nie je možné ani konštatovať, že civilným procesom
došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny
proces, keď súdy v konaní postupovali v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Civilného sporového
poriadku.

31. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne.

32. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko rozhodovanie o týchto trovách
konania bude súčasťou rozhodovania o trovách konania vo veci samej.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).