Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325010519
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325010519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v trestnej veci proti obžalovaným: 1/

A. B. nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., a 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom Humenné,
obaja t.č. vo väzbe v ÚVV Košice, Floriánska 18, Košice, obaja stíhaní pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 19. novembra 2025 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.
toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice, E. XX, F.

2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.
toho času vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice, E. XX, F.

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 09:30 hod. pri parkovisku G. H. na ul. D. XX I. C., potom, ako privolali k

sebe poškodeného D. J. z H., pod zámienkou, že sa spolu najedia a napijú, ho viackrát aj pod hrozbou
násilia vyzvali, aby im ukázal, čo má pri sebe a proti jeho vôli ho začali prehľadávať, a tiež ho aj fyzicky
napadli, a to tak, že ho niekoľkokrát udreli otvorenou dlaňou do oblasti hlavy a kopli ho do spodnej
časti pravej nohy, v dôsledku čoho spadol na zem, pričom počas toho ako ležal na zemi, tak mu A. D.
držal ruky za chrbtom a A. B. mu násilím vyzul čierne tenisky s bielou podrážkou, ktoré mu zobral a
následne si ich aj obul, preto si poškodený obul tenisky A. B. a podarilo sa mu vstať zo zeme a ujsť do
budovy G. H. k pracovníkovi SBS, ktorý zavolal políciu, pričom poškodenému D. J. z Trebišova týmto
konaním nespôsobili žiadne poranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a tenisky mu boli na

mieste následne vrátené A. B. po príchode policajnej hliadky na miesto

t e d a

spoločným konaním proti inému použili násilie aj hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa
cudzej veci

č í m s p á c h a l i

zločin Lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona ako spolupáchatelia podľa § 20 Trestného zákona

za to im súd u k l a d á

Obžalovaný 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38

ods. 2, § 38 ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyroch ) rokov a 8 ( osem )
mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného : 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX
v C., pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný 2/ A. D., nar. XX. XX. XXXX v C., podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38
ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného : 2/ A. D., nar. 22. 12. 1972
v Humennom, pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodeného : D. J., nar. XX.X.XXXX, K. XX, XXX
XX H., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 08. 10. 2025 na tunajší súd obžalobu na
obžalovaných 1) A. B. a 2) A. D. pre skutok uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorý bol po
právnejstránkekvalifikovanýakozločinlúpežepodľa§188ods.1Trestnéhozákonaspáchanéhoformou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 11. 2025 obžalovaný v 1. rade A. B. ( ďalej len obžalovaný
v . rade ) urobil po zákonnom poučení podľa § 257 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásenie,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd za súhlasného stanoviska prokurátora
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, nakoľko bolo

dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní, ako aj kladnými odpoveďami
obžalovaného na otázky v zmysle § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku.

Rovnako aj obžalovaný v 2. rade A. D. ( ďalej len obžalovaný v 2. rade ) urobil po zákonnom poučení
podľa§257odsek1písm.b)Trestnéhoporiadkuvyhlásenie,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedeného

v obžalobe. Súd za súhlasného stanoviska prokurátora uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, nakoľko bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými
v prípravnom konaní, ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 odsek 3
písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku.

Súd v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania
oboch obžalovaných nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhradou škody
aochrannéhoopatrenia,atovprípadeobochobžalovaných.Sohľadomnavyhlásenéuznesenieoprijatí
vyhlásenia oboch obžalovaných o vine zo spáchania skutku v obžalobe, súd uznal obžalovaného v 1.
rade A. B. i obžalovaného v 2. rade A. D. za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného

zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

So súhlasom obžalovaného v 1. rade A. B., jeho obhajkyne a prokurátora bol prečítaný znalecký
posudok č. 102/2025 vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
A. L. M., ktorý vyšetril duševný stav obžalovaného v 1. rade A. B.. Zo znaleckého posudku vyplýva,

