Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/27/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922010207
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7922010207.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. apríla
2026 v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák.,
o sťažnosti prokurátora a poškodeného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.11.2025,
sp.zn. 1T/48/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora proti výroku o postúpení veci.

Podľa § 193 ods.1 písm. a) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť poškodeného C. A. D. proti výroku o postúpení
veci.

Podľa § 194 ods.1 Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol poškodený s nárokom

na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného A. B., nar.
X.X.XXXX v Trebišove, trvale bytom A. XXXX/XX, E., vedenú pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 07.10.2021 v čase okolo 17.10 h. na dvore rodinného domu č. XXXX/XX F. A. G. H. I. E. po

predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky atakoval poškodeného C. A. D., ktorý v dôsledku toho
spadol na zámkovú dlažbu a kamene na dvore, pričom počas pádu sa poškodený rukou chytil za tričko
obžalovaného, ktoré mu roztrhol a následne obžalovaný kľačiac na jednom kolene opakovane udieral
päsťou a dlaňou poškodeného do oblasti hlavy, pričom týmto svojim konaním spôsobil poškodenému
zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, v ľavej podočnicovej a jarmovej oblasti s
malou odreninou, malú tržnú ranku v pravej ušnici, pomliaždenie ľavého pleca a ramena s krvnými

podliatinami, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti s krvnou podliatinou a odreninu na poslednom článku
ukazováka ľavej ruky, s nevyhnutnou dobou práceneschopnosti a liečenia v trvaní najmenej 13 dní a so
sťažením obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 7 až 10 dní, a zároveň spôsobil poškodením
dioptrických okuliarov poškodenému škodu vo výške 54 €,

p o s t ú p i lOkresnému úradu Trebišov na prejednanie priestupku.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného C. A. D., nar. X.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom A. XXXX/
XX, E., s uplatneným nárokom na náhradu majetkovej škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil sťažnosť prokurátor a následne podal sťažnosť aj poškodený.Prokurátor v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že okresný súd po vrátení veci doplnil
dokazovanie podľa pokynu odvolacieho súdu a výsledky vykonaného dokazovania opätovne vyhodnotil
v kontexte záväzného právneho názoru nadriadeného súdu, čo premietol do výroku svojho meritórneho

rozhodnutia.
Nestotožňuje sa však s uplatnením materiálneho korektívu. S prihliadnutím na uvedené (objektívne
zistené) zranenia poškodeného je vylúčené aj posúdenie, že sa v danom prípade jedná o konanie,
ktorého závažnosť by bola nepatrná, a preto v tomto smere má za to, že so záverom súdu (o
absencii závažnosti) nie je možné súhlasiť. Len z dôvodu, že konanie poškodeného bolo v súvisiacom

priestupkovom konaní posúdené ako priestupok, nie je možné aj v tomto prípade klásť konanie
obžalovaného na roveň konania poškodeného, nakoľko bolo jednoznačne vyhodnotené, že zranenia
poškodeného napĺňajú znak ublíženia na zdraví v zmysle § 123 Tr.zák.

Zvlášť vzhľadom na tieto okolnosti bolo potrebné dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa
dopustil skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu a napĺňa aj znaky protiprávneho činu majúceho

charaktertrestnéhočinuaniepriestupku.Nauvedenompritomničnemeníaniskutočnosť,akpoškodený
sám bol na začiatku celého incidentu (ako osoba, ktorá mala byť iniciátorom incidentu v kontexte
právoplatného rozhodnutia o priestupku) a ani to, že v súvisiacom konaní nebolo konanie poškodeného
právne posúdené ako trestný čin, ani nemohlo byť, nakoľko trestným činom nebolo.
Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trebišov v celom

rozsahu a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu tak, že sa nestotožňuje
s podanou sťažnosťou prokurátora a považuje ju za nedôvodnú.

Zdôraznil, že sa od začiatku trestného konania ku skutku tak, ako je mu kladený za vinu, nepriznáva.
Konzistentne uvádza, že jeho konanie nebolo protiprávne, ale predstavovalo reakciu na útok zo strany
poškodeného, resp. na bezprostredne hroziaci útok. V danom prípade teda išlo o konanie v medziach
nutnej obrany.

