Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/135/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201055
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201055.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: E.. E. E., Na P.
XXX/XX, H., právne zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Štrbík, Námestie slobody 22, Prievidza proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-0P2-2012/009951/TIG zo dňa 22.5.2012,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-0P2-2012/009951/TIG zo dňa
22.5.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 33,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Vladimíra Štrbíka trovy právneho zastúpenia vo výške 424,65 €, všetko do 30
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.6.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SVS-0P2-2012/009951/TIG zo dňa 22.5.2012, ktorým
bolo podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie Obvodného úradu v Považskej Bystrici,
odboru všeobecnej vnútornej správy č. OBÚ-PB-OVVS-2012/00707-00010 AP 11, 2011/303 zo
dňa 30.1.2011, ktorým bol E.. E. E., uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím uznal prvostupňový správny orgán žalobcu vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 27.6.2011, v čase okolo 16,30 hod. na chodbe bytu č.
XX v obytnom bloku XXX/XX na ul. M.R.R. v H. T. vulgárne nadával R. E. ako aj ostatným členom jeho
rodiny a následne po opustení bytu kopal a búchal do jeho vchodových dverí. Za spáchanie priestupku
bola žalobcovi podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 20,- €. Súčasne
mu bola uložená podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené
s prejednaním priestupku vo výške 16,- €.

V žalobe žalobca ďalej uviedol, že vydaním predmetného rozhodnutia došlo k poškodeniu jeho práv,
nakoľko bol bez náležite zisteného stavu veci uznaný vinným a to na základe nepravdivých a účelových
tvrdení rodiny E.. Žalovaný bez ďalšieho dokazovania dal za pravdu nepravdivým tvrdeniam tejto rodiny,
pričom prvostupňový správny orgán porušil ust. § 74 ods. 1 priestupkového zákona, keďže nenariadil vo
veci ústne pojednávanie, na ktorom by žalobca mohol uplatniť svoje námietky, klásť otázky svedkom,
resp. žiadať konfrontáciu s policajtmi, ktorých vyslalo ako hliadku na zákrok operačné stredisko.

Prvostupňový správny orgán napriek námietkam neurobil žiaden záznam z predmetného zákroku
napriek opakovanej požiadavke žalobcu. Žalobca má ďalej za to, že žalovaný správny orgán porušil ust.
§ 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktoré zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z
priestupku. Predovšetkým toto zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený
z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich
uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Žalovaný
však vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý konal na
základe dodatočného oznámenia rodiny E., kde neexistovali žiadni svedkovia okrem členov ich rodiny,
ohľadom skutočnosti, že skutočne došlo k spáchaniu skutku, z ktorého bol žalobca obvinený. Žalobca má
za to, že obe rozhodnutia správneho orgánu boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobe vyhovel.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 27.7.2011 uvádza, že Ministerstvo vnútra
SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov k námietke žalobcu vo veci nespokojnosti s postupom
príslušníkov policajnej hliadky pri incidente uvádza, že nie je oprávnené sa k postupu príslušníkov
Policajného zboru vyjadrovať. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri vydaní rozhodnutia z
relevantných dôkazných prostriedkov, teda z výpovedí svedkov E.. Q. E., R. E. a obvineného, ktorí v
celom rozsahu spáchanie skutku poprel. Výpovede príslušníkov polície z OO PZ Považská Bystrica
správnemu orgánu neslúžili ako podklad pre rozhodnutie, pretože títo neboli priamymi účastníkmi
incidentu a na miesto prišli až po skončení konfliktu. V súvislosti s námietkou žalobcu vo výpovedi
svedkov rodiny E. žalovaný konštatuje, že v predmetnej veci správny orgán vypočul svedkov E.. Q. E.,
R. E. a L. E., ktorí zhodne potvrdili, že žalobca E.. E. E. vulgárne nadával na rodinu E., pričom kopal a
búchal do ich vchodových dverí. Správny orgán výpovede svedkov považoval za vierohodné, vzhľadom
k tomu, že svedkovia boli pred svojou výpoveďou poučení o povinnosti vypovedať pravdivo ako aj o
právnej zodpovednosti za nepravdivú výpoveď. Vzhľadom k tejto skutočnosti žalovaný nemá dôvod
spochybňovať tieto výpovede. Obvinený /žalobca/ nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol žiadnych
svedkov, ktorí by potvrdili, že sa skutku nedopustil. Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy,
odbor priestupkov navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave v plnom rozsahu žalobu zamietol a potvrdil
rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS-
OP2-2012/009951/TIG zo dňa 22.5.2012, ktorým žalovaný, ako príslušný odvolací orgán podľa ust.
§ 4 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z.z. v spojení s § 58 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodol
o odvolaní obvineného E.. E. E., bytom Na P. XX, H. proti rozhodnutiu Obvodného úradu Považská

Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OBÚ-PB-OVVS-2012/00707-00010 AP 11, 2011/303 zo
dňa 30.1.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obvodného úradu v Považskej Bystrici,
odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 30.1.2011 potvrdil.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Obvodnému úradu Považská Bystrica, odboru
všeobecnej vnútornej správy, bola dňa 26.9.2011 doručená z OO PZ Považská Bystrica správa o
výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-PB-0PP3-524/2011 zo dňa 24.8.2011, podľa ktorej bol
žalobca podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona o priestupkoch. Správny orgán vo veci vytýčil ústne pojednávanie na 24.10.2011, na ktoré
boli predvolaní svedkovia E.. Q. E., R. E., L. E., A. G. a E. H..