že obžalovaný v 1. rade počas vyšetrenia so znalcom spolupracoval, pričom znalec znaleckým
vyšetrením zistil u obžalovaného v 1. rade A. B. príležitostné požívanie alkoholických nápojov, bez
známok závislosti. V čase skutku u obžalovaného v 1. rade zistil aj miernu opitosť. Ďalej uviedol, že
rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v 1. rade v čase spáchania skutku boli zachované v plnom
rozsahu, berúc v úvahu, že skutok sa odohral v skupine a taktiež berúc v úvahu požitie alkoholu

v čase skutku. U obžalovaného v 1. rade sa jednalo o bežné odbrzdenie zábran po požití alkoholu,
preto konštatoval nepodstatné zníženie jeho ovládacích schopností, pričom alkohol požíval vedome
adobrovoľnesdostatočnýmiskúsenosťamiovplyvealkoholunajehopsychiku.Obžalovanýv1.radebol
v čase spáchania skutku spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu, jeho schopnosť ovládať svoje konanie
bola nepodstatnou mierou znížená. U obžalovaného v 1. rade nezistil psychickú chorobu či poruchu

kvôli ktorej by bolo u neho potrebné zvažovať nariadenie ochrannej psychiatrickej či inej ochrannejliečby. Odporúčal by zváženie nariadenia zákazu požívania alkoholických nápojov. Na záver uviedol,
že obžalovaný v 1. rade chápe zmysel trestného konania a pobyt obžalovaného v 1. rade na slobode
nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Súd ďalej poukazuje na výsledok toxikologického vyšetrenia krvi u obžalovaného v 1. rade A. B., ktorý
preukazuje, že obvinený bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, nakoľko mu bola v krvi nameraná
hladina alkoholu v krvi 0,40 mg/l.

So súhlasom obžalovaného v 2. rade A. D., jeho obhajkyne a prokurátora bol prečítaný znalecký

posudok č. 97/2025 vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, A.
L. M., ktorý vyšetril duševný stav obžalovaného v 2. rade A. D.. Zo znaleckého posudku vyplýva,
že obžalovaný v 2. rade počas vyšetrenia, so znalcom spolupracoval, pričom znalec znaleckým
vyšetrením zistil u obžalovaného v 2. rade A. D. príležitostné požívanie alkoholických nápojov, bez
známok závislosti. V čase skutku u obžalovaného v 2. rade zistil aj stredný stupeň opitosti. Ďalej
uviedol, že rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v 2. rade v čase spáchania skutku boli zachované

v plnom rozsahu, berúc v úvahu, že skutok sa odohral v skupine a taktiež berúc v úvahu požitie
alkoholu v čase skutku. U obžalovaného v 2. rade sa jednalo o bežné odbrzdenie zábran po požití
alkoholu, preto konštatoval nepodstatné zníženie jeho ovládacích schopností, pričom alkohol požíval
vedome a dobrovoľne s dostatočnými skúsenosťami o vplyve alkoholu na jeho psychiku. Obžalovaný
v 2. rade bol v čase spáchania skutku spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu, jeho schopnosť ovládať

svoje konanie bola nepodstatnou mierou znížená. U obžalovaného v 2. rade nie sú prítomné ani
známky závislosti od alkoholu, či iných návykových látok. Nezistil duševnú chorobu alebo poruchu,
prektorú by bolo indikované navrhnúť mu ochrannú liečbu. Odporúčal by zváženie nariadenia zákazu
požívania alkoholických nápojov, nakoľko u obžalovaného v 2. rade bolo v čase skutku objektivizované
požitie alkoholu. Na záver uviedol, že obžalovaný v 2. rade chápe zmysel trestného konania a pobyt

