Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Valašíková, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/217/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201810
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201810.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: MECOM
TRADE, spol. s r.o., Poľná č. 4, 066 01 Humenné, IČO: 31 719 236, zastúpeného advokátom: JUDr.
Milan Sedlák, Kukučínova 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová
správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, 842 13 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1696/2011-120 zo dňa 9.9.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 1696/2011-120 zo dňa 9.9.2011
v spojení s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto č.
294/3174/2011-161 zo dňa 4.7.2011 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Milana Sedláka, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 €, všetko
do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 14.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd
preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1696/2011-120 zo dňa 9.9.2011, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava -
mesto č. 294/3174/2011-161 zo dňa 04.07.2011. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola
žalobcovi ako prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku uložená pokuta vo výške 10.000,00 Eur
podľa § 28 ods. 3 písm. g) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení účinnom ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o potravinách) za porušenie povinnosti vykonať opatrenie
uložené zamestnancom orgánu úradnej kontroly potravín podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách a
s ním súvisiacim čl. 54 ods. 2 písm. h) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004
z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania
potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá (ďalej len
Nariadenie (ES) č. 882/2004). Zároveň došlo zo strany žalobcu aj k porušeniu § 6 ods. 4 písm. d) a §
12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a tým k naplneniu skutkových podstát uvedených v § 28 ods.
1 písm. j) zákona o potravinách.

Žalobca v žalobe uviedol, že správne orgány v danom prípade nedostatočne zistili skutkový stav veci,
na základe čoho nesprávne vec právne posúdili, čo sa týka účastníctva v konaní a z toho vyplývajúcich
podmienok na vznik zodpovednosti vyžadovaných právnym poriadkom, pričom úplne odignorovali
subjektívnu kategóriu zavinenia ako znak skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Správny orgán

sa vôbec nevysporiadal s účastníctvom v konaní, ktoré svedčí podnikateľovi E. F. podnikajúcemu pod
obchodným menom E. F. - Y., miesto podnikania: XXX XX F. - C., T. XXX/XX, K.: XX XXX XXX, ktorému
účastníctvo v konaní jasne vyplýva z právneho predpisu, ba nekonal s ním ani ako so zúčastnenou
osobou. Medzi podnikateľom a žalobcom bola uzavretá dňa 24.11.2010 Zmluva o spolupráci v znení
jej Dodatku č. 1 zo dňa 01. marca 2011, ktorá má charakter atypickej zmluvy v zmysle § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka. Podľa uvedenej zmluvy získal zmluvný partner podnikateľ E. F. - Y. od
žalobcu právo užívať predajňu - nebytové priestory na adrese X. XX, XXX XX F. - H. W. U. a to
vrátane vybavenia za účelom zabezpečenia svojej podnikateľskej činnosti. Potraviny predával a ponúkal
na predaj podnikateľ E. F. - Y. a ako podnikateľ samostatne podnikajúci na základe živnostenského
oprávnenia zodpovedal za plnenie zákonných povinností a zákazov, ktoré mu boli ako predajcovi
potravín stanovené v zmysle zákona o potravinách, nakoľko predaj spotrebiteľovi realizoval vlastnou
podnikateľskou činnosťou, pod vlastným menom a na základe vlastnej zodpovednosti a je irelevantné,
či sa tak dialo na účet MECOM TRADE, spol. s r.o. alebo na vlastný.

Podľa žalobcu neplnenie, resp. opomenutie zákonných povinností zavinil výlučne sám podnikateľ a
subjektívny prvok zavinenia svedčí práve voči nemu. Len túto osobu, ako účastníka konania možno
brať na zodpovednosť, keďže len u neho sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za porušenie
povinností predajcu uvedené v § 12 ods. 1 písm. h) a § 6 ods. 4 písm. d) zákona o potravinách, resp. aj
povinnosti podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách a čl. 54 ods. 2 písm. h) Nariadenia (ES) č. 882/2004
a výlučne len u tohto subjektu mohla vzniknúť deliktuálna zodpovednosť za iný správny delikt podľa §
28 ods. 3 písm. g) zákona o potravinách.

Žalobca poukazoval na to, že žalovaný na základe skutočností a listinných dôkazov uvádzaných v
odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu považuje žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho
podniku za účastníka konania a prisúdil mu zodpovednosť za zistené nedostatky v plnom rozsahu bez
ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu právnych predpisov došlo. Žalobca nie je potravinárskym
podnikom a bol nesprávne charakterizovaný, resp. identifikovaný správnym orgánom. Potravinárskym
podnikom je MECOM GROUP s.r.o. Žalovaný sa nevysporiadal s faktom, že podnikateľ vykonával v
zmysle čl. 2 bodu 2.12. zmluvy podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť, vo vlastnom mene a na
vlastné náklady a teda za následky porušenia povinností mal zodpovedať on sám a nie žalobca.