Listom zo dňa 14.11.2011 správny orgán požiadal Obvodný úrad v Prievidzi o vypočutie žalobcu E.. E. E..

V predmetnej priestupkovej veci bolo dňom 1.12.2011 začaté priestupkové konanie, kedy bolo doručené
predvolanie na prejednanie priestupku účastníkovi konania E.. E. E. podľa § 24 ods. 2 zákona o
správnom konaní. Žalobca vo veci vypovedal pred Obvodným úradom v Prievidzi dňa 9.12.2011.

Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. OBÚ-PV-OVZS-2012/00707/00010 AP 11
dňa 30.1.2011, ktorým rozhodol tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal žalobca
dopustiť tým, že dňa 27.6.2011 v čase okolo 16,30 hod. na chodbe bytu č. XX v obytnom bloku XXX/
XX, na ul. M.R.R. v H. T. vulgárne nadával R. E. do debilov, na adresu ostatných členov jeho rodiny sa
vyjadril, že sú chorá rodina a následne po opustení bytu kopal a búchal do jeho vchodových dverí, pričom
sa vyjadril na adresu rodiny E., že pôjdu do neba a že sa o to postará, čím hrubým správaním úmyselne
narušil občianske spolunažívanie. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca
odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav zo strany prvostupňového správneho
orgánu. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.5.2012 č.
SVS-OP2-2012/009951/TIG.

IV.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré
porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom
zákone. Ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo trestný
čin.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto:

a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí, alebo vydá na posmech,

b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,

c) úmyselne uvedie správny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce, alebo pred
organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,

d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvineným z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,

e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva, alebo práva z nich
vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,

f) napomáha osobnou súčasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich,
hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt,
subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť
obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty
nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú
pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio
pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel zhodne s názorom žalobcu k
právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci nebol náležite zistený
skutkový stav veci a správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach náležitým spôsobom
nevyhodnotili námietky žalobcu a nevykonali dostatočné dokazovanie.

Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného
z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku,
poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu
prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju
obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky.

Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená,
že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v
zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces, je právo na spravodlivé súdne konanie,
ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne.
Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä: princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho
konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“, „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Uvedené princípy
sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v zákone o priestupkoch
a subsidiárne aj v zákone o správnom konaní.

Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho
konania (§ 3 správneho poriadku), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov
pre rozhodnutie (§ 32 a nasl. správneho poriadku) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce
finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku). V ust.
§ 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada
zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní
povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom
rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú
prednosť pred zákonmi.

Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto
zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších
ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je

povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité
pre posúdenie veci (úplnosti zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci
nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci nezistili skutkový stav správne a
zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver. Z uvedených dôvodov krajský súd postupoval
v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP, preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd konštatoval, že pri zisťovaní stavu veci správny orgán nezistil skutočnosti, ktoré by jednoznačne
potvrdili, alebo vyvrátili tvrdenia žalobcu, pričom vykonal vo veci dokazovanie len svedeckými
výpoveďami (členovia rodiny E. a príslušníci OO PZ SR v Považskej Bystrici). Na základe výpovedí
dospel správny orgán k záveru, že podľa jeho právneho názoru neexistujú pochybnosti o tom, že sa
obvinený (žalobca) dopustil konaní, ktoré sa mu kladú za vinu, teda, že dňa 27.6.2011 v čase okolo
16,30 hod. mal vulgárne nadávať rodine E..

Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, tieto vzájomne spáchanie skutkov, ktoré sa obvinenému
(žalobcovi) kladú za vinu, popierajú. Ak vina obvineného z priestupku nie je spoľahlivo preukázaná,
je nevyhnuté, v prípade pochybností, rozhodnúť v prospech obvineného, k čomu nedošlo, pretože v
postupe a rozhodnutí žalovaného správneho orgánu bolo zistené nedostatočné objasnenie skutkového
stavu veci. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že správne orgány prvého aj druhého stupňa pri
dokazovaní nedostatočným spôsobom zabezpečili dôkazy v správnom konaní, ktoré boli (svedecké
výpovede) sporné a spochybnené a tieto neboli dostatočným spôsobom objasnené v súlade s právom
a vyhodnotené z hľadiska pravdivosti a dôležitosti v zmysle ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto ho zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z 33,- € zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci á 58,69 € + 7,81 € režijné výdavky, spolu za 3 úkony 199,50 €,
ďalej náhradu za stratu času podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 za každú začatú polhodinu straty času
cestou na pojednávanie Bratislava - Prievidza a späť, spolu vo výške 127,10 € a cestovné náklady
na pojednávanie za použitie osobného motorového vozidla U. J. Fé, L., H. XXX C. na pojednávanie v
Bratislave vytýčené na deň 21.3.2013 vo výške 98,05 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú
424,65 €, ktoré je podľa ust. § 149 ods. 1 OSP žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.