obžalovaného v 2. rade na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Súd ďalej poukazuje na výsledok toxikologického vyšetrenia krvi u obžalovaného v 2. rade A. D., ktorý
preukazuje, že obvinený bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, nakoľko mu bola v krvi nameraná
hladina alkoholu v krvi 0,90 mg/l.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný v 1. rade A. B. bol v minulosti 4-krát súdne trestaný,
prvýkrát ešte ako mladistvý za zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods.1, ods. 2 písm. a), b)
Trestného zákona, za čo bol rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 2T/124/2012 zo dňa 12.
09. 2012 odsúdený na trest odňatia slobody nepodmienečne na 2 roky v ústave na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, 2-krát za prečin krádeže. Zároveň obvinený už bol za rovnaký zločin
právoplatne odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.2T/160/2015 zo dňa 04. 11.
2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/44/2015 zo dňa 13. 01. 2016,
pričom mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 4 roky a 8 mesiacov v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia Vo výpise z priestupkovej evidencie má 29 záznamov o spáchaní

priestupku, naposledy dňa 21. 02. 2025 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu spáchaného na
blízkej osobe. Zároveň nemožno opomenúť, že voči obvinenému bolo vznesené obvinenie pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 TZ, pre skutok, ktorý spáchal dňa 22. 05. 2025.

Pokiaľ ide o obžalovaného v 2. rade A. D. z odpisu registra trestov mal súd za preukázané, že bol

v minulosti 11-krát súdne trestaný naposledy v roku 2024 Okresným súdom Humenné pod sp. zn.
9T/13/2025 za prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1,
ods.2Trestnéhozákona,začomubolpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere1roksoskúšobnou
dobou v trvaní 2 roky do 17.04.2027, teda aktuálne stíhaný skutok spáchal počas plynutia skúšobnej
doby jeho skoršieho podmienečného odsúdenia. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je

zrejmé spáchanie sedem priestupkov rôzneho charakteru, za ktoré mu boli uložené pokuty v blokovom
konaní v rozsahu 10,00 až 30,00 eur, naposledy dňa 14. 03. 2025 priestupku proti majetku, drobná
krádež.

Podľa správy Mesta C. o povesti obžalovaného v 1. rade, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu

na čl. 235 vyplynulo, že obžalovaný v 1. rade A. B. je pochybnej povahy s nekalými úmyslami,
problematický. Úmyselne spôsobil požiar v príbytku bezdomovcov. Je slobodný, bezdetný. Nezapája
sa do verejnoprospešných prác. Po požití alkoholických nápojov má agresívne správanie. V mieste
pobytu má zlú povesť, často vyvoláva konflikty. O požívaní návykových látok ním alebo psychotropnýchlátok vedomosť nemalo. V evidencii MsP má 196 záznamov, 2 z roku 2020, 13 v roku 2021, z toho 4
za priestupok COVID -19, opatrenia, 6 za priestupok proti verejnému poriadku, 3 za priestupok VZN
169/2021 – alkohol na verejnosti, 3 z roku 2023proti verejnému poriadku a 1 záznam z roku 2024 o inej

protiprávnej činnosti.

Podľa správy Mesta C. o povesti obžalovaného v 1. rade, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu na čl.
236 vyplynulo, že obžalovaný v 2. rade A. D. sa zdržiava medzi bezdomovcami, je slobodný, bezdetný.
Alkoholické nápoje požíva údajne pravidelne. V evidencii MsP má 3 záznamy, jeden z roku 2022-

priestupok proti VZN o nakladaní s komunálnym odpadom, jeden záznam z roku 2023 a jeden v roku
2024 proti verejnému poriadku.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaných o vine, navrhol
týchto uznať za vinných v zmysle podanej obžaloby, za čo im navrhol uložiť nepodmienečné tresty
odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnom ustanovenej, a prípadne aj príslušne upravené trestné

sadzby. U A. B. poukázal na to, že už bol za zločin obdobného charakteru odsúdený a u A. D. poukázal
na to, že sa dopustil žalovaného skutku počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
za iný trestný čin. Keďže A. B. bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, tohto
bude potrebné zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia a A. D. je možné zaradiť aj do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na to, že obidvaja obvinení sa priznali, skutok
oľutovali, majú aj v úmysle nahradiť škodu poškodenému, ak vznikla, požiadala súd, aby bol uložený
trest vzhľadom na priznanie viny znížený o 1/3 pod dolnú hranicu, prípadne alternatívny trest - trest
povinnej práce a ochranný dohľad. Taktiež poukázala na spôsob spáchania trestného činu a mieru

zavinenia u spoluobvineného D., ktorá bola v menšom rozsahu. Nebolo cieľom trestného činu získať
majetkový prospech, ani sa nejako obohatiť, išlo len o konflikt medzi bezdomovcami a preto žiadala
o zváženie týchto okolností.