Žalobca je toho názoru, že správne orgány fakticky stotožnili žalobcu s podnikateľom E. F. - Y., čím
mu pripísali aj mieru zavinenia ako subjektívny prvok, čo je z hľadiska skutkového nesprávne zistenie
a z toho nesprávneho skutkového zistenia vyvodili aj nesprávne právne posúdenie veci. Podmienky
zodpovednosti u žalobcu splnené neboli a teda rozhodnutie žalovaného trpí vadou.

Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade prvostupňový správny orgán síce vykonal kontrolu u
podnikateľského subjektu E. F. - Y., avšak sankciou zaťažil iný subjekt, z čoho minimálne vyplýva
to, že žalobcovi bola odňatá možnosť konať a uplatniť tak svoje procesné práva. Žalovaný sa bez
ďalšieho stotožnil s právnou kvalifikáciou a skutkovým stavom vyhodnoteným orgánom prvého stupňa.
V danom prípade zaťažovalo práve tohto podnikateľa v stanovenej lehote predložiť na prvostupňový
správny orgán aj hodnoverný doklad o neškodnom odstránení bývalých potravín a práve voči nemu
malo smerovať aj uložené opatrenie zamestnancom orgánu úradnej kontroly potravín podľa § 20 ods. 9
zákona o potravinách a s tým súvisiacim čl. 54 ods. 2 písm. h) Nariadenia (ES) č. 882/2004.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.06.2012 uviedol, že z ustanovení
Zmluvy o spolupráci v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 1.3.2011 jednoznačne vyplýva, že vlastníkom tovaru

je až do jeho nadobudnutia tretími osobami žalobca a že podnikateľ E. F. - Y. koná pri obchodnej činnosti
podľa pokynov žalobcu, v mene žalobcu a na jeho účet. Zo zmluvy vyplýva, že podnikateľ E. F. - Y.
len sprostredkoval predaj tovaru vo vlastníctve žalobcu, pri obchodnej činnosti využíval obchodné meno
MECOM TRADE a logo ,,Dobrý mäsiar", konal v mene žalobcu a na jeho účet, a preto má zodpovednosť
len vo vzťahu k žalobcovi a nie navonok voči iným subjektom, teda aj voči štátu. Žalovaný je toho názoru,
že žalobca zrejme zámerne neuviedol, že podľa zmluvy konal podnikateľ E. F. - Y. v mene žalobcu, čo je
v danom prípade rozhodujúca skutočnosť. Prvostupňový správny orgán nemal dôvod konať v správnom
konaní s podnikateľom E. F. - Y. ako s účastníkom konania, pretože tovar v skutočnosti predával žalobca.
E. F. - Y. nevystupoval pri predaji tovaru konečnému spotrebiteľovi pod vlastným menom, ale využíval
obchodné meno žalobcu a okrem toho konal v mene žalobcu a na jeho účet.

Žalovaný poukázal na to, že nedostatky zistené počas úradnej kontroly potravín sú uvedené v Zázname
o úradnej kontrole potravín č. 5/5/2011 zo dňa 5.5.2011. V bode V. záznamu sa nachádza vyjadrenie
zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu k preukázaným kontrolným zisteniam spolu s
pečiatkou žalobcu. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. 5/5/2011 zo dňa 5.5.2011 jednoznačne
vplýva, že úradná kontrola potravín bola vykonaná u žalobcu a nie u podnikateľského subjektu E.
F. - Y.. Žalobca ako kontrolovaný subjekt mal možnosť sa počas úradnej kontroly potravín vyjadriť k
preukázaným kontrolným zisteniam a taktiež ako účastník správneho konania mal možnosť uplatniť
svoje procesné práva. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto ako príslušný
orgán úradnej kontroly potravín neeviduje zo strany žalobcu žiadne oznámenie o zmene ohľadne
obchodných a vlastníckych vzťahov medzi ním a podnikateľom E. F. - Y..

Podľa názoru žalovaného za nesplnenie, resp. opomenutie zákonných povinností nezodpovedá
podnikateľ E. F. - Y.I, keďže konal v mene žalobcu a na jeho účet, ale žalobca sám. Podmienky
zodpovednosti u žalobcu splnené boli a teda boli u neho naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
iného správneho deliktu.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby súd žalobu zamietol.

