Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213883
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3124213883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň A. B. C.

a A. C. D. v právnej veci žalobcov 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX XX, H. I. XXX, 2/
J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX XX, L. XX/XX, obaja zast. A. C. F., advokátka, so sídlom
Kočovce 916 31, Beckovská Vieska 623, IČO: 37 508 857, proti žalovanému Ryanair DAC, č. 00104547,
so sídlom Írsko, Dublin K67NY94, Airside Business Park, Swords, o zaplatenie 1.167,06 Eur, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. júna 2025, č. k. 72C/77/2024 - 44, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 500,- eur s prísl. tak,
že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 250,- eur a žalobkyni 2/ sumu 250,- eur, obom

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.VozvyšnejčastivýrokuI.ozamietnutížalobyrozsudoksúduprvejinštancie potvrdzuje.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobcovia sa v zmysle článku 4 ods. 1

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie"), domáhali voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.167,06 Eur, ako aj náhrady trov konania. Uviedli, že v priebehu mesiaca 07/2024 žalobcovia
zakúpili od žalovaného prostredníctvom jeho mobilnej aplikácie dve letenky (jedna letenka pre každého
zo žalobcov) z destinácie Bari do destinácie Rím - číslo rezervácie GJMKXV, s plánovaným odletom
z destinácie Bari dňa 15/08/2024 o 18.20 hod., číslo letu FR7074 za sumu vo výške 73,98 Eur za
obe letenky (ďalej aj len „let 1“) a letenky z destinácie Rím do destinácie Viedeň - číslo rezervácie

VRDIPA, s plánovaným odletom z destinácie Rím dňa 15/08/2024 o 21.15 hod., číslo letu FR7178
za sumu vo výške 92,22 Eur za obe letenky, t. j. spojovací let (ďalej aj len „let 2“). Nakoľko v čase
príchodu žalobcov na letisko v Bari dňa 15/08/2024 približne o 16.00 hod. bolo prostredníctvom mobilnej
aplikácie žalovaného doručená informácia o meškaní letu 1 a toto meškanie presahovalo 3 hodiny, tzn.
nový plánovaný odlet letu 1 bol približne o 21.00 hod., sa žalobcovia rozhodli nenastúpiť na predmetný
omeškaný let, nakoľko bolo časovo a fakticky nemožné zakúpený spojovací let 2 z destinácie Rím do
destinácie Viedeň s plánovaným odletom z destinácie Rím dňa 15/08/2024 o 21.15 hod. stihnúť a tak

by v prípade jeho využitia boli nútení bez akejkoľvek možnosti náhradného letu do destinácie Viedeň
zostať na letisku Fiumicino, Rím. V tejto súvislosti poukazovali na nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad apomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov
a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej aj len "nariadenie").

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu žalobcov je potrebné
zamietnuť ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcovia si zakúpili od
žalovaného dve letenky z destinácie Bari do destinácie Rím - číslo rezervácie GJMKXV, s plánovaným
odletom z destinácie Bari dňa 15.08.2024 o 18.20 hod., plánovaný prílet o 19.30 hod., číslo letu FR7074
za sumu vo výške 73,98 Eur za obe letenky a letenky z destinácie Rím do destinácie Viedeň - číslo

rezervácie VRDIPA, s plánovaným odletom z destinácie Rím dňa 15.08.2024 o 21.15 hod., plánovaný
prílet o 23.00 hod., číslo letu FR7178 za sumu vo výške 92,22 Eur za obe letenky. Žalovaná čiastka
pozostáva z náhrady (kompenzácie) vo výške 500,00 Eur, za každú osobu po 250,00 Eur za omeškanie,
ktorú si žalobcovia uplatňujú v zmysle čl. 7 bod 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 261/2004. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že takáto náhrada vyplýva z judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie (SDEÚ) najmä rozhodnutia Sturgeon (C-402/07 a C-432/07). Ako vyplývalo zo

žalobcami rezervovanej letenky z Bari do Ríma (čl. 6), odlet bol plánovaný na deň 15. augusta 2024 o
18.20 hodine, no žalovaný oznámil žalobcovi 1/, že tento let mešká a nový čas odletu je o 21.30 hodine.
Meškanie tak bolo podľa súdu prvej inštancie menej ako 3 hodiny. S poukazom na uvedené súd prvej
inštancie žalobcom náhradu (kompenzáciu) za omeškaný let v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) vo výške
500,00 Eur (2 osoby) nepriznal.

3. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalobcov, že do lietadla nenastúpili z dôvodu, že by nestihli let z Ríma do Viedne
(nadväzujúci let), ani v tomto prípade by nebolo možné priznať náhradu (kompenzáciu) za zmeškaný
nadväzujúcilet2,nakoľkopodľajudikatúrySúdnehodvoraEÚ(C-11/11-AirFranceSAvFolkerts(2013),
C-537/17) majú cestujúci nárok na náhradu podľa čl. 7 iba za predpokladu že boli rezervované na seba

nadväzujúce lety súčasťou jednej rezervácie.

4. Ďalej žiadali žalobcovia od žalovaného úhradu úplných nákladov na letenky z Ríma do Viedne vo
výške 92,22 Eur (2 letenky) z dôvodu, že omeškaním im bolo znemožnené využiť tento zakúpený let.
Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa čl. 8 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 261/2004 má cestujúci právo na úhradu úplných nákladov na letenku v cene, za ktorú bola
letenka kúpená, a to za časť alebo časti nevykonanej cesty a za časť alebo časti už vykonanej cesty,
ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu cestujúceho alebo v spojení
s ním (nadväzujúci let), ale ako už bolo vyššie uvedené iba za predpokladu, ak ide o spojené lety na
jednej rezervácii. Preto súd prvej inštancie ani v tejto časti žaloby žalobcom nevyhovel. Pokiaľ išlo o

nárok žalobcov voči žalovanému na úhradu plných nákladov za novo zakúpené letenky cez inú dopravnú
spoločnosť v sume 574,84 Eur, aj v tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko na uplatnenie tohto nároku
by mali žalobcovia podľa čl. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 právo,
ak by si ako cestujúci zakúpili nové letenky od iného dopravcu, lebo by si pôvodný dopravca nesplnil
povinnosti podľa čl. 6 ods. 1 písm. iii), ktorý odkazuje na čl. 8 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s bodom
(29) a článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, v zmysle ktorého trovy
konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Žalovaný mal v konaní plný úspech vo veci, preto

by mu patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko ale žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli a tieto nevyplývajú ani zo spisu, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal.

6. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a namietali, že v bode 32. a 33.
napádaného rozsudku súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že čiastka vo výške 500,- eur za meškanie

letu vyplývajúca z čl. 7 bod 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (ďalej
len „nariadenie") nie je náhradou v prípade omeškania letu, ale patrí iba pre prípady odmietnutia nástupu
alebo zrušenia letu. Podľa žalobcov však článok 6 bod 1. nariadenia priamo v súvislosti s meškaním
letov odkazuje na právo na náhradu upravenú v článku 7 nariadenia. Navyše si súd prvej inštancie
následne v bode 33. odôvodnenia podľa žalobcov protirečí, keď tvrdí, že: „cestujúcemu patrí náhrada

(kompenzácia) pri oneskorení letu 3 hodiny alebo viac, a to vo výške 250,- eur v prípade všetkých letov
na vzdialenosť 1500 km alebo menej, pokiaľ dopravca nepreukáže mimoriadne okolnosti", s tým, že
súd prvej inštancie odkázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Navyše v tejto časti chybne interpretuje
článok 6 bod 1. písm. a) nariadenia, ktoré hovorí o meškaní o dve hodiny alebo viac pre lety do 1500km alebo menej, nie tri hodiny a viac ako uviedol súd prvej inštancie. Žalobcovia tiež poukázali na bod
34. rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatoval, že odlet z destinácie Bari do Ríma bol plánovaný na
15.08.2024 o 18:20 hod., žalovaná oznámila žalobcom nový čas letu o 21:30 hod., z čoho prvoinštančný

súd vyvodil záver, že meškanie letu bolo menej ako 3 hodiny. Napriek tomu, že rozdiel medzi časom
18:20 hod. a 21:30 hod. predstavuje 3 hodiny a 10 minút a právo na náhradu vzniká už pri meškaní o
dve hodiny alebo viac s odkazom na článok 6 bod 1. písm. a) nariadenia.