Obžalovaný v 1. rade A. B. v záverečnej reči žiadal súd, aby zvážil, že spolupracoval s OČTK, priznal sa

ku skutku, ľutoval toho skutku, ktorého sa dopustil. Prejavil ochotu nahradiť aj škodu, ktorú si poškodený
nárokoval. V ostatnom odkázal na vyjadrenie jeho obhajkyne.

Obžalovaný v 2. rade A. D. v záverečnej reči ľutoval, čo som spravil, keby nebol opitý, tak by to nespravil.
Ak by tu bol poškodený, tak by sa mu aj osobne ospravedlnil.

Podľa § 33a ods.1 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), páchateľovi nemožno uložiť kruté a
neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods.2 Tr. zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného

činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na
to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods.3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť

uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, totižto trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), zase pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový
prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a

jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods.
4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov
Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj

voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na

protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred
nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu
po spáchanom čine. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a
ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné
primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné

nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície
interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom

prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je

prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,

pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobapáchateľa,pomerypáchateľa(majetkové,
osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Teda pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov
uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Rovnako súd prihliadal aj na ich správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania trestného činu, majúc na zreteli aj účel trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods.
1 Tr. zákona a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnejčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život ako aj odradenie iných
od páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. No najmä na znenie ust. §
34 ods. 3 Tr. zákona, že trest má predovšetkým postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.ZároveňsúdjepovinnýodúčinnostinovelyTrestného
zákona od 06. 08. 2024 prihliadať v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona aj na správanie páchateľa
po spáchaní trestného činu.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona; pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 6 Trestného zákona; zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4

sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je
rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

U obžalovaného v 1. rade A. B. súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, a síce, že sa obžalovaný ku skutku priznal a ho oľutoval a zároveň súd zistil u neho aj
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že už bol za trestný čin
odsúdený, nakoľko obžalovaný v 1. rade bol doposiaľ 4-krát odsúdený. V prípade prvých 3 odsúdení na

nepodmienečné tresty nedošlo k zahladeniu odsúdenia, teda súd na tieto odsúdenia môže prihliadať,
nemožno akurát prihliadať na odsúdenie, ktoré odôvodňuje použitie § 38 ods. 3 Trestného zákona
( opätovné spáchanie zločinu ), k čomu u obžalovaného došlo dokonca 2-krát ( odsúdenie Okresného
súdu Humenné sp. zn. 2T/124/2012 a Okresného súdu sp. zn. 2T/160/2015 ). Súd v tejto súvislosti
uvádza, že pre hodnotenie o opätovnom spáchaní zločinu obžalovaným podľa § 38 ods. 3 Trestného

zákona prihliadal na odsúdenie pod sp. zn. 2T/160/2015, keďže odsúdenie vo veci sp. zn. 2T/124/2012
aj keď nebolo zahladené, ale išlo o odsúdenie staršie ako desať rokov ( trest vykonaný dňa 28. 03.2014 ).

U obžalovaného v 2. rade A. D. súd rovnako zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)

Trestného zákona, keďže aj tento sa k skutku priznal a oľutoval jeho spáchanie, avšak aj on už bol
v minulosti odsúdený, preto súd u neho vzhliadol aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona. Zároveň obžalovaný spáchal žalovaný trest čin počas plynutia skúšobnej doby jeho
skoršieho odsúdenia, a to odsúdenia Okresného súdu Humenné sp. zn. 9T/13/2025, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16. 04. 2025, pričom bol odsúdený za prečin neoprávneného vyrobenia a používania

platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za o mu bol uložený trest odňatia
slobody podmienečne ma 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní na 2 roky do 17. 04. 2027, pričom lúpeže
zločinu sa dopustil dňa 20. 06. 2025.

