Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203837
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6723203837.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti o maloleté deti: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, a C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky E. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.

H. XXXX/X, XXX XX D. I., zastúpená: LEXARG s. r. o., so sídlom 968 01 Brehy 333, IČO: 56 840 462,
a otca J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX F., zastúpený: Mgr. Martin Orviský,
advokát, so sídlom Kalinka 67, 962 25 Vígľašská Huta - Kalinka, IČO: 53 581 571, za účasti Okresnej
prokuratúry Zvolen, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia - určenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/144/2024-656 zo dňa 26. februára 2025 v spojení

s uznesením (opravným) Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/144/2024-668 zo dňa 19.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/144/2024-656 zo dňa 26. februára 2025 v spojení s
uznesením (opravným) Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/144/2024-668 zo dňa 19.03.2025 v odvolaním
napadnutých výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: Súd nariaďuje toto neodkladné

opatrenie: I. Otec J. D., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej A. B. A., nar.
XX.XX.XXXX sumou 180 Eur mesačne a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je povinný
poukazovať vždy do 10-teho dňa mesiaca, na ktorý výživné poskytuje, k rukám matky počnúc dňom
doručenia tohto uznesenia. II. Otec J. D., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej C.
D., nar. XX.XX.XXXX sumou 240 Eur mesačne a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je povinný
poukazovať vždy do 10-teho dňa mesiaca, na ktorý výživné poskytuje, k rukám matky počnúc dňom

doručenia tohto uznesenia. III. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. IV. Neodkladné opatrenie trvá
len do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
9P/144/2024 na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa matka domáhala určenia vyživovacej
povinnosti otcovi voči maloletej C. vo výške 300 Eur mesačne a voči maloletej A. vo výške 200

Eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že od narodenia maloletej A. otec neprispieva na jej výživu
finančne ani vecne. C. má 17 rokov, je v pubertálnom veku, čo je obdobie spojené so zvýšenými
finančnými výdavkami na jej výživu, výchovu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a celkový rozvoj.

3.Okresnýsúdkonštatoval,žejedanábezodkladnápotrebaúpravypomerovrodičovkmaloletýmdeťom

ohľadom vyživovacej povinnosti otca. Maloleté deti nežijú v spoločnej domácnosti rodičov. O maloleté
deti sa toho času fyzicky stará len matka, pretože striedavá starostlivosť medzi rodičmi dohodnutá v roku2013 ohľadom maloletej C. prestala fungovať a maloletá sa stretla s otcom naposledy dňa 04.09.2023.
Súd vychádzal z tvrdení matky, že otec si dlhodobo dobrovoľne neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči maloletým deťom vôbec, kvôli čomu matka podala voči otcovi aj trestné oznámenie. Matka v návrhu

uviedla výdavky na maloleté deti, ktoré okresný súd v niektorých položkách považoval za nadhodnotené
a ktoré ustálil v priemere mesačne na sumu 420 Eur pre maloletú A., a to konkrétne strava doma 100
Eur, stravné škôlka 50 Eur, obuv a oblečenie 40 Eur, lieky 15 Eur, drogéria a kozmetika 25 Eur, hračky,
knižky, športové potreby 15 Eur, poplatok za materskú školu 160 Eur, návšteva herne, kina, kúpaliska,
výlety 15 Eur. Pokiaľ sa týka maloletej C. súd ustálil tieto výdavky v priemere mesačne na sumu 540 Eur,

a to konkrétne strava 200 Eur, cestovné škola 30 Eur, obuv a oblečenie 60 Eur, školné 25 Eur, zdravotná
starostlivosť vrátane liekov 25 Eur, drogéria a kozmetika 25 Eur, školské pomôcky, výlety, exkurzie 25
Eur, mobil 25 Eur, kultúrne a športové vyžitie vrátane táborov 120 Eur.