III.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.12.2009 Regionálny úrad verejného zdravotníctva
Bratislava vydal rozhodnutie č. RÚVZ/1231-17820/2009, ktorým žalobcovi vyhovel a súhlasil s uvedením
priestorov predajne mäsa - údenín na Eisnerovej 50 v Bratislave do prevádzky. V spise sa nachádza
záznam o úradnej kontrole potravín č. 5/5/2011 zo dňa 05.05.2011, ktorá bola vykonaná v priestoroch
predajne mäsa Dobrý mäsiar na ul. Eisnerova 50, 841 07 Bratislava. Na základe uvedenej kontroly bolo
zistené porušenie § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a správny orgán uložil v súlade s § 20

ods. 9 zákona o potravinách a s ním súvisiacim čl. 54 ods. 2 písm. h) Nariadenia (ES) č. 882/2004
žalobcovi dve opatrenia na mieste. Zo spisu je zrejmé, že žalobca v stanovenom termíne nepredložil
správnemu orgánu doklad o splnení opatrení. Uvedené bolo dôvodom aj pre začatie správneho konania
Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava - mesto voči žalobcovi vo veci uloženia
pokuty. Žalobcovi bolo zaslané oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 2.6.2011, ktoré prevzal
dňa 10.6.2011. Žalobca vo vyjadrení ku kontrole doručenom správnemu orgánu dňa 21.06.2011 uviedol,
že chod prevádzky zabezpečuje ich obchodný partner E. F. na základe zmluvy o spolupráci. P. F. je
priamo zodpovedný za danú prevádzku, pričom jeho úlohou je aj okrem iného dodržiavanie zákona o
potravinách a týmto zákonom sa aj riadiť. P. F. svojím konaním nielenže poškodil dobré meno značky,
ale žalobcovi aj spôsobil dosť značné finančné škody.

Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto č. 294/3174/2011-161
zo dňa 04.07.2011 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000,00 Eur podľa § 28 ods. 3 písm. g)
zákona o potravinách. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
zo dňa 25.07.2011. V odvolaní žalobca uviedol dôvody, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými žalobe.
Na základe predmetného odvolania preskúmal prvostupňové rozhodnutie druhostupňový správny orgán
- Krajská veterinárna a potravinová správa Bratislava, ktorá rozhodnutím č. 1696/2011-120 zo dňa
9.9.2011 odvolanie účastníka správneho konania zamietla a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty
potvrdila.

IV.

Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 ,,prevádzkovateľ potravinárskeho podniku" znamená
fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod
ich kontrolou plnili požiadavky potravinového práva.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o potravinách každý prevádzkovateľ okrem prevádzkovateľov uvedených v
osobitnom predpise oznámi podľa osobitného predpisu príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín
[ § 21 ods. 1 písm. b) a e)] každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva
činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie.
Prevádzkovateľ oznámi príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín akúkoľvek významnú zmenu
činnosti prevádzkarne a jej prípadné uzatvorenie. Vzor oznámenia o registrácii výroby potravín,
tabakových výrobkov a činností súvisiacich s ich umiestňovaním na trh je uvedený v prílohe č. 1.

Podľa § 28 ods. 3 písm. g) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží prevádzkovateľovi
pokutu do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi
sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly
bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia,
alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu,
ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona, potravinového kódexu a osobitných predpisov a
nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.

Súd v prejednávanej veci skúmal, či žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu
stanovenú v § 28 ods. 3 písm. g) zákona o potravinách. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty postačuje,
aby žalobca v určenej lehote nevykonal opatrenia uložené mu orgánom úradnej kontroly potravín.

V preskúmavanej veci, ako vyplýva z obsahu jednotlivých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
administratívnom spise, mal súd za preukázané, že v priestoroch predajne mäsa Dobrý mäsiar na ul.
Eisnerova 50, 841 07 Bratislava došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona o potravinách.
Sporná zostala skutočnosť, či v tomto prípade bola deliktuálna zodpovednosť vyvodená voči správnemu
subjektu.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie iných povinností. Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a
poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 správneho
poriadku). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 správneho poriadku).

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Úlohou súdu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a
či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
súlade s hmotno-právnymi predpismi.

Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa
príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné a je nepochybné, že z odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu musí vyplývať, čo bolo podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami sa pri
ich hodnotení správny orgán riadil a pri zisťovaní skutočného stavu poukázať na dôkazy, ktoré majú pre
vec rozhodujúci význam. V tomto kontexte je potrebné, aby sa správny orgán vysporiadal aj s dôkazmi,
ktoré navrhol na podporu svojho tvrdenia žalobca bez ohľadu na ich relevanciu pre rozhodnutie v danej
veci.

