Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/98/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209472
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8312209472.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovanému: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. E. XXXX/X, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 509,05 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 5Ro/215/2012-75 zo dňa
19.4.2013, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že odpor Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Humenné
zo dňa 17.8.2012 č.k. 5Ro/215/2012-31 o d m i e t a ako podaný neoprávnenou osobou.

Vedľajší účastník j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
trovy odvolacieho konania vo výške 51,20 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné uznesením č.k. 5Ro/215/2012-55 zo dňa 17.1.2013 vydaným vyšším súdnym
úradníkom odmietol odpor Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 (ďalej
len „Združenia“) proti platobnému rozkazu zo dňa 17.8.2012 pod č.k. 5Ro/215/2012-31, doručený
tamojšiemu súdu dňa 18.9.2012 ako podaný neoprávnenou osobou s poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/207/2011. Súčasne nepriznal žalobcovi trovy
konania o podanom odpore.

Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Združenie a žiadalo napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonná sudkyňa, ktorej bola vec pridelená na prejednanie, napadnutým uznesením vyhovela odvolaniu
Združenia a uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 17.1.2013 č.k. 5Ro/215/2012-55 zrušila.
Mala za to, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z
ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., a má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie. Zo žiadnych
ustanovení O.s.p. nevyplýva nemožnosť podania odporu proti platobnému rozkazu zo strany vedľajšieho
účastníka. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do ešte právoplatne neskončeného konania a odpor
proti platobnému rozkazu podal v 15-dňovej lehote stanovenej na podanie odporu, počítanej od dňa
doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi. Preto zrušila uznesenie tamojšieho súdu zo dňa
17.1.2013 č.k. 5Ro/215/2012-55.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že
odvolací súd odpor podaný vedľajší účastníkom odmietne a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 51,20 eur s DPH. Nestotožňuje sa s napadnutým
rozhodnutím a zastáva názor, že v konaní o vydanie platobného rozkazu v tzv. skrátenom konaní je
vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. V tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR pod sp. zn. 6Cdo 207/2011 a cituje časť jeho odôvodnenia. Je toho názoru, že vedľajší účastník nie
je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. dôjde
k zrušeniu platobného rozkazu len vtedy, ak výlučne odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej. Uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že pokiaľ odporca odpor v zákonom
stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V prípade, ak by žalobca pripustil, že
vedľajší účastník má právo podať odpor, tak potom iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho
predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Vzhľadom na to, že zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovaným a vedľajším
účastníkom, je možné odpor vedľajšieho účastníka považovať za podaný neoprávnenou osobou. V
tomto smere poukazuje na viaceré rozhodnutia krajských súdov, zaoberajúce sa touto problematikou.

Odvolaním napadnuté uznesenie preskúmal odvolací súd v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia
i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 174 ods. 1 O.s.p. platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky
právoplatného rozsudku.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením

vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Z citovaného ustanovenia § 174 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym
opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie
je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný). Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p.
nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca (žalovaný) odpor v zákonom
stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V zákone je výslovne upravená len
legitimácia odporcu na podanie odporu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje
rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny
poriadok právo podať odvolanie priznáva „účastníkovi“ konania a teda, za použitia § 93 ods. 4 O.s.p., aj
vedľajšiemu účastníkovi. Naviac tento zákon priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok
môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201, druhá veta, O.s.p.), a to dokonca aj proti vôli hlavného
účastníka konania.

V tomto smere odvolací súdu považuje za potrebné navyše uviesť, že odporca (žalovaný) môže
mať záujem na riadnom splnení si dlhu, resp. môže mať akýkoľvek iný dôvod pre to, aby bolo
konanie právoplatne ukončené a očakáva procesný následok svojej pasivity spočívajúci v nadobudnutí
právoplatnosti platobného rozkazu. V takomto prípade by podanie odporu vedľajším účastníkom
odporovalo úkonu žalovaného, ktorý sa voči platobnému rozkazu zákonným spôsobom nebránil, a tým
s obsahom predmetného platobného rozkazu konkludentne súhlasil.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že ani prípadný včasný súhlas odporcu (žalovaného), na podanie odporu
vedľajším účastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia § 172 O.s.p., podľa ktorého je na podanie
odporu subjektívne legitimovaný len odporca (žalovaný), a teda nie „účastník“ ako to stanovuje § 93 ods.
4 O.s.p.. Preto odvolací súd uzatvára, že Združenie nemá oprávnenie podať odpor proti platobnému
rozkazu, a aj v prípade súhlasu žalovaného by bolo oprávnené podať odpor len ako jeho zástupca.

Pokiaľ teda v prejednávanej veci žalovaný nepodal odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 17.8.2012
č.k. 5Ro/215/2012-31 a podal ho len vedľajší účastník, je potrebné považovať tento odpor za odpor
podaný neoprávnenou osobou.

Tento záver zodpovedá aj stanovisku Najvyššieho súdu SR vyplývajúceho z jeho rozhodnutia
6Cdo/207/2011 z 10.10.2012. V ňom sa výslovne konštatuje, že účinky vedľajšieho účastníctva môžu
nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému
z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre také štádium
sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátenie konanie), kedy
sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor.

Aj keď v súdnej praxi sú známe aj rozhodnutia odvolacích súdov s iným záverom v tejto otázke, senát
odvolacieho senátu rozhodujúci v tejto veci odkazuje okrem iného aj na stanovisko NS SR týkajúce sa
záväznosti súdnej judikatúry (rozsudok NS SR 1Cdo/185/2006), podľa ktorého, ak bol k určitej právnej
otázke vyslovený právny názor v stanovisku Najvyššieho súdu SR, sú všetky súdy všeobecných súdov,
vrátane samotného NS SR, povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre
ne záväzné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že odmietol odpor proti platobnému
rozkazu podaný Združením ako neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p.).

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. mu vzniklo
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi, a to za obdobie od podania listiny označenej ako odpor proti platobnému rozkazu.

Vedľajší účastník spolu s hlavným účastníkom sú povinní nahradiť trovy konania úspešnej protistrane
spoločne (§ 141 ods. 1 veta druhá O.s.p.). V danom prípade však žalovaný odpor proti platobnému
rozkazu nepodal. Vedľajší účastník tak urobil, hoci k tomu nebol subjektívne legitimovaný. Preto bol k
náhrade trov odvolacieho konania zaviazaný len vedľajší účastník.

Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za účtovaný 1 úkon právnej služby, a
to za napísanie odvolania zo dňa 7.5.2013.

Tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní tvorí žalovaná istina 509,05 eur. Za tento úkon právnej služby
(odvolanie zo dňa 7.5.2013) patrí náhrada trov vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. suma
34,86 eur (§ 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška).

K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych
telekomunikačných poplatkov, ktorej výška v roku 2013 sa rovná sume 7,81 eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky).

V súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky sa súčet týchto súm (42,67 eur) zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty
(8,53 eur) na celkovú sumu náhrady trov 51,20 eur. Túto náhradu je Združenie povinné zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu (§ 149 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.