4. Výšku výživného určil okresný súd otcovi v sume 180 Eur pre maloletú A. a pre maloletú C. v sume
240 Eur, ktorá bude postačovať na pokrytie všetkých nevyhnutných nákladov na výživu maloletých detí

v pomernej časti. Pri rozhodovaní nemohol okresný súd vychádzať z príjmu otca, pretože lustrácia v
Sociálnej poisťovni bola negatívna. Otec sám počas šetrenia rodinných pomerov kolíznej opatrovníčke
uviedol, že pracuje ako SZČO s realitami a na pojednávaní dňa 25.03.2024 uviedol, že v podstate od
októbra minulého roku nie je schopný vykonávať žiadnu činnosť, pretože nie je toho psychicky schopný,
a príjem má len z príležitostných brigád, kde si vie privyrobiť približne 200 Eur mesačne. Taktiež na dopyt

súdu uviedol, že nemá v súčasnosti doklad od psychiatra ohľadne dočasnej pracovnej neschopnosti
resp., že psychiatra nenavštívil. Skutočnosť, že otec toho času bez dôležitého dôvodu nedosahuje
primeraný príjem, nemôže byť na úkor maloletých detí. Súd zistil, že otec je jediným spoločníkom
a konateľom dvoch obchodných spoločností a že je vlastníkom 6-tich bytov, nebytových priestorov
a pozemkov v k. ú. F. L. E. E., pričom vychádzal z toho, že jeden z predmetných bytov užíva pre

vlastnú potrebu a ostatné nehnuteľnosti, ktoré vlastní, ekonomicky využíva v rámci trhu. Okresný súd
preto zisťoval potencionálny nájom za byty vo F. L. D. E. E.. Nakoľko matka neuviedla, o aké byty sa
jedná, či jednoizbové, dvojizbové, trojizbové, súd zisťoval potenciálny príjem z prenájmu nehnuteľností 2
izbového bytu v k. ú. F. L. E. E. na internetovej stránke M. a M. pričom zistil, že ceny mesačných nájmov
sa pohybujú v sume cca od 590 Eur do 950 Eur. Súd ustálil priemernú cenu mesačného nájmu za 2-

izb.byt vo F. na sumu 600 Eur a 700 Eur za 2-izb. byt v E. E.. Otec vlastní 6 bytov, pričom v jednom býva
na adrese J. XX, F., teda za 2 byty v E. E. mohol byť nájom v sume po 700 Eur = 1.400 Eur, za 3 byty
vo ZV by mohol byť nájom po 600 Eur = 1.800 Eur, spolu 3.200 Eur. Aj po zohľadnení skutočnosti, že
z potencionálneho nájomného v sume 3.200 Eur je potrebné odpočítať daňové a odvodové povinnosti,
resp. náklady súvisiace s prevádzkou daných bytov, je súd toho názoru, že je v schopnostiach a

možnostiach otca platiť určené výživné pre maloleté deti, keď súd vychádzal z minimálneho čistého
príjmu otca nateraz vo výške 1.600 Eur mesačne. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol na
to, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov, teda sa neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ale aj na jeho
majetkové pomery, pričom sa prihliada aj na to, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu nejakého

príjmu. V tomto prípade, ak by otec reálne neprenajímal svoje nehnuteľnosti, ukracoval by sa o príjem,
z ktorého by si mal plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Výška určenej vyživovacej povinnosti
predstavuje približne 1/2 vyššie špecifikovaných výdavkov maloletých detí a zároveň predstavuje cca 25
% z čistého potencionálneho mesačného príjmu otca. Pomery k maloletým deťom sa budú upravovať
kompletne v konaní vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedenom

na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/144/2024. Matka tak osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov ako základnú podmienku pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a okresný
súdnávrhpovažovalzačiastočnedôvodnývovzťahukvyživovacejpovinnostiotcaavprevyšujúcejčasti
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Nariadené neodkladné opatrenie
vprejednávanejvecijeneodkladnýmopatrenímpozačatíkonania,ktorébudetrvaťlendoprávoplatného

skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9P/144/2024.

5. Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia podal otec odvolanie, v ktorom uviedol, že sa viac krát snažil,
aby matka od neho prijala veci a/alebo finančné prostriedky pre maloletú dcérku, o čom svedčí aj čestné
vyhlásenie pána J. E., ktorý potvrdil, že veci pre malú dcérku prijala matka matky v čase, keď matka

nebola doma a potom už opäť odmietla prijať všetko, čo otec dcére posielal. Matka otcovi dlhodobo
neumožňuje kontakt s mladšou dcérou, v dôsledku čoho sa na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
9Em/5/2024 vedie konanie o výkon rozhodnutia. Matka na otca dokonca podala trestné oznámenie pre
podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby tak, aby zabezpečila čo najväčšieobmedzenie možnosti otca na styk s deťmi, pričom tvrdenia uvedené v trestnom oznámení sa nikdy
nepotvrdili. Otec zdôraznil, že až do septembra 2023 bola maloletá dcéra C. v striedavej starostlivosti
beznutnostizásahusúdu,pričommatkamádodnesprístupkspoločnémuúčtu,zktoréhoboliuhrádzané