V preskúmavanej veci Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný sa dostatočným a
vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkou, ktorú v konaní uplatňoval žalobca a ohľadom
svojej pasívnej legitimácie v správnom konaní.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že medzi podnikateľským subjektom E. F.
- Y., F., T. XX, K.: XXXXXXXX a obchodnou spoločnosťou MECOM TRADE, spol. s r.o. (žalobcom)
bola uzatvorená dňa 24.11.2010 zmluva o spolupráci, z ktorej „z čl. 2 bod 2.1 vyplýva, že zmluvné
strany si touto zmluvou dohodli podmienky, za ktorých bude zmluvný partner ako nezávislý podnikateľ
prevádzkovať predajňu a sprostredkovávať v nej pre MECOM TRADE maloobchodný predaj tovaru.

Podľa bodu 2.12 čl. 2 veta prvá zmluvný partner vykonáva svoju podnikateľskú činnosť vo vlastnom
mene, na vlastné náklady a na vlastnú zodpovednosť.

Podľa čl. 3 bod 3.9 je tento povinný starať sa o priestory a vybavenie predajne a udržiavať vzhľad podľa
určenia, všetko v rámci upratovania a bežnej údržby na svoje náklady.

Podľa čl. 4 bod 4.2 k prevzatiu a odovzdaniu predajne dôjde dňom určeným MECOM TRADE a to
na základe písomného odovzdávajúceho protokolu, ktorý popisuje technický stav predajne vrátane jej
vybavenia a stavu zásob."

Otázku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaný namietal prvýkrát už vo vyjadrení ku kontrole, ktoré
doručil správnemu orgánu dňa 21.6.2011 a následne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ako
vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zo dňa 4.7.2011, prvostupňový správny orgán k
otázke pasívnej legitimácie žalobcu (kontrolovaného subjektu) venoval len minimálnu, resp. žiadnu
pozornosť. Z čoho vyplýva, že správny orgán prvého stupňa v danom prípade nedostatočne zistil
skutkový stav veci, na základe čoho nesprávne vec právne posúdil v otázke určenia účastníka v konaní.

Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací orgán podľa ust. § 46 v spojení s § 59 zákona o
správnom konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Ak súd preskúmaním rozhodnutia zistí, že vykonané dôkazy nie sú postačujúce pre skutkové zistenia,
z ktorých žalovaný správny orgán v rozhodnutí o zamietnutí odvolania vychádzal, potom rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V preskúmavanej veci je nesporné,
že odvolací orgán pri svojom rozhodovaní sa fakticky stotožnil s právnym názorom prvostupňového
správneho orgánu bez toho, aby vo veci zistil dôsledne skutočný stav veci a vykonal ďalšie samostatné
dokazovanie ohľadom zodpovednosti za chod predmetnej prevádzkarne.

Podľa správneho orgánu zodpovednosť za predmetnú prevádzkáreň spočíva na žalobcovi, pričom k
tomuto záveru došiel na základe tej skutočnosti, že výpis z OR ako aj pečiatka na úradnom zázname
dostatočne preukazujú, že sa jedná o právny podnikateľský subjekt a teda zodpovednosť za zistené
nedostatky v plnom rozsahu bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu právnych predpisov došlo,
nesie MECOM TRADE s.r.o.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave správny orgán v danom prípade nedostatočne zistil skutkový
stav veci a nedostatočným spôsobom vykonal zisťovanie a následne vyhodnotenie inominántnej zmluvy,
ktorá bola uzatvorená dňa 24.11.2010 medzi žalobcom a E. F.. Správny orgán sa nevysporiadal s
prípadným účastníctvom tohto subjektu v konaní a tento svoj postup nijako neodôvodnil.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave postupoval podľa § 250j ods. 2 písm.
c) a vzhľadom na nedostatočné zistenie skutkového stavu veci preskúmavané rozhodnutie žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania spočívajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a ďalej
trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 123,50 € + 2x režijné výdavky á 7,41 € (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie žalobného návrhu) vrátane 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavujú 314,18 €. Tieto je žalovaný podľa § 149 ods. 1 OSP povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

O žalobe žalobcu rozhodol súd bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci
konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez

nariadenia pojednávania, pričom právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 15.3.2012 vyjadril
súhlas k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný napriek riadne prevzatej výzve podľa
doručenky z čl. 28 na výzvu súdu nereagoval, preto súd u neho takýto postup predpokladal.

Súd dáva do pozornosti, že na základe zákona č. 342/2011 Z.z. (novela zákona č. 39/2007 Z.z. o
veterinárnej starostlivosti) boli zrušené krajské veterinárne a potravinové správy a od 1.11.2011 Štátna
veterinárna a potravinová správa v zmysle § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom
stupni rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.