V prípade zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba stanovená na 3 až

8 rokov. Pri aplikácii ust. 38 ods. 3 Trestného zákona ( účinného od 06. 08. 2024 ) sa pri opätovnom
spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri zvýšení
dolnej hranice sadzby o 1/3 v prípade obžalovaného v 1. rade A. B. bolo možné ukladať trest v rozmedzí
4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov. Vzhľadom na, na jednej strane doterajší život obžalovaného v 1. rade,
jeho predošlé odsúdenia, pričom sa jedná o špeciálneho recidivistu, ale aj na strane druhej s poukazom

na okolnosti konkrétneho prípadu, keď v tomto prípade nešlo o použitie intenzívneho násilia, nakoľko
poškodenému neboli spôsobené žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, pričom
súčasnedošlolenkodcudzeniubotasiekpoškodenému,ktorémunásledneajboliobžalovanýmv1.rade
vrátené. Preto súd v prípade obžalovaného v 1. rade považoval za primeraný a dosiahnutie účelu trestu
dostatočný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, teda dolnej hranici

trestnej sadzby, pričom aj samotný prokurátor v záverečnej reči navrhol uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnom ustanovenej upravenej trestnej sadzby., s jeho zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v súlade s § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. Aj vzhľadomna charakter tejto lúpeže a výkon trestu v strednom stupni stráženia, súd nepovažoval za nevyhnutné
uložiť trest vo vyššej výmere.

Pokiaľ ide o obžalovaného v 2. rade A. D., tak ako súd vyššie uviedol, zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona. Teda jeho prípade bolo možné ukladať trest v rozmedzí 3- až 8 rokov podľa ust. § 188 ods.
1 Trestného zákona, bez úpravy trestnej sadzby. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že obžalovaný
v 2. rade spáchal tento trestný čin počas plynutia skúšobnej doby jeho skoršieho odsúdenia. Vzhľadom

na charakter skutku, ktorý je vyššie popísaný, ako aj rolu obžalovaného v 2. rade, ktorý hoci raz udrel
poškodeného, nebol primárne tým, ktorý použil násilie a okradol poškodeného, jeho úloha spočívala
najmä v tom, že počas toho ako poškodený ležal na zemi, tak mu obžalovaný v 2. rade držal ruky za
chrbtom, kým mu obžalovaný v 1. rade zobral botasky. Súd má v jeho prípade za to, že u obžalovaného
v 2. rade postačuje uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere
3 rokov nepodmienečne, a to s poukazom na spáchanie trestného počas plynutia skúšobnej doby jeho

skoršieho odsúdenia. Zároveň aj prokurátor v záverečnej reči navrhol nepodmienečné trest odňatia
slobody pri dolnej hranici zákonnom ustanovenej so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nebol v posledných 10
rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o obhajobou navrhovaný alternatívny trest povinnej práce v prípade oboch obžalovaných,
v tomto súd poukazuje na to, že tento druh trestu v prípade ani jedného obžalovaného nebolo možné
uložiť, nakoľko v zmysle § 54 ods. 1 Trestného zákona, trest povinnej práce môže súd uložiť vo výmere
od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin. Pričom v danom prípade boli obaja obžalovaní odsúdení
za zločin, a teda uloženie trestu povinnej práce nie je v prípade zločinu možné. Preto ho súd ani neuložil.

Pokiaľ ide o náhradu škody, poškodený si v prípravnom konaní uplatnil škodu 15 eur, nakoľko sa
hlavného pojednávania nezúčastnil, bližšie neodôvodnil, súd ho s nárokom na náhradu škody podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo
sa odvolania výslovne vzdať.