všetky výdavky na maloletú C.. Podľa otca okresný súd nesprávne ustálil výdavky na maloleté deti. Otec
napádavýdavkynanávštevuherne,kinaakúpaliskavovýške15,00EURmesačne,ktorénepovažujeza
opodstatnené; poplatok za materskú školu vo výške 160,00 EUR, keďže matka odmieta umožniť kontakt
s dcérou, ktorá má len 2 a pol roka a ešte by nemusela chodiť do škôlky. Otec je navyše pripravený sa o
maloletú A. v čase, kedy má byť v škôlke, postarať. Za neopodstatnené považuje aj poplatky za kultúrne

a športové vyžitie vrátane táborov maloletej C. vo výške 120,00 EUR.

6. Podľa otca okresný súd nesprávne určil jeho dosiahnuteľný príjem, keď vychádzal z toho, že otec
môže prenajať všetky byty, ktoré vlastní, bez toho, aby sa zaoberal skutočnosťou, v akom stave uvedené
byty sú, či ide o jednoizbový, dvojizbový alebo trojizbový byt. Spoločnosť, s ktorou otec spolupracoval,
s otcom k 01.01.2024 ukončila spoluprácu z dôvodu nesústredenosti otca z dôvodu jeho problémov s

matkou a nemožnosťou sa stretávať so svojimi deťmi. Od ukončenia spolupráce má otec problém so
svojím príjmom. Otec zdôraznil, že žiadny z bytov, ktoré vlastní, neprenajíma. Byty nachádzajúce sa
v bytovom dome J. N. XX L. XX O. spolu jeden byt, ktorý je prepojený. V tomto jednom byte otec v
súčasnosti býva a sťahuje si veci z bytu nachádzajúceho sa na adrese jeho trvalého pobytu na K. ulici vo
F.. Čo sa týka bytu nachádzajúceho sa na K. ulici vo F., v tomto otec býval so svojou staršou dcérkou C.

a nachádzajú sa tam všetky jej veci. Tento byť chcel zároveň na 18. narodeniny dcéry prenechať dcére.
Preto jediným bytom, ktorý by prípadne prichádzal do úvahy na prenájom vo F., je byt nachádzajúci sa
v bytovom dome J. č. XX. Okresný súd Zvolen však v tejto súvislosti neskúmal, že ide o 1 a pol izbový
byt s výmerou 35 m2 a preto nie je možné z jeho prenájmu získať sumu 600,00 EUR tak ako uviedol
Okresný súd Zvolen, ale maximálne (podľa názoru otca) sumu 450,00 EUR. Čo sa týka bytov v E. E., v

jednom dvojizbovom byte v súčasnosti žije priateľka otca a druhý byt je len garzónkou, preto opäť nie je
možné zobrať do úvahy príjem z prenájmu garzónky vo výške 700,00 EUR tak ako to uviedol okresný
súd, ale maximálne len 450,00 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pokiaľ by odvolací súd
mal za to, že je potrebné zobrať do úvahy potenciálny príjem z prípadného nájmu a nie skutočné príjmy
otca, toto je možné len v prípade 2 bytov – 1 a pol izbového bytu vo F. a garzónky v E. E., pričom po

odpočítaní nákladov by tieto mohli predstavovať len sumu 500,00 EUR mesačne. Vzhľadom na to je
v možnostiach otca platiť na staršiu C. K. vo výške 70,00 EUR mesačne a na mladšiu A. B. sumu vo
výške 50,00 EUR mesačne.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal

oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote
(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až 67 CMP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario, za
súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutých
výrokoch I. a II. potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

8. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu
a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský
súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného
súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia
zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože
odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016

cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu.

9. Len na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích
inštitútov v civilnom procese, ktorý nemá charakter konečného rozhodnutia a ktorého účelom je len
dočasná úprava pomerov účastníkov. Možno ho nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery

účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v prípade konania podľa CMP aj
vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia
je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia
zisťuje len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre jeho nariadenie. Odvolací súd popreskúmaní spisového materiálu nemá pochybnosti o tom, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
prihliadol na všetky relevantné okolnosti a odvolací súd sa s jeho záverom o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie stotožnil.