Zuvedenéhodôvodunemádôvodvyjadrovaťľútosťnadskutkom,ktorýnespáchal.Jehopostojnemožno
interpretovať ako absenciu sebareflexie, ale ako dôsledné uplatňovanie práva na obhajobu. Naopak,
obžalovaný sa vníma ako osoba, ktorá bola konaním poškodeného napadnutá a stala sa obeťou
protiprávneho útoku.
Prokurátor vo svojom podaní nesprávne vychádza z predpokladu, že jeho konanie napĺňa znaky

trestného činu, pričom tento záver však nevyplýva z vykonaného dokazovania. Naopak, zo skutkových
okolností prípadu je zrejmé, že konflikt bol vyvolaný správaním poškodeného a on reagoval v situácii,
ktorú vnímal ako ohrozenie svojej osoby.
K námietkam prokurátora uviedol, že hodnotenie skutkového stavu okresným súdom je vecne správne
a vychádza z vykonaných dôkazov. Súd sa náležite zaoberal priebehom incidentu, ako aj správaním

oboch zúčastnených osôb, pričom dospel k logickému záveru, že nebolo bez pochybností preukázané,
že by spáchal skutok spôsobom, ktorý mu je kladený za vinu.
Poznamenal, že Krajský súd v Košiciach už v predmetnej trestnej veci raz rozhodol, a to uznesením
sp.zn. 4To/97/2025 zo dňa 20.8.2025.
Napadnuté uznesenie Okresného súdu Trebišov, proti ktorému smeruje sťažnosť prokurátora, je plne v

súlade aj s uvedeným skorším uznesením Krajského súdu v Košiciach.
Navrhol, aby odvolací súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol a napadnuté uznesenie
potvrdil.

Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom
napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Prvostupňový súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 1T/48/20222-445 zo dňa 13.3.2025, keď
uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,

za čo mu uložil peňažný trest vo výmere 500 €, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a
povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 54 €.
Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného uznesením sp. zn. 4To/97/2025 zo dňa 20.8.2025
podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátilna opätovné prejednanie a rozhodnutie s tým, že prvostupňový súd v dostatočnej miere nezohľadnil
skutočnosti, majúce vplyv na posúdenie závažnosti skutku (v kontexte tzv. materiálneho korektívu),
najmä priestupkový postih poškodeného za spôsobenie zranenia obžalovanému.

Krajský súd po opätovnom preskúmaní veci zistil, že prvostupňový súd vykonal ďalšie dokazovanie
podľa zrušujúceho uznesenia krajského súdu a zároveň následne zákonným spôsobom vyhodnotil
vykonané dôkazy pred a po zrušujúcom uznesení a v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu
aj rozhodol, keď dospel ku správnym skutkovým aj právnym záverom, na ktoré krajský súd poukazuje

s poukázaním na to, že rozhodnutie prvostupňového a druhostupňového súdu tvoria jeden celok.

Krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestného činu s tým, že
prvý ho napadol poškodený, ktorý ho udrel na roh ľavého oka a on až následne udrel poškodeného do
ramena a zložil ho na zem potom, čo ho chcel poškodený udrieť druhýkrát.
Poškodený C. A. D. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že prvý ho napadol obžalovaný,

a to spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a spôsobil mu rôzne zranenia.
Z týchto dôkazov, vrátane znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva jednoznačne vyplýva, že ku
skutku došlo a spáchal ho obžalovaný, avšak pre objektívne posúdenie konania obžalovaného bolo
potrebné okrem iného skúmať v zmysle ustanovenia § 10 ods.2 Tr. zák. spôsob vykonania činu, jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.

A práve preto krajský súd uložil prvostupňovému súdu skúmať aj materiálny korektív.
Po opätovnom preskúmaní materiálneho korektívu dospel prvostupňový súd ku správnemu právnemu
záveru,ževzhľadomnanepatrnúzávažnosťčinunejdeotrestnýčinvkonaníobžalovaného,alemôžesa
jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 Zákona o priestupkoch a preto

správne postúpil vec príslušnému Okresnému úradu na prejednanie priestupku.
Krajský súd dospel k záveru, že síce skutok spáchal obžalovaný, avšak k tomuto skutku
došlo na pozemku obžalovaného a po tom, čo bol napadnutý obžalovaný samotným poškodeným,
ktorý túto skutočnosť síce na hlavnom pojednávaní poprel, ale táto skutočnosť vyplýva nielen
z výpovede obžalovaného, ale aj z príslušného rozhodnutia Okresného úradu Trebišov sp. zn. OU-

TV-OVVS-2022/003370-022 zo dňa 6.7.2022, ktorým bol poškodený uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ Zákona o priestupkoch na tom
skutkovom základe, že na pozemku obžalovaného po predchádzajúcej vzájomnej výmene názorov udrel
päsťou pravej ruky do oblasti ľavého oka obžalovaného, čím mu spôsobil zranenie s dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní 6 dní. Až následne mal obžalovaný udrieť poškodeného do hrude, ktorý

mal potom spadnúť na rameno.
Tieto skutočnosti sú dôležité z hľadiska posúdenia závažnosti konania obžalovaného, ktorý reagoval
na poškodeného až potom, čo bol samotným poškodeným napadnutý. Aj vzhľadom na predmetné
priestupkové rozhodnutie je zrejmé, že výpoveď poškodeného o prvotnom napadnutí obžalovaným nie
je pravdivá.

V súvislosti so zraneniami sa prvostupňový súd dostatočne vysporiadal s jednotlivými znaleckými
posudkami tým spôsobom, že prihliadol hlavne na tretí znalecký posudok, ktorý vypracovala LEGE
ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., v ktorom o.i. uviedla, že výpovede obžalovaného a poškodeného
ohľadne priebehu konfliktu sa (s výnimkou otázky, kto udrel ako prvý) v podstate zhodujú, a teda

mechanizmus vzniku poranení poškodeného bol najpravdepodobnejšie taký, že poškodený padal (či už
po údere obžalovaného alebo zvalením na zem obžalovaným), dopadol ľavou časťou tela na miesto,
kde končí dlažba a začína makadam (tak vznikli poranenia ľavého pleca a ramena a ľavej bedrovej
oblasti). Za najvážnejšie zranenie poškodeného znalecká organizácia určila pomliaždenie ľavého pleca
aramenaskrvnýmipodliatinamisobjektívnoudobouliečbyapráceneschopnosti13dní(podľaznaleckej

organizácie liečbu neprimerane predĺžilo iné ochorenie poškodeného /covid/, v dôsledku ktorého boli
odložené rehabilitačné procedúry) a s ovplyvnením obvyklého spôsobu života poškodeného, nie však
závažným po dobu 7 až 10 dní, kedy poškodený nosil ľavú hornú končatinu v závese. Ostatné zranenia
sa vyžiadali liečbu v trvaní 2 až 6 dní (aj s prípadnou práceneschopnosťou pri niektorých z nich), s
výnimkou odreniny kože posledného článku ukazováka ľavej ruky s dobou liečby 7 dní.

Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že obžalovaný svojím konaním síce naplnil všetky
formálne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., avšak pri skúmaní materiálneho
korektívu podľa§10ods.2Tr.zák.,dospelkusprávnemuprávnemuzáveru,žespoukázaním hlavnenaspôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa,
miesto napadnutia nejde o prečin, pretože závažnosť takéhoto konania je nepatrná.

Krajský súd považuje za potrebné v nadväznosti na námietky prokurátora v sťažnosti uviesť, že pri
posudzovaní naplnenia znakov žalovaného trestného činu prvostupňový súd nemôže vychádzať len
z doby liečenia, resp. narušenia obvyklého spôsobu života, ale aj z ďalších skutočností, a to aj tých,
ktoré sú uvedené v ustanovení § 10 ods.2 Tr. zák. Vzhľadom na prvotné napadnutie obžalovaného
poškodeným, obžalovanému spôsobené zranenie, vzájomný konflikt, miesto konfliktu na pozemku

obžalovaného,kdesamalpoškodenývrátiťpoprvotnomodchode, byaniprípadnádobaliečeniavtrvaní
23 dní neznamenala splnenie zákonných podmienok pre uznanie viny u obžalovaného pre žalovaný
trestný čin.

V súvislosti s podanou sťažnosťou poškodeného proti napadnutému uzneseniu krajský súd poukazuje
na ustanovenie § 280 ods.2 Tr. por., podľa ktorého súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o

trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo
disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa ods.3 toho istého ustanovenia proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor
podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Z obsahu ods.3 vyššie uvedeného ustanovenia § 280 Tr. por. vyplýva, že poškodený nie je oprávnený

na podanie sťažnosti a preto je jeho sťažnosť proti napadnutému uzneseniu neprípustná.

Krajský súd zároveň konštatuje nezákonnosť výroku o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu
škody na civilný proces pri rozhodovaní o postúpení veci (skutočnosť ktorú si po vydaní rozhodnutia
uvedomil aj prvostupňový súd) a preto tento výrok zrušil.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.