7. Ďalej žalobcovia namietali, že v zmysle bodu 3. odôvodnenia napádaného rozsudku bolo tlačivo „C"

na odpoveď k podanej žalobe pre žalovaného podľa článku 5 ods. 2 nariadenia, spolu s návrhom a
prílohamidoručenédňa30.12.2024.Žalovanývšakvlehote30dníododňadoručeniavyplnenéhotlačiva
„C"naodpoveďkpredmetnejžalobepísomnenevyjadril,čímvkonanízostalúplnepasívny.Keďžepodľa
článku 19 nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo si súd osvojil aj v bode 24.
odôvodnenia,jepodľažalobcovotázkou,prečosúdpriabsolútnepasívnompostojižalovanejspoločnosti

nepristúpil k vydaniu kontumačnému rozsudku. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. podľa § 388 CSP čiastočne zmeniť a čiastočne potvrdiť.

10. Podľa čl. 6 bod 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 261/2004, keď prevádzkujúci letecký dopravca

odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu:
a) dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1500 km alebo menej, alebo
b) tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných
letov od 1500 km do 3500 km, alebo
c) štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo prevádzkujúci letecký

dopravca cestujúcim ponúkne:
i) pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2, a
ii) keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu,
pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. a)
iii) keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a).

11. Podľa čl. 7 bod 1 nariadenia EP a Rady (ES) č. 261/2004, keď sa uvádza odkaz na tento článok,
cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:
a) 250,00 Eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej,
b) 400,00 Eur v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov

od 1500 km do 3500 km,
c) 600,00 Eur v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),
Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu
nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

12. Žalobcovia primárne namietali nesprávnu aplikáciu čl. 7 bod 1 písm. a) nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (ďalej len „nariadenie"), keď podľa ich tvrdenia súd prvej inštancie
nesprávne uviedol, že čiastka vo výške 500,- eur nie je náhradou v prípade omeškania letu, ale platí
iba pre prípady odmietnutia nástupu alebo zrušenia letu. A tiež nesprávnu interpretáciu čl. 6 bod 1.
písm a) nariadenia, ktoré hovorí o meškaní o dve hodiny a viac pre lety do 1500 km alebo menej, nie

tri hodiny a viac ako uviedol súd prvej inštancie. Odvolací súd sa s takto mierenou námietkou však
stotožniť nemohol. Súd prvej inštancie správne interpretoval čl. 6 bod 1 nariadenia spolu s článkom
čl. 7 bod 1 nariadenia. Náhrada vo výške 250,- pri meškaní letu, ktorého vzdialenosť je 1500 km
a menej, a zároveň meškanie je viac ako 3 hodiny vyplávala z výkladu nariadenia podľa judikatúry
Súdneho dvora EU. Súd prvej inštancie v tomto smere správne poukázal na rozhodnutie Sturgeon

(C-402/07 a C-432/07): ,,Zo znenia nariadenia č. 261/2004 výslovne nevyplýva, že cestujúci letu, ktorý
má meškanie, majú takéto právo (právo na náhradu v zmysle čl. 7 bod 1 nariadenia - pozn. súdu)...
A fortiori to teda platí vzhľadom na to, že ustanovenia priznávajúce práva cestujúcim v leteckej doprave,
vrátane ustanovení priznávajúcich právo na náhradu, sa majú vykladať v širšom zmysle (pozri v tomtozmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Wallentin-Hermann, C-549/07, Zb. s. I-11061, bod 17). Za
týchto okolností sa nemožno zrazu domnievať, že cestujúci letu, ktorý má meškanie, nemajú právo na
náhradu a nemožno ich považovať za cestujúcich zrušeného letu na účely uznania takého práva....

V danom prípade treba porovnať situáciu cestujúcich, ktorých let má meškanie, so situáciou cestujúcich,
ktorých let bol zrušený.... Treba teda skonštatovať, že cestujúcim, ktorých let bol zrušený a cestujúcim,
ktorých let má meškanie, bola spôsobená podobná škoda spočívajúca v strate času a nachádzajú sa tak
v porovnateľných situáciách na účely uplatnenia práva na náhradu upraveného v článku 7 nariadenia
č.261/2004....Zatýchtookolnostítrebauviesť,žecestujúci,ktorýchletmámeškanie,samôžudovolávať

práva na náhradu upraveného v článku 7 nariadenia č. 261/2004, ak im bola z dôvodu takéhoto letu
spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch
hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca...“ Z uvedeného teda
vyplýva, že nariadenie stanovuje v čl. 7 bod 1 a), b) a c) výšku náhrad (kompenzácie), ktorá sa odvíja
od vzdialenosti letu, a súčasne je potrebné, aby predmetný let meškal 3 hodiny a viac. Na uvedené sa
čl. 6 bod 1 nariadenia neuplatní.

13. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Corendon
Airlines Turistik Hava Tasimacilik AS proti Myflyright GmbH (C-558/24 bod 20, 21,22): “V druhom rade
články 5 a 7 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 2 tohto nariadenia a zásadou rovnosti
zaobchádzania sa majú vykladať v tom zmysle, že cestujúcich, ktorých let má meškanie, možno na

jednej strane považovať na účely uplatnenia práva na náhradu stanoveného v tomto článku 7 ods. 1
za cestujúcich zrušených letov. Na druhej strane sa títo cestujúci môžu dovolávať takéhoto práva
na náhradu vtedy, ak im bola v dôsledku meškajúceho letu spôsobená nezvratná minimálne trojhodinová
strata času, teda ak sa dostanú do cieľového miesta minimálne po troch hodinách od času príletu, ktorý
pôvodne stanovil letecký dopravca (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2024, Laudamotion

a Ryanair, C-54/23, EU:C:2024:74, body 19 a 21 a citovanú judikatúru). Toto trojhodinové meškanie ako
podmienka získania náhrady bolo definované so zreteľom na to, že článok 5 ods. 1 písm. c) bod iii)
nariadenia č. 261/2004 umožňuje leteckým dopravcom v osobitnom rámci presmerovania cestujúcich
vdôsledkuzrušenialetuinextremisposunúťčasodletucestujúcichnaskoršiuhodinumaximálneojednu
hodinu a oddialiť ich prílet o maximálne dve hodiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2012,

Nelson a i., C-581/10 a C-629/10, EU:C:2012:657, bod 31). Z dvoch predchádzajúcich bodov tohto
rozsudku tak vyplýva, že ak meškanie spôsobené pri prílete letu trvá tri hodiny alebo viac, dotknutí
cestujúci majú podobne ako cestujúci, ktorých pôvodný let bol zrušený a ktorým letecký prepravca nie
je schopný navrhnúť presmerovanie za podmienok upravených v článku 5 ods. 1 písm. c) bode iii)
nariadenia č. 261/2004, právo na náhradu na základe článku 7 tohto nariadenia, keďže takisto utrpia

nezvratnú stratu času (rozsudok zo 4. septembra 2014, Germanwings, C-452/13, EU:C:2014:2141,
bod 19 a citovaná judikatúra).“

14. Z citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ teda vyplýva, že cestujúci, ktorých let má meškanie, sa
môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 nariadenia č. 261/2004, ak im bola z dôvodu

takéhotoletuspôsobenátrojhodinováalebodlhšiačasovástrata.Súdprvejinštancieprijalvnapadnutom
rozhodnutí záver, že časová strata od 18:20 hod. do 21:30 hod. bola menej ako 3 hodiny, a preto náhradu
nepriznal. Tento záver je však zjavne matematicky nesprávny. Rozdiel medzi časom 18.20 hod. a časom
21.30 hod. predstavuje 3 hod. a 10 minút a žalobcom tak bola spôsobená dlhšia ako trojhodinová časová
strata. Vzhľadom na vyššie uvedené preto každému zo žalobcov patrí náhrada v súlade s článkom 7

bod 1 a) nariadenia, a to vo výške 250,- Eur. V uvedenom rozsahu preto odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 500,- Eur a každému zo žalobcov priznal náhradu
250,- Eur.

15. Čo sa týka zvyšku uplatneného nároku, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,

že žalobcom omeškaním prvého nimi zakúpeného letu 1 z Bari do Ríma nevznikol nárok úhradu úplných
nákladov na letenky letu 2 z Ríma do Viedne vo výške 92,22 Eur. Je pravdou, že omeškaním prvého letu
bolo žalobcom znemožnené tento let využiť, avšak z dikcie čl. 8 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 vyplýva, že cestujúci má právo na úhradu úplných nákladov na
letenku v cene, za ktorú bola letenka kúpená, a to za časť alebo časti nevykonanej cesty a za časť alebo

časti už vykonanej cesty, ak let už naďalej neslúži účelu vo vzťahu k pôvodnému cestovnému plánu
cestujúceho alebo v spojení s ním. Avšak súd prvej inštancie správne odkázal na judikatúru Súdneho
dvora EÚ (C-11/11 - Air France SA v Folkerts (2013), C-537/17), podľa ktorej majú cestujúci nárok na
náhradu podľa čl. 7 iba za predpokladu že boli rezervované na seba nadväzujúce lety súčasťou jednejrezervácie. V tomto prípade však let 1 a let 2 nebol súčasťou jednej rezervácie. Ako vyplýva z tvrdení
žalobcov a na to nadväzujúcich skutkových zistení súdu prvej inštancie, let z destinácie Bari do Ríma
– bol predmetom rezervácie GJMKXV a let z destinácie Rím do destinácie Viedeň – bol predmetom

samostatnej rezervácie (VRDIPA).

16.Odvolacísúdpoukazujeajnapojem„konečnécieľovémiesto“,ktorý jedefinovanývčlánku2písm.h)
nariadeniač.261/2004akocieľovémiestonaletenkepredloženejpriodbavovacompultealebovprípade
letov s priamymi prípojmi ako cieľové miesto posledného letu. V prípade žalobcov bol takýmto cieľovým

miestom Rím, keďže mali dve samostatné rezervácie. Jednu na let do Ríma a druhú na let do Viedne.
V časti o zaplatenie 92,22 Eur pripadajúcich na cenu leteniek letu 2 z Ríma do Viedne preto súd prvej
inštancie žalobu správne zamietol a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

17. Ohľadom posledného žalobou uplatneného nároku o zaplatenie 574,84 Eur, ako nároku žalobcov
na úhradu nákladov za novo zakúpené letenky z Ríma do Viedne cez inú dopravnú spoločnosť v sume

574,84 Eur súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nesplnenie podmienok na takúto náhradu (ods. 36
odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobcovia v podanom odvolaní neuplatňujú voči týmto záverom
súdu prvej inštancie žiadne konkrétne odvolacie dôvody. Odvolaciemu súdu viazanému odvolacími
dôvodmi (§ 380 CSP) preto v tejto časti napadnutého rozhodnutia žalobcovia nevytvorili priestor na
vecný prieskum jeho správnosti. Odvolací súd tak v tejto časti napadnutého rozhodnutia prihliadal len

na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) a keďže takéto vady ani v tejto časti
rozhodnutia nezistil, rozsudok súdu prvej inštancie aj ohľadom nej potvrdil.

18. Napokon žalobcovia v odvolaní namietali ako nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý
mal podľa nich spočívať v tom, že súd prvej inštancie napriek pasivite žalovaného nerozhodol vo veci

vyhovujúcim rozhodnutím pre zmeškanie žalovaného v zmysle príslušných ustanovení CSP.

19. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto

svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

20. Žalobcovia správne v odvolaní uviedli, že podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, v tomto prípade
CSP.

21. Vzhľadom na špecifický procesný postup podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 261/2004 však v danom prípade neboli splnené procesné podmienky na vydanie kontumačného
rozsudku, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 273 CSP a súd prvej inštancie nemohol pochybiť, keď
rozsudok pre zmeškanie nevydal, pokiaľ na túto formu rozhodnutia neboli splnené podmienky.

22. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pasivita žalovaného mala za následok, že súd prvej inštancie
považoval skutkové tvrdenia žalobcov za nesporné (§151 ods. 1 CSP) a vychádzal z nich (s výnimkou
matematického omylu pri výpočte meškania letu napraveného odvolacím súdom). V časti, v ktorej bola
žaloba dôvodne zamietnutá sa tak stalo na základe právneho posúdenia, ktoré je súd povinný aplikovať

v zmysle zásady „súd pozná právo“ bez ohľadu na pasivitu strany sporu. Čo platí aj v spotrebiteľských
sporoch ako je tento, a preto je aj ostatná odvolacia všeobecná námietka žalobcov o nezohľadnení
spotrebiteľského charakteru sporu z hľadiska správnosti potvrdenej časti zamietavého rozhodnutia
nedôvodná.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti o zaplatenie 250,-
Eur každému zo žalobcov zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku rozsudok o zamietnutí žaloby
potvrdil.24. Nakoľko bol odvolacím súdom zmenený rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné rozhodnúť
o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 CSP). V konaní úspešnejšiemu
žalovanému by patrila pomerná náhrada trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli,

preto ich odvolací súd žalovanému nepriznal ako je uvedené vo výroku.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).