10. Odvolací súd vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresného súdu považuje za podstatné
primárne uviesť, že Zákon o rodine v § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky
výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa,
jednak na strane povinného rodiča. V prípade určenia povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením

sa v zmysle ustanovenia § 366 CMP môže nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere.
Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných a životných potrieb
oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je prípadne schopný platiť aj výživné vyššie.
Výživné priznané neodkladným opatrením je limitované na nevyhnutnú mieru jeho platenia za účelom
uhrádzania základných životných potrieb oprávneného a jeho výška sa tak môže odlišovať od jeho
rozsahu v konečnom rozhodnutí.

11. Otec v podanom odvolaní namietal výšku matkou vyčíslených výdavkov na mal. deti a nesprávne
určenie jeho potencionálneho príjmu. Podľa odvolacieho súdu okresný súd pre účely rozhodnutia
o neodkladnom opatrení vecne správne konštatoval dostatočné osvedčenie aktuálnych výdavkov
maloletých detí. K jeho záverom odvolací súd dodáva, že konečné zhodnotenie a vyčíslenie

odôvodnených výdavkov maloletých detí, vrátane vysporiadania sa s námietkami otca voči ich výške,
bude predmetom rozhodnutia vo veci samej, keďže dokazovanie za účelom vyhodnotenia týchto
výdavkov presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení.

12. K námietkam otca o nesprávnom vyhodnotení jeho potencionálneho príjmu v kontexte možného

prenajímania otcom vlastnených bytov odvolací súd uvádza, že otec v podanom odvolaní nepoprel,
že vlastní 6 bytov, z ktorých ani jeden neprenajíma. Svoje tvrdenia o tom, že dva byty sú spojené do
jedného,žezďalšiehobytusisťahujeveciažetentobytmieniprenechaťdcéreC.,anitvrdeniaoveľkosti
a stave týchto bytov otec nijakým spôsobom neosvedčil. V štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia tak tvrdenia otca o tom, že existujú skutočnosti, ktoré by mu bránili prenajať

všetky byty s výnimkou bytu, v ktorom aktuálne býva, nemožno považovať za osvedčené. Podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno brať za relevantnú argumentáciu otca, že v jednom z bytov v súčasnosti
žije jeho súčasná priateľka, keďže v prípade, ak byt prenecháva priateľke bezodplatne, tak tým znižuje
svoj disponibilný príjem na úkor svojich maloletých detí. Pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal

z potencionálneho príjmu otca z možného prenájmu ním vlastnených nehnuteľností.

13. Ďalšie otcom namietané skutočnosti ohľadom jeho snahy o odovzdanie vecí pre mal. A., resp.
o neumožnení kontaktu s ňou zo strany matky, sú tvrdeniami, s ktorými bude potrebné vyporiadať sa
v rozhodnutí vo veci samej a ktoré bezprostredne nemajú relevantný dopad na určenie vyživovacej

povinnosti otca neodkladným opatrením. Je potrebné zvýrazniť, že otec v podanom odvolaní nepoprel
rozhodujúcu skutočnosť a síce, že na výživu svojich maloletých detí dlhšiu dobu nijakým spôsobom
finančne neprispieva. Tým je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, keďže otec dlhodobo
dobrovoľne neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

14. V kontexte prejednávanej veci považuje odvolací súd za potrebné prízvukovať, že v prípade
rozhodovania o výživnom v konaní o nariadení neodkladného opatrenia platí úprava ustanovenia § 366
CMP, podľa ktorého je možné nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, teda v miere, ktorá
zabezpečí uspokojovanie základných osobných a životných potrieb oprávneného. Výška výživného
určenáneodkladnýmopatrenímsapretomôželíšiťodvýškyvýživnéhourčenejpovykonanídokazovania

v rozhodnutí vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia ide o poskytnutie dočasného riešenia
vzťahov. Z dikcie § 365 ods. 1 CMP vyplýva, že dané neodkladné opatrenie má dočasný charakter a
záverykonštatovanévtomtorozhodnutíneprejudikujúrozhodnutievkonaníovecisamej,vktorommôžu
byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie skutočností relevantných pre určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti otca.

15. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu v
odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd pritompovažuje za potrebné zvýrazniť, že jeho závery sú konštatované výlučne pre toto štádium konania
a výhradne pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, keďže v prípade rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nejde o konečné rozhodnutie. O trovách konania tak